7Ssk/136/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: E. V., nar. XX.XX.XXXX, . bytom B. XX, XXX XX . K., právne zastúpená advokátkou JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/10640/JH zo dňa 16.09.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/26/2021-67 zo dňa 04.05.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/26/2021-67 zo dňa 04.05.2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

2. Prvostupňový správny orgán odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie maloletého s účinnosťou od 01.04.2021 a k tomuto dátumu jeho výplatu zastavil z dôvodu, že maloletý sa v internátnej škole zdržiaval v mesiaci apríl 2021, a to 5 dní a 7 nocí. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené, že maloletý bol v konkrétnych dňoch mesiaca marec, apríl a máj v internátnej škole, kde mu bola zabezpečovaná 24 hodinová starostlivosť školou. Tým, že maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom, sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, bola naplnená skutková podstata ust. § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch. Peňažný príspevok bol odňatý a jeho výplata zastavená, nakoľko nebol splnený účel a rozsah opatrovania ustanoveného v § 39 ods. 2, 40 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch a zároveň v zmysle § 40 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba osobne nevykonáva opatrovanie maloletého. Ďalej o. i. uviedol, že dôvodom zmeny výroku

4. Správny súd v napadnutom rozsudku v súvislosti so zmenou prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že ide o vážne procesné pochybenie zo strany žalovaného, keďže žalovaný rozhodol o inom období odňatia peňažného príspevku žalobkyni, a teda došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia na základe okolností, ku ktorým sa žalobkyňa nemohla v priebehu správneho konania vyjadriť, keďže žalovaný ako druhostupňový správny orgán vychádzal z iných skutkových okolností z akých vychádzal prvostupňový správny orgán.

spoliehali. 5. Správny súd ďalej uviedol, že s princípom legitímneho očakávania úzko súvisí zákaz prekvapivého rozhodnutia, keď správne orgány sa nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti vyjadriť sa k novým skutočnostiam účastníkovi konania odchýliť od rozhodovania tak, že prvostupňový správny orgán rozhoduje na základe iných skutkových okolností a žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhoduje na základe iných skutkových okolností. Správny súd dospel k záveru, že ide o vážne procesné pochybenie, v ktorom sa zhoršilo postavenie účastníka oproti prvostupňovému konaniu, čo náš právny poriadok nepripúšťa. 6.

7. Z uvedeného dôvodu preto správny súd zrušil len preskúmavané rozhodnutie a prikázal žalovanému vo veci opätovne konať a rozhodnúť. K ďalším dôvodom žaloby sa správny súd nevyjadroval, keďže samotné procesné pochybenie má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a vysporiadanie sa s ďalšími námietkami by v danom konaní neovplyvnilo výsledok konania pred správnym súdom.

9. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a aby žalobkyni nepriznal náhradu trov kasačného konania.

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z., resp. „zákon o peňažných príspevkoch“) sú fakultatívnymi dávkami a nie je na ich priznanie právny nárok, tento sa priznáva len na základe žiadosti fyzickej osoby a za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a zákon taxatívne stanovuje postup konania. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, vec bola posúdená nielen zo stránky právnej, ale i

rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán neúplne a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a tým žalobkyni nesprávne odňal a zastavil výplatu peňažného príspevku na opatrovanie maloletého od 01.04.2021, pričom príspevok mal byť odňatý a jeho výplata zastavená od 01.03.2021, nakoľko neboli splnené už v tom čase zákonné podmienky pre poskytovanie, lebo maloletý navštevoval internátnu školu už v marci. 11. Žalovaný mal za to, že odvolací orgán má povinnosť zmeniť každé rozhodnutie, a to aj v neprospech odvolateľa. Zastáva názor, že dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. Správny poriadok uprednostňuje postup, aby všade, kde je to možné, rozhodol odvolací orgán vo veci samej (§ 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku). Žalovaný sa preto nestotožňuje s názorom správneho súdu, má za to, že v rámci odvolacieho konania preskúmaval rozhodnutie správneho orgánu a nenahrádzal prvostupňové

Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a uplatnila si voči žalovanému náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti v rozsahu 100%. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti, ktorej obsahom bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého a jeho výplata zastavená s účinnosťou od 01.04.2021.

16. Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, zo školského zariadenia alebo zo školy.

18. Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze

20. Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorého zistil nasledovné: - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09.04.2021 priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (maloletý) vo výške 476,74 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2021; - z potvrdení riaditeľky Spojenej školy Internátnej, Hrdličkova 17, 833 20 Bratislava, ktoré sú obsahom administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že maloletý strávil v tejto škole v mesiaci marec 2 dni a 2 noci (potvrdenie zo dňa 30.03.2021, doručené úradu dňa 31.03.2021) a v mesiaci apríl 7 dní a 5 nocí (potvrdenie zo dňa 29.04.2021, doručené úradu dňa 30.04.2021);

01.04.2021; - v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne žalovaným zrušené rozhodnutím zo dňa 23.06.2021 z dôvodu, že odôvodnenie nespĺňalo zákonom ustanovené náležitosti ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán odňal a zastavil vyplácanie peňažného príspevku, keďže zistil prítomnosť maloletého v internátnej škole v mesiaci apríl, v odôvodnení sa k týmto zisteným skutočnostiam ďalej nevyjadril a neuviedol ani iné zistenia, ktoré by z administratívneho spisu vyplývali; - následne bolo vydané tu preskúmavané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.07.2021, ktorým bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého a jeho výplata zastavená s účinnosťou od 01.04.2021, v odôvodnení poukázal len na zistenie vyplývajúce z potvrdenia riaditeľky školy zo dňa 29.04.2021 o tom, že maloletý v mesiaci apríl strávil v škole 7 dní a 5 nocí, iné zistenia, ktoré z administratívneho spisu vyplývali, neuviedol;

22. V prejednávanej veci zostala spornou otázka, či v odvolacom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, došlo k procesnému pochybeniu na strane sťažovateľa, ako ho identifikoval správny súd - teda k porušeniu princípu právnej istoty, vedúcemu k vydaniu prekvapivého rozhodnutia a tým porušeniu procesných práv žalobkyne ako účastníčky správneho konania.

48 ods. 1 ústavy) a pri mnohých orgánoch to nie je ex lege možné ani vyžadovať. Samotné uplatnenie práva na inú právnu ochranu je podmienené splnením príslušných zákonných podmienok (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 51 ústavy).

medziach zákona. Týmto zákonom je v tomto prípade z. č. 447/2008 Z. z. v spojení so Správnym poriadkom. Konanie vo veciach kompenzácie je upravené v piatej časti zákona č. 447/2008 Z. z. a na toto konanie sa vzťahuje Správny poriadok okrem ust. § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku. Správne orgány teda nemajú v tomto konaní povinnosť konať v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný preto nevyzval žalobkyňu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrila k jeho podkladu, teda aj k dôkazu zo dňa 30.03.2021.

Dôsledkom tohto postupu je skutočnosť, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa. V správnom konaní neplatí zákaz reformatio in peius. Odvolací orgán je povinný zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj v neprospech odvolateľa (pokiaľ to výslovne nevylučuje osobitný zákon) alebo aj nad rámec jeho návrhov. To znamená, že jednak môže účastníkovi konania „dať viac“ než sám žiada, jednak môže jeho situáciu v porovnaní s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zhoršiť. Táto jeho právomoc vyplýva z cieľa odvolacieho konania, ako i z úlohy odvolacieho orgánu v ňom (jeho rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa, má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť i na základe nových zistených skutočností). (Košičiarová S.: Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 01.01.2004, prvé vydanie, Šamorín, Heuréka, 2004, s. 247, 248).

vyplývajú. Prvostupňový orgán ani v novom rozhodnutí tento dôkaz nevyhodnotil, preto tak urobil žalovaný. Žalovaný pritom aplikoval rovnaké hmotnoprávne ustanovenia ako úrad, len s iným výsledkom. V danom prípade žalovaný vychádzal z dôkazov, ktoré zhromaždil už prvostupňový orgán, vrátane dokladu o návšteve internátnej materskej školy v marci 2021, tieto vyhodnotil a pri použití rovnakého hmotnoprávneho ustanovenia ako prvostupňový orgán, bez tohto, aby vyzýval žalobkyňu na vyjadrenie, dospel k čiastočne odlišnému právnemu názoru (v dátume, odkedy je potrebné príspevok odňať). Odvolací orgán teda nevychádzal zo žiadnych nových dôkazov, ku ktorým by musel sťažovateľke umožniť vyjadriť sa, neaplikoval iné (nové) zákonné ustanovenie ani ho nevyložil spôsobom, ktorý by sa podstatne odlišoval od výkladu vykonaného prvostupňovým orgánom, keďže oba správne orgány sa zhodli na potrebe odňať peňažný príspevok na opatrovanie. Tento procesný postup plne v súlade so zákonom a nedošlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. Ani to, že žalovaný zmenil prvostupňové

28. Okrem toho treba zdôrazniť, že sama žalobkyňa procesný postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia v správnej žalobe nenamietala. V správnej žalobe namietala len nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a čo sa týka námietky porušenia práva na spravodlivý proces, túto odôvodnila samotnou intenzitou a charakterom ňou tvrdených pochybení.

29. Napokon sa kasačný súd nestotožnil ani s názorom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný uviedol právnu úpravu, ktorú na danú vec aplikoval a tiež právne posúdenie veci, podľa ktorého § 40 ods. 1 z. č. 447/ 2008 Z. z. stanovuje ako podmienku poskytnutia príspevku na opatrovanie osobnú starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu. Táto osobná starostlivosť v rozsahu opatrovania podľa stupňa VI je podľa § 40 ods. 2 cit. zákona splnená vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie, vráti sa z neho a naďalej v ten deň je jej poskytované opatrovanie. Z toho žalovaný vyvodil záver, že poskytnutím internátnej formy ubytovania nemôže byť splnená podmienka stanoveného rozsahu opatrovania podľa stupňa VI.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostnú námietku sťažovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP ako dôvodnú. Preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V novom konaní správny súd vyhodnotí meritórne žalobné námietky.

V Bratislave dňa 23. októbra 2024