7Ssk/14/2021

1/ porušil príkaz riaditeľa KR PZ Košiciach, ktorý vyplynul zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach zo dňa 3.8.2018 (č. reg. záznamu KRPZ-KE- VO-420/2016) tak, že nedodržal služobný postup v písomnej komunikácii s nadriadenými útvarmi a to priamym zaslaním žiadosti č. ORPZ -MI-OPP9-373-004/2018 zo dňa 3.5.2018 vo veci usmernenia k ukladaniu výčitky personálnemu odboru Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR, Bratislava a tiež zaslaním návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny č. ORPZ-MI-OPP9-398-003/2018 zo dňa 22.5.2018, pričom originál návrhu bol priamo zaslaný Sekcii personálnych a sociálnych činností a osobnému úradu MV SR, Bratislava, 2/ na základe vykonanej kontroly pracovníkmi Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu kontroly, oboru vnútornej kontroly a sťažností - pracovisko Košice v stanovených lehotách nevykonával kontrolu palebného priemeru resp. „nábojov“, útvarových zbraní a osobných zbraní podriadených policajtov a o takejto kontrole nespracoval zápis, taktiež zápisy o kontrolách nie sú spracované riadne, teda spôsobom, ktorý by bol preukázaným dokladom

2002. 3. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.9.2018 jeho odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Vo výrokovej časti opakovane uviedol skutok, pre ktorý bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa prvostupňového rozhodnutia, avšak s modifikáciou v bode 1, ktorý špecifikoval tak, že zaslaním žiadosti o usmernenie o ukladaní výčitky č. ORPZ-MI- OPP9-373-004/2018 zo dňa 3.5.2018 a zaslaním návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca č. ORPZ-MI-OPP9-398-003/2018 zo dňa 22.5.2018 priamo sekcii personálnych a sociálnych činností a osobnému úradu MV SR porušil príkaz riaditeľa KR PZ v Košiciach týkajúci sa dodržiavania služobného postupu v písomnej komunikácii s nadriadenými útvarmi, ktorý vyplynul zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach, konaného dňa 26.7.2016.

Nedostatok odôvodnenia spočíva v tom, že absentuje argumentácia žalovaného, ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania a v odvolaní. Zároveň bol daný aj dôvod podľa písm. e/, pretože nebol dostatočne zistený skutkový stav, keďže správne orgány nevykonali ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom v odvolaní, najmä výsluchy svedkov. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu konštatoval, že v rozhodnutí prvého stupňa absentovala úvaha o tom, ako sa správny orgán vysporiadal s tvrdením žalobcu ohľadom služobného aktívu a vykonávaním kontrolnej činnosti o správnosti zápisov o kontrole zbraní a streliva ako aj kontroly požívania alkoholických nápojov.

Podľa názoru správneho súdu zápis z uvedenej kontroly (správne malo byť uvedené služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach, pozn. kasačného súdu) možno chápať ako všeobecne odporúčací záver pre zlepšenie komunikácie a previazanosti informácie pri výkone služby policajtov. K druhému skutku taktiež zaujal právny názor, že periodicita kontroly služobných zbraní nebola predmetom výhrady kontrolného orgánu, predmetom nespokojnosti bola otázka nemožnosti tejto kontroly u služobných motorových vozidiel, ktoré podľa kontrolných orgánov z formálneho hľadiska nebolo možné skontrolovať tak, ako je to uvedené v registratúrnych záznamoch žalobcu ako nadriadeného.

K skutku 3/ (ktorý bol v disciplinárnom rozkaze zahrnutý do bodu 2/ a týkal sa kontroly na požívanie alkoholu pred a počas služby) sa správny súd vyjadril, že porovnaním znenia rozkazu ministra vnútra č. 1 zo dňa 17.1.2002 a č. 62 zo dňa 24.5.2003 vyplýva, že neskorší rozkaz ukladal vykonať orientačnú dychovú skúšku iným spôsobom ako doterajší rozkaz, teda nie u každého policajta, ale len u vybraných policajtov, nie dva krát týždenne, ale opakovane pred nástupom a do výkonu služby, ale u vybratých policajtoch. Takto vykonávané kontroly na OO PZ Sobrance v období rokov 2017 a 2018 by v zmysle rozkazu č. 1 aj rozkazu č. 62 pre výkon kontrolovaného obdobia postačovali. Predmetom nespokojnosti kontrolného orgánu bolo spracovanie výkazníctva o týchto kontrolách, avšak nie je dôvod spochybňovať výstup z analyzátorov dychu použitých na kontrolu. Rozkaz č. 1 ani rozkaz č. 62 detailne neprecizujú spôsob výkonu týchto skúšok a nie je možné rozumieť celkom záverom kontrolnej činnosti a kontrolných orgánov o disproporciách, ktoré takto boli zistené. Správny súd nepochopil, v čom je zistený nesúlad medzi vykonávanými kontrolnými činnosťami žalobcu, pokiaľ ide o

Správny súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe a nekonfrontoval ich s námietkami žalobcu, pričom argumentáciu žalovaného v rozsudku ani neuviedol. Pritom tento svoju argumentáciu oprel o konkrétne skutkové zistenia a právne posúdenie veci. Nie je tiež pravda, že by bol daný dôvod nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pretože žalovaný podrobne reagoval na odvolacie námietky žalobcu v rozhodnutí o odvolaní, obdobne ako vo vyjadrení k žalobe.

Vyčítal správnemu súdu rozporuplnosť jeho záverov, keď na jednej strane konštatoval, že konanie žalobcu nezakladá disciplinárnu zodpovednosť spočívajúcu v plnení povinnosti na úseku kontroly zbraní a streliva, avšak zároveň vyjadril názor, že kontrola má zabezpečiť prehľad o existencii zbraní v danom momente kontroly. Tým nenáležite odobril povrchný prístup žalobcu ku kontrole zbraní a streliva (strelivo žalobca nekontroloval vôbec). Tým, že krajský súd vyslovil určitý právny názor, rozhodoval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/). Čo sa týka právneho posúdenia veci v treťom skutku (nevykonávanie orientačných dychových skúšok zameraných na zisťovanie prítomnosti alkoholu u podriadených policajtov), žalovaný namietal nenáležité porovnávanie znenia rozkazu Ministra vnútra SR č. 1/2002 s novelou tohto rozkazu č. 62/2003, keďže v čase vykonávania týchto skúšok účinnosť tohto rozkazu bola nesporná. Žalobcovi bola vytknuté, že dychové skúšky vykonával iba formálne, čo vyplynulo z porovnania počtu dychových skúšok uvedených v registratúrnych záznamoch

Taktiež poukázal na neurčitosť napadnutého rozsudku, nakoľko z jeho znenia nie je zrejmý jednoznačný právny názor krajského súdu týkajúci sa zákonnosti postupu žalobcu v sporných otázkach. V rozsudku nie je k jednotlivým skutkom uvedené, akým spôsobom boli postupom žalobcu naplnené dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí uvedené v § 191 ods. 1 písm. c/ d/ e/ a g/ SSP. Rozsudok nezodpovedá požiadavkám riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia. Preto ho žiadal zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

skontrolované počas inštruktáže pri nástupe do výkonu služby, pričom zápis o kontrole týchto zbraní nebol vykonaný samostatne, ale kontrola týchto zbraní bola zapísaná pri kontrole ostatných zbraní uložených na stálej službe. Čo sa týka tretieho skutku uviedol, že mohlo sa stať, že chýbajúce dychové skúšky neboli vyhľadávané v prístroji, ktorým tieto skúšky boli vykonané a tiež to, že kalibráciou prístroja alebo prepálením hardvéru dochádza k vymazaniu údajov o meraní. Preto ozrejmenie skutočnosti, či boli vykonávané tieto skúšky, mohli potvrdiť príslušní policajti. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že disciplinárnym rozkazom č. 1 zo 4.7.2018 riaditeľ ORPZ Michalovciach uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/ 1998 Z.z. v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15% po dobu troch mesiacoch za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 cit. zákona. Skutky boli o výroku disciplinárneho rozkazu špecifikované v bodoch 1 a 2. V bode 1 bolo uvedené porušenie príkazu riaditeľa KR PZ v Košiciach, ktorý vyplynul zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KRPZ v Košiciach zo dňa 3.8.2018.

9. Odvolací správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.9.2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom vo výrokovej časti svojho rozhodnutia v opísaní skutku č. 1 uviedol iný dátum služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach a to 26.7.2016. K tomu žalovaný uviedol, že išlo odstrániteľnú chybu v písaní.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,

Podľa § 56 ods. 1 cit. zákona pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, prvá veta rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

12. Správny súd ďalej videl dôvod na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí aj podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a to z dôvodu, že nebol zistený dostatočným spôsobom skutkový stav vo veci, keď neboli najmä vypočutí svedkovia, ktorých navrhol v odvolacom konaní žalobca.

Napokon rozporuplnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva v tom, že napriek tomu, že správny súd mal za to, že preskúmavané rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zrušil preskúmavané rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zo strany správnych orgánov (právne posúdenie však pre nedostatok dôvodov nemali preskúmavané rozhodnutia obsahovať). Správny súd vyhodnotil záver správnych orgánov o disciplinárnej zodpovednosti žalobcu ako nesprávny a sám právne posúdil vec vo vzťahu k všetkým trom skutkom uvedeným vo výroku tak, že podľa jeho názoru disciplinárna zodpovednosť nie je daná. Zároveň však vo vzťahu k druhému a tretiemu skutku uvádza, že nepochopil, v čom je zistený nesúlad medzi vykonávanými kontrolnými činnosťami žalobcu, pokiaľ ide o kontrolu zbraní a dychových skúšok, z hľadiska dosiahnutia sledovaného cieľa. Pokiaľ správnemu súdu nebolo jasné, z akých konkrétnych dôvodov došlo k uloženiu disciplinárneho opatrenia vo vzťahu k týmto skutkom, resp. nebolo mu zrejmé, aké konkrétne dôvody viedli žalovaného a prvostupňový orgán k vyvodeniu

K vecnému preskúmaniu bráni práve zistená vada nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia. Je nelogické, pokiaľ správny súd súčasne dospeje k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a zároveň ho preskúma meritórne s konkrétnym právnym záverom.

. . správny súd udáva, že vychádzajúc z konštatovania, že skutok mal stať vychádzajúc zo záverov z porady policajných útvarov prijaté rozhodnutie a usmernenie vyplývajúce zo služobného aktívu z 3.8.2018 (správny sú uvádza, že ide o nesprávny dátum je 26.7.2016), je potrebné poukázať i na samotné postavenie žalobcu a jeho práv a povinnosti podľa zákona“.

Jedná sa nielen o posúdenie podstatných skutkových tvrdení a argumentov žalobcu, ale aj žalovaného. V tomto ohľade správny súd svoju povinnosť nesplnil a preto zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces podstatným spôsobom v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

v spojení s disciplinárnym rozkazom, vrátane jeho výroku, posúdi z hľadísk uvedených v § 195 SSP (na ktoré prihliada ex offo), pretože sa jedná o vec správneho trestania. Ak bude mať zato, že disciplinárny rozkaz obstojí po formálnej stránke (čo sa týka identifikovania skutkov vo výroku), vyhodnotí otázky nastolené v správnej žalobe, najmä žalobný bod, ktorým žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v bode 2 skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia, teda že nebolo preukázané a/ nevykonávanie kontrol palebného priemeru, útvarových a osobných zbraní a nespracovanie riadnych zápisov o týchto kontrolách a b/ neúplné a fiktívne kontroly na požívanie alkoholu pred a počas služby. V tejto súvislosti najmä posúdi, či správne orgány nepochybili, keď nevypočuli navrhovaných svedkov a skutkový stav mali preukázaný len na základe listinných dôkazov. Čo sa týka prvého skutku, v tomto bode bol skutkový stav ustálený a žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci ako disciplinárneho previnenia, keďže má za to, že výstup zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach zo dňa 26.7.2016 nie je príkaz nadriadeného, ktorý

orgán. Uvedené priamo vyplýva z dikcie citovaného ustanovenia, ktoré však správny súd nerešpektoval, keď v napadnutom rozsudku rozhodol, že „vec vracia na nové konanie a rozhodnutie“, bez určenia, ktorému orgánu vec vracia. 19. V konečnom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov tohto kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 30. novembra 2022