7Ssk/14/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: L.. Ľ. L., M.. XX. X. XXXX, Q. F. Č.. XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Petkov & CO s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a. s., so sídlom Satinského č. 1 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou so sídlom Krížna č. 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/003249-003 zo dňa 21.9.2020, odborného posudku ďalšieho účastníka č. 86/2020 zo dňa 13. 3. 2020 a záznamu ďalšieho účastníka zo zasadnutia odbornej komisie zriadenej za účelom posúdenia posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 86/2020 zo dňa 27. 5. 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2S/270/2020, 2S/18-20/2021-151 zo dňa 30. 6. 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 21. 9. 2020 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený personálny rozkaz riaditeľa KRPZ v Bratislave č. 296 zo dňa 12. 6. 2020, ktorým bol žalobca, naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent - poverený policajt OO PZ Pezinok odboru poriadkovej polície OR PZ v Pezinku, podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 73/1998 Z.z.) prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c) z. č. 73/1998 Z.z.

Nemocnice sv. Michala a. s. v Bratislave (ďalej Nemocnica svätého Michala) M.. L.. V. M.. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné. Ohľadne tvrdenej neaktuálnosti odborného posudku pre nedodržanie trojdňovej lehoty na jeho posúdenie zo strany odbornej komisie uviedol, že prípade záveru o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby podľa čl. 6 ods. 2 písm. b) nariadenia MV SR č. 31/ 2020 o psychologickom vyšetrení ide o dlhodobú nespôsobilosť policajta vykonávať štátnu

Nedodržanie poriadkovej trojdňovej lehoty bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, a to prijatím protipandemických opatrení dňa 12. 3. 2020 v súvislosti s ochorením COVID - 19 v Nemocnici svätého Michala platných od tohto dňa. Uvoľnením týchto opatrení mohlo dôjsť dňa 27. 5. 2020 k zasadnutiu odbornej komisie na posúdenie posudku. V súvislosti s odvolateľovou požiadavkou, aby sa v odvolacom konaní vykonalo dokazovanie prostredníctvom znaleckého skúmania jeho psychického stavu uviedol, že posúdenie jeho psychického stavu bolo vykonané služobným klinickým psychológom, teda subjektom, ktorý má špecializáciu v odbore klinická psychológia, pričom práve takýto znalecký posudok je zákonným predpokladom na postup podľa § 192 ods.1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. Odmietol aj námietky smerujúce k jeho diskriminácii.

4. Správny súd vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané po náležitom zistení skutočného stavu veci. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že odborný posudok nebol odrazom skutočného stavu veci. Zákon č. 73/ 1998 Z.z. neustanovuje, aký konkrétny časový odstup má byť medzi konštatovaním o duševnej nespôsobilosti policajta vykonáva štátnu službu a rozhodnutím o prepustení z tohto dôvodu. Psychologické vyšetrenie absolvoval žalobca dňa 22. 1. 2020. Dňa 4. 3. 2020 absolvoval kontrolné psychologické vyšetrenie a odborný posudok z neho bol vypracovaný dňa 13. 3. 2020. Dňa 27. 5. 2020 zasadala odborná komisia za účelom jeho posúdenia.

Len samotné toto konštatovanie príslušnosti k rezortu žalovaného nemôže spochybniť zákonnosť alebo správnosť odborného posudku. Odborný posudok nebol spochybnený žiadnym žalobcovým tvrdením alebo predloženým dôkazom, ktorým by sa správny orgán musel dôslednejšie zaoberať a ktorý by ho primäl k pochybnostiam o správnosti záverov psychologického vyšetrenia žalobcu. Preto pokiaľ žalovaný odmietol žalobcov návrh na ustanovenie znalca a opätovné posúdenie duševného stavu žalobcu, postupoval v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania a s vedomím, že má všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Čo sa týka námietky diskriminácie a žalobcovho prenasledovania v zamestnaní, žalobca svoje tvrdenie formuloval nekonkrétne a všeobecne. Čo sa týka odmietnutia časti žaloby vo vzťahu k odbornému posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu č. 86/2020 zo dňa 13. 3. 2020, konštatoval oneskorenosť podania žaloby, ktorú v tejto časti podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol. Vo vzťahu k záznamu zo dňa 27. 5. 2020 konštatoval, že bol iba jedným z podkladov pre personálny rozkaz, ktorý je predmetom preskúmania správnym súdom, podľa §

Ďalej namietal odklon od ustálenej judikatúry kasačného súdu (sp. zn. 6Sžo/48/2012, 8Sžo/ 285/2015 a 10Sžk/16/2017). Ďalej namietal, že komisia zriadená na účel posúdenia posudku prekročila hranice svojej právomoci, pretože tento posudok posúdila po uplynutí stanovenej

V tomto ohľade bolo skutkový stav pred odvolacím orgánom zistený nedostatočne, pretože mali byť vykonané výsluchy riaditeľa OR PZ v Pezinku, OO PZ v Pezinku, psychológa J. P.Ň_, psychológa V. M.B_. Nestotožnil sa ani s odmietnutím časti jeho žaloby, pretože odborný posudok, ako aj stanovisko odbornej komisie sú podkladovými dokumentmi pre preskúmavané rozhodnutie žalovaného a z tohto dôvodu nemohli byť predmetom samostatnej správnej žaloby.

Uviedol, že odborný posudok, predmetom ktorého je posúdenie psychologického stavu policajta, sa zameriava na dlhodobú nespôsobilosť policajta vykonávať štátnu službu a nemôže sa opierať len o hodnotenie momentálneho psychického stavu posudzovaného policajta. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu jeho trov.

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že na základe žiadosti zo dňa 21. 11. 2019 riaditeľa OR PZ v Pezinku bolo so žalobcom vykonané psychiatrické vyšetrenie služobným psychológom L.. U.. J. P. dňa 22. 1. 2020. V stanovisku služobného psychológa zo dňa 27. 1. 2020 sa uvádza, že žalobca už v predchádzajúcom období dňa 30. 5. 2019 toto vyšetrenie absolvoval za účelom zistenia opodstatnenosti podania žiadosti o kontrolné psychodiagnostické vyšetrenie. Vtedy bol výrok služobného psychológa taký, že navrhovateľovi bolo odporúčané, aby sa so svojou žiadosťou obrátil na klinického psychológa. Výsledky opätovného psychodiagnostického vyšetrenia zo dňa 22. 1. 2020 potvrdili výsledky psychologického vyšetrenia získané dňa 30. 5. 2019. Na základe tejto skutočnosti považuje žiadosť navrhovateľa o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu za opodstatnenú a odporúča, aby sa navrhovateľ so svojou žiadosťou obrátil na klinického psychológa psychologického oddelenia Nemocnice svätého Michala.

Dôvodom predloženia žiadosti o kontrolné psychologické vyšetrenie bolo správanie a vystupovanie menovaného na pracovisku a v kolektíve OO PZ Pezinok. Správanie menovaného bolo hodnotené ako neadekvátne a v rozpore s etickým kódexom príslušníka PZ. Prekonzultovaním problematiky s nadriadenými menovaného, preštudovaním priloženej dokumentácie, vyhodnotením aktuálneho komplexného psychologického vyšetrenia menovaného na psychologickom oddelení Nemocnice svätého Martina dospel klinický psychológ k záveru, že podľa čl. 6 ods. 2 písm. b) nar. MV SR č. 31/2020 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej

Podaním zo dňa 26. 3. 2020 oznámil klinický psychológ Nemocnice svätého Martina riaditeľovi OR PZ v Pezinku, že od 12. 3. 2020 v súvislosti s ochorením COVID - 19 poskytuje iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a preto kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu nie je toho času možné zrealizovať. 11.

dňa 10. 6. 2020 vyjadril. Dňa 12. 6. 2020 podal riaditeľ OO PZ Pezinok návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka z podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/ 1998 Z.z. žalobcu. Dňa 12. 6. 2020 bol vydaný personálny rozkaz č. 296, voči ktorému žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.

služby. Podľa § 233 ods. 1 citovaného zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 238 ods. 1, 3, 4 citovaného zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

služobného pomeru je upravené v dvanástej časti cit. zákona. Z ustanovení zákona vyplýva povinnosť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď dochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je to pri prepustení policajta zo služobného pomeru. Je tiež nepochybné, že odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu.

tvrdenie žalobcu v kasačnej sťažnosti, že v odvolaní tvrdil, že si nie je vedomý, že by trpel psychickou poruchou, resp. že žiadnou psychickou poruchou netrpí. Pokiaľ by však aj žalobca v odvolaní toto konštatoval, samotné tvrdenie bez ďalšieho nemá za následok spochybnenie odborného dôkazu, ktorým odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia nepochybne je. Žalobca má v konaní pred správnym orgánom právo navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia, teda aj na tvrdenie, ktorým namieta správnosť odborného dôkazu o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Na konanie vo veciach služobného pomeru sa nevzťahujú zásady trestného konania, neuplatňuje sa ani zásada in dubio pro reo a pokiaľ žalobca len tvrdí určitú skutočnosť bez predloženia dôkazu, dostáva sa to dôkaznej

16. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že rozhodovacia činnosť kasačného súdu v otázke náležitého zisťovania skutkového stavu pri prepustení policajta zo služobného pomeru v štátnej službe z dôvodu duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby je jednotná v tom, že odborný posudok služobného klinického psychológa je jeden z dôkazov a taktiež podlieha hodnoteniu dôkazov správnym orgánom. Uvedené vyplýva aj z rozsudkov, ktoré žalobca citoval v kasačnej sťažnosti (6Sžo/48/2012, 8Sžo/285/2015 a 10Sžk/16/2017).

j. dôkazmi, ku ktorým okrem iného patrí aj znalecké dokazovanie. V tu prejednávanej veci je skutkový stav iný, keď žalobca žiaden dôkaz na spochybnenie odborného posudku v administratívnom konaní nepredložil. Správny súd nekonštatoval, že ustanovenia zákona o štátnej službe neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku preskúmavať ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia. Uviedol, že odborný posudok nebol spochybnený žiadnym žalobcovým tvrdením alebo predloženým dôkazom, ktorým by sa správny orgán musel dôslednejšie zaoberať a ktorý by ho primäl k pochybnostiam o správnosti záverov psychologického vyšetrenia žalobcu. Preto nie je dôvodná námietka odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 17. Ďalšia sťažnostná námietka tkvela v tom, že nebola dodržaná trojdňová lehota na posúdenie odborného posudku odbornou komisiou zriadenou na tento účel a táto komisia prekročila hranice svojej právomoci. Podľa názoru kasačného pokiaľ dôjde k vykonaniu procesného úkonu po lehote stanovenej na jeho vykonanie, na samotnú právomoc to nemá

Zákon nestanovuje, že by nevykonanie posúdenia v tejto procesnej lehote malo za následok nemožnosť použitia posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia v správnom konaní. Toto porušenie nariadenia MV SR č. 31/2020 samo osebe nemá vplyv na zákonnosť personálneho rozkazu či preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. 18. Čo sa týka námietky, že tým, že komisia posúdila posudok až o 75 dní, stal sa odborný posudok neaktuálnym, kasačný súd poukazuje na to, že komisia, ktorá posudzovala posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia, v zmysle opatrenia generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR č. 5/2020 pozostávala z troch klinických psychológov psychologického oddelenia Nemocnice svätého Michala a štvrtým členom bola klinická psychologička, ktorá posudzovaný odborný posudok

komisie. 19. Kasačný súd sa teda nestotožnil s námietkou žalobcu v tomto smere, že odborný posudok je dôkazným prostriedkom rozporným s právnymi predpismi. Na uvedený prípad nemožno aplikovať závery vyslovené v náleze Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS/321/2021 na ktorý poukazuje žalobca v doplnení argumentácie zo dňa 28. 4. 2022, pretože tento sa týkal iného skutkového

V tu prejednávanej veci však takýto prípad nejde. Dôkaz - odborný posudok zo dňa 13. 3. 2020 bol vyhotovený priamo v administratívnom konaní a pre účely z. č. 73/1998 Z.z. je použiteľný. Tá skutočnosť, že nedošlo k dodržaniu procesnej lehoty na jeho prerokovanie, sama nerobí tento dôkaz nezákonný a nepoužiteľný.

Iné okolnosti pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia neboli právne relevantné. Pokiaľ bola preukázaná na základe posudku služobného klinického psychológa jeho duševná nespôsobilosť na výkon štátnej služby, samotné konanie voči jeho osobe zo strany jeho nadriadeného či ostatných kolegov nemá pre posúdenie tejto právnej veci význam.

21. Napokon žalobca namieta výroky napadnutého rozsudku o odmietnutí jeho žaloby o preskúmanie odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 13. 3. 2020 a záznam zo zasadnutia odbornej komisie zo dňa 27. 5. 2020. Kasačný súd konštatuje, že správny súd rozhodol vecne správne, keď obe časti žaloby odmietol. Odborný posudok, ako aj záznam zo zasadnutia odbornej komisie, sú podklady pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a nie sú rozhodnutiami, ktoré by mohli byť samostatne predmetom súdneho preskúmania, aj keď ich súd môže (rovnako ako každý iný dôkaz) hodnotiť v konaní o preskúmanie rozhodnutia, na základe ktorých žalovaný rozhodol (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 7So/138/2009). Toto napokon konštatoval sám žalobca v kasačnej sťažnosti.

22. Na záver kasačný súd konštatuje, že v záhlaví napadnutého rozsudku je zrejmá nesprávnosť, keď správny súd uviedol Ministerstvo vnútra SR ako žalovaného 1/ a Nemocnicu svätého Michala ako žalovaného 2/. Zo súdneho spisu vyplýva, že Nemocnica svätého Michala nevystupovala v súdnom konaní v postavení žalovaného 2/, ale v postavení ďalšieho účastníka. V súlade s tým správny súd podľa zápisnice o pojednávaní vo vyhlásenom rozsudku rozhodol aj o trovách, keď žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o chybu v písaní, ktorú je možné odstrániť postupom podľa § 143 SSP. Preto kasačný súd vychádzajúc z obsahu všetkých podaní v súdnom spise ako žalovaného označil Ministerstvo vnútra SR a ako ďalšieho účastníka označil Nemocnicu svätého Michala. Či Nemocnica svätého Michala mala oprávnene postavenie ďalšieho účastníka, kasačný súd neskúmal, keďže uvedená otázka nebola predmetom kasačného konania.

24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok