← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·23. 10. 2024

7Ssk/133/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:4022200225.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
NR-23Sa/39/2022
IČS
4022200225
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. č. XX, Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/39/2022-74 zo dňa 09.05.2023 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd rozsudkom č. k. 23Sa/39/2022-74 zo dňa 09.05.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X . zo dňa 28.02.2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). V preskúmavanom rozhodnutí žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 26.09.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) žalobcovi od 22.04.2020 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 276,80 eur mesačne. Podľa § 81 ods. 2 citovaného zákona súčasne od toho istého dňa bude vyplácať vdovecký dôchodok v sume 92,60 eur mesačne. Zároveň rozhodla o zvýšení starobného a vdoveckého dôchodku podľa § 82 cit. zákona od 01.01.2021 a od 01.01.2022. 2. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaná uviedla, že žalobca získal náhradnú dobu podľa §

9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“), preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal doby inej vojenskej služby v kalendárnom roku 1973 122 dní, v kalendárnom roku 1978 151 dni, v kalendárnom roku 1983 279 dní, v kalendárnom roku 1984 274 dní, v kalendárnom roku 1987 12 dní, v kalendárnom roku 1989 3 dni, v kalendárnom roku 1990 20 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

V rozhodujúcom období tak úhrnom získal 5390 dní dôchodkového poistenia, čo je 14,7672 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,8645. Tento bol upravený podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení na 0,8916. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok k 22.04.2020 získal 8339 dní obdobia dôchodkového poistenia čo je 22,8466 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota na rok 2020 stanovená Sociálnou poisťovňou je 13,6361 eura. Dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov a 8 mesiacov 18. novembra 2020.

Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku mu tak chýba 210 dní. Suma predčasného starobného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje, teda 268,10 eur

mesačne. Táto suma sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Pretože suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako suma vdoveckého dôchodku, ktorá je 185,20 eur mesačne, v zmysle § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa bude vdovecký dôchodok vyplácať v polovičnej sume, teda 92,60 eur mesačne. Taktiež vdovecký dôchodok sa zvyšoval

podľa § 82 citovaného zákona. 3. Žalovaná ďalej uviedla, že čo sa týka rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu, podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení týmto boli kalendárne roky od roku 1984 do roku 2019, rok ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. V rozhodujúcom období žalobca

nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov a nezískal ich ani postupom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa ods. 7 druhá veta citovaného ustanovenia vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

Do rozhodujúceho obdobia patria roky 1973, 1978, 1983 - 1992, 2005 - 2019, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. K odvolacej námietke, že obdobie základnej vojenskej služby (ďalej aj „ZVS“) je náhradnou dobou bez príjmu a toto obdobie je potrebné vylúčiť z rozhodného obdobia, žalovaná uviedla, že obdobie od 01.10.1983 do 30.09.1984 nie je možné vylúčiť, nakoľko doba ZVS je náhradnou dobou podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a za túto dobu patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pretože netrvala celý kalendárny rok. Obdobia od 01.09.1973 do 31.08.1973 (podľa osobného listu dôchodkového poistenia do 31.12.1973), od 01.01.1978 do 28.02.1978, od 01.10.1978 do 31.12.1978 a od 01.01.1983 do 30.06.1983 boli zhodnotené ako doba štúdia, avšak neboli vylúčené z rozhodujúceho obdobia, na rozdiel od obdobia od 01.januára 1974 do 31.decembra 1977 a od 01.01.1979 do 31.12.1982, nakoľko netrvali celý

kalendárny rok (§ 255 ods. 3 v spojení s § 63 ods. 6 druhá veta zákona o sociálnom poistení). Obdobie od 02.marca 1978 do 31.augusta 1978 a od 08.septembra 1978 do 31.septembra 1978 patrí do rozhodujúceho obdobia a bolo zohľadnené ako doba zamestnania.

4. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že čo sa týka námietky započítania doby štúdia a ZVS, z § 255 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.

Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Uvedené žalobca ani nepoprel, ale mal zato, že by bolo potrebné uplatniť právne predpisy platné a účinné v čase, kedy sa uskutočňovala doba štúdia a tiež základná vojenská služba, čo však nie je možné, pretože pokiaľ sa priznáva dôchodok za účinnosti zákona o sociálnom poistení, je potrebné postupovať podľa neho a on upravuje spôsob, ako je potrebné započítať jednotlivé obdobia dôchodkového poistenia a z nich určiť rozhodujúce obdobie. Rovnako nie je možné sa opierať ani o právnu istotu, pretože právne predpisy platia pre každého a neznalosť zákona neospravedlňuje, teda ani žalobca sa nemôže odvolávať na právnu istotu za stavu, že došlo k zmene zákona, ktorý upravuje dôchodkový systém. Žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení ako obdobie ZVS, ktoré nebolo možné vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, nakoľko doba ZVS je náhradnou dobou, za ktorú patrí pomerná časť osobného

mzdového bodu 0,3 v zmysle zákona o sociálnom poistení. Ďalej bola preukázaná aj doba štúdia, pričom za časti obdobia štúdia, ktoré neboli realizované v celom kalendárnom roku, taktiež patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Podotkol, že žalovaná nesprávne určila základnú vojenskú službu ako náhradnú dobu podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, avšak uvedené nemá vplyv na správnosť preskúmavaného

rozhodnutia. Podstatné bolo, že žalovaná správne určila základnú vojenskú službu ako náhradnú dobu. 5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal, že na zhodnotenie obdobia štúdia a ZVS sa mal aplikovať zákon o sociálnom zabezpečení č. 101/1964 Zb. a zákon č. 121/1975 Zb., kedy štúdiá a ZVS prebiehali. Žalovaná aj správny súd však na tieto obdobia aplikovali zákon o sociálnom zabezpečení a preto súd dospel k nesprávnym záverom, že je v týchto obdobiach dôchodkovo poistený. Mal za to, že § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za právne predpisy, ktoré boli účinné v čase pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení, tie právne predpisy, ktoré boli účinné v čase získavania dôchodkového zabezpečenia. V tomto kontexte je potrebné chápať aj ods. 3 citovaného ustanovenia a v spojení s § 257 tohto zákona. Ustanovenie § 255 ods. 3 je použiteľné výlučne na obdobie od 01.01.1993 do 31.12.2003, kedy fungovalo dôchodkové poistenie (nie zabezpečenie) a na obdobie pred 01.01.1993, kedy fungovalo len sociálne zabezpečenie, je neaplikovateľné.

Podľa neho za obdobie od 01.01.1993 do konca roku 2003 osoba, ktorá nebola poistencom Sociálnej poisťovne, nemá žiadny osobný mzdový bod, pretože nemá ani vymeriavací základ. Za obdobie pred 01.01.1993 študent a vojak ZVS taktiež nemá osobný vymeriavací základ, pretože v súlade s § 257 zák. o soc. poistení nemá zárobky podliehajúce dani zo mzdy. Obdobia ZVS a celého štúdia tak nemali byť započítané do rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu. Poukázal na § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého druhá veta tohto ustanovenia je irelevantná, pretože podmienka „trvania počas celého roka“ je ničím neodôvodniteľná podmienka, odporujúca zmyslu samotného zákona, najviac nesplniteľná bezo zvyšku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obdobie štúdií od 01.09.1973 do 30.06.1983 a výkonu ZVS od 01.10.1983 do 30.09.1984 je obdobím, ktoré neovplyvní výšku samotného dôchodku. Napokon uviedol, že tým, že poisťovňa započítala časť štúdií a celú dobu ZVS do rozhodujúceho obdobia pre výpočet dôchodku vo výške 0,3

násobku priemernej mzdy, výrazne znížila výšku jeho dôchodku a toto zníženie vníma ako finančný trest. Jeho právna istota sa ukázala byť neopodstatnenou a bezobsažnou, legitímne očakávania sa nenaplnili. Žiadal zmeniť rozsudok správneho súdu a zrušiť preskúmavané rozhodnutie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 18.08.2023.

K výtke správneho súdu, že použila nesprávne ustanovenie vo vzťahu k náhradnej dobe ZVS, uviedla ustanovenie, ktoré malo byť správne použité a to § 11 ods. 1 psím. a) zákona č. 21/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (správne č. 121/1975 Zb., pozn. kasačného súdu).

Uvedené však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Inak zotrvala na vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia a žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť je podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými súd nebol viazaný (§ 453 ods. 2 druhá veta SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 22.04.2020 a zároveň vdovecký dôchodok od toho istého dňa. Do rozhodujúceho obdobia pre určenie priemerného osobného mzdového bodu boli započítané aj obdobia pred 01.01.2004, v ktorých žalobca absolvoval ZVS a štúdium, ktoré netrvali celý kalendárny rok. Žalobca sa dožadoval, aby tieto obdobia boli vylúčené z rozhodujúceho obdobia. Žalovaná naopak trvala na tom, že v zmysle zákona o sociálnom poistení tieto obdobia musia byť do rozhodujúceho obdobia zahrnuté. Správny súd sa stotožnil s názorom

žalovanej. 9. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 25.03.2022 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Podľa § 255 ods. 3 citovaného zákona za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného

mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

10. V danej veci bolo potrebné zodpovedať otázku, či obdobia pred 01.01.2004, v ktorých žalobca absolvoval štúdia na strednej a vysokej škole a ZVS, ktoré netrvali celý kalendárny rok, majú byť zahrnuté do rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu na výpočet predčasného starobného dôchodku žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení (doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, neboli do rozhodujúceho obdobia zahrnuté, čo nebolo sporné). Všetky tieto obdobia žalobca absolvoval pred účinnosťou citovaného zákona, teda pred 01.01.2004. Podľa § 255 ods. 1 tohto zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred týmto dátumom. Z uvedeného vyplýva, že všetky náhradné doby získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sú považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a nie je rozhodné, kedy tieto doby boli získané, či po 01.01.1993 alebo pred týmto dátumom; vždy sa na ne hľadí ako na obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

V prípade žalobcu sa jedná o obdobia štúdia od 01.09.1973 do 31.12.1973, od 01.01.1978 do 28.02.1978, od 01.10.1978 do 31.12.1978 a od 01.01.1983 do 30.06.1983. V zmysle § 6 ods.1, bod 4 zákona č. 101/1964 Zb. a § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. sú tieto doby považované za doby zamestnania. Čo sa týka doby ZVS, táto trvala od 01.10.1983 do 30.09.1984, ktorá sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1975 Zb. považuje za náhradnú dobu, ktorá sa započítava do doby

zamestnania. Tieto doby boli teda ako zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. 11. Po tomto zistení žalovaná správne aplikovala § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, keď takto získané doby, ktoré trvali len časť kalendárneho roka, ohodnotila osobným mzdovým bodom, ktorý určila ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto

dôb. Následne určila priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy predčasného starobného dôchodku s použitím § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, keď do rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu zahrnula všetky kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky na nároku na dôchodok, teda pred rokom 2020 a z rozhodujúceho obdobia vylúčila tie obdobia, za ktoré patril osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, teda doby štúdia, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania a náhradné doby získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré trvali celý kalendárny rok. Z uvedeného a contrario vyplýva, že tie doby, ktoré netrvali celý kalendárny rok a za ktoré bol zistený osobný mzdový bod podľa tretej vety tohto ustanovenia, sa do rozhodujúceho obdobia v zmysle § 63 ods. 6 zahrnú. Žalovaná tak postupovala úplne vecne správne, keď do rozhodujúceho obdobia zahrnula aj vyššie uvedené obdobia základnej vojenskej služby a štúdia, ktoré netrvali celý kalendárny rok. Kasačný súd sa preto stotožnil s právnym názorom

správneho súdu, že rozhodnutie žalovanej je zákonné a žalovaná správne aplikovala § 255 ods. 1, 3 v spojení s § 63 ods. 6 zákona o soc. poistení. 12. Námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti sú v plnom rozsahu nedôvodné.

K námietke, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval na obdobia pred 01.01.2004 len zákon o sociálnom zabezpečení, kasačný súd uvádza, že je pravda, že žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí neuviedla iné zákonné ustanovenie ohľadne dôb dôchodkového poistenia získaných pred 01.01.2004, len zákon o sociálnom zabezpečení, avšak z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že tento zákon správne aplikovala na náhradné doby podľa § 9 tohto zákona, ktoré za jeho účinnosti - za obdobie od roku 1988 do roku 1990 skutočne žalobca získal, len opomenula uviesť aj právnu úpravu dôb získaných za predchádzajúce obdobie (uvedenú v bode 10. tohto rozsudku). Táto skutočnosť síce je vadou, ktorá však nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože v konečnom dôsledku žalovaná správne posúdila tieto doby ako náhradné doby (doba ZVS) alebo ako doby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania (doba štúdia). Žalobca sám nesprávne posudzuje dobu ZVS podľa zákona č. 101/1964 Zb., hoci táto doba nebola za účinnosti tohto zákona získaná.

13. K požiadavke žalobcu, aby sa doby získané pred 01.01.2004 považovali za obdobie dôchodkového poistenia až od 01.01.1993 do 31.12.2003, pretože podľa neho len od tohto času bolo možné získať dôchodkové poistenie, a nie dôchodkové zabezpečenie, je potrebné uviesť, že ustanovenie § 255 ods. 1 nerozlišuje, či doby získané pred 01.01.2004 boli získané od 01.01.1993 alebo pred týmto dátumom, teda či boli získané za účinnosti právnych predpisov zakotvujúcich sociálne poistenie alebo sociálne zabezpečenie. Všetky doby zamestnania a náhradné doby získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred týmto dátumom, teda aj podľa predpisov, ktoré ešte systém sociálneho poistenia nezakotvovali, sa považujú za obdobie dôchodkového poistenia a za ne sa vypočíta osobný mzdový bod v zmysle § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Tu sa rozlišuje, či tieto doby trvali len časť kalendárneho roku (tretia veta tohto ustanovenia) alebo celý kalendárny rok (prvá veta tohto ustanovenia). V § 63 ods. 6 je potom explicitne zakotvené, že z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú v súvislosti s §

255 ods. 3 len obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety tohto ustanovenia, teda pokiaľ doba zamestnania a náhradná doba pred 01.01.2004 (bez obmedzenia dátumom 01.01.1993) trvala celý kalendárny rok. Iný výklad týchto ustanovení nie je možný.

Názor žalobcu, že § 255 ods. 3 je na obdobia pred 01.01.1993 neaplikovateľný, je teda nesprávny. 14. Argumentácia paragrafom 257 zákona o sociálnom poistení taktiež nie je na mieste, pretože tento sa vzťahuje na zistenie osobného vymeriavacieho základu tých poistencov, ktorí dosahovali hrubé zárobky v období pred 01.01.1993 alebo platili poistné od 01.01.1993 do 31.12.2003. Práve preto, že počas ZVS a doby štúdia, ktoré bolo pred 01.01.1993, žalobca hrubé zárobky podliehajúce dani nedosahoval (v čom s ním treba súhlasiť), nie je možné aplikovať § 257 a zisťovať osobný vymeriavací základ. V týchto prípadoch sa na účely zistenia osobného mzdového bodu osobný vymeriavací základ neurčuje. Osobný mzdový bod je uvedený priamo v ustanovení § 255 ods. 3 (jedná sa o zákonnú fikciu, z ktorej sa pri zisťovaní osobného mzdového bodu v týchto špeciálnych prípadoch vychádza).

15. Nie je možné súhlasiť s právnou konštrukciou žalobcu, že druhá veta § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je irelevantná a že podmienka uvedená v § 255 ods. 3 „počas trvania celého roka“ je ničím nezdôvodniteľná podmienka, odporujúca zmyslu zákona.

Naopak, ak by zákonodarca nemal v úmysle v určitých prípadoch do rozhodujúceho obdobia započítať aj doby zamestnania a náhradné doby získané pred 01.01.2004, vôbec by v § 63 ods. 6 neuvádzal ako výnimku zo započítania do rozhodujúceho obdobia len prípady § 255 ods. 3 prvej vety. Cieľ zákonodarcu je zrejmý: vylúčiť z rozhodujúceho obdobia len tie náhradné doby a doby štúdia získané pred 01.01.2004, ktoré trvali celý kalendárny rok. Doby, ktoré trvali len časť kalendárneho roka, vylúčené nie sú.

16. Na uvedenom výklade citovaných ustanovení nemôže nič zmeniť ani nesúhlas žalobcu, ktorý aplikáciu vykladaných ustanovení pokladá za finančný trest. Nie je možné súhlasiť s jeho názorom, že jeho právna istota sa ukázala byť neopodstatnenou a bezobsažnou a že jeho legitímne očakávania sa nenaplnili. Kasačný súd vníma, že výška dôchodku významne ovplyvňuje životný štýl dôchodcov, o čom svedčí aj jeho judikatúra.

Na druhej strane však je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na dlhodobosť dôchodkového poistenia a s ňou súvisiacu dynamiku jeho vývoja nemožno nikomu, kto ešte nezískal dôchodkové práva, všeobecne a spoľahlivo zaručiť, akou mierou a podľa akých predpisov bude naplnené jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Žalobcov nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výška boli posúdené podľa právneho predpisu aktuálneho v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení boli aplikované správne a žalobca nemôže legitímne očakávať iné posúdenie jeho nároku, ako podľa účinného zákona. Pokiaľ aj v minulosti existovali právne normy, ktoré by mu eventuálne dôchodkovú dávku priznali výhodnejšie, v tom čase žalobcovi nárok na dôchodkovú dávku nevznikol a preto nemôže očakávať, že by sa jeho terajší nárok spravoval neúčinnými právnymi predpismi.

17. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky žalobcu ako plne nedôvodné a napadnutý rozsudok správneho súdu ako vecne správny, s právnymi názormi ktorého sa stotožnil. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

18. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. októbra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.