7Ssk/133/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V.. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. č. XX, Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/39/2022-74 zo dňa 09.05.2023 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“), preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a získal doby inej vojenskej služby v kalendárnom roku 1973 122 dní, v kalendárnom roku 1978 151 dni, v kalendárnom roku 1983 279 dní, v kalendárnom roku 1984 274 dní, v kalendárnom roku 1987 12 dní, v kalendárnom roku 1989 3 dni, v kalendárnom roku 1990 20 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku mu tak chýba 210 dní. Suma predčasného starobného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje, teda 268,10 eur

podľa § 82 citovaného zákona. 3. Žalovaná ďalej uviedla, že čo sa týka rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu, podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení týmto boli kalendárne roky od roku 1984 do roku 2019, rok ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. V rozhodujúcom období žalobca

Do rozhodujúceho obdobia patria roky 1973, 1978, 1983 - 1992, 2005 - 2019, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. K odvolacej námietke, že obdobie základnej vojenskej služby (ďalej aj „ZVS“) je náhradnou dobou bez príjmu a toto obdobie je potrebné vylúčiť z rozhodného obdobia, žalovaná uviedla, že obdobie od 01.10.1983 do 30.09.1984 nie je možné vylúčiť, nakoľko doba ZVS je náhradnou dobou podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a za túto dobu patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, pretože netrvala celý kalendárny rok. Obdobia od 01.09.1973 do 31.08.1973 (podľa osobného listu dôchodkového poistenia do 31.12.1973), od 01.01.1978 do 28.02.1978, od 01.10.1978 do 31.12.1978 a od 01.01.1983 do 30.06.1983 boli zhodnotené ako doba štúdia, avšak neboli vylúčené z rozhodujúceho obdobia, na rozdiel od obdobia od 01.januára 1974 do 31.decembra 1977 a od 01.01.1979 do 31.12.1982, nakoľko netrvali celý

4. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že čo sa týka námietky započítania doby štúdia a ZVS, z § 255 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.

mzdového bodu 0,3 v zmysle zákona o sociálnom poistení. Ďalej bola preukázaná aj doba štúdia, pričom za časti obdobia štúdia, ktoré neboli realizované v celom kalendárnom roku, taktiež patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Podotkol, že žalovaná nesprávne určila základnú vojenskú službu ako náhradnú dobu podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, avšak uvedené nemá vplyv na správnosť preskúmavaného

Podľa neho za obdobie od 01.01.1993 do konca roku 2003 osoba, ktorá nebola poistencom Sociálnej poisťovne, nemá žiadny osobný mzdový bod, pretože nemá ani vymeriavací základ. Za obdobie pred 01.01.1993 študent a vojak ZVS taktiež nemá osobný vymeriavací základ, pretože v súlade s § 257 zák. o soc. poistení nemá zárobky podliehajúce dani zo mzdy. Obdobia ZVS a celého štúdia tak nemali byť započítané do rozhodujúceho obdobia pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu. Poukázal na § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého druhá veta tohto ustanovenia je irelevantná, pretože podmienka „trvania počas celého roka“ je ničím neodôvodniteľná podmienka, odporujúca zmyslu samotného zákona, najviac nesplniteľná bezo zvyšku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obdobie štúdií od 01.09.1973 do 30.06.1983 a výkonu ZVS od 01.10.1983 do 30.09.1984 je obdobím, ktoré neovplyvní výšku samotného dôchodku. Napokon uviedol, že tým, že poisťovňa započítala časť štúdií a celú dobu ZVS do rozhodujúceho obdobia pre výpočet dôchodku vo výške 0,3

K výtke správneho súdu, že použila nesprávne ustanovenie vo vzťahu k náhradnej dobe ZVS, uviedla ustanovenie, ktoré malo byť správne použité a to § 11 ods. 1 psím. a) zákona č. 21/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (správne č. 121/1975 Zb., pozn. kasačného súdu).

8. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok od 22.04.2020 a zároveň vdovecký dôchodok od toho istého dňa. Do rozhodujúceho obdobia pre určenie priemerného osobného mzdového bodu boli započítané aj obdobia pred 01.01.2004, v ktorých žalobca absolvoval ZVS a štúdium, ktoré netrvali celý kalendárny rok. Žalobca sa dožadoval, aby tieto obdobia boli vylúčené z rozhodujúceho obdobia. Žalovaná naopak trvala na tom, že v zmysle zákona o sociálnom poistení tieto obdobia musia byť do rozhodujúceho obdobia zahrnuté. Správny súd sa stotožnil s názorom

Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Podľa § 255 ods. 3 citovaného zákona za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 citovaného zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného

10. V danej veci bolo potrebné zodpovedať otázku, či obdobia pred 01.01.2004, v ktorých žalobca absolvoval štúdia na strednej a vysokej škole a ZVS, ktoré netrvali celý kalendárny rok, majú byť zahrnuté do rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu na výpočet predčasného starobného dôchodku žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení (doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, neboli do rozhodujúceho obdobia zahrnuté, čo nebolo sporné). Všetky tieto obdobia žalobca absolvoval pred účinnosťou citovaného zákona, teda pred 01.01.2004. Podľa § 255 ods. 1 tohto zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred týmto dátumom. Z uvedeného vyplýva, že všetky náhradné doby získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sú považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a nie je rozhodné, kedy tieto doby boli získané, či po 01.01.1993 alebo pred týmto dátumom; vždy sa na ne hľadí ako na obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

zamestnania. Tieto doby boli teda ako zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. 11. Po tomto zistení žalovaná správne aplikovala § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, keď takto získané doby, ktoré trvali len časť kalendárneho roka, ohodnotila osobným mzdovým bodom, ktorý určila ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto

správneho súdu, že rozhodnutie žalovanej je zákonné a žalovaná správne aplikovala § 255 ods. 1, 3 v spojení s § 63 ods. 6 zákona o soc. poistení. 12. Námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti sú v plnom rozsahu nedôvodné.

13. K požiadavke žalobcu, aby sa doby získané pred 01.01.2004 považovali za obdobie dôchodkového poistenia až od 01.01.1993 do 31.12.2003, pretože podľa neho len od tohto času bolo možné získať dôchodkové poistenie, a nie dôchodkové zabezpečenie, je potrebné uviesť, že ustanovenie § 255 ods. 1 nerozlišuje, či doby získané pred 01.01.2004 boli získané od 01.01.1993 alebo pred týmto dátumom, teda či boli získané za účinnosti právnych predpisov zakotvujúcich sociálne poistenie alebo sociálne zabezpečenie. Všetky doby zamestnania a náhradné doby získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred týmto dátumom, teda aj podľa predpisov, ktoré ešte systém sociálneho poistenia nezakotvovali, sa považujú za obdobie dôchodkového poistenia a za ne sa vypočíta osobný mzdový bod v zmysle § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Tu sa rozlišuje, či tieto doby trvali len časť kalendárneho roku (tretia veta tohto ustanovenia) alebo celý kalendárny rok (prvá veta tohto ustanovenia). V § 63 ods. 6 je potom explicitne zakotvené, že z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú v súvislosti s §

Názor žalobcu, že § 255 ods. 3 je na obdobia pred 01.01.1993 neaplikovateľný, je teda nesprávny. 14. Argumentácia paragrafom 257 zákona o sociálnom poistení taktiež nie je na mieste, pretože tento sa vzťahuje na zistenie osobného vymeriavacieho základu tých poistencov, ktorí dosahovali hrubé zárobky v období pred 01.01.1993 alebo platili poistné od 01.01.1993 do 31.12.2003. Práve preto, že počas ZVS a doby štúdia, ktoré bolo pred 01.01.1993, žalobca hrubé zárobky podliehajúce dani nedosahoval (v čom s ním treba súhlasiť), nie je možné aplikovať § 257 a zisťovať osobný vymeriavací základ. V týchto prípadoch sa na účely zistenia osobného mzdového bodu osobný vymeriavací základ neurčuje. Osobný mzdový bod je uvedený priamo v ustanovení § 255 ods. 3 (jedná sa o zákonnú fikciu, z ktorej sa pri zisťovaní osobného mzdového bodu v týchto špeciálnych prípadoch vychádza).

Naopak, ak by zákonodarca nemal v úmysle v určitých prípadoch do rozhodujúceho obdobia započítať aj doby zamestnania a náhradné doby získané pred 01.01.2004, vôbec by v § 63 ods. 6 neuvádzal ako výnimku zo započítania do rozhodujúceho obdobia len prípady § 255 ods. 3 prvej vety. Cieľ zákonodarcu je zrejmý: vylúčiť z rozhodujúceho obdobia len tie náhradné doby a doby štúdia získané pred 01.01.2004, ktoré trvali celý kalendárny rok. Doby, ktoré trvali len časť kalendárneho roka, vylúčené nie sú.

Na druhej strane však je potrebné zdôrazniť, že s prihliadnutím na dlhodobosť dôchodkového poistenia a s ňou súvisiacu dynamiku jeho vývoja nemožno nikomu, kto ešte nezískal dôchodkové práva, všeobecne a spoľahlivo zaručiť, akou mierou a podľa akých predpisov bude naplnené jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Žalobcov nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výška boli posúdené podľa právneho predpisu aktuálneho v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení boli aplikované správne a žalobca nemôže legitímne očakávať iné posúdenie jeho nároku, ako podľa účinného zákona. Pokiaľ aj v minulosti existovali právne normy, ktoré by mu eventuálne dôchodkovú dávku priznali výhodnejšie, v tom čase žalobcovi nárok na dôchodkovú dávku nevznikol a preto nemôže očakávať, že by sa jeho terajší nárok spravoval neúčinnými právnymi predpismi.

18. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 23. októbra 2024