7Ssk/135/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: B. M., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 360-4/2022-BA zo dňa 19. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/15/2022-32 zo dňa 30. mája 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. 2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie č. 700-0710593221-GC04/21 zo dňa 13.08.2021 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 119,21 eur, poistného na starobné poistenie v sume 487,41 eur, poistného na invalidné poistenie v sume 162,51 eur a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 128,73 eur za obdobie

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal včas odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie pobočky a dospel k záveru, že je potrebné ho pozmeniť len z dôvodu formálneho nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného.

Podľa údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobcu zo živnosti za rok 2004 bol vo výške 877.051 Sk (daňové priznanie podané 31.03.2005), za rok 2005 bol vo výške 700.656 Sk (daňové priznanie podané 31.03.2006), za rok 2006 bol vo výške 570.415 Sk (daňové priznanie podané 30.03.2007) a za rok 2007 bol vo výške 446.305 Sk (daňové priznanie podané 31.03.2008), t.j. príjem žalobcu bol vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78.000 Sk), pre rok 2005 (82.800 Sk), pre rok 2006 (91.200 Sk) a pre rok 2007 (97.200 Sk).

4. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 25Sa/11/2018-71 zo dňa 25.10.2018 žalobu zamietol. Žalobca podal proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/43/2019 zo dňa 26.08.2020 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2005. Krajský súd vyslovil záver, že žalobca si túto povinnosť splnil, aj keď oneskorene predložením registračného formuláru fyzickej osoby k podanej správnej žalobe. Z predložených kópii registračného listu, ako aj z výpisov z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 a rok 2005 správny súd zistil, že na registračných listoch fyzickej osoby je jasne uvedený dátum vzniku poistenia žalobcu od 01.07.2005 a na týchto listoch sa nachádza i pečiatka sociálnej poisťovne. Pečiatka sociálnej poisťovne sa nachádza aj na výpise z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zrušila rozhodnutím zo dňa 20.12.2020 rozhodnutie pobočky Senica zo dňa 23.05.2017 vo vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vydala dňa 08.03.2018 rozhodnutie č. 700-0710328018-GC04/18, ktorým žalobcovi predpísala poistné za obdobie júl 2005 až december 2008 spolu v sume 3502,78 eur. Voči tomuto

Následne poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím zo dňa 01.12.2021 uznala námietku premlčania predpísania poistného za obdobie júl 2005 až február 2008 a konanie vo veci predpísania poistného za obdobie júl 2005 až február 2008 zastavila.

7. Krajský súd uviedol, že v predmetnej právnej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca mal v rozhodnom období postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá v tomto období dosahovala zákonom stanovený príjem z tejto činnosti, čo mu založilo povinnosť odvádzať poistné. Z rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 25Sa/20/2020 (v nadväznosti na právne záväzný názor kasačného súdu) vyplynulo, že žalobca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť a preto nie je možné na vec aplikovať ust. § 147 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Sporným však zostalo, či v danej veci došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného za obdobie marec až december 2008.

Uviedol, že poistné sa stalo splatným vždy v 8. deň v mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a príspevky. Takto bolo poistné za mesiac marec 2008 splatné dňa 8. apríla 2008, apríl 2008 dňa 8. mája 2008 a podobne. Desaťročná lehota na predpísanie poistné potom uplynula pri jednotlivých poistných plneniach vždy 10 rokov od takto určenej splatnosti, teda napríklad pri poistnom za mesiac marec 2008 dňa 08.04.2018.

zastavené. Vo veci znova rozhodoval orgán prvého stupňa až v roku 2021. Toto rozhodnutie bolo následne vo svojej podstate potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím. Za jadro sporu bola otázka, či postačí, aby bolo v zákonom stanovenej lehote vydané rozhodnutie o predpísaní poistného alebo je potrebné, aby v tejto lehote bolo o veci predpísania poistného už právoplatne

V rozsudku sp. zn.: 9 Sžsk/84/2019 z 30.06.2021 najvyšší súd vo vzťahu k dvojkoľajnosti právneho názoru na predmetnú otázku uviedol: „V danom prípade ide o čiastočne odlišnú situáciu vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (dňa 23.02.2017) bolo zrušené, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky. V danej veci nie je sporné, že nové prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16. januára 2018, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 08.03.2017. Zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scriptasunt („bdelým patrí právo“).

činnosti. Kasačný súd nepovažuje za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za účelom zjednotenia vzhľadom na to, že opačný názor bol vyjadrený v skoršom rozsudku prejednávajúceho senátu a bol následne prekonaný.“

12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že na zrušenom rozhodnutí pobočky Senica je síce vyznačená doložka právoplatnosti s uvedením dátumu 05.05.2021, avšak je zrejmé, že toto rozhodnutie bolo ako celok žalovaným zrušené ešte 29.04.2021.

II. Kasačná sťažnosť žalovanej a vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

Navrhovala, aby najvyšší správny súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/15/2022-32 zo dňa 30. 05. 2022 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 14. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu o tom, že žalobca dôvodne namietal premlčanie práva predpísať poistné a žalovaná, ako aj orgán prvého stupňa vznesenú námietku premlčania nesprávne posúdili. Naďalej zotrvala na právnom názore, že právo predpísať poistné za obdobie marec 2008 až december 2008 nie je premlčané a bolo uplatnené lege artis, t.j. podľa zákona. Jadrom sporu podľa žalovanej bolo posúdenie otázky, či došlo k premlčaniu práva žalovanej na predpísanie poistného, ak prvé rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného (rozhodnutie zo dňa 08.03.2018) bolo síce vydané pred uplynutím premlčacej lehoty, ale v rámci odvolacieho konania bolo zrušené a vec bola prvostupňovému orgánu vrátená nové prejednanie a rozhodnutie, pričom prvostupňový orgán vydal rozhodnutie v súlade s

bolo poistné predpísané. Žalovaná zastávala názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Žalovaná poukázala na to, že z ust. § 147 zák. č. 461/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo slovného spojenia „právo predpísať poistné“ vyplýva, že Sociálna poisťovňa je pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného, povinná poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote. Vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na zaplatenie poistného, ktoré nebolo zaplatené včas a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tým po formálnej a materiálnej stránke naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“. Zo žiadneho z ustanovení zák. č. 461/2003 Z. z. ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané, musí v rámci plynutia premlčacej doby nadobudnúť aj právoplatnosť.

Na podporu svojho názoru poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžso/ 45/2016 z ktorého je zrejmé, že „. . . .námietka premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky.

17. Vzhľadom na dôvody podanej kasačnej sťažnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. Žalobca sa napriek doručenej výzve k podanej kasačnej sťažnosti žalovanej písomne nevyjadril.

22. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/15/2022-32 zo dňa 30. mája 2022, ktorým krajský súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 360-4/2022-BA zo dňa 19. januára 2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0710593221-GC04/21 zo dňa 13. augusta 2021 zrušil a vec vrátil I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V ostatnom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 700-0710593221-GC04/21 zo dňa 13. augusta 2021, podľa 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako i ust. § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísal žalobcovi za obdobie marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 119,31,- Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 487,41 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 162,51 Eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 128,73 Eur spolu v sume 897,96 Eur. 24.

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

26. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z. z., dospejúc na základe skutkových podkladov k právnemu záveru, že ďalšie rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané až 13.08.2021, teda zjavne po uplynutí premlčacej lehoty.

27. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov

30. Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd zameral pozornosť predovšetkým otázke, ktorá ostala medzi účastníkmi konania v posudzovanej veci spornou, a to otázke premlčania práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

31. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR uvedeným rozsudkom sp. zn. 1SVs 5/2022 zo dňa 27. septembra 2023 v právnej veci žalobcu: U. I., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 3. októbra 2018, č. 5532-3/2018-BA a o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43 Sa 26/2018-117 z 2. marca 2020 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43 Sa 26/2018-117 z 2. marca 2020 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Ako však naznačil už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 7 Sžso 28/2016 a tiež generálny prokurátor vo svojom stanovisku, posúdenie povahy a konkrétnych účinkov takého „premlčania“ je otázkou komplikovanou, pretože v odvetví verejného práva neexistuje jednotná zákonná (legálna) definícia pojmu a účinkov premlčania. Účinky premlčania v súkromnom práve upravuje § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na premlčanie práva prihliadne, len ak to dlžník namietne; ani to však neplatí v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, kde premlčanie práva vedie priamo na základe zákona k jeho nevymáhateľnosti (§ 54a Občianskeho zákonníka). Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento zákon upravuje v zásade majetkové vzťahy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, teda oblasť súkromného práva.

Neskoršia judikatúra, naopak, pripustila uplatnenie všeobecných zásad úpravy premlčania z občianskeho práva aj vo verejnom práve (porov. stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpjf 58/ 1972, judikát R 1/1973). Podobne český Najvyšší správny súd vidí rozdiel medzi preklúziou a premlčaním v zásade zhodne so súkromným právom, podľa ktorého účinky premlčania nastávajú až tým, že sa ho povinný dovolá (porov. v tomto smere napr. rozsudok sp. zn. 5 Ads 188/2018, ods. 17, alebo rozsudok rozšíreného senátu sp. zn. 1 Afs 215/2014, ods. 24). Názor, že pojem „premlčanie“ sa má vykladať zhodne s jeho zaužívaným súkromnoprávnym významom, vyslovil aj tamojší Ústavný súd (porov. uznesenie sp. zn. III. ÚS 3551/13, ods. 10). . .

Praha : C. H. Beck, 2011, s. 222 a nasl.). . . . .“ „. . . . .Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného zákona. To isté platí aj podľa

Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie.

Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka. Preto nemôže obstáť opačný právny názor vyjadrený v citovanom rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 28/2016 a v stanovisku

odvrátenie (právoplatného) predpísania pohľadávky, ktoré je len predkrokom k jej vymáhaniu. Právny vzťah medzi žalovanou a poistencom v rámci jednotlivých odvetví sociálneho poistenia (§ 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) navyše nie je vzťahom jednostranným, z ktorého by občan (jednotlivec) mal len povinnosti a verejná moc len práva (nároky), akým je napr. vzťah štátu a daňovníka alebo štátu a colného dlžníka. Podľa § 13 tohto zákona má totiž poistenec za podmienok ustanoveným uvedeným zákonom voči žalovanej nárok na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) cit. zák. má povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na nemocenskú dávku zásadne len vtedy, ak do určitého obdobia zaplatili poistné na nemocenské poistenie.

Ak by premlčanie práva predpísať poistné viedlo k tomu, že nárok žalovanej naň by zanikol bez prejavu vôle dlžníka - poistenca, znamenalo by to, že poistné za príslušné obdobia by už nebolo možné doplatiť, pretože by nebolo možné platiť na zaniknutý nárok. Naopak, naviazanie týchto účinkov až na námietku premlčania dlžníka, teda na aktívny prejav jeho vôle, na ňom ponecháva rozhodnutie, či tieto následky nastúpia alebo nie. Vzhľadom na to neprichádza do úvahy ani výkladové pravidlo in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie), ktoré nachádza svoje uplatnenie najmä v jednostranných (najmä daňových a colných) vzťahoch, aj to však spravidla až potom, čo iné výkladové metódy nevedú k uspokojivému výsledku (porov. v tomto smere napr. uznesenie sp. zn. 4 Sfk 18/2022, ale osobitne v kontexte dane z pridanej hodnoty rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 2020, C-401/18, Herst, ods. 60; podobne Melzer, F. cit. dielo, s. 205 až 209). V poistnom vzťahu medzi žalovanou a poistencom totiž nemožno jednoznačne ustáliť, že by zánik práva žalovanej na poistné (preklúzia) s nemožnosťou doplatiť

. . . .“ „. . . . . .Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného.

Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho.

. . . . . .“ 33. Vychádzajúc z citovaného právneho posúdenia veľkého senátu kasačného súdu podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe . Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit.

ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne.

34. Rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je pre správne súdy záväzné. 35. Vzchľadom k uvedenému vyššie kasačný súd dospel k záveru, že správny súd v preskúmavanej veci správne vyhodnotil skutkové zistenia, keď konštatoval, že žalobca dôvodne namietal premlčanie práva predpísať poistné a žalovaný, ako aj orgán I. stupňa námietku premlčania, ktorú vzniesol žalobca v administratívnom konaní nesprávne posúdili, čím svoje rozhodnutia zaťažili vadou nezákonnosti, ktorá viedla k zrušeniu ich rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

Na základe odvolania žalobcu voči tomuto rozhodnutiu ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 29.04.2021 rozhodnutie pobočky Senica z 08.03.2018 zrušilo a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie tak, aby bola zohľadnená vznesená námietka premlčania. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím zo dňa 01.12.2021 uznala námietku premlčania predpísania poistného za obdobie júl 2005 až február 2008 a konanie vo veci predpísania poistného za obdobie júl 2005 až február 2008 zastavila a rozhodnutím zo dňa 13. augusta 2021 žalobcovi predpísala poistné za obdobie marec 2008 až december 2008 spolu v sume 897,96 Eur. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 9.januára 2022 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že z výrokovej časti vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, potvrdila. 37.

rozhodnutia bolo potrebné nanovo posudzovať plynutie premlčacej lehoty dlžného poistného. Vzhľadom k uvedenému pokiaľ sociálna poisťovňa pobočka rozhodnutím zo dňa 13. augusta 2021 žalobcovi predpísala poistné za obdobie marec 2008 až december 2008, vydala rozhodnutie po uplynutí premlčacej lehoty.

zamietol. 39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP) a žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní nemal úspech, a preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 13. októbra 2023