7Ssk/136/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2021200297.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-44Sa/26/2021
- IČS
- 2021200297
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: E. V., nar. XX.XX.XXXX, . bytom B. XX, XXX XX . K., právne zastúpená advokátkou JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/10640/JH zo dňa 16.09.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/26/2021-67 zo dňa 04.05.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 44Sa/26/2021-67 zo dňa 04.05.2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 44Sa/26/2021-67 zo dňa 04.05.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/10640/JH zo dňa 16.09.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, resp. „úrad“) č. PN1/USVHL/SOC/2021/39693-8 zo dňa 9.4.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie maloletého Y. V. (ďalej len „maloletý“) s účinnosťou od 01.03.2021 a jeho výplatu k tomuto dátumu zastavil.
2. Prvostupňový správny orgán odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie maloletého s účinnosťou od 01.04.2021 a k tomuto dátumu jeho výplatu zastavil z dôvodu, že maloletý sa v internátnej škole zdržiaval v mesiaci apríl 2021, a to 5 dní a 7 nocí. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené, že maloletý bol v konkrétnych dňoch mesiaca marec, apríl a máj v internátnej škole, kde mu bola zabezpečovaná 24 hodinová starostlivosť školou. Tým, že maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom, sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na peňažný príspevok na opatrovanie, bola naplnená skutková podstata ust. § 45 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch. Peňažný príspevok bol odňatý a jeho výplata zastavená, nakoľko nebol splnený účel a rozsah opatrovania ustanoveného v § 39 ods. 2, 40 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch a zároveň v zmysle § 40 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba osobne nevykonáva opatrovanie maloletého. Ďalej o. i. uviedol, že dôvodom zmeny výroku
je skutočnosť, že úrad nesprávne odňal príspevok a jeho výplatu zastavil s účinnosťou od 01.04.2021 a mal byť odňatý a výplata zastavená s účinnosťou od 01.03.2021, keďže maloletý navštevoval školu s internátnym pobytom už v marci 2021. Ďalej uviedol, že odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil prvostupňový správny orgán a berie do úvahy skutočnosti, ktoré mu neboli známe. V prípade odvolania sa účastník konania vystavuje riziku, že môže byť rozhodnuté i v jeho neprospech.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku v súvislosti so zmenou prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že ide o vážne procesné pochybenie zo strany žalovaného, keďže žalovaný rozhodol o inom období odňatia peňažného príspevku žalobkyni, a teda došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia na základe okolností, ku ktorým sa žalobkyňa nemohla v priebehu správneho konania vyjadriť, keďže žalovaný ako druhostupňový správny orgán vychádzal z iných skutkových okolností z akých vychádzal prvostupňový správny orgán.
V danom prípade podľa názoru správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý je hmotnoprávnym princípom, ktorý sa svojimi dôsledkami prejavuje aj vo sfére procesného práva. Slovenský správny poriadok vyslovene nezakotvuje tento princíp, avšak tento právny poriadok upravuje princíp tzv. legitímneho očakávania, teda princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania orgánu verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa
spoliehali. 5. Správny súd ďalej uviedol, že s princípom legitímneho očakávania úzko súvisí zákaz prekvapivého rozhodnutia, keď správne orgány sa nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti vyjadriť sa k novým skutočnostiam účastníkovi konania odchýliť od rozhodovania tak, že prvostupňový správny orgán rozhoduje na základe iných skutkových okolností a žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhoduje na základe iných skutkových okolností. Správny súd dospel k záveru, že ide o vážne procesné pochybenie, v ktorom sa zhoršilo postavenie účastníka oproti prvostupňovému konaniu, čo náš právny poriadok nepripúšťa. 6.
Podľa názoru krajského súdu v danom prípade mal postupovať žalovaný tak a procesne by tento postup bol v súlade s právnymi predpismi, keby v danej veci v prípade, že zistil iné skutočnosti najmä vo vzťahu k dobe, za ktorej došlo k zastaveniu a odňatiu peňažného príspevku, zrušil prvostupňové rozhodnutie a prikázal mu vo veci opätovne konať a rozhodnúť s tým, že by vyslovil právny názoru v súvislosti s určením doby, od ktorej sa bude odvíjať zastavenie a odňatie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
7. Z uvedeného dôvodu preto správny súd zrušil len preskúmavané rozhodnutie a prikázal žalovanému vo veci opätovne konať a rozhodnúť. K ďalším dôvodom žaloby sa správny súd nevyjadroval, keďže samotné procesné pochybenie má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a vysporiadanie sa s ďalšími námietkami by v danom konaní neovplyvnilo výsledok konania pred správnym súdom.
8. Správny súd nakoniec uviedol, že napriek tomu je rozhodnutie správnych orgánov v danom smere nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k vyriešeniu otázky, z akého právneho predpisu je zrejmé, že opatrovanie pre účely výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím si vyžaduje sústavnú starostlivosť bez možnosti, aby takáto osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, v prípade, že ide o maloletú osobu, navštevovala určitú dobu predškolské zariadenie. Okrem toho podľa názoru správneho súdu nedošlo zo strany správneho orgánu v dostatočnej miere s vysporiadaním sa otázky zmeny pomerov súvisiacich s vážnymi dôvodmi, pre ktoré bol maloletý zaraďovaný do internátnej školy mimo obvod svojho bydliska.
9. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a aby žalobkyni nepriznal náhradu trov kasačného konania.
10. Sťažovateľ za nesprávne právne posúdenú považuje otázku vážneho procesného pochybenia zo strany správneho súdu. V tomto smere argumentoval, že príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z., resp. „zákon o peňažných príspevkoch“) sú fakultatívnymi dávkami a nie je na ich priznanie právny nárok, tento sa priznáva len na základe žiadosti fyzickej osoby a za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a zákon taxatívne stanovuje postup konania. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, vec bola posúdená nielen zo stránky právnej, ale i
skutkovej. Odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil prvostupňový správny orgán a berie do úvahy skutočnosti, ktoré mu neboli známe. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom o peňažných príspevkoch, preto podľa § 59 ods. 2 zákona č 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) vydal preskúmavané
rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán neúplne a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a tým žalobkyni nesprávne odňal a zastavil výplatu peňažného príspevku na opatrovanie maloletého od 01.04.2021, pričom príspevok mal byť odňatý a jeho výplata zastavená od 01.03.2021, nakoľko neboli splnené už v tom čase zákonné podmienky pre poskytovanie, lebo maloletý navštevoval internátnu školu už v marci. 11. Žalovaný mal za to, že odvolací orgán má povinnosť zmeniť každé rozhodnutie, a to aj v neprospech odvolateľa. Zastáva názor, že dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. Správny poriadok uprednostňuje postup, aby všade, kde je to možné, rozhodol odvolací orgán vo veci samej (§ 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku). Žalovaný sa preto nestotožňuje s názorom správneho súdu, má za to, že v rámci odvolacieho konania preskúmaval rozhodnutie správneho orgánu a nenahrádzal prvostupňové
konanie. Taktiež nerozhodoval o veci, ktorá by nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni, pretože potom by nešlo o preskúmanie rozhodnutia, ale o nové rozhodovanie v inej veci. Vec posudzoval nielen zo stránky právnej, ale aj zo stránky skutkovej. Žalovaný tiež poukázal na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. 12. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 02.10.2023. Mala za to, že argumentácia sťažovateľa smeruje len proti dôvodom, ktoré konajúci súd viedli k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia. Podľa nej správny súd vec správne posúdil.
Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a uplatnila si voči žalovanému náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti v rozsahu 100%. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti, ktorej obsahom bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
14. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie sťažovateľa zo dňa 16.09.2021, ktorým sťažovateľ zmenil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 16.07.2021 tak, že žalobkyni odňal peňažný príspevok na opatrovanie maloletého s účinnosťou od 01.03.2021 a k tomuto dátumu aj zastavil jeho výplatu.
Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého a jeho výplata zastavená s účinnosťou od 01.04.2021.
15. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (29.09.2021) ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
16. Podľa § 40 ods. 2 cit. zákona rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, zo školského zariadenia alebo zo školy.
17. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona sa na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 50) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
18. Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze
19. Podľa § 59 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu preskúmavaného rozhodnutia (29.09.2021) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
20. Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorého zistil nasledovné: - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09.04.2021 priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (maloletý) vo výške 476,74 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2021; - z potvrdení riaditeľky Spojenej školy Internátnej, Hrdličkova 17, 833 20 Bratislava, ktoré sú obsahom administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že maloletý strávil v tejto škole v mesiaci marec 2 dni a 2 noci (potvrdenie zo dňa 30.03.2021, doručené úradu dňa 31.03.2021) a v mesiaci apríl 7 dní a 5 nocí (potvrdenie zo dňa 29.04.2021, doručené úradu dňa 30.04.2021);
- v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu je založený úradný záznam zamestnankyne úradu, odboru sociálnych vecí a rodiny úradu, pracovisko Hlohovec zo dňa 30.04.2021, že bola vedúcou úseku ústne usmernená, že mala akceptovať a naďalej vyplatiť peňažný príspevok na opatrovanie, pokiaľ je maloletý v škole iba pár dní počas mesiaca - marec 2021 a za mesiac apríl, keď podľa potvrdenia zo školy je zrejmé, že bol v škole 7 dní a 5 nocí, má ho odňať a zastaviť; - dňa 18.05.2021 bolo vydané v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého a jeho výplata zastavená s účinnosťou od
01.04.2021; - v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne žalovaným zrušené rozhodnutím zo dňa 23.06.2021 z dôvodu, že odôvodnenie nespĺňalo zákonom ustanovené náležitosti ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán odňal a zastavil vyplácanie peňažného príspevku, keďže zistil prítomnosť maloletého v internátnej škole v mesiaci apríl, v odôvodnení sa k týmto zisteným skutočnostiam ďalej nevyjadril a neuviedol ani iné zistenia, ktoré by z administratívneho spisu vyplývali; - následne bolo vydané tu preskúmavané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.07.2021, ktorým bol žalobkyni odňatý peňažný príspevok na opatrovanie maloletého a jeho výplata zastavená s účinnosťou od 01.04.2021, v odôvodnení poukázal len na zistenie vyplývajúce z potvrdenia riaditeľky školy zo dňa 29.04.2021 o tom, že maloletý v mesiaci apríl strávil v škole 7 dní a 5 nocí, iné zistenia, ktoré z administratívneho spisu vyplývali, neuviedol;
- dňa 16.09.2021 žalovaný vydal v odvolacom konaní tu preskúmavané rozhodnutie, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že peňažný príspevok na opatrovanie maloletého žalobkyni odňal a jeho výplatu zastavil od 01.03.2021.
22. V prejednávanej veci zostala spornou otázka, či v odvolacom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, došlo k procesnému pochybeniu na strane sťažovateľa, ako ho identifikoval správny súd - teda k porušeniu princípu právnej istoty, vedúcemu k vydaniu prekvapivého rozhodnutia a tým porušeniu procesných práv žalobkyne ako účastníčky správneho konania.
23. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 52/2019, podľa ktorého zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí vychádza zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“). O prekvapivé rozhodnutie ide napr. v prípade, ak inštančne nadriadený (spravidla odvolací) súd úplne alebo podstatne zmení právne východiská, podľa ktorých bola vec dosiaľ posudzovaná, a neumožní účastníkom vyjadriť sa k tejto zmene. Posúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť od konkrétnych skutkových okolností. 24. Čl. 46 ods. 1 ústavy sa popri práve na súdnu ochranu zaručuje aj právo na „inú právnu ochranu“, napr. orgánom štátnej správy. Ústavné maximum v podobe vyžadovania toho, aby orgán pri poskytovaní inej právnej ochrany musel rešpektovať a dodržiavať všetky ústavnoprocesné princípy upravené v druhej hlave v siedmom oddiele ústavy v rozsahu, ako ich musí garantovať vo svojom konaní súd, nevyžaduje ani ústava (napr. čl. 47 ods. 2 a čl.
48 ods. 1 ústavy) a pri mnohých orgánoch to nie je ex lege možné ani vyžadovať. Samotné uplatnenie práva na inú právnu ochranu je podmienené splnením príslušných zákonných podmienok (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 51 ústavy).
25. V tu prejednávanej veci bol žalobkyni odňatý od 01.03.2021 príspevok na opatrovanie, voči ktorému rozhodnutiu podala odvolanie, čím si uplatnila právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ako bolo uvedené vyššie, základnou obmedzujúcou podmienkou v prístupe k právu na inú právnu ochranu je, že môže byť uplatňovaná len postupom a v
medziach zákona. Týmto zákonom je v tomto prípade z. č. 447/2008 Z. z. v spojení so Správnym poriadkom. Konanie vo veciach kompenzácie je upravené v piatej časti zákona č. 447/2008 Z. z. a na toto konanie sa vzťahuje Správny poriadok okrem ust. § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku. Správne orgány teda nemajú v tomto konaní povinnosť konať v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný preto nevyzval žalobkyňu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrila k jeho podkladu, teda aj k dôkazu zo dňa 30.03.2021.
26. Následne žalovaný postupoval podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a zmenil prvostupňové rozhodnutie. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky.
Dôsledkom tohto postupu je skutočnosť, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa. V správnom konaní neplatí zákaz reformatio in peius. Odvolací orgán je povinný zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj v neprospech odvolateľa (pokiaľ to výslovne nevylučuje osobitný zákon) alebo aj nad rámec jeho návrhov. To znamená, že jednak môže účastníkovi konania „dať viac“ než sám žiada, jednak môže jeho situáciu v porovnaní s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zhoršiť. Táto jeho právomoc vyplýva z cieľa odvolacieho konania, ako i z úlohy odvolacieho orgánu v ňom (jeho rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa, má právomoc samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie, posudzovať vec po právnej stránke a samostatne rozhodnúť i na základe nových zistených skutočností). (Košičiarová S.: Správny poriadok - Komentár s novelou účinnou od 01.01.2004, prvé vydanie, Šamorín, Heuréka, 2004, s. 247, 248).
27. Z administratívneho spisu vyplýva, že dôkazy o prítomnosti maloletého v internátnej škole v mesiaci marec a apríl 2021 boli súčasťou tohto spisu už pred vydaním v poradí prvého prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.05.2021 (potvrdenie o návšteve školy zo dňa 30.03.2021 a 29.04.2021). Prvostupňový orgán v rámci prvostupňového konania neformálne vyhodnotil dôkaz o prítomnosti maloletého v internátnej škole v marci (v úradnom zázname z 30.04.2021), ale nepretavil ho do rozhodnutia. Aj preto žalovaný v zrušujúcom rozhodnutí vytkol prvostupňovému orgánu, že neuviedol iné zistenia, ktoré z administratívneho spisu
vyplývajú. Prvostupňový orgán ani v novom rozhodnutí tento dôkaz nevyhodnotil, preto tak urobil žalovaný. Žalovaný pritom aplikoval rovnaké hmotnoprávne ustanovenia ako úrad, len s iným výsledkom. V danom prípade žalovaný vychádzal z dôkazov, ktoré zhromaždil už prvostupňový orgán, vrátane dokladu o návšteve internátnej materskej školy v marci 2021, tieto vyhodnotil a pri použití rovnakého hmotnoprávneho ustanovenia ako prvostupňový orgán, bez tohto, aby vyzýval žalobkyňu na vyjadrenie, dospel k čiastočne odlišnému právnemu názoru (v dátume, odkedy je potrebné príspevok odňať). Odvolací orgán teda nevychádzal zo žiadnych nových dôkazov, ku ktorým by musel sťažovateľke umožniť vyjadriť sa, neaplikoval iné (nové) zákonné ustanovenie ani ho nevyložil spôsobom, ktorý by sa podstatne odlišoval od výkladu vykonaného prvostupňovým orgánom, keďže oba správne orgány sa zhodli na potrebe odňať peňažný príspevok na opatrovanie. Tento procesný postup plne v súlade so zákonom a nedošlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. Ani to, že žalovaný zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že odňal žalobkyni príspevok od skoršieho dátumu, teda v podstate zhoršil jej právne postavenie, nie je vadou odvolacieho konania. Zásada zákazu zmeny k horšiemu (pozri bod 26. tohto rozsudku) sa uplatňuje len v trestnom práve a prípadne v správnom trestaní, čo nie je prípad žalobkyne.
28. Okrem toho treba zdôrazniť, že sama žalobkyňa procesný postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia v správnej žalobe nenamietala. V správnej žalobe namietala len nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a čo sa týka námietky porušenia práva na spravodlivý proces, túto odôvodnila samotnou intenzitou a charakterom ňou tvrdených pochybení.
Ani v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe takéto námietky nevzniesla. Pokiaľ prvýkrát túto námietku vyslovila až na pojednávaní pred správnym súdom, takýto postup sa za okolností daného prípadu javí ako účelový. Je tak možno uzavrieť, že žalobkyňa vydaním zmeňujúceho odvolacieho rozhodnutia nebola na svojich procesných právach ukrátená.
29. Napokon sa kasačný súd nestotožnil ani s názorom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný uviedol právnu úpravu, ktorú na danú vec aplikoval a tiež právne posúdenie veci, podľa ktorého § 40 ods. 1 z. č. 447/ 2008 Z. z. stanovuje ako podmienku poskytnutia príspevku na opatrovanie osobnú starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu. Táto osobná starostlivosť v rozsahu opatrovania podľa stupňa VI je podľa § 40 ods. 2 cit. zákona splnená vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie, vráti sa z neho a naďalej v ten deň je jej poskytované opatrovanie. Z toho žalovaný vyvodil záver, že poskytnutím internátnej formy ubytovania nemôže byť splnená podmienka stanoveného rozsahu opatrovania podľa stupňa VI.
V prípade žalobkyne došlo podľa žalovaného k zmene skutočností podľa § 45 ods. 3 cit. zákona práve umiestnením maloletého do internátnej materskej školy v mesiaci marec 2021. Žalovaný sa vyjadril aj k možnosti pomerne vyplácať príspevok, čo podľa neho nie je možné vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky § 40 ods. 16 cit. zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd nevyhodnocuje správnosť tohto právneho posúdenia, len poukazuje na to, že odôvodnenie bolo postačujúce.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostnú námietku sťažovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP ako dôvodnú. Preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V novom konaní správny súd vyhodnotí meritórne žalobné námietky.
31. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. októbra 2024