7Ssk/135/2023

1. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím uvedeným v záhlaví právoplatne zamietla žiadosť žalobcu o výplatu starobného dôchodku v podstate z dôvodu, že nedosiahol dôchodkový vek. Žalovaná totiž neakceptovala jeho názor, že sa mu zachoval nižší dôchodkový vek v dôsledku zamestnania I. pracovnej kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie funkcií, pretože žalobca podľa nej nesplnil podmienky ustanovené v § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 1999. Rozsudkom uvedeným v záhlaví správny súd zrušil toto rozhodnutie žalovanej, ako aj jej prvostupňové rozhodnutie, a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 2. Proti tomuto rozsudku smeruje kasačná sťažnosť žalovanej. V sťažnostnom návrhu žalovaná okrem zrušenia napadnutého rozsudku žiadala, aby kasačný súd priznal jej kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 ods. 1 SSP. 3. Žalobca vo vyjadrení nesúhlasil s jeho priznaním, pretože žalovanej nehrozí žiadna ujma. 4. Podľa § 447 ods. 1 SSP môže kasačný súd na návrh sťažovateľa (účastník, ktorý podal kasačnú sťažnosť, § 442 ods. 1 SSP) uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 5. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že odkladný účinok možno priznať, len ak by samotnými následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. V prerokúvanej veci je napadnutým rozhodnutím rozsudok, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej vydané v dávkovom konaní podľa § 172 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, no žalobcovi napriek úspechu nepriznal nárok na náhradu trov. Podľa názoru kasačného súdu za daných okolností nie je vôbec zrejmé, aká ujma by žalovanej mala hroziť v dôsledku tohto rozsudku. Žalovaná musí po zrušení svojho rozhodnutia ďalej konať podľa § 172 a nasl. cit. zák., postup svojho konania však zásadne určuje sama a môže ho v zákonom ustanovených prípadoch aj prerušiť (§ 193 cit. zák.). Samo dávkové konanie, ktoré patrí k jednej z úloh žalovanej ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na vykonávanie sociálneho poistenia (§ 120 ods. 2, § 172 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.), však určite nemožno považovať za závažný následok v zmysle § 447 ods. 1 SSP. Žiadne iné následky z napadnutého rozsudku pre žalovanú nevyplývajú. 6. Z uvedených dôvodov nie sú splnené podmienky uvedené v § 447 ods. 1 SSP, aby bol kasačnej sťažnosti priznaný odkladný účinok. Preto kasačný súd zamietol návrh žalovanej podľa § 447 ods. 2 v spojení s § 188 SSP. 7. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.