7Ssk/141/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200315.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/106/2021
- IČS
- 3021200315
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: ARES SECURITY s.r.o., so sídlom so sídlom Hrachová 41, Bratislava, IČO 35874368, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-5-16-2.3/P-B24,25-21, IPTN/IPTN_ODD_PPV/ KON/2021/588 B 21131 zo dňa 29.07.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.08.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/106/2021-93 zo dňa 26.01.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 13S/106/2021-93 zo dňa 26.01.2022 Krajský súd v Trenčíne ako správny súd zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu žalovaného č. ITN-5-16-2.3/P-B24,25-21, IPTN/IPTN_ODD_PPV/KON/2021/588 B 21131 zo dňa 29.07.2021, (ďalej len „protokol“). v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.08.2021 (ďalej „dodatok č. 1“) Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Dňa 24.02.2021 začal žalovaný v zmysle § 7 ods. 3 písm. a), § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“, resp. „zákon o inšpekcii práce“) výkon inšpekcie práce u žalobcu, o výsledku ktorej vypracoval protokol. Z protokolu vyplýva, že žalovaný zistil u žalobcu viaceré nedostatky, a to v oblasti pracovnoprávnych vzťahov (vo vzťahu 1. pracovného času, 2. mzdy a 3. stravovania a cestovných náhrad) a nelegálneho zamestnávania s tým, že žalovaný uložil zamestnávateľovi (žalobcovi) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, dodržiavať príslušné ustanovenia právneho predpisu a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení. V závere protokolu žalovaný vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 3 pracovných dní. Žalobca k protokolu zaslal vyjadrenie zo dňa 11.08.2021, na základe ktorého žalovaný dňa 20.08.2021
vypracoval dodatok č. 1, v ktorom žalovaný zaujal stanovisko k námietkam žalobcu tak, že ich vyhodnotil ako neopodstatnené. 3. Správny súd skonštatoval, že dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že v zmysle súčasnej judikatúry je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že protokol o výsledku inšpekcie práce je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, avšak len v rozsahu vysporiadania sa žalovaného s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce. 4. Žalobca namietal, že žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, porušení predpisov a ich príčin.
Správny súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná a stotožnil sa s názorom žalovaného, že tento ako správny orgán nie je oprávnený určovať kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, t. j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť.
5. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobcu, že žalovaný s ním neprerokoval dodatok k protokolu. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že vydaním predmetného dodatku k protokolu nedošlo k žiadnej zásadnejšej zmene oproti samotnému
protokolu. Predmetný dodatok k protokolu nepredstavuje relevantnú zmenu znenia protokolu, či už v otázke ťažiskových skutočností ovplyvňujúcich finálne zistenie skutkového stavu, alebo v otázke právneho posúdenia veci. Naopak, ako vyplýva zo záverečných ustanovení dodatku k napadnutému protokolu, žalovaný v ňom konštatuje, že nie je dôvod na zmenu znenia napadnutého protokolu. Neprerokovanie dodatku k protokolu za daných skutkových okolností nepredstavuje v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
6. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s nelegálnou prácou J. J. a E. H.. Ako totiž výslovne vyplýva z výsluchu týchto osôb, sami potvrdili, že pre žalobcu vykonávali výpomoc v strážnej službe. Obranu žalobcu teda správny súd považuje za účelovú. Rovnako účelové je
i tvrdenie žalobcu, že tieto osoby boli pri výsluchu pod tlakom, stresom a že im boli kladené konjunktívne a sugestívne otázky, nakoľko takéto skutočnosti z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú. Taktiež nemožno výsluch menovaných v neprítomnosti vedúceho zamestnanca považovať v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
7. Pokiaľ žalobca tvrdí, že u zamestnanca D. G. na pozícii informátora nie je naplnený predpoklad o nutnosti zaradenia pozície informátora do druhého stupňa náročnosti, správny súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje. Naopak, ako správne uviedol žalovaný, pokiaľ podmienkou výkonu práce v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti je držba preukazu o odbornej spôsobilosti, musí byť takémuto zamestnancovi priradený minimálne II. stupeň náročnosti práce.
8. Správny súd ďalej nepovažuje za dôvodné ani námietky ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke evidencie pracovného „vzťahu“ (pozn. kasačného súdu: v zmysle protokolu a námietok žalobcu malo byť uvedené „času“) a stravovania, nakoľko porušenia na tomto úseku priamo vyplynuli z listinných podkladov zaobstaraných žalovaným na prevádzke žalobcu.
9. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočnú dĺžku 3 pracovných dní na vyjadrenie sa k protokolu, ktorý obsahoval 22 strán, správny súd na rozdiel od žalobcu túto lehotu, vzhľadom na nenáročnosť zistení, nepovažuje za nedostatočnú. Ani rozsah protokolu v počte 22 strán nemožno považovať za tak rozsiahly, žeby nebolo možné v lehote 3 pracovných dní k nemu zaujať relevantné stanovisko.
10. K tvrdeniu žalobcu, že protokol je nedostatočne zdôvodnený správny súd uvádza, že náležitosti protokolu sú popísané v ust. § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. a napádaný protokol zákonom predpísané atribúty spĺňa. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.
11. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu alebo že by došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Proti tomuto rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h). Namietal, že z protokolu a jeho dodatku nie je možné zistiť, čo má na odstránenie nedostatkov urobiť, aké opatrenia má prijať, aby k nim nedochádzalo, preto je toto nariadenie žalovaného nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.
Má za to, že mu žalovaný uložil nevykonateľné opatrenie a povinnosti, preto nemá náležitosti podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Uviedol, že z cit. ustanovenia vyplýva povinnosť navrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona o
inšpekcii práce. 13. Sťažovateľ ďalej namietal, že žalovaný mal povinnosť protokol a jeho dodatok prerokovať a keďže nebol prerokovaný, absentuje prerokovanie protokolu ako celku. Žalovaný sa dôsledne nevysporiadal s obsahom jeho vyjadrení, svoje stanovisko v niektorých bodoch vôbec neodôvodnil, iba sa pridržal predchádzajúcich zistení alebo uviedol, že postupoval podľa
platných predpisov. V postupe žalovaného sťažovateľ vidí porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. 14. Porušenie tohto práva vidí sťažovateľ aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd uviedol len tie tvrdenia, ktorými podopiera svoj záver.
Poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa tieto súdy zaoberali právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Má za to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Správny súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho skutkovými námietkami týkajúcimi sa nelegálneho zamestnávania, zaradenia zamestnancov do stupňov náročnosti pracovných miest, vo vzťahu k pracovnému času, mzdám a stravovaniu namietal najmä vyhodnotenie Knihy služieb, ktorá bola získaná v rámci inšpekcie práce, ako evidencie pracovného času zamestnancov a neprihliadnutie žalovaného na dokument označený ako evidencia pracovného času predložený sťažovateľom žalovaného. Správny súd sa tiež nevysporiadal s nevyhovením jeho žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu.
15. Sťažovateľ má za to, že boli porušené jeho procesné práva v súvislosti so zabezpečovaním podkladov pre vydanie protokolu a jeho dodatku č. 1, s ich vyhodnocovaním, znemožnením jeho účasti na prerokovaní dodatku č. 1 k protokolu a porušením práva na riadne odôvodnenie protokolu v znení dodatku č. 1. 16. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 13.05.2022.
Navrhol kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej len „SSP“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
18. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 23.08.2021 (deň doručenia dodatku č. 1) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.
19. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
20. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a
ich príčin. 21. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) cit. zákona inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
22. Predmetom tohto konania je preskúmanie protokolu z inšpekcie práce v znení dodatku č. 1. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorého zistil nasledovné:
23. Z protokolu vyplýva, že v časti Zistené nedostatky boli identifikované tieto nedostatky: - časť Pracovnoprávne vzťahy: 1. Pracovný čas - zamestnávateľ (sťažovateľ) neviedol evidenciu pracovného času a nočnej práce, 2. až 12.
Mzdy - zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, nepriradil každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k Zákonníku práce, neposkytol zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta, neposkytol za prácu vo sviatok zamestnancovi mzdové zvýhodnenie, neposkytol zamestnancovi za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie, neposkytol zamestnancovi za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie, neposkytol zamestnancovi za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie, nevydal pri vyúčtovaní mzdy doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách
mzdy, 13. a 14. Stravovanie a cestovné náhrady - zamestnávateľ nezabezpečoval zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, nezabezpečil zamestnancom stravovanie v priebehu pracovnej zmeny. - časť Nelegálne zamestnávanie: 1. - Kontrolovaný subjekt porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. 24.
V nadväznosti na uvedené inšpektor práce nariadil podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce opatrenia: v časti Pracovnoprávne vzťahy v bodoch 1, 12, 14 príslušné ustanovenia právneho predpisu dodržiavať trvale, v bodoch 2 až 11, 13 odstrániť zistené nedostatky do 30 dní od prevzatia protokolu a príslušné ustanovenie právneho predpisu dodržiavať do budúcna trvale. Vo vzťahu k zisteniu v časti Nelegálne zamestnávanie inšpektor práce skonštatoval, že nedostatok bol v priebehu inšpekcie odstránený. Žalovanému podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
25. Tunajší súd sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/ 2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.
Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP.
Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. 26. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi,
ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2020) 27. V preskúmavanej veci žalobca vôbec netvrdil, že by uložené opatrenia mali takýto účinok. Podstatu žalobných bodov tvorili námietky o neexistencii tvrdených nedostatkov ako aj o nepreskúmateľnosti uložených opatrení. Kasačný súd však v prejednávanej veci vzal do úvahy, že v čase podania správnej žaloby nemohol predpokladať uznesenie veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť práve na vymedzenie týchto námietok v žalobe. Preto sa kasačný súd aj sám zaoberal povahou jednotlivých opatrení, ktoré konštatovali inšpektori práce v protokole. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že sťažovateľovi boli v protokole uložené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorých nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť alebo ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods.
2 cit. zákona a preto nariadené opatrenia ako procesné opatrenia nie sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. 28. Už v predchádzajúcej judikatúre NS SR aj tunajšieho súdu bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané. V tejto časti je kasačná sťažnosť plne nedôvodná. 29. Čo sa týka uložených opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), z ich obsahu je zrejmé, že opatrenia, ktoré nadväzujú na zistené nedostatky, sú všeobecne formulované a nevyplývajú z nich žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť alebo ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Jedná sa opatrenia, na základe
ktorých je sťažovateľ povinný príslušné ustanovenia právneho predpisu dodržiavať trvale a jednak opatrenia odstrániť nedostatky identifikované v bodoch 2 až 11, 13 v časti protokolu Zistené nedostatky. Sú všeobecne formulované a obsahujú jednak len všeobecnú povinnosť dodržiavať príslušné ustanovenia právnych predpisov, čo beztak sťažovateľovi vyplýva z týchto právnych predpisov, jednak ďalej nešpecifikované odstránenie zistených nedostatkov. Ako už bolo uvedené vyššie, samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy, nie je predmetom súdneho prieskumu protokolu.
Nebolo preto možné podrobne sa zaoberať námietkami proti jednotlivým nedostatkom; práve všeobecne formulované opatrenie, že sťažovateľ má zistené nedostatky odstrániť, znamená, že má odstrániť len tie nedostatky, ktoré sa uňho aj skutočne vyskytli. Pokiaľ vytýkaný nedostatok spočíva v absencii či nepredložení určitých listín, možno ho odstrániť aj len jednoduchým odkazom, že u sťažovateľa nie sú splnené zákonné podmienky, aby takúto listinu mal mať alebo predkladať.
30. Rovnaký charakter má aj uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z. z., pretože sa jedná o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Preto takto formulované povinností nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. 31.
Vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného v citovanom uznesení veľkého senátu, nariadené opatrenia a povinnosti v preskúmavanom protokole mali byť vylúčené z prieskumu správneho súdu. Keďže v prerokúvanej veci nejde ani o vec správneho trestania (žalovaný nerozhodoval o sankcii v zmysle § 194 SSP), ani o sociálnu vec (žalovaným nie je orgán verejnej správy uvedený v § 199 SSP), je kasačný súd viazaný sťažnostnými bodmi, a tak sám nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a odmietnutiu žaloby (porov. obdobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1Sžk/11/2021).
32. Keďže správny súd prejednal žalobu sťažovateľa vecne a jednotlivé sťažnostné body smerujú proti jeho záverom, kasačný súd v záujme úplnosti považuje za podstatné sa s nimi aspoň stručne vyrovnať. Predovšetkým sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľa, že by v protokole nebolo možné uložiť opatrenie „odstrániť zistené nedostatky“.
Z citovaného uznesenia veľkého senátu naopak vyplýva, že presne takto formulované opatrenie zodpovedá zneniu zákonného ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Zo strany žalovaného došlo k nariadeniu opatrenia a hoci neurčil konkrétny spôsob, akým má sťažovateľ nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje kasačný súd za postačujúce, preto inšpektorovi práce nemožno vytýkať, že by takéto opatrenie bolo neurčité. Kasačný súd konštatuje, že opatrenia nariadené inšpektorom práce žalovanému nadväzujú na skutkové zistenia, ktoré majú oporu v administratívnom spise a vyplývajú z protokolu v znení dodatku č. 1, ktorý má náležitosti podľa ust. § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a reflektuje na námietky sťažovateľa uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 11.08.2021. Protokol ako aj jeho dodatok boli žalobcovi riadne doručené. Žalovaný tiež nepochybil, keď dodatok č. 1 neprerokoval so sťažovateľom, keďže táto povinnosť zo zákona o inšpekcii práce nevyplýva a nedošlo k doplneniu nových zistení a
opatrení, s ktorými by sa sťažovateľ nemal možnosť sa oboznámiť (obdobne rozhodnutia sp. zn. 10Sžk/19/2017, sp. zn. 4Sžk/22/2018). Lehotu stanovenú žalovaným na podanie vyjadrenia k protokolu nie je možné označiť za neprimeranú, najmä ak v nej sťažovateľ svoje vyjadrenie
zaslal. 33. Rovnaké závery vyslovil vo svojom rozsudku správny súd, ktorý sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal s námietkami sťažovateľa smerujúcimi k nezákonnosti, neurčitosti či nepreskúmateľnosti protokolu. Preto pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že správny súd žalobu sťažovateľa neodmietol, ale sťažovateľovi poskytol vyšší procesný štandard ochrany jeho práv. Správny súd rovnako nepochybil, keď sa podrobne nezaoberal námietkami sťažovateľa proti jednotlivým nedostatkom, pretože sa jedná o časť protokolu, ktorá sa pri prieskume protokolu nepreskúmava.
34. Je potrebné prízvukovať, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 cit. zák., a to v osobitnom správnom konaní (porov. § 21 ods. 3 cit. zákona), v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam (bližšie rozhodnutie sp. zn. 4Sžk/22/2018). Kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní.
35. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu ani rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu a spravodlivý proces.
Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
36. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. marca 2024