← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 11. 2023

7Ssk/148/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200766.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
10Sa/37/2020
IČS
7020200766
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. H. X, XXX XX G., právne zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ulica 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8235 zo dňa 09.07.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/37/2020-78 zo dňa 07.03.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/37/2020-78 zo dňa 07.03.2022 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8235 zo dňa 09.07.2020 a vec sa žalovanému vracia na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 10Sa/37/2020-78 zo dňa 07.03.2022 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8235 zo dňa 09.07.2020 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.: KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2020/131917-2 zo dňa 23.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“, resp. „zákon o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. 3.

Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok č.: KEO/ RPČ/SOC/2020/132555 č. z. 2020/248791 zo dňa 20.04.2020, v ktorom bola žalobcovi stanovená 50% miera funkčnej poruchy (ďalej aj ako „MFP“) podľa časti XII.A.1. c) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj ako „ŤZP“), nie je odkázaný na sprievodcu, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ŤZP prvostupňový správny orgán nenavrhol kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom, pretože žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a zároveň nespĺňa kritéria § 14 ods. 10 označeného zákona.

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že predvolal žalobcu listom zo dňa 05.06.2020 na ústredie za účelom osobného zhodnotenia zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý pri osobnom posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 17.06.2020 zistil, že tento nedoložil žiadne nové lekárske správy. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu vydal dňa 22.06.2020 lekársky posudok č.:

UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8279, následne žalovaný dňa 07.07.2020 vydal komplexný posudok č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/8279, podľa ktorého MFP posudzovaného je 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.A.1. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

ŤZP. MFP bola stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % vzhľadom na náročnú liečbu a priebeh. Zároveň bolo konštatované, že u posudzovaného ide aj o vrodenú luxáciu bedrového kĺbu počas liečby, podľa stupňa kĺbovej chyby a náročnosti použitej liečby, pri ktorej je MFP 50 % podľa časti XII.B.B_2.16, o stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu jednostranne, pri ktorých je MFP 30 % podľa časti XII.B.B_2.18.aao skrátenie dolnej končatiny od 4 cm do 6 cm, pri ktorom je MFP 20 % podľa časti XII.B.B_2.21.a. prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Dňa 17.06.2020 bola vykonaná žalovaným sociálna posudková činnosť, žalobca uviedol, že chodí s opornou palicou, pomaly sa postaví, posadí sa, musí sa pridržiavať, plynulo nevstane, po schodoch prejde plynulo, ale pridržiava sa. Ľavú nohu má kratšiu, slabú a chudšiu, aj ľavé chodidlo je menšie. Má vrodenú vadu ľavého bedrového kĺbu a trpí skoliózou. Ľavý bedrový kĺb má vyššie. Tento kĺb ho bolí, ako aj pravé

koleno od operácie v roku 1989, tiež chrbtica, pichá ho v hrudnej chrbtici a nevie stáť na ľavej nohe. Našľapuje na ľavú špičku, nie na ľavú pätu, lebo potom kríva. Nohy v kolene neohne, neurobí drep, ruky sú v poriadku, aj jeho úchopová schopnosť, závraty nemá, neprejde dlhšiu vzdialenosť a verejnou hromadnou dopravou necestuje.

Z lekárskeho posudku žalovaného ďalej vyplynulo, že žalobca je liečený pre skoliotickú deformitu driekovej chrbtice, vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu s jeho náhradou a skrátenie ľavej dolnej končatiny. Vzhľadom na

svoj zdravotný stav je schopný samostatnej chôdze s vychádzkovou paličkou, je orientovaný a nemá problémy s orientáciou v prostredí. Podľa posudkového lekára žalovaného posudzovaný podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že nemá ťažkú poruchu mobility, a je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb. Posudzovaný nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, pre ktoré by sa nemohol prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb a nemá ťažkú poruchu zvieračov, pre ktorú by sa nemohol prepravovať vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

V súlade s ustanovením § 14 ods. 10 písm. b) zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP posudkový lekár v lekárskom posudku konštatoval, že posudzovaný nie je ani fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je zaradená do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu, alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Preto žalobcovi nebol navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ŤZP peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla. 5. Správny súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a zároveň nespĺňa kritéria podľa § 14 ods. 10 označeného zákona. Zdôraznil, že vzhľadom na to, že posudzovanie MFP je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Správny súd

poukázal na závery vyplývajúce z vyjadrenia posudkového lekára O.. H. V. zo dňa 27.01.2021, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, v ktorom posudkový lekár zdôraznil, že žalobca bol osobne vyšetrený posudkovým lekárom, ktorý je špecializáciou neurochirurg, preto dokáže posúdiť ochorenie chrbtice žalobcu, ako aj veľkých kĺbov, ktoré zodpovedá zhodnoteniu tak, ako bolo uvedené v lekárskom posudku. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu o vade v konaní, ku ktorej malo dôjsť tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci posudkovej činnosti nevykonal lekár - ortopéd, ale neurochirurg. Správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu ako nedôvodnú, správny orgán sa v priebehu konania dôsledne vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi podmienkami vyplývajúcimi z príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a pre svoje rozhodnutie si zabezpečil všetky potrebné podklady týkajúce sa tak zdravotných postihnutí žalobcu, ako aj ich sociálnych dôsledkov.

6. K námietke žalobcu, že mal do roku 2014 priznaný obdobný príspevok na kompenzáciu, tento príspevok aj poberal a nedošlo u neho k žiadnej zmene zdravotného stavu k lepšiemu, správny súd poukázal právne závery vyplývajúce z rozsudku správneho súdu sp. zn. 6S/45/ 2014 zo dňa 15.07.2015, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým (okrem iného) bol žalobcovi s účinnosťou od 01.10.2013 odňatý peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla. Uvedený rozsudok bol na základe žalobcom podaného odvolania potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/198/ 2015 zo dňa 26.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.07.2017. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na obsah vyššie uvedených rozsudkov.

7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žiadal napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania pred správnym a kasačným súdom v rozsahu 100%.

8. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom žalovaného a má za to, že je osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa ust. § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.. Uviedol, že sa nedokáže na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami premiestniť k vozidlu hromadnej dopravy, bezpečne a plynulo nastupovať, vystupovať a pridržiavať sa počas jazdy. Počas posudkovej činnosti uviedol, že našľapuje len na ľavú špičku, na pätu nenašľapuje vôbec, nevie stáť na ľavej nohe, neprejde dlhšiu vzdialenosť, pri pohybe má bolesti, bolí ho ľavý bedrový kĺb, ktorý je vyššie, pichá ho v hrudnej chrbtici Plynulo sa neposadí ani nevstane, len veľmi pomaly a musí sa pridržiavať. Z tohto dôvodu vôbec nepoužíva a ani nemôže používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy, je odkázaný na staré motorové vozidlo. Nemá inú možnosť prepravy ako individuálne osobným motorovým vozidlom, ktorým sa dopravuje kamkoľvek potrebuje.

9. Sťažovateľ uviedol, že žalovanému bola ako dôkaz predložená lekárska správa zo dňa 06.10.2020 vystavená ortopédom, z ktorej vyplýva objektívny záver, že nie je schopný statického ani dynamického zaťažovania dolných končatín a axiálneho skeletu, je odkázaný na individuálnu dopravu a s ktorou sa žalovaný nezaoberal a ju nevyhodnotil.

Sťažovateľ poukázal na to, že posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci posudkovej činnosti žalovaného realizoval neurochirurg namiesto ortopéda, čo považuje za vadu v konaní na strane žalovaného, majúcu za následok nesprávne vyhodnotenie jeho zdravotného stavu a jeho vplyvu na jeho pohybové možnosti, čo sa premietlo do nesprávneho rozhodnutia žalovaného.

10. Sťažovateľ uviedol, že na pojednávaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru ortopédia a to za účelom posúdenia, či má ťažké zdravotné postihnutia a obmedzenia takého charakteru, ktoré by indikovali priznanie požadovaného príspevku.

Súd navrhnuté znalecké dokazovanie nevykonal a s týmto návrhom dôkazu sa nevysporiadal na pojednávaní ani v konečnom rozsudku. V nevykonaní dokazovania znalcom vidí žalobca naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože mu tým bola odňatá možnosť preukázať svoje zdravotné, pohybové obmedzenia odôvodňujúce jeho odkázanosť na individuálnu dopravu motorovým vozidlom a tým priznanie peňažného príspevku. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 21.07.2022. Uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach prednesených v správnom súdnom konaní, preskúmavané rozhodnutie považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z..

V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku správneho súdu. Kasačnému súdu navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a sťažnostnými námietkami zistil, že je potrebné zmeniť rozsudok správneho súdu a zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (17.07.2020) v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu9) a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.

14. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

15. Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona (prvá veta) pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje

inak. 16. Podľa § 14 ods. 6 písm. a/ cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb.

17. Podľa § 14 ods. 10 písm. a/ cit. zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a/.

18. Podľa § 38 ods. 9 písm. a/ cit. zákona zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný plán.

19. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil nasledovné: 20. Sťažovateľ podal dňa 26.02.2020 na prvostupňový správny orgán žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (o. i.). Z doloženého lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu (príloha č. 1 k zákonu č. 447/2008 Z. z.) zo dňa 29.01.2020, ktorý vyplnila ošetrujúca lekárka sťažovateľa vyplýva diagnostický záver: M51 Polytopný VAS L-S chrbtice, abreviácia a hypotrofia Ľ DK - sekundárne narušená statikodynamika panvového pletenca. Panická porucha. Stav po koxitíde v detstve s patologickou luxáciou. K lekárskemu nálezu zo dňa 29.01.2020 je doložená lekárska správa z ortopedického vyšetrenia zo dňa 14.01.2020, z ktorej vyplýva objektívny nález: chôdza o paličke, prít. známky polytop. AVS, reduk. rozvíjanie a hybnosť chrbtice prakticky vo všetkých segmentoch, evid. abreviácia a hypotrofia Ľ DK - sekund. narušená

statikodynamika panv. pletenca; odporúčanie: adekv. pohyb. režim, pac. nie je schopný trvalejšieho static., ani dynam. zaťažovania Ľ. DK, axiál. skeletu. 21. Z lekárskeho posudku posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26.03.2020 vyplýva určená MFP 50% podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časť XII.A. bod 1. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z., za iné zdravotné postihnutia zvýšenie MFP o 10 % nebolo navrhnuté. Vo vyjadrení posudkový lekár uviedol, že sa jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V časti závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ŤŽP podľa § 14 cit. zákona sa posudkový lekár vyjadril, že sťažovateľ má zníženú pohybovú schopnosť, nemá obmedzené schopnosti orientovať sa pre poruchu duševných a zmyslových funkcií. Nemá obmedzené schopnosti dorozumievať sa.

Vo vzťahu k požadovanému peňažnému príspevku sa vyjadril, že sťažovateľ nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 ods. 9 písm. b).

22. Zo záznamu žalovaného z osobného pohovoru so sťažovateľom na účely sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 17.06.2020 vyplýva, že sťažovateľ je invalidný dôchodca kvôli zdravotným problém od narodenia, slobodný, bezdetný, v súčasnosti nepracuje, príležitostne vykonáva prácu šoféra, žije v jednoizbovom byte so sestrou, byt patrí sestre.

Sťažovateľ uviedol, že chodí s opornou palicou, pomaly sa postaví, posadí sa, musí sa pridržiavať, plynulo nevstane, po schodoch prejde plynulo, ale pridržiava sa, ľavú nohu má kratšiu, slabú a chudšiu, aj ľavé chodidlo má menšie, má vrodenú vadu ľavého bedrového kĺbu, má skoliózu, ľavý bedrový kĺb má vyššie, bolí ho a aj pravé koleno a krčná chrbtica, pichá ho v hrudnej chrbtici, nevie stáť na ľavej nohe, našľapuje na ľavú špičku, nie na pätu, lebo potom kríva, nohy v kolene neohne, neurobí drep, neprejde dlhšiu vzdialenosť, verejnou dopravou necestuje, ruky sú v poriadku, aj úchopová schopnosť.

23. Z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného zo dňa 22.06.2020 vyplýva, že sťažovateľ bol posudkovým lekárom vyšetrený dňa 17.06.2020, na vyšetrenie prišiel sám s vychádzkovou paličkou, nedoložil žiadne nové lekárske správy. Posudkový lekár žalovaného vyhodnotil zdravotný stav sťažovateľa v súvislosti s požadovaným príspevkom na prevádzku osobného motorového vozidla tak, že naň nie je odkázaný s poukazom na ust. § 14 ods. 6 písm. a, b) c) a § 14 ods. 10 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. V lekárskom posudku posudkový lekár žalovaného uviedol závery lekárskeho nálezu ortopéda zo dňa 14.01.2020.

24. Predmetom kasačného konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.04.2020 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca je osobou odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z dôvodu, že má ťažkú poruchu mobility podľa § 14 ods. 6 písm. a) z.č_ 447/2008 Z.z.

Podľa lekárskych posudkov oboch stupňov sťažovateľ nie je takouto osobou, a podľa žalobcu takouto osobou je, čo podľa neho vyplýva aj z lekárskej správy ortopéda zo dňa 14.01.2020. 25. Kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Vo veciach kompenzácií hodnotenie zdravotnej situácie prináleží len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť (§ 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie (§ 11 ods. 3 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskom posudku, súčasťou je odôvodnenie (závery), v ktorom má lekár odôvodniť konkrétne znevýhodnenia a akým spôsobom funkčné poruchy obmedzujú fyzickú osobu s ŤZP a uviesť druh odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP podľa § 14 cit. zákona.

Tento lekársky posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne na aktuálne lekárske nálezy, k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

26. Lekársky posudok predstavuje dôležitý dôkaz v správnom konaní, keďže spolu s výsledkom sociálnej posudkovej činnosti (§ 15 ods. 1 cit. zákona) je podkladom pre vypracovanie komplexného posudku a ten je podkladom výsledného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu (§ 55 ods. 6 cit. zákona), do ktorého odôvodnenia správny orgán preberá závery z odôvodnenia komplexného posudku a teda i z lekárskeho posudku.

27. V tu prejednávanej veci žalovaný ustálil MFP 50 % podľa prílohy č. 3 časť XII.A. bod 1. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z.; určenie MFP nebolo sporné. Sporným bolo následné posúdenie odkázanosti sťažovateľa na požadovaný peňažný príspevok na kompenzáciu. Žalovaný v rámci lekárskej posudkovej činnosti zistil, že žalobca má zníženú pohybovú schopnosť, teda je mobilný len v určitej miere. S prihliadnutím na priznanú MFP 50 % podľa prílohy č. 3 časť XII.A. bod 1. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z je teda zrejmé, že žalovaný zistil u sťažovateľa zníženie pohybovej schopnosti samostatne sa premiestňovať. 28. Žalovaný mal k dispozícii lekársku správu ortopéda zo dňa 14.01.2020, z ktorej vyplýva, že u sťažovateľa sú prítomné známky polytop. AVS, reduk. rozvíjanie a hybnosť chrbtice prakticky vo všetkých segmentoch, evid. abreviácia a hypotrofia Ľ DK - sekundárne narušená statikodynamika panvového pletenca a že nie je schopný trvalejšieho statického ani dynamického zaťažovania ľavej dolnej končatiny, axiálneho skeletu.

Z lekárskeho posudku však nie je zrejmé, ako boli tieto závery posudkovým lekárom žalovaného posúdené vo vzťahu k schopnosti sťažovateľa na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb.

Lekársky posudok zo dňa 22.06.2020, obsahujúci len skonštatovanie, že sťažovateľ je schopný samostatnej chôdze s vychádzkovou paličkou a je orientovaný, tak nespĺňa požiadavku jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti a je tak nepostačujúci pre prijatie záveru, že sťažovateľ nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

29. Z § 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že podmienkou odkázanosti na individuálnu prepravu je znížená schopnosť mobility, vyjadrená formuláciou „ťažká porucha mobility“, ktorú je nutné pomeriavať s „rovnakým základom“ s ostatnými fyzickými osobami a rešpektovaním prirodzenej dôstojnosti. Úlohou žalovaného pri posudzovaní tejto odkázanosti bolo predovšetkým stručne, ale zrozumiteľne vyložiť, ako sa tieto právne pojmy prejavujú v prípade žalobcu. Mal teda uviesť, aké konkrétne poruchy v oblasti mobility (pretože bolo preukázané, že určitými poruchami mobility trpí) sa prejavujú pri žalobcovom používaní prostriedkov verejnej hromadnej dopravy a či tieto prejavy je možné charakterizovať ako ťažkú poruchu mobility, a ak nie, tak prečo. Až na základe toho mohol vykonať príslušnú subsumpciu a teda ustáliť, či poruchy zistené u žalobcu zodpovedajú obsahu právnej normy vyjadrenej v citovanom ustanovení, teda ide o ťažkú poruchu mobility alebo či jeho zdravotný stav nedosahuje úroveň ťažkej poruchy mobility. Preskúmavanému rozhodnutiu však takáto úvaha

chýba, pretože jeho odôvodnenie (a odôvodnenie komplexného posudku i lekárskeho posudku) v podstate len cituje znenie už uvedeného ustanovenia a následne odkazuje na záver lekárskeho posudku. Samotný lekársky posudok len stroho uzatvára, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom vôbec nevyhodnocuje lekársku správu ortopéda zo dňa 14.01.2020, ktorej obsah len cituje, hoci je z nej zrejmé, že žalobca nie je schopný trvalejšieho statického ani dynamického zaťažovania ľavej dolnej končatiny.

Pokiaľ aj posudkovému lekárovi, prípadne žalovanému bol prijatý záver zrejmý, bolo nutné, aby ho v preskúmavanom rozhodnutí primerane vysvetlil, pretože rozhodnutie nemá byť zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že rovnako nie je postačujúce, ak odvolací správny orgán svoju správnu úvahu rozvádza až dodatočne, vo vyjadrení k žalobe; týmto postupom nemožno zhojiť vady rozhodnutia spočívajúce v nedostatku jeho dôvodov. Nedostatok uvedených náležitostí, ktoré preskúmavané rozhodnutie podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku malo mať, spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

30. V ďalšom konaní žalovaný zadováži nový lekársky posudok, v ktorom posudkový lekár žalovaného opätovne posúdi zdravotný stav žalobcu, s prihliadnutím na sťažovateľom predložené lekárske správy, posúdi jeho odkázanosť na požadovaný peňažný príspevok na kompenzáciu a opätovne rozhodne o jeho nároku, pričom svoje závery náležite odôvodní.

31. S prihliadnutím na dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného sa kasačný súd z dôvodu hospodárnosti ďalšími sťažnostnými námietkami nezaoberal (čl. 17 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

32. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie s pokynom pre ďalšie konanie uvedeným v bode 19. tohto rozsudku.

33. O náhrade trov celého konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že ako úspešnému účastníkovi mu kasačný súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom a kasačnom súde v celom

rozsahu. 34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. novembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/148/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik