7Ssk/147/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200298.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 29Sa/20/2021
- IČS
- 5021200298
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: T.. Ľ. Y., L.., B.. XX. T. XXXX, P. L. X, G., zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47238232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 29. apríla 2020. č. 18046-2/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29 Sa 20/2021-55 z 22. marca 2022 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou od 1. decembra 1994 do 30. júna 2010. Z toho dôvodu mu pobočka žalovanej v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 16. januára 2018 predpísala neodvedené poistné za mesiace júl až december 2008 v sume 2.790,08 €. Na odvolanie žalobcu ústredie žalovanej rozhodnutím z 10. novembra 2020 zrušilo a vec vrátilo pobočke na ďalšie konanie, v ktorom mala pri určení vymeriavacieho základu zohľadniť, že žalobca bol v danom období súčasne povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou aj
zamestnancom. Pobočka novým rozhodnutím z 22. februára 2021, č. 700-1910081721-GC04/ 21, následne predpísala žalobcovi poistné za september 2008 až december 2008 v celkovej sume 1.297,35 € na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Konštatovala, že žalobca neodviedol poistné a príspevky za mesiace október až december 2008 a odviedol v nesprávnej sume za september 2008.
V odôvodnení rozhodnutia odkázala najmä na § 128 ods. 1, 2, 3, § 141 ods. 1, § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ďalej na § 20 ods. 1 písm. b), § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 zákona č. . 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal premlčanie predpísania poistného. Ústredie žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 29. apríla 2020 (pozn. správne má byť uvedené 2021, čo uvádza aj žalovaná v kasačnej sťažnosti a z administratívneho spisu vyplýva, že doručené bolo žalobcovi 11. mája 2021) zmenilo rozhodnutie pobočky vo výrokovej časti tak, že vypustilo text s odkazom na § 152a zákona č. 461/2003, keďže žalobca nebol v kontrolovanom období sporiteľom starobného dôchodkového sporenia. Vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdilo a odvolanie zamietlo. K námietke premlčania ústredie uviedlo, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie odo dňa splatnosti poistného za dané obdobie do dňa začatia konania vo veci predpísania poistného, t. j. do dňa vydania rozhodnutia pobočky z 16. januára
2018. Právo predpísať poistné teda nebolo premlčané. 3. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 29 Sa 20/2021-55 toto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. S odkazom na administratívny spis skonštatoval, že dlžné poistné za mesiac september sa stalo splatným dňom 8. októbra 2008, za mesiac október dňom 10. novembra 2008, za mesiac november dňom 8. decembra 2008 a za mesiac december dňom 8. januára 2009. Premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na predpísanie poistného následne uplynula 8. októbra 2018, 10. novembra 2018, 8. decembra 2018 a 8. januára 2019. Správny súd poukázal aj na judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného v rámci premlčacej doby. Priklonil sa k názoru, podľa ktorého z hľadiska zachovania premlčania postačuje, aby pobočka žalovanej predpísala poistné v posledný deň tejto doby.
Zdôraznil však, že v predmetnej veci bolo rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného z 16. januára 2018, vydané pred uplynutím premlčacej doby, zrušené a nemožno s ním tak spájať žiadne účinky. Nové rozhodnutie bolo následne vydané až 22. februára 2021, teda po uplynutí premlčacej
doby. Na záver správny súd dodal, že z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. Z. nevyplýva, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej doby.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zotrvala na právnom názore, že poistné za sporné obdobie bolo predpísané pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby, a to rozhodnutím z 16. januára 2018, kedy si právo na predpísanie poistného uplatnila po prvýkrát. V čase vydania tohto prvostupňového rozhodnutia teda premlčania doba ešte neuplynula. Že uvedené rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená pobočke na ďalšie konanie, podľa žalovanej neznamená, že právo predpísať poistné nebolo uplatnené včas. Opačný výklad by podľa nej nebol ani v súlade s úmyslom zákonodarcu. Žalovaná takisto poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžsk 6/2019, ako aj na judikatúru citovanú správnym súdom. 5. Žalobca súhlasil s názorom správneho súdu, že v rámci premlčacej doby nestačí vydanie prvostupňového rozhodnutia pobočky a teda poistné je predpísané až právoplatným rozhodnutím. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. začatím konania, zákonodarca by to výslovne formuloval iným znením ustanovenia.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. V prerokúvanej veci žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca bol povinný v období september 2008 až december 2008 podľa § 141 zákona č. 461/2003 Z. z. odvádzať poistné, keďže bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou
osobou. Ako uvádza aj správny súd, podľa § 143 ods. 1 cit. zák. poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 147 ods. 1 cit. zák. sa však právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné za sporné obdobie sa tak stalo splatným a premlčalo v dňoch uvedených už správnym súdom (bod 3 vyššie).
V predmetnej veci ostalo len sporným, či v premlčacej dobe postačovalo, ak bolo vydané prvé rozhodnutie pobočky (neskôr však zrušené) z 16. januára 2018, ktorým sa predpísalo poistné, resp. kedy si žalovaná prvýkrát poistné uplatnila, alebo či muselo rozhodnutie v tejto dobe nadobudnúť právoplatnosť. 8.
Otázka, či je potrebné poistné v premlčacej lehote predpísať právoplatne alebo postačí len vydanie prvostupňového rozhodnutia, nebola v judikatúre najvyššieho súdu riešená jednotne (porov. rozsudok sp. zn. 7 Sžsk 28/2016 a proti nemu rozsudok sp. zn. 9 Sžso 45/2016).
Táto otázka (spolu s ďalšími) je v súčasnosti predmetom posudzovania veľkého senátu kasačného súdu v konaní sp. zn. 1 SVs 5/2022 a kasačný súd nepovažuje za potrebné ju v tejto veci ďalej riešiť. Z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že začatím konania o predpísaní poistného by dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčania (porov. v tomto zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019, ktorý citoval aj správny súd).
Z citovaného rozsudku takisto vyplýva, že nestačí, aby bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo neskôr zrušené. Tento právny názor si osvojil aj tunajší súd (porov. napr. rozsudok sp. zn. 7 Ssk 77/2021), a preto niet dôvodu sa od neho odchýliť ani v prerokúvanej veci.
V danom prípade bolo prvé rozhodnutie pobočky vydané v rámci premlčacej doby, ale bolo zrušené (rozhodnutím žalovanej z 10. novembra 2020). Podstatné je, že nové rozhodnutie pobočky, ktorým sa predpísalo poistné, ktoré neskôr aj nadobudlo právoplatnosť, bolo vydané až 22.
februára 2021. To je celkom zjavne až po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ sa aj správny súd stotožnil so závermi, že by bol nelogický výklad, podľa ktorého by malo byť v premlčacej dobe vydané aj rozhodnutie druhostupňového orgánu, nič to nemení na tom, že v tomto prípade ide o skutkovo odlišný prípad, čo napokon aj sám uviedol.
9. Judikatúra najvyššieho súdu, ktorú uvádza žalovaná v kasačnej sťažnosti, nie je pre tento konkrétny prípad relevantná. V konaní sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 síce žalovaná v kasačnej sťažnosti nadniesla aj námietku, že poistné v rámci premlčacej lehoty predpísala rozhodnutím, ktoré bolo neskôr zrušené, kasačný súd sa však nevyjadril k správnosti jej názoru.
Práve naopak, správnemu súdu len vytkol, že v novom rozsudku vyslovil odlišný právny názor než v skoršom rozsudku bez toho, aby ho na to zaviazal kasačný súd a aby svoj odklon bližšie odôvodnil. Žalovaná poukazuje aj na konkrétnu citáciu rozhodnutia, ktorá sa čiastočne dotýka aj otázky uplatňovania námietky premlčania žalobcom, táto otázka však v tu preskúmavanom prípade nevystáva. Rozhodnutie sp. zn. 9 Sžso 45/2019, na ktoré odkázal aj správny súd, vychádzalo z iných skutkových okolností. Rozhodnutie pobočky v tomto prípade, ktoré neskôr nadobudlo právoplatnosť, bolo vydané 22. októbra 2013 a týkalo sa penále z poistného za obdobie január 2004 a neskôr, takže bolo celkom zreteľne vydané pred uplynutím premlčacej
doby. Ani jedno z uvedených rozhodnutí tak nevyslovilo opak než rozsudok sp. zn. 9 Sžsk 84/ 2019, teda že by na zachovanie premlčacej lehoty postačovalo, aby v tejto lehote bolo vydané akékoľvek prvostupňové rozhodnutie pobočky, aj keď bolo neskôr zrušené.
IV. Záver
10. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 11. Plne úspešnému žalobcovi kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnej žalovanej. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. augusta 2023