7Ssk/14/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k. 20Sa/ 22/2022-144 zo dňa 12.08.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 26550-3/2017-BA zo dňa 03.07.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

28.02.2006. 3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že je v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu, vysloveným v odôvodnení rozsudku sp. zn. 9Sžsk/8/2019 zo dňa 27.06.2022, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok správneho súdu a ktorým kasačný súd zaujal stanovisko k otázke charakteru licencie L1A a statusu SZČO, ako aj k otázke, či neoznámením začatia nedávkového konania žalobkyni správny orgán pochybil a porušil práva účastníčky konania.

obdobia. 5. Z rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov nie je podľa správneho súdu zrejmé, či za existencie určitých skutkových okolností cit. „bolo zákonnou povinnosťou rozhodnutie vo veci zániku vydať alebo ide o iniciatívu poisťovne smerujúcu k dosiahnutiu určitého legitímneho cieľa (akého?), prípadne či išlo o formu opravy pochybenia v evidencii poisťovne, ktorá na základe odhlášky žalobkyne ukončenie jej poistenia zaevidovala, či má rozhodnutie slúžiť ako podklad pre dovyrubenie poistného alebo pre niečo iné. Bez tohto vysvetlenia nie je možné posudzovať, či rozhodnutie o nezániku (bez stanovenia podľa názoru žalovaného správneho dátumu jeho zániku) vôbec splnilo svoj účel a nie je iba výsledkom svojvôle správneho orgánu.“

7. Proti tomuto rozsudku správneho súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a i) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka s poukazom na bod 36 odôvodnenia rozsudku kasačného súdu zo dňa 29.06.2022 dospela k záveru, že princíp predvídateľnosti rozhodnutia, ktoré bolo vydané takmer 11 rokov po podaní odhlášky z povinného poistenia, nepovažoval kasačný súd za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval za významnú z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd teda nepovažoval za významné z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia dôvody procesného charakteru, pre ktoré správny súd v predchádzajúcom správnom súdnom konaní preskúmavané rozhodnutie zrušil a ktoré boli tiež dôvodom podania predchádzajúcej kasačnej sťažnosti. Sťažovateľka zastáva názor, že kasačný súd považoval preskúmavané rozhodnutie za zákonné nie len z hľadiska hmotnoprávneho, ale aj z hľadiska procesnoprávneho.

poistenia. Skutkové zistenia a právne závery vyplývajúce z prvostupňového rozhodnutia v spojení s preskúmavaným rozhodnutím odôvodňujú výrok preskúmavaného rozhodnutia, pričom sťažovateľka v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnila nielen skutkový, ale aj právny stav predmetnej veci, zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v odvolaní. Sťažovateľka zastáva právny názor, že nedošlo k porušenia základného práva žalobkyne na spravodlivý proces.

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž 98-102/02 (R 6/2003), sp. zn. 7Sžsk/153/2018 a sp. zn. 7Sžsk/37/2018. 12. Keďže správny súd naďalej poukazuje na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním Registračného listu - odhlášky z povinného poistenia, sťažovateľka uviedla, že v čase podania odhlášky žalobkyňou ku dňu 28.02.2006 nemala vedomosť, že je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa túto skutočnosť pri podaní odhlášky neoznámila napriek tomu, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho

V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 9Sžsk/157/2018 a sp. zn. 7Sžsk/61/2018. 13. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadrila. 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

16. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 17.07.2017 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Najvyšší správny súd má z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej za preukázané: 19. Pobočka žalovanej na základe údajov zo Slovenskej lekárskej komory zo dňa 08.04.2016 zistila, že žalobkyňa bola aj po 28.02.2006 držiteľkou licencie L1A a podľa údajov Finančnej správy Slovenskej republiky bol jej príjem z podnikania vyšší ako hranica stanovená zákonom o sociálnom poistení pre vznik povinného poistenia. Na základe takto zisteného skutkového stavu pobočka žalovanej zistila, že dátum zániku povinného poistenia, uvedený žalobkyňou v odhláške nie je správny. Preto jej zaslala výzvu zo dňa 01.12.2016 (žalobkyni doručená dňa 07.12.2016), v ktorej ju s poukazom na zistený skutkový stav vyzvala na splnenie ohlasovacej povinnosti (podanie odhlášky ku dňu 30.06.2008) v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. 20. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.12.2016 odmietla podať novú odhlášku k dátumu 30.06.2008 a uviedla, že odhlášku ako SZČO podala dňa 07.03.2006 (pozn. súdu: z obsahu

28.02.2006. V odôvodnení uviedla, že z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou bolo zistené, že žalobkyňa je aj po 28.02.2006 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. Dňom nadobudnutia právoplatnosti tejto licencie jej držiteľ, ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia, nadobúda status SZČO. Keďže aj po tomto dátume bola žalobkyňa naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a na základe údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) bol jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 vo výške 1397728 Sk (46396,07 eur), teda vyšší ako zákonom stanovená hranica 78000 Sk (2589,13 eur), Sociálna poisťovňa mala za to, že žalobkyni dňa 28.02.2006 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo.

Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov za rok 2004 vo výške 1397728 Sk, t. j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2004 (78000 Sk). Pobočka žalovanej prijala dňa 28.02.2006 odhlášku, v ktorej žalobkyňa uviedla ako dátum zániku poistenia 28.02.2006. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. TA/2006/ 118 (právoplatné dňa 12.01.2006) zrušil ku dňu 28.02.2006 rozhodnutie Krajského úradu v Trnave č. j. 96/02123/LEK zo dňa TA/2005/2238 zo dňa 16.10.1996, ktorým povolil žalobkyni poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore ortopédia. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu L1A/TT/0068/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s účinnosťou odo dňa 08.04.2005. Podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak SZČO - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na to, či ju aktívne využíva)

23. S poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení sťažovateľka skonštatovala, že v prípade žalobkyne bol podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 28.02.2006, na základe ktorého bola žalobkyňa registrovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 28.02.2006. Žalobkyňa ako SZČO však splnila aj v období od 01.03.2006 podmienky pre trvanie povinného poistenia. Z dôvodu nesprávne vyplneného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 28.02.2006 pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobcovi ako SZČO k uvedenému dátumu povinné poistenie nezaniklo.

25. Sťažovateľka podala proti uvedenému rozsudku v poradí prvú kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. sp. zn. 9Sžsk/8/2019 zo dňa 29.06.2022 tak, že rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

v relevantnom čase. 26. Následne správny súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 12.08.2022 postupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia (absencia zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky, nepredvídateľnosť rozhodnutia).

S odkazom na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/ 2019 už uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je lekár - jej držiteľ považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.

28.02.2006. 28. Vo vzťahu k nedostatkom, ktoré žalovanej vytýka správny súd v tu preskúmavanom rozsudku zo dňa 12.08.2022, kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky žalovanej je síce stručné, ale obsahuje všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe ktorého žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2006 (držba licencie a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom cit. zákon ukladá pobočke Sociálnej poisťovni (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý cit. zákona) povinnosť rozhodnúť v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobkyne.

žalovaná k správnemu záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom tento svoj záver riadne odôvodnila a ozrejmila dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán rozhodoval o tejto veci ako o spornej, dôvody pre ktoré rozhodoval s takým časovým odstupom, pričom identifikovala i porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobkyni z § 227 ods. 2 písm. a) zákona o

Ak žalovaná považovala údaje v Registračnom liste fyzickej osoby alebo ich účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o vzniku alebo zániku povinného poistenia inak, než v nich bolo uvedené.

30. Z obsahu odôvodnení rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a sťažovateľky kasačný súd vyvodil záver, že obe rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými vlastným šetrením správneho orgánu a dôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Slovenská lekárska komora), tvoriacimi obsah administratívneho spisu. Je nutné zároveň dodať, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej postačujúcim spôsobom vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti a dáva odpovede na nastolené právne i skutkové otázky vrátane odvolacích námietok a z hľadiska jeho komplexného posúdenia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.

najvyšší správny súd považuje za postačujúce. 32. Okrem toho kasačný súd zdôrazňuje, že vada nepreskúmateľnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP znamená, že preskúmavané rozhodnutie nie je možné podrobiť meritórnemu prieskumu práve vzhľadom na to, že súdy sa nemajú čoho „zachytiť“, keďže podstatné dôvody v ňom absentujú. V danom prípade však kasačný súd v skoršom zrušujúcom rozsudku meritórne vyhodnotil odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia a podrobne vysvetlil právny názor vo veci samej vzťahujúci sa na zistený skutkový stav. Už len samotná táto skutočnosť mala viesť správny súd k úsudku, že odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia netrpí vadami tohto druhu a je riadne preskúmateľné. Pokiaľ správnemu súdu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia chýbalo vysvetlenie, prečo došlo k vydaniu rozhodnutia až po viac ako 10 rokoch od odhlášky, odpoveď na túto otázku v ňom bola uvedená.

33. Napadnutý rozsudok správneho súdu je preto potrebné zrušiť a vec vrátiť príslušnému správnemu súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods. 1 písm. d/ SSP na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci. 34. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom kasačného súdu uvedeným v tomto aj v predchádzajúcom rozsudku podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe.

V Bratislave dňa 31. januára 2024