7Ssk/151/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201716.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-2S/248/2019
- IČS
- 1019201716
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: KAROVIČ oceľová výroba, s.r.o., IČO: 44986254, Vendelínska 51/49, Lozorno, zastúpeného advokátskou kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.r.o., IČO: 51003848, Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia z 8. októbra 2019, č. PO/BEZ/2019/4747, O-351/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 248/2019-106 z 28. septembra 2022 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že inšpektori práce Inšpektorátu práce v Bratislave vykonali 15., 17. a 30. augusta 2019 inšpekciu práce u žalobcu zameranú na obdobie 1. septembra 2017 až 30. júla 2018 a o jej výsledku vyhotovili protokol z 28. septembra
2018. V ňom zistili, že žalobca pri svojej činnosti používa rôzne technické zariadenia (medzi nimi elektrické ručné náradie, ku ktorému nepredložil potvrdenia o jeho revíziách. Preto ako zistený nedostatok uviedli, že žalobcovi chýba revízia ručného elektrického náradia (vŕtačky, brúsky atď.) v zmysle § 13a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z. o bezpečnostných opatreniach pri elektrických a plynových zariadeniach. Žalobca vo vyjadrení k protokolu uviedol, že správy o revíziách nenašiel, ale predloží ich dodatočne. Nato 16. novembra 2018 predložil inšpektorátu práce päť protokolov (č. 001 až 005) o revízii predlžovacieho prívodu, notebooku, dvoch monitorov a stanice Dell ako súčasti „správy o kontrole elektrických spotrebičov, elektrického náradia a prenosných predlžovacích šnúr“ z 13. augusta 2018. 2.
Inšpektorát práce oznámením z 2. júla 2019 upovedomil žalobcu, že proti nemu začína správne konanie za iný správny delikt, ktorého podstata spočívala v tom, že prevádzkoval ručné elektrické náradie bez vykonania jeho revízie, čím porušil § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
Upovedomenie bolo žalobcovi doručené fikciou podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o e- Governmente v znení neskorších predpisov, a preto sa k nemu nevyjadril. Nato inšpektorát práce rozhodnutím z 1. augusta 2019, č. IPBA_KHIP/SPR/2019/468, podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu 300 € za uvedený správny delikt. Na odôvodnenie odkázal na cit. ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. a § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. a na zistenia uvedené v protokole, ktoré preukázali, že žalobca sa dopustil porušenia týchto ustanovení.
Pri určení pokuty zohľadnil, že chýbajúce revízie ohrozujú život a zdravie zamestnancov, prihliadol však na prevahu poľahčujúcich okolností a pokutu uložil na spodnej hranici zákonného rozpätia. 3. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom uviedol len to, že správu o kontrole už zaslal 16. novembra 2018. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 8. októbra 2019 zmenil rozhodnutie inšpektorátu práce tak, že do výroku doplnil aj porušenie § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. V odôvodnení odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ale vytkol mu, že uvedené ustanovenie necitoval aj vo výroku. Skutkový stav však považoval za zistený dostatočne. K žalobcovmu odvolaniu dodal, že protokoly obsiahnuté v správe o kontrole, ktoré predložil 16. novembra 2018, sa netýkajú vŕtačky a brúsky, ktoré sú uvedené v protokole z inšpekcie práce, takže žalobca nepreukázal naplnenie cit. § 13a uvedenej vyhlášky. Žalovaný sa stotožnil aj s výškou sankcie, pretože inšpektorát práce správne prihliadol na viaceré okolnosti (závažnosť porušenia, možné následky, počet zamestnancov
žalobcu, absencia následkov, ojedinelosť porušenia, chýbajúce riadenie ochrany práce, ochota napraviť zistené porušenie). 4. K správnej žalobe žalobca potom pripojil ďalších 19 protokolov o revíziách, ktoré sa týkali aj brúsok a vŕtačiek. Správny súd však tu napadnutým rozsudkom č. k. 2 S 248/2019-106 zamietol túto správnu žalobu. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovými závermi inšpektorátu práce a žalovaného, pretože žalobca nepredložil revízie ručného elektrického náradia ani počas inšpekcie práce do prerokovania protokolu a neurobil tak počas celého správneho konania. Pritom sám prisľúbil, že ich predloží, keď ich nájde, predložil však len také protokoly, ktoré sa netýkali elektrického ručného náradia. Zvyšné protokoly predložil až k správnej žalobe, teda rok aj štyri mesiace po inšpekcii práce. Pritom nijako neodôvodnil, prečo to urobil tak neskoro, čo správny súd viedlo k pochybnostiam, či tieto protokoly v čase inšpekcie skutočne existovali. Naopak, podľa správneho súdu inšpektorát práce a žalovaný riadne zistili skutkový
stav, v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ho vyhodnotili v odôvodneniach svojich rozhodnutí a správny súd sa s ich zhodnotením stotožnil.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a rozhodnutia inšpektorátu práce a vrátenia veci na ďalšie konanie. Po obsiahlej citácii ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Správneho súdneho poriadku a Správneho poriadku vo všeobecnosti uviedol, že správny súd sa má zamerať na to, či vykonané dôkazy sú dostatočné a nie sú spochybnené. V prerokúvanej veci sa však podľa žalobcu zameral len na dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Nevykonal dôkazy pripojené k žalobe a nevyžiadal si ani ďalšie listinné dôkazy. Správny orgán mal podľa § 33 ods. 2 Spr. por. dať účastníkom možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a vyrovnanie sa s námietkami malo byť súčasťou odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Spr. por.; k tomu žalobca citoval dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie inšpektorátu práce sa zakladalo len na protokole, súd mal pochybnosti o existencii listinných dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe, no nevykonal nimi dokazovanie a ani žalovaný si ich počas konania nevyžiadal. Takto vzniknuté skutkové nejasnosti mal vyložiť na prospech žalobcu ako obvineného. Okrem toho žalobca namietol dĺžku konania pred správnym súdom, čím sa porušilo jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 6. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Svoje rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené. Správne súdy nie sú skutkovými súdmi, navyše žalobca neobjasnil, prečo pripojené listinné dôkazy nepredložil počas správneho konania, čo ich robí pochybnými.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a nad ich rámec v medziach dôvodov ustanovených § 195 SSP (§ 453 ods. 2 SSP).
8. V prerokúvanej veci žalovaný a inšpektorát práce uložili žalobcovi pokutu za porušenie § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. a § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Podľa cit. § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ môže (okrem iného) prevádzkovať pracovné prostriedky, len po vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok, úradných skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi alebo technickou dokumentáciou
výrobcu. Ustanovenie § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. zasa upravuje účel a rozsah revízie (okrem iného) elektrického ručného náradia, ktorou sa kontroluje stav bezpečnosti počas používania. Rozsah revízie a lehoty revízie upravuje slovenská technická norma STN 33 1600. Rozsah skutkových zistení, ktoré museli inšpektorát práce a žalovaný urobiť v prerokúvanej veci, tak zodpovedá znakom skutkovej podstaty (hypotézy) týchto noriem. Obsahom spisu je protokol z inšpekcie práce, podľa ktorého žalobca používa vo svojej prevádzke určité ručné náradie, ktoré podlieha povinnosti revízie v zmysle cit. § 13a vyhlášky. Podľa cit. § 13 ods. 3 zákona ich teda mohol prevádzkovať, len po vykonaní takejto revízie.
Inšpektorát práce počas inšpekcie práce vyzval žalobcu na predloženie protokolov z týchto revízií, žalobca to neurobil, sľúbil tak však urobiť následne. Počas konania potom v novembri 2018 predložil päť protokolov, ktoré sa však týkali úplne iných spotrebičov.
Nič ďalšieho nepredložil ani počas správneho konania (po upovedomení o jeho začatí a výzve na vyjadrenie k podkladom v zmysle § 33 ods. 2 Spr. por.) a v odvolaní proti rozhodnutiu inšpektorátu práce len odkázal na protokoly predložené v novembri 2018.
9. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f), ale aj § 195 ods. 1 písm. a) SSP môže správny súd zrušiť rozhodnutie, ak zistenie skutkového stavu je nedostatočné na riadne posúdenie veci alebo ak zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi.
Za opísaných okolností však kasačnému súdu nie je zrejmé, s ktorou konkrétnou časťou administratívnych spisov má byť rozhodnutie žalovaného v rozpore alebo v ktorej konkrétnej ich časti nemá oporu, resp. aké ďalšie skutočnosti mal žalovaný ešte zisťovať a nezisťoval a v čom skutkový stav nie je zistený dostatočne. Podľa kasačného súdu je pochopiteľné, že zdrojom príslušných protokolov z revízií môže byť len žalobca sám, lebo len on ako vlastník (resp. užívateľ) príslušných pracovných prostriedkov má právny dôvod a možnosť nechať na nich vykonať revíziu a disponovať vydaným protokolom. Pokiaľ žalobca počas celého konania predložil len päť takýchto protokolov (navyše číslovaných v nepretržitom rade od 001), potom nemožno inšpektorátu práce ani žalovanému vytýkať, ak na základe toho urobili záver, že ďalšie protokoly neexistujú a že sa teda nepreukázalo splnenie revíznej povinnosti podľa § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Tieto skutkové zistenia majú oporu v administratívnom spise a sú aj dostatočné pre záver, či bolo porušené toto ustanovenie vyhlášky a tým aj (v podstate blanketové) ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.
10. Na základe toho nebol dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav v zmysle cit. § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP. Pokiaľ žalobca k správnej žalobe prvýkrát priložil ďalšie protokoly (datované 13. augusta 2018, teda na deň tesne pred vykonanou inšpekciou práce), nemôže to mať za následok, že by sa zistený skutkový stav „spätne“ dostal do rozporu s obsahom administratívnych spisov, v ktorých tieto protokoly
neboli. Okrem toho však správny súd aj primerane vysvetlil, prečo sa týmito dodatočnými dôkazmi nezaoberal. Žalobca už od protokolu z inšpekcie práce vedel, že inšpektorát práce od neho očakáva predloženie protokolov o revízii „elektrického ručného náradia“ (brúsky, vŕtačky), pretože mu to sám prisľúbil. Napriek tomu v odpovedi predložil len päť protokolov, ktoré sa takého náradia vôbec netýkali (týkali sa iných „elektrických spotrebičov“) a práve na tieto protokoly odkázal aj v odvolacom konaní. Aj samotná správa, ku ktorej sú tieto protokoly pripojené, má síce v názve „elektrické spotrebiče, elektrické náradie a prenosné predlžovacie šnúry“, no ako predmet kontroly na jej ďalšej strane sú vymedzené len „elektrické spotrebiče a elektrické prenosné šnúry“. Pojmy elektrické ručné náradie a elektrický spotrebič sa však v § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. používajú oddelene a nezamieňajú sa.
Ak potom žalobca protokoly o kontrole elektrického ručného náradia prvýkrát priložil až k žalobe (hoci boli - podľa dátumu na nich - vyhotovené už viac než rok skôr a dva dni pred začatím inšpekcie práce), nemožno správnemu súdu vyčítať, že pochyboval o ich dôveryhodnosti a nepovažoval za potrebné nimi vykonávať dokazovanie.
11. Námietky žalovaného smerujúce proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemajú v tomto kasačnom konaní význam.
Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP možno kasačnú sťažnosť odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon a (okrem iného) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že sťažnostným dôvodom nie je samo „porušenie práva na spravodlivý proces“, ale predovšetkým „znemožnenie účastníkovi konania, aby uskutočnil svoje procesné práva“.
Zbytočné prieťahy v konaní síce odporujú čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale nie je zrejmé, aké procesné právo sa tým znemožňuje uskutočniť (okrem samotného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov). Žalobcovi boli riadne doručené všetky písomnosti, jeho vec bola riadne prejednaná (bez pojednávania, keďže ho nežiadal a neboli splnené ani ďalšie podmienky § 107 SSP), rozsudok bol verejne vyhlásený, bol mu riadne doručený aj s riadnym odôvodnením a žalobca proti nemu podal kasačnú sťažnosť. Na ničom z toho nebol ukrátený ani prípadnými prieťahmi v konaní správneho súdu.
IV. Záver
12. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a žiadne vady uvedené v § 195 SSP nezistil. Preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2024