7Ssk/145/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: T. A., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. C. XXX, XXX XX B. C., zastúpenej: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47551372, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2021, a o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sa/3/2021-64 zo dňa 19. mája 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 70 ods.1, § 71 ods.1 až 8, § 153 ods. 3, prílohu č. 4 , kapitolu VII, oddiel B, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, v správnom konaní dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, a preto preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a

Podľa posudku bola žalobkyňa počas detstva opakovane hospitalizovaná na foniatrickom oddelení s postupným zlepšovaním sluchovej diskriminácie, rečovej percepcie a expresie. Počas hospitalizácie z roku 2020 už rozumela bežnej komunikácii bez odzerania, verbálne komunikovala, pričom reč bola zrozumiteľná aj cudziemu poslucháčovi, na základe čoho bolo vo veku 11 rokov konštatované výborný efekt implantátu. Počas hospitalizácie v roku 2013 boli hodnoty pre poruchu sluchu v pásme ľahkej až stredne ťažkej straty poruchy sluchu. Podľa lekárskych správ z foniatrickej ambulancie, kde žalobkyňa je raz za rok sledovaná, je opakovane konštatované, že implantát je funkčný, subjektívne nie je udávaný tinitus (pískanie v ušiach), ani závraty, reč je objektívne vybudovaná, zrozumiteľná, hovorí vo vetách, na otázky odpovedá adekvátne a dokáže

Podľa záveru posudku tak žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 10 %. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.02.2021 žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla.

Podľa záverov posudku bol pri aktuálnom vyšetrení v novembri 2020 implantát funkčný, žalobkyňa ho používa celý deň, objektívne na otázky odpovedá adekvátne, reč je vybudovaná, zrozumiteľná, hovorí vo vetách, je narušená artikulácia. Navrhovateľka má síce obojstrannú praktickú hluchotu, je však po implantácii vpravo s výborným efektom v oblasti komunikačných schopností a pri používaní implantátu má hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu (15 - 25 dB). Uvedená strata sluchu je tak výborne kompenzovaná implantátom a snímateľným rečovým procesorom, a preto je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole VII, oddiel B, položka 6 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Iné pridružené posudkovo významné ochorenia nie sú. Záverom posudku je tak výrok, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a invalidita nevznikla. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 09.06.2021 odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. februára 2021 potvrdila.

Krajský súd za zásadnú považoval okolnosť, ktorú žalobkyňa a žalovaný posudzujú odlišne, vplyv kochleárneho implantátu, ktorý žalobkyňa používa, a výsledkov lekárskych vyšetrení absolvovaných za použitia tohto implantátu na mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nie je možné ignorovať vplyv tohto implantátu na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. V prípade, ak by sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti mala určovať bez ohľadu na použitie načúvacieho prístroja, či kochleárneho implantátu museli by byť v kontexte hodnotenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti úplne rovnako hodnotení sluchovo postihnutí, ktorí takúto kompenzačnú pomôcku používajú, so sluhovo postihnutými, ktorí takúto pomôcku

Samotná skutočnosť ťažkého zdravotného postihnutia sama o sebe nemôže viesť k automatickému záveru o invalidite postihnutého, keď je namieste práve odborným lekárskym posúdením vyhodnotiť vplyv tohto zdravotného postihnutia na mieru schopnosti vykonávať zárobkovú

5. Ďalej krajský súd uviedol, že nevyhnutnou požiadavkou pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku je objasnenie jej zdravotného stavu z hľadiska zachovania miery jej pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Citujúc právnu úpravu ust. § 153 ods. 3, 5 zákona č. 461/2003 Z.z., krajský súd konštatoval, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zverené posudkovému lekárovi. Z vypracovaných posudkov je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali pri ich spracovaní zo zdravotného stavu žalobkyne v čase vypracovania týchto lekárskych posudkov a tieto posudky sa následne stali základom vydaných správnych

toto rozhodnutie a jeho závery na prejednávanú právnu vec nedopadajú. 6. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, ktorou žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť, teda nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného.

zamietol. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať, ako aj že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žalobkyňa považovala rozhodnutie správneho súdu za nezákonné z dôvodu, že správny súd sa nedostatočne zaoberal a vysporiadal s jej námietkami uvedenými v žalobe. Navrhovala, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 22Sa/3/2021 zo dňa 19.05.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne navrhovala, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.06.2021, zruší a vec mu vráti na ďalšie

proces. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o sociálnom poistení uviedla, že správny súd sa v plnej miere stotožnil so závermi žalovaného uvedenými v rozhodnutí napadnutom správnou žalobou bez ohľadu na skutočnosť, že lekársky posudok, ktorým bola určená miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %, bol v rozpore s lekárskymi správami, na ktoré poukazovala. Z týchto lekárskych posudkov vyplýva, že napriek kochleárnej implantácii žalobkyňa zostáva s poruchou sluchu 100% podľa Fowlera. Teda jej zdravotné postihnutie sa nezmenilo ani po zavedení kochleárneho implantátu. Tiež trvala na tom, že posudzovanie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by sa malo vykonať s ohľadom na percentuálnu mieru straty sluchu podľa Fowlera tak, ako je to v zmysle prílohy 4 k zákonu o sociálnom poistení. Poukázala na to, že mnohým pacientom s úplne totožnou diagnózou bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%, teda v zmysle položky č. 1, oddielu B prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení. Poukázala tiež na to, že jej sestra, ktorá

Mala za to, že práve namietané objektívne skutočnosti a každodenné obmedzenia, ktoré jej sťažujú počutie a komunikáciu s okolitým svetom zásadne ovplyvňujú jej možnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. jej celkové uplatnenie v pracovnom živote. Tvrdila, že uvedené obmedzenia nemožno vyhodnotiť izolovane a považovať tieto za subjektívne pocity, ale za okolnosti, ktoré mal posudkový lekár zvážiť pri posudzovaní miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nie považovať kompenzáciou kochleárnym implantátom za odstránenie jej ťažkého zdravotného postihnutia.

implantácii. Mala sa to, že diagnóza v jej prípade v zmysle všetkých lekárskych správ zodpovedá položke č. 1 prílohy k zákonu o sociálnom poistení, t. j. obojstranná úplná hluchota 100% podľa Fowlera, 100db. 9. Sťažovateľka ďalej vytýkala správnemu súdu, že sa náležite nevysporiadal ani s jej námietkami uvedenými v žalobe v bode IV.C, na strane 8 a nasl., ktorými namietala, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa ústredie, v odôvodnení napadnutých rozhodnutí dostatočne a vyčerpávajúco nezdôvodnili, prečo sa pri posudzovaní zdravotného postihnutia žalobkyne úplne odchýlili od záverov odborných lekárov, ktoré mali k dispozícii a ktoré sa v časti ohľadom diagnózy žalobkyne vôbec nemenili. Ďalej uviedla, že v zmysle lekárskych správ vypracovaných lekármi, ktorí dlhodobo kontrolujú jej zdravotný stav, má obojstrannú praktickú hluchotu 100% podľa Fowlera, avšak podľa posudkového lekára ide len o ľahkú stratu sluchu, čo považuje v úplnom rozpore s administratívnym spisom. Tiež namietala, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajským súdom má za následok

Namietala, že správny súd žalobkyňou namietanú absenciu odôvodnenia nevzal v úvahu, ale naopak uviedol, že žalovaný spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav a dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia, ona avšak v uvedenej časti aj naďalej považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a právne posúdenie správnym súdom za nesprávne. Záverom sťažovateľka uviedla, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces zaručeného v slovenskom právnom poriadku, ako aj v čl.46 Ústavy SR a tiež v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 10. Žalovaný správny orgán sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.

III. Konanie pred kasačným súdom

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h SSP) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť žalobkyne prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná. 13. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v

Uvedeným prvostupňovým správnym rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. 14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

orgánu. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z., v platnom znení, a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.

18. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

21. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (§ 1 ods.1 ) Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (§ 71 zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení )

fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne ich predložiť. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. ( § 196 ods. 1,4, 6, 7 citovaného zákona )

Vo veciach dôchodkového zabezpečenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť fyzických osôb posudzuje Sociálna poisťovňa formou lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. V konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je jednou z podmienok na priznanie nároku na invaliditu.

6. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím z 12.2.2021 č. XXX XXX XXXX X žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietla. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie rozhodnutím z 9.6.2021 č. XXX XXX XXXX X tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie

Zastávala názor, že lekársky posudok, ktorým bola určená miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10%, bol v rozpore s lekárskymi správami, na ktoré poukazovala, keď z týchto lekárskych posudkov vyplýva, že napriek kochleárnej implantácii zostáva s poruchou sluchu 100% podľa Fowlera, teda jej zdravotné postihnutie sa nezmenilo ani po zavedení kochleárneho implantátu. Mala sa to, že diagnóza v jej prípade v zmysle všetkých lekárskych správ zodpovedá položke č. 1 prílohy k zákonu o sociálnom poistení, t. j. obojstranná úplná hluchota 100% podľa Fowlera, 100db.

26. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že žalovaný správny orgán v oboch stupňoch pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď nezobral v úvahu lekárske správy odborných lekárov ňou predložených. Kasačný súd k jej tvrdeniu konštatuje.

27. Sťažovateľka ďalej vytýkala správnemu súdu, že sa náležite nevysporiadal ani s jej námietkami, ktorými namietala, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa ústredie, v odôvodnení napadnutých rozhodnutí dostatočne a vyčerpávajúco nezdôvodnili, prečo sa pri posudzovaní jej zdravotného postihnutia úplne odchýlili od záverov odborných lekárov, ktoré mali k dispozícii a ktoré sa v časti ohľadom jej diagnózy vôbec

28. Kasačný súd k uvedenej námietke konštatuje. Otázkami náležitého odôvodnenia rozhodnutí sa už viac krát zaoberali vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/ 2014-40, sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. IV. ÚS 329/04, sp. zn. IV. ÚS, sp. zn. III. ÚS 32/ 07), ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky žalobcom nastolené v žalobe, avšak je povinný zodpovedať zásadné otázky, veci týkajúcej sa. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.

29. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne, ktorou namietala, že správny súd sa odchýlil na rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Žalobkyňa v konaní súdneho prieskumu poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk 4/2020.

jednak z dôvodu, že v posudzovanom prípade posudkoví lekári zhodne odôvodnili svoj záver o invalidite žalobkyne a určenej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť tak, že vrodená strata sluchu u žalobkyne je kompenzovaná kochleárnym implantátom a snímateľným rečovým procesorom, berúc do úvahy výsledky tónovej audiometrie s kochleárnym implantátom, žalobkyňou používaným, pričom posudkoví lekári, vychádzajúc z lekárskych správ predložených žalobkyňou, potvrdili, že u nej ide síce o obojstrannú praktickú hluchotu ( podľa Fowlera100%), je však po kochleárnej implantácii vpravo s výborným efektom v oblasti komunikačných schopností a pri používaní kochleárneho implantátu sú v jej prípade pri vyšetrení tónovej audiometrie vo voľnom poli s kochleárnym implantátom hodnoty v pásme normy až ľahkej straty sluchu. Kasačný súd v danej súvislosti poukazuje tiež na to, že z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu( napr. 9So 43/2017, 9So 31/2017, 9So 230/2016, 9So 180/2015 ) vyplýva, že najvyšší súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutí krajského súdu

30. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa. Aj v zmysle úpravy ustanovenej v prílohe 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VII., oddiel B, položky 6, obojstranná úplná hluchota ( 100% podľa Fowlera) je hodnotená miera poklesu 50%. Kasačný súd tiež zistil, že na základe poznatkov lekárskej vedy Kochleárny implantát je druh ušného implantátu (implantovaného prístroja určeného na pomoc sluchovo postihnutých ľudí), ktorý sa vkladá do vnútorného ucha (stimuluje nervy vo vnútornom uchu) a nahrádza funkciu slimáka (kochley). Kochleárny implantát sa skladá z 2 komponentov: - prijímací stimulátor, -rečový procesor. Prijímací stimulátor je umiestnený pod pacientovu kožu počas operácie. Obsahuje elektronickú

Z uvedeného aj pre kasačný súd vyznieva logicky záver vyslovený v odborných posudkoch posudkových lekárov, v zmysle ktorého implantáciou kochleárneho implantátu poškodenie sluchu v prípade sťažovateľky zodpovedá zmierneniu jej zdravotného poškodenia, ktoré jej umožňuje zaradenie do pracovného prostredia obdobne ako zdravej fyzickej osobe.

31. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne, vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako nedôvodné, keďže tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne preto podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

V Bratislave dňa 26. apríla 2023