7Ssk/150/2022

1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 28Sa/12/2021-57 zo dňa 19. mája 2022, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2021, ktorým podľa Prílohy 3b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2003, alebo zákon o sociálnom poistení“) nebolo vyhovené jeho nároku na priznanie starobného dôchodku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

3. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 8.3.2021 žiadal o vydanie rozhodnutia k splneniu nároku na starobný dôchodok pri zmene zákona. V žiadosti uviedol, že predchádzajúcou e- mailovou komunikáciou z 8.2.2021 sa obrátil na pobočku v Banskej Bystrici s dopytom na splnenie podmienok nároku na starobný dôchodok pri zmene zákona od roku 2021 a žiadal, aby mu bol dôchodkový vek určený podľa Prílohy č. 3b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalovaná listom označeným ako „Dôchodkový vek - oznámenie“ zo dňa 21.4.2021 žalobcovi oznámila, že jeho dôchodkový vek je 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov, pričom dôchodkový vek dovŕši X. F. XXXX. Žalovaná v oznámení uviedla, že žalobcov dôchodkový vek bol určený podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a je uvedený v Prílohe č. 3a zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca, podľa ním oznámených údajov, nevychoval žiadne deti a ani podľa údajov uvedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a dôchodkový vek

Podľa § 60a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 321/2019 Z. z. to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému poistencovi. Z uvedeného vyplýva, že obdobie výchovy dieťaťa sa najskôr vždy zohľadní žene, ktorá dieťa porodila, mužovi je možné zohľadniť výchovu dieťaťa len vtedy, ak ju nie je možné zohľadniť žene. Ďalej, z údajov, ktoré žalobca uviedol, je zrejmé, že jeho manželka sa narodila v roku 1952 a vychovala dve deti.

Novela zákona o tomto rodnom čísle 1952 nepojednáva, do jej znenia nie sú ani zahrnutí poistenci ročník 1952 a viac, ale poistenci 1956 a viac. Jeho manželka od roku 1987 je poberateľkou úplného invalidného dôchodku z dôvodu vážneho úrazu v autobuse pri ceste do zamestnania v roku 1985, kedy utrpela úplnú paralýzu hornej končatiny pri trieštivej zlomenine a nemôže Sociálnu poisťovňu požiadať o starobný dôchodok spätne k dátumu 7. apríla 2007, nakoľko je poberateľkou doživotnej úrazovej renty vyplácanej ALIANZ - Slovenskou poisťovňou, a.s. formou náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo invalidite a v prípade uplatnenia starobného dôchodku by sa vystavovala možnej ujmy vrátenia časti poberanej renty vyplácanou komerčnou poisťovňou za predmetné obdobie. Vyplácanie

Predmetné ustanovenie ani s použitím jazykového, logického, systematického a teologického výkladu nemožno vyložiť tak, ako to robí žalobca, a teda že ak nevzniklo právo na výplatu dôchodku žene, pretože žena nevyužila svoje právo požiadať o priznanie starobného dôchodku, je to dôvod na to, aby bola výchova detí zohľadnená mužovi. To by nebol výklad zákona, ale doplnenie textu zákona. Z textu právnej úpravy obsiahnutej v § 65 ods. 2, veta za bodkočiarkou vyplýva jej zmysel a účel, ktorým je zrovnoprávnenie poistníkov mužov a žien. Tento zmysel a účel pomáha objasniť aj dôvodová správa, na ktorú odkazuje žalobca. Kým podľa predchádzajúcej úpravy platnej do účinnosti zákona č. 321/2019 Z. z., t. j. do 1.1.2020 výchovu detí mužovi zohľadniť na skorší dôchodkový vek nebolo možné, prijatá zmena zákona umožňuje tak urobiť subsidiárne a to vtedy, keď výchovu detí na určenie dôchodkového veku nemožno zohľadniť žene. 5. Ďalej krajský súd uviedol, že zákon o sociálnom poistení v § 65 upravuje podmienky vzniku nároku na dôchodok, pričom odsek 2, na ktorý žalobca poukazuje, upravuje výlučne

Pokiaľ sa ale tohto dôchodkového veku dožije a zároveň spĺňa podmienky výchovy detí podľa § 60a zákona o sociálnom poistení, nemožno nijako dospieť k tomu, že by mala mať iný dôchodkový vek, ako patrí žene s počtom vychovaných detí podľa Prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení.

Zákon o sociálnom poistení úpravou obsiahnutou v § 65 ods. 2, veta za bodkočiarkou v spojení s § 60a ods. 5 nedáva na výber, ktorej z vychovávajúcich osôb sa výchova detí na určenie dôchodkového veku zohľadní. Vždy je to žena, ktorej zákon priznáva nižší dôchodkový vek z dôvodu výchovy detí. Len pre prípady nemožnosti tak dôchodkový vek určiť žene, teda zohľadnením vychovaných detí, subsidiárne nastupuje nižší dôchodkový vek pre muža podľa Prílohy č. 3b.

Dôchodkový vek ženy sa určuje v závislosti od plynutia času a počtu vychovaných detí. Skutočnosť, že manželka žalobcu má na svojej strane dôvody, pre ktoré je pre ňu ekonomicky nevýhodné požiadať o starobný dôchodok, nič nemení na tom, že pre určenie jej dôchodkového veku možno zohľadniť výchovu detí.

nepriznal.

7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žalobca považoval rozhodnutie správneho súdu za nezákonné z dôvodu, že krajský súd vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm. g/SSP. Navrhoval, aby najvyšší správny súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/12/2021 z 19.5.2022 zmenil tak, že opatrenie žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 21.4.2021 zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. 8. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca poukazom na to, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v ktorej súvislosti dal do pozornosti rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/12/2016, 1Sžfk/10/2018 a 1Sžfk/9/2020, vytýkal správnemu súdu, že sa nevyporiadal s jeho argumentáciou uvedenou časti C žaloby v bodoch 11 až 23 a svoje úvahy a vyhodnotenie vykonal v rozpore preukázaným právnym stavom uvedeným v žalobných bodov 11 až 23 s odvolaním sa na nesprávny právny predpis v prípade posudzovania výchovy dieťaťa a dovŕšenia dôchodkového veku manželky žalobcu. Sťažovateľ nehlásiac s argumentáciou správneho súdu uvedenou v bode 20 napadnutého rozsudku a poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 258 zákona o sociálnom poistení a v § 21 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb., uviedol, že dôchodkový vek jeho manželky nenastal v roku 2010 tak, ako to prevzal krajský súd z vyjadrenia žalovanej v bode 8 rozsudku, ktorá skutočnosť však nemení povinnosť posúdenia dôchodkového veku manželky žalovaného ( zrejme žalobcu) a spĺňa podmienky výchovy dieťaťa manželky žalobcu podľa § 258 zákona o sociálnom poistení s odkazom na zákon č. 100/1988 Zb., ktorý zákon v § 9 uvádza náhradné doby. Citujúc ust. § 9 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. sťažovateľ tiež uviedol, že je nespochybniteľné, že jeho manželka okrem invalidného dôchodku poberala na deti výchovne a starala sa o 2 deti do 6 rokov veku. Ako dôkaz predložil v prílohe sťažnosti rozhodnutie Národnej poisťovne Bratislava zo dňa 15.08.1994 o tom, že od 14.09.1994 sa jeho manželke odníma výchovné k invalidnému dôchodku na deti A. nar. XX. XX. XXXX a K. nar. XX. X. XXXX a informuje, že jej naďalej patrí invalidný dôchodok. Ďalej tvrdil, že už v tomto zákone sú uvedené pojmy: starostlivosť o dieťa a výchova dieťaťa, pričom v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. si žena môže uplatniť nárok na starobný dôchodok aj podľa odseku 1. Odhliadnuť od skutočnosti, ktorý variant si mohla vybrať manželka žalovaného ( žalobcu oprava kasačného súdu) sú pri nej splnené kritériá zákona o sociálnom poistení v § 258. Ďalej tvrdil, že pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, pričom tento pojem je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku a opäť sa jedná o nespochybniteľnú starostlivosť o dieťa (2 deti) zo strany jeho manželky do 14.09.1994 v zmysle priloženého rozhodnutia Národnej poisťovne zo dňa 15. 8. 1994, t. j. po dobu 8 rokov. 9. Sťažovateľ namietal, že tým že prvostupňový súd ( správny súd oprava kasačného súdu)

III. Konanie pred kasačným súdom

Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h SSP) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

18. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 19. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru správneho súdu uvádza nasledovné. 21. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (§ 1 ods.1 )

podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom, d) najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca. ( ods.1 ) Do obdobia osobnej starostlivosti o dieťa sa započítava aj obdobie, počas ktorého sa poistenec nemohol o dieťa starať z dôvodu a) svojho nepriaznivého zdravotného stavu alebo b) prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. ( ods.2) Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na obidvoch rodičov sa hľadí, akoby starostlivosť o dieťa zabezpečovali v plnom rozsahu; posudzovanie splnenia podmienky osobnej starostlivosti o dieťa a odsek 5 tým nie sú dotknuté. ( ods.3) Na účely posúdenia podmienky výchovy dieťaťa sa za dieťa považuje fyzická osoba do nadobudnutia jej plnoletosti, ktorá je a) vlastné dieťa poistenca, b) osvojené dieťa poistenca, c) dieťa zverené poistencovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

V tomto prípade sa aj takémuto poistencovi zhodnotí doba výchovy detí na zníženie dôchodkového veku. Táto právna úprava, ako bolo uvedené vyššie, je účinná od 01.01.2020 a platí len pre poistencov narodených najskôr v roku 1956. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že právna úprava účinná pred 01.01.2020 neumožňovala Sociálnej poisťovni zohľadniť doby výchovy detí poistencovi - mužovi. Podľa § 258 zákona o sociálnom poistení poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek podľa § 65 ods. 4 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce, sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov.

žene. Kogentná právna úprava zákona č.100/1988 Zb. neumožňovala zohľadniť výchovu detí pre vznik skoršieho nároku na starobný dôchodok mužovi. 24. Z citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že pre vznik nároku muža na skorší odchod do starobného dôchodku pri zohľadnení mu výchovu dieťaťa podľa prílohy 3b k zákonu o sociálnom poistení zákonodarca stanovil kogentne splnenie zákonných podmienok a to, že obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, ide o určenie dôchodkového veku muža narodeného po roku 1956 a muž splnil obdobie výchovy dieťa podľa § 60a, teda sa o dieťa osobne staral v konkrétnych časových úsekoch. Zákonodarca

doby podľa § 9 písm. e/ a výchova dieťaťa sa v zmysle § 258 zákona o sociálnom poistení posudzuje podľa predpisov účinných pred 1.1.2004. Vyslovil názor, že vzhľadom k tomu, že výchova detí jeho manželkou je posudzovaná podľa zákona č. 100/1988 Zb., pre neho nastupuje právo na posúdenie výchovy detí podľa zákona o sociálnom poistení, keďže prijatá zmena zákona od 01.01.2020 umožňuje tak urobiť subsidiárne a to vtedy, keď výchovu detí na určenie dôchodkového veku nemožno zohľadniť žene. Žalobca v žalobe dôvodil, že splnil podmienky pre určenie dôchodkového veku podľa Prílohy č. 3b, keďže jeho manželka si nemohla a nemôže z objektívnych dôvodov uplatniť nárok na zohľadnenie výchovy dvoch detí podľa novelizácie predmetného zákona. Za objektívne dôvody považoval skutočnosť, že od roku 1987 je poberateľkou úplného invalidného dôchodku z dôvodu vážneho úrazu v roku 1985, kedy utrpela úplnú paralýzu hornej končatiny pri trieštivej zlomenine a nemôže Sociálnu poisťovňu požiadať o starobný dôchodok spätne k dátumu 7. apríla 2007, nakoľko

úrazovej renty je spojené s invaliditou osoby. 26. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, vyššie uvedeného, v prípade žalobcu pre postup podľa prílohy 3b zákona o sociálnom poistení bola splnená len zákonná podmienka jeho veku, avšak neboli splnené ďalšie zákonné podmienky a to preukázanie, že „ obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene ( jeho manželke) a že on deti vychoval“. Sám žalobca potvrdil, že jeho manželka sa o deti starala do roku 1994, kedy jej bolo odňaté výchovné, od roku 1987 je poberateľkou úplného invalidného dôchodku z dôvodu vážneho úrazu v roku 1985 a nemôže Sociálnu poisťovňu požiadať o starobný dôchodok spätne, nakoľko je poberateľkou doživotnej úrazovej renty. Skutočnosť, že jeho manželka má zdravotné postihnutie, nijakým spôsobom nepodmieňuje, že jej pre určenie dôchodkového veku obdobie výchovy detí nemožno zohľadniť, keďže zákonodarca s uvedenou skutočnosťou nespája stratu spôsobilosti ženy na starostlivosť o deti. Žalobca nijakým dôkazom nepreukázal, že by starostlivosť o deti prešla výlučne na neho.

Kasačný súd v tejto súvislosti dáva tiež do pozornosti sťažovateľa, že aj z právnej úpravy zákona o rodine vyplýva povinnosť oboch manželov nielen spolu žiť, ale súčasne aj vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu detí. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že vzhľadom k tomu, že výchova detí jeho manželkou je posudzovaná podľa zákona č. 100/ 1988 Zb., a preto nastupuje jeho právo na posúdenie výchovy detí podľa zákona o sociálnom poistení.

zohľadnení výchovy detí, za účelovú a nedôvodnú. 27. Rovnaký právny názor k danej právnej otázke zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7So/108/2012 zo dňa 25.09.2013, ako aj v rozsudku 9Sk/20/2020 z 24.3.2021.

diskriminačné. 28. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že uvedenou problematikou sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ESĽP) v rozsudok Andrle proti Českej republike (sťažnosť č. 6268/08) zo dňa 17.02.2011. Tento sa týkal otázky zlučiteľnosti vekovo- diskriminačných právnych predpisov v oblasti starobného dôchodku s čl. 14 Európskeho dohovoru a s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru. Rozsudok Andrle možno uplatniť ratione materiae aj na prejednávaný prípad, pretože v tomto rozsudku sa ESĽP predovšetkým zaoberal tým, či to, že sa ženám poskytla výhoda, predstavovalo legitímny cieľ, ktorým by bolo možné odôvodniť nerovnosť zaobchádzania v rámci čl. 14 Dohovoru. ESĽP v danej veci konštatoval, že nedošlo k porušeniu čl. 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 (ochrana majetku) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznil, že priaznivejšie zaobchádzanie so ženami, ktoré vychovali deti, v bývalom Československu malo pôvodne za cieľ napraviť faktickú nerovnosť a ťažkosti spôsobené

29. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalobcom vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods.1, písm. g/ SSP, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia

31. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.