7Ssk/143/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200573.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/75/2021
- IČS
- 4021200573
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: Z.. A. Ď., Q.. XX. A. XXXX, W. XXXX/ X, W., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 23. augusta 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 75/2021-39 z 9. mája 2022 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 75/2021-39 z 9. mája 2022 sa mení tak, že sa zrušujú rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 23. augusta 2021, č. XXX XXX XXXX X z 8. februára 2021, č. XXX XXX XXXX X - I. z 2. marca 2021 a č. XXX XXX XXXX X - II. z 2. marca 2021 a vec sa jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca 4. januára 2021 požiadal žalovanú o výplatu starobného dôchodku, ktorý žiadal priznal od 13. augusta 2019. Rozhodnutím z 8. februára 2021 mu žalovaná podľa § 65, 82 a § 293dx zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení priznala od tohto dátumu starobný dôchodok v sume 789,60 € mesačne. Vyšla zo zistenia, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek k tomuto dňu a získal celkovo 46 rokov a 339 dní dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod ustálila na hodnote 1,3154, ktorú podľa § 63 ods. 4 písm. d) cit. zák. upravila na hodnotu 1,2945. S použitím aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2019 (odkedy žalobca žiadal o výplatu starobného dôchodku) v sume 12,6657 € určila už uvedenú sumu starobného dôchodku. Ďalšími rozhodnutiami z 2. marca 2021 mu túto sumu zvýšila postupne na 817,40 € od 1. januára 2020 a na 852,90 € od 1. januára 2021, pretože zohľadnila ďalšie obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok. 2. Proti týmto rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, ktorého podstatou bol nesúhlas s tým, že žalovaná použila aktuálnu dôchodkovú hodnotu z roku 2019. Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž mala použiť táto hodnota platná na rok 2021, pretože vtedy žalobcovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku. Generálny riaditeľ žalovanej tu napadnutým rozhodnutím z 23. augusta 2021 toto odvolanie v celom rozsahu zamietol. Zdôraznil, že nárok na výplatu starobného dôchodku žalobcovi vznikol už 13. augusta 2019, pretože od tohto dátumu ho žiadal priznať. Žalovaná tak správne použila aktuálnu dôchodkovú hodnotu za rok 2019. Aktuálnu dôchodkovú hodnotu za rok 2020 použila pri výpočte zvýšenia od 1. januára 2020 a dôchodková hodnota z roku 2021 sa použila pri výpočte zvýšenia od 1. januára 2021. 3. Správnu žalobu, v ktorej žalobca uplatňoval v podstate totožné námietky, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 23 Sa 75/2021-39. Po rekapitulácii priebehu administratívneho konania a podaní účastníkov odkázal na § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zdôraznil, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok 13. augusta 2019. Žalovaná tak správne použila aktuálnu dôchodkovú hodnotu platnú v tomto roku, keďže doň spadá dátum priznania dôchodkovej dávky.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
4. Proti tomuto rozsudku smeruje včasná kasačná sťažnosť žalobcu. Žalobca v nej opätovne odkazuje na § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého je aktuálnou dôchodkovou hodnotou dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dávky. Týmto dátumom podľa neho nie je dátum, odkedy sa dávka priznáva, ale v zmysle § 185 ods. 3 cit. zák. dátum, kedy žalobca prvýkrát požiadal organizačnú zložku žalovanej o jej výplatu. Takúto žiadosť podal 5. januára 2021, tento deň je dňom uplatnenia nároku, a preto sa má použiť aktuálna dôchodková hodnota z tohto dňa. 5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože rozsudok správneho súdu považovala za správny.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
7. Podstatou prerokúvanej veci je otázka výpočtu starobného dôchodku, osobitne použiteľnej dôchodkovej hodnoty. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový
vek. V tu prerokúvanej veci nebolo sporné, že dôchodkový vek v zmysle § 65 ods. 2 cit. zák. žalobca dovŕšil 13. augusta 2019 a k tomuto dňu bol dôchodkový poistený viac než 46 rokov (teda minimálne 15 rokov). Podľa § 109 ods. 1 cit. zák. nárok na (okrem iného) dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom Vychádzajúc z citovaných ustanovení tak žalobcovi 13. augusta 2019 vznikol nárok na starobný dôchodok ako dôchodkovú dávku. Určenie sumy tejto dávky upravuje § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pojem „aktuálna dôchodková hodnota“ vymedzuje § 64 ods. 6 cit. zák., podľa ktorého je aktuálnou dôchodkovou hodnotou dôchodková hodnota (určená podľa § 64 ods. 1 až 5), ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
8. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon č. 461/2003 Z. z. pri vymedzovaní jednotlivých činiteľov, ktoré vstupujú do výmery starobného dôchodku, rozlišuje medzi okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok (k tomuto dňu sa zisťuje obdobie dôchodkového poistenia) a časom vzniku nároku na jeho výplatu (k tomuto času sa určuje aktuálna dôchodková hodnota). Toto rozlišovanie nadväzuje na už citované ustanovenie § 109 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré takisto rozlišuje medzi oboma týmito pojmami. Pojem „vznik nároku na dávku“ vymedzuje už odsek 1 tohto paragrafu. Podľa § 109 ods. 2 cit. zák. však nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku (v zmysle odseku 1), ako aj splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Toto ustanovenia ako každá právna norma obsahuje v sebe hypotézu (skutkovú podstatu), na ktorú sa viažu určité právne následky (dispozícia), pričom platí, že právny následok nastane, len čo sú naplnené znaky skutkovej
podstaty. Z citovaného § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potom zreteľne vyplýva, že jeho právnym následkom je vznik nároku na výplatu dávky, a tento právny následok nastane v okamihu, keď sú naplnené všetky tri ustanovené podmienky (t. j. splnenie podmienok vzniku nároku, splnenie podmienok výplaty a podanie žiadosti). Až dovtedy, kým tieto podmienky nie sú splnené, takýto nárok nevznikne.
9. Z uvedeného podľa kasačného súdu vyplýva, že ak § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako jednu z podmienok vzniku nároku na výplatu dávky ustanovuje podanie žiadosti o priznanie dávky alebo jej výplatu, nemôže takýto nárok vzniknúť skôr než je takáto žiadosť
podaná. Nie je podstatné, či podľa § 109 ods. 1 cit. zák. už boli splnené zákonné podmienky pre takúto dávku, pretože toto splnenie je len podmienkou vzniku nároku na dávku, čo je zasa len jedna nutná (nie však dostačujúca) podmienka pre vznik nároku na výplatu dávky.
Nárok na výplatu však vznikne (za splnenia ostatných predpokladov), len čo oprávnená osoba podala žiadosť o priznanie alebo výplatu dávky. Otázka, v akej výške resp. za aké obdobie sa jej dávky môžu vyplatiť, je potom otázka obsahu takto vzniknutého nároku, nie však času jeho vzniku. Ak ustanovenia § 112 ods. 1 a § 114 zákona č. 461/2003 Z. z. (vo výsledku) normujú, že dávku možno priznať alebo vyplatiť najviac tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku, ustanovujú tým len, na výplatu (doplatenie) akej sumy vznikol žiadateľovi nárok.
Toto ustanovenie však neznamená, že by sa okamih vzniku nároku na jej výplatu posúval naspäť (najviac tri roky) pred deň podania žiadosti o výplatu. Takýto výklad by totiž odporoval jasnému zneniu už citovaného § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého právny následok v podobe vzniku nároku nastáva (najskôr) okamihom podania žiadosti o výplatu tejto dávky, a viedol by k faktickej novelizácii tohto ustanovenia. Právomoc všeobecných súdov (a tým menej iných orgánov verejnej moci) vykladať zákony však nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky novelizovať (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 796/2016).
10. Pokiaľ teda ustanovenie § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. pri vymedzení pojmu aktuálna dôchodková hodnota odkazuje na dôchodkovú hodnotu, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, je nevyhnutné rešpektovať vymedzenie okamihu vzniku tohto nároku v ustanovení § 109 ods. 2 uvedeného zákona. Za aktuálnu dôchodkovú hodnotu pre určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 cit. zák. tak treba považovať dôchodkovú hodnotu, ktorá platí v čase, kedy poistenec požiadal o výplatu starobného dôchodku (ak sú splnené aj ďalšie podmienky podľa § 109 ods. 2, teda vznik nároku na samotnú dávku a splnenie podmienok na jej výplatu). Pritom nie je podstatné, od akého okamihu spätne žiada vyplatiť starobný dôchodok, pretože tento okamih neurčuje samotný vznik nároku na jeho výplatu, ale len obsah tohto nároku, teda sumu, v akej sa starobný dôchodok doplatí.
11. V tu prerokúvanej veci žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 13. augusta 2019 a k tomuto dňu mu tak vznikol nárok na túto dávku podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. O spísanie žiadosti o výplatu tejto dávky však požiadal až v januári 2021, čo podľa ním citovaného § 185 ods. 3 tohto zákona znamená, že až týmto okamihom uplatnil nárok na jej výplatu. To zasa na základe viackrát citovaného § 109 ods. 2 tohto zákona znamená, že až v tomto čase mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku. Tento čas bol tak rozhodujúcim pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v zmysle § 64 ods. 6 uvedeného zákona. Inak povedané, aktuálnou dôchodkovou hodnotou pri určení sumy starobného dôchodku, ktorý žalovaná priznávala na základe tejto žiadosti, bola dôchodková hodnota, ktorá platila v (januári) roku 2021. Ak teda žalovaná pri určení sumy tohto dôchodku vyšla z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2019, nekonala tým v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z.
IV. Záver
12. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodňovalo jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP môže správny súd na návrh žalobcu v závislosti od okolností zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. V prerokúvanej veci sa preskúmavané rozhodnutie vyčerpáva v potvrdení obsahovo zhodného prvostupňového rozhodnutia ústredia [§ 179 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/ 2003 Z. z.]. Preto kasačný súd v zhode s návrhom žalobcu, urobeným ešte v správnej žalobe, považoval za účelné aj jeho zrušenie. 13. Zároveň kasačný súd podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec na ďalšie konanie žalovanej, ktorej organizačné zložky sú viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). 14. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konaní oboch stupňov. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. augusta 2023