7Ssk/137/2023

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd rozsudkom č. k. 22Sa/20/2022-72 zo dňa 14.04.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Prvostupňovým rozhodnutím žalovanej bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19.01.2022 z dôvodu, že žalobca nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedenému predchádzalo vypracovanie odborného posudku o invalidite zo dňa 19.01.2022, v rámci ktorého bolo určené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie - kapitola XV prílohy č. 4 z. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, v rozsahu 20 % a ako iné zdravotné postihnutie bolo určené lézia n. radialis vpravo ľahkého stupňa so zvýšením percentuálnej miery o 10 %. Posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu

5. V odvolacom konaní bol dňa 01.08.2022 vypracovaný ďalší odborný lekársky posudok so záverom, že z posudkového hľadiska sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % so zvýšením percentuálnej miery o 10 % pre následky po zlomenine vretennej kosti. Žalovaná preto zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

stavu. Uvedené však podľa názoru súdu nie je založené na žiadnom objektívnom názore, len na subjektívnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcom. Po preskúmaní posudkového záveru bol správny súd toho názoru, že posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu.

7. K žalobe žalobca pripojil ďalšie lekárske nálezy, pričom súd zistil, že lekársky nález zo dňa 28.09.2021 bol súčasťou všetkých troch odborných posudkov. Čo sa týka lekárskeho nálezu z neurologickej ambulancie zo dňa 02.10.2019, zo dňa 26.02.2020, zo dňa 10.07.2020 a nálezov z vyšetrenia u fyziológa zo dňa 19.08.2019, 27.01.2020 a MR nálezov zo dňa 10.09.2019, uvedené neboli predložené žalobcom v rámci žiadosti o invalidný dôchodok, podanej dňa 19.01.2022, preto ani žalovaná z nich nemohla vychádzať a posudzovať skutkový stav z nich vyplývajúci, avšak vzhľadom na dátum ich vydania správny súd mal za to, že ide o lekárske nálezy staršieho datovania a z nich vyplývajúce závery sú obsiahnuté aj v žalobcom predložených lekárskych nálezoch. Pokiaľ žalobca predložil ďalšie lekárske správy po právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, súd na ne nemohol prihliadať a to ani za stavu, že boli vydané pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd nie je

8. Správny súd skonštatoval, že nemá dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobcu. Degeneratívne zmeny na chrbtici sú s miernym funkčným postihnutím, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku, bez klinicky verifikovaného koreňového dráždenia, bez poruchy motoriky, bez trofických svalových zmien, preto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, 20% (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b).

9. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. § 440 ods. 1 písm. g) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Kasačný súd žiadal, aby zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ namietal, že správny súd zhodnotenie jeho zdravotného stavu dostatočne neodôvodnil; neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov; neuviedol ako použil správnu úvahu; neuviedol, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobcu k nízkemu zhodnoteniu miery nespôsobilosti na výkon práce. Mal za to, že správny súd nevykonal riadne dokazovanie vo veci posúdenia jeho zdravotného stavu, pričom v konaní pred správnym súdom navrhol pribrať do konania príslušného znalca. Preto je toho názoru, že sa správny súd dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces. V súvislosti s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov v ďalšom texte citoval z rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

žalobe. Sťažovateľ v administratívnom ani v správnom súdnom konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a jeho nároku na invalidný dôchodok. Námietky sťažovateľa vo vzťahu k posúdeniu jeho zdravotného stavu zo strany správneho orgánu a správneho súdu, vrátane návrhu na pribratie znalca do konania, žalovaná považuje za nedôvodné. Žalovaná sa stotožnila s rozhodnutím správneho súdu, považuje ho za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok, keď zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi prvého stupňa aj ústredia určená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti predovšetkým nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

19. Podľa § 172 ods. 1 (prvá veta) cit. zákona sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 20. Podľa § 195 ods. 1 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

22. Kasačný súd najskôr vyhodnotil sťažnostné námietky týkajúce sa preskúmavaného rozhodnutia žalovanej a jej procesného postupu. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len

23. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u sťažovateľa bola bolesť chrbta - dorzalgia (Kód MKCH - 10: M54), ktoré je zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzoatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 20 % až 35%). Posudkoví lekári odôvodnili určenie percentuálnej miery poklesu na dolnej hranici rozpätia tým, že u sťažovateľa sa jedná o degeneratívne zmeny na chrbtici s miernym funkčným postihnutím s obmedzením pohybu v postihnutom úseku, avšak bez klinicky verifikovaného koreňového dráždenia, bez poruchy motoriky, bez trofických svalových zmien.

Na základe uvedeného posudkoví lekári zistili, že hrudná aj drieková chrbtica sťažovateľa je v celom rozsahu miechového kanála bez ložiskových, zápalových a infiltratívnych zmien, prejavy juvenilného zakrivenia chrbtice (Scheuermannovej choroby) sú bez deformácie či patologickej zlomeniny stavcov, ktoré vykazujú iba degeneratívne prejavy s miernymi diskopatiami s nezávažnými kompresívnymi prejavmi s maximom v segmente L4/5, kde je vytlačenie platničky výraznejšie. Podľa klinického obrazu trpí sťažovateľ ľahkou poruchou dynamiky krčného úseku chrbtice so svalovou dysbalanciou s bolesťami pri otáčaní hlavy v terminálnych polohách, hrudno- driekové vykrivenie chrbtice je s vyššie položeným pravým ramenom, bez poruchy reflexov na horných aj dolných končatinách, bez koreňového dráždenia, jeho chôdza je algická.

10.09.2019 a 30.07.2020. Posudkoví lekári žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu odborných lekárskych posudkov posudkového lekára prvého stupňa aj ústredia je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyslovenému záveru o miere poklesu schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, najmä prečo boli v danom prípade degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách vyhodnotené len s miernym funkčným postihnutím.

fyzickou osobou. 25. Kasačný súd ďalej konštatuje, že ani v procesnom postupe žalovanej nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia (hoci sťažovateľ tvrdil vadu podstatného porušenia procesných ustanovení, túto námietku konkrétne neodôvodnil). Žalovaná pri jeho vydaní postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o

26. K námietke sťažovateľa, že dôkazné bremeno v konaní o administratívnoprávnej zodpovednosti zaťažuje správny orgán, kasačný súd konštatuje, že v danom prípade sa o takýto druh konania nejedná. Konanie o žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok nie je konaním o administratívnoprávnej zodpovednosti (správne trestanie), ale spravuje sa príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. V zmysle neho bol sťažovateľ ako žiadateľ o dávku (invalidný dôchodok) povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku (§ 184 ods. 5 druhá veta cit. zákona), resp. ako účastník konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196 ods. 6 prvá veta cit. zákona). Sťažovateľ však v administratívnom konaní takéto dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať a záver žalovanej o tom, že nie je invalidným v zmysle ust. § 71 ods. 1 cit. zákona, tak nespochybnil.

Správny súd teda nie je súdom skutkovým, nenahrádza činnosť správnych orgánov, ale je súdom, ktorý posudzuje právne otázky ich procesného postupu a rozhodnutí. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami SSP (nie Správneho poriadku) preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vo veci žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 19.01.2022, čo správny súd vykonal a kasačný súd sa s jeho dôvodmi zamietnutia správnej žaloby žalobcu stotožnil. Kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok správneho súdu poskytol odpoveď na všetky podstatné žalobné námietky, pričom dôvody zamietnutia správnej žaloby sťažovateľa sú v rozsudku jasne a zrozumiteľne uvedené. Správny súd formuloval na vec svoje právne názory, ktoré sú z napadnutého rozsudku zrozumiteľne vyvoditeľné. Správny súd sa neopomenul vysporiadať s návrhom sťažovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania a kasačný súd sa s jeho dôvodmi stotožňuje, keďže ako už bolo uvedené, vyššie odborné lekárske posudky

28. Kasačný súd záverom konštatuje, že už v žalobe (a rovnako aj v kasačnej sťažnosti) sťažovateľ vo všeobecnej rovine namietal, že preskúmavaným rozhodnutím (v kasačnej sťažnosti aj napadnutým rozsudkom) boli porušené princípy materiálneho právneho štátu, vrátane princípov riadneho spravodlivého procesu, princípy právnej istoty, predvídateľnosti práva a ochrany legitímnych očakávaní, pričom v tejto súvislosti nevzniesol žiadne konkrétne námietky, napr. neuviedol, ktoré konkrétne jeho procesné práva boli postupom žalovanej porušené, alebo o čo konkrétne sťažovateľ opiera svoje tvrdenie, že preskúmavané rozhodnutie zasiahlo do jeho legitímnych očakávaní. K takto nekonkrétne formulovanej argumentácii je potrebné konštatovať, že ako k argumentácii ničím nepodloženej na ňu nie je možné prihliadnuť.

30. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024