7Ssk/151/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: KAROVIČ oceľová výroba, s.r.o., IČO: 44986254, Vendelínska 51/49, Lozorno, zastúpeného advokátskou kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.r.o., IČO: 51003848, Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia z 8. októbra 2019, č. PO/BEZ/2019/4747, O-351/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 248/2019-106 z 28. septembra 2022 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2018. V ňom zistili, že žalobca pri svojej činnosti používa rôzne technické zariadenia (medzi nimi elektrické ručné náradie, ku ktorému nepredložil potvrdenia o jeho revíziách. Preto ako zistený nedostatok uviedli, že žalobcovi chýba revízia ručného elektrického náradia (vŕtačky, brúsky atď.) v zmysle § 13a vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z. o bezpečnostných opatreniach pri elektrických a plynových zariadeniach. Žalobca vo vyjadrení k protokolu uviedol, že správy o revíziách nenašiel, ale predloží ich dodatočne. Nato 16. novembra 2018 predložil inšpektorátu práce päť protokolov (č. 001 až 005) o revízii predlžovacieho prívodu, notebooku, dvoch monitorov a stanice Dell ako súčasti „správy o kontrole elektrických spotrebičov, elektrického náradia a prenosných predlžovacích šnúr“ z 13. augusta 2018. 2.

Upovedomenie bolo žalobcovi doručené fikciou podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o e- Governmente v znení neskorších predpisov, a preto sa k nemu nevyjadril. Nato inšpektorát práce rozhodnutím z 1. augusta 2019, č. IPBA_KHIP/SPR/2019/468, podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu 300 € za uvedený správny delikt. Na odôvodnenie odkázal na cit. ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. a § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. a na zistenia uvedené v protokole, ktoré preukázali, že žalobca sa dopustil porušenia týchto ustanovení.

žalobcu, absencia následkov, ojedinelosť porušenia, chýbajúce riadenie ochrany práce, ochota napraviť zistené porušenie). 4. K správnej žalobe žalobca potom pripojil ďalších 19 protokolov o revíziách, ktoré sa týkali aj brúsok a vŕtačiek. Správny súd však tu napadnutým rozsudkom č. k. 2 S 248/2019-106 zamietol túto správnu žalobu. V odôvodnení sa stotožnil so skutkovými závermi inšpektorátu práce a žalovaného, pretože žalobca nepredložil revízie ručného elektrického náradia ani počas inšpekcie práce do prerokovania protokolu a neurobil tak počas celého správneho konania. Pritom sám prisľúbil, že ich predloží, keď ich nájde, predložil však len také protokoly, ktoré sa netýkali elektrického ručného náradia. Zvyšné protokoly predložil až k správnej žalobe, teda rok aj štyri mesiace po inšpekcii práce. Pritom nijako neodôvodnil, prečo to urobil tak neskoro, čo správny súd viedlo k pochybnostiam, či tieto protokoly v čase inšpekcie skutočne existovali. Naopak, podľa správneho súdu inšpektorát práce a žalovaný riadne zistili skutkový

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a rozhodnutia inšpektorátu práce a vrátenia veci na ďalšie konanie. Po obsiahlej citácii ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Správneho súdneho poriadku a Správneho poriadku vo všeobecnosti uviedol, že správny súd sa má zamerať na to, či vykonané dôkazy sú dostatočné a nie sú spochybnené. V prerokúvanej veci sa však podľa žalobcu zameral len na dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Nevykonal dôkazy pripojené k žalobe a nevyžiadal si ani ďalšie listinné dôkazy. Správny orgán mal podľa § 33 ods. 2 Spr. por. dať účastníkom možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a vyrovnanie sa s námietkami malo byť súčasťou odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Spr. por.; k tomu žalobca citoval dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie inšpektorátu práce sa zakladalo len na protokole, súd mal pochybnosti o existencii listinných dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe, no nevykonal nimi dokazovanie a ani žalovaný si ich počas konania nevyžiadal. Takto vzniknuté skutkové nejasnosti mal vyložiť na prospech žalobcu ako obvineného. Okrem toho žalobca namietol dĺžku konania pred správnym súdom, čím sa porušilo jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 6. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Svoje rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené. Správne súdy nie sú skutkovými súdmi, navyše žalobca neobjasnil, prečo pripojené listinné dôkazy nepredložil počas správneho konania, čo ich robí pochybnými.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a nad ich rámec v medziach dôvodov ustanovených § 195 SSP (§ 453 ods. 2 SSP).

výrobcu. Ustanovenie § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. zasa upravuje účel a rozsah revízie (okrem iného) elektrického ručného náradia, ktorou sa kontroluje stav bezpečnosti počas používania. Rozsah revízie a lehoty revízie upravuje slovenská technická norma STN 33 1600. Rozsah skutkových zistení, ktoré museli inšpektorát práce a žalovaný urobiť v prerokúvanej veci, tak zodpovedá znakom skutkovej podstaty (hypotézy) týchto noriem. Obsahom spisu je protokol z inšpekcie práce, podľa ktorého žalobca používa vo svojej prevádzke určité ručné náradie, ktoré podlieha povinnosti revízie v zmysle cit. § 13a vyhlášky. Podľa cit. § 13 ods. 3 zákona ich teda mohol prevádzkovať, len po vykonaní takejto revízie.

Nič ďalšieho nepredložil ani počas správneho konania (po upovedomení o jeho začatí a výzve na vyjadrenie k podkladom v zmysle § 33 ods. 2 Spr. por.) a v odvolaní proti rozhodnutiu inšpektorátu práce len odkázal na protokoly predložené v novembri 2018.

Za opísaných okolností však kasačnému súdu nie je zrejmé, s ktorou konkrétnou časťou administratívnych spisov má byť rozhodnutie žalovaného v rozpore alebo v ktorej konkrétnej ich časti nemá oporu, resp. aké ďalšie skutočnosti mal žalovaný ešte zisťovať a nezisťoval a v čom skutkový stav nie je zistený dostatočne. Podľa kasačného súdu je pochopiteľné, že zdrojom príslušných protokolov z revízií môže byť len žalobca sám, lebo len on ako vlastník (resp. užívateľ) príslušných pracovných prostriedkov má právny dôvod a možnosť nechať na nich vykonať revíziu a disponovať vydaným protokolom. Pokiaľ žalobca počas celého konania predložil len päť takýchto protokolov (navyše číslovaných v nepretržitom rade od 001), potom nemožno inšpektorátu práce ani žalovanému vytýkať, ak na základe toho urobili záver, že ďalšie protokoly neexistujú a že sa teda nepreukázalo splnenie revíznej povinnosti podľa § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Tieto skutkové zistenia majú oporu v administratívnom spise a sú aj dostatočné pre záver, či bolo porušené toto ustanovenie vyhlášky a tým aj (v podstate blanketové) ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.

neboli. Okrem toho však správny súd aj primerane vysvetlil, prečo sa týmito dodatočnými dôkazmi nezaoberal. Žalobca už od protokolu z inšpekcie práce vedel, že inšpektorát práce od neho očakáva predloženie protokolov o revízii „elektrického ručného náradia“ (brúsky, vŕtačky), pretože mu to sám prisľúbil. Napriek tomu v odpovedi predložil len päť protokolov, ktoré sa takého náradia vôbec netýkali (týkali sa iných „elektrických spotrebičov“) a práve na tieto protokoly odkázal aj v odvolacom konaní. Aj samotná správa, ku ktorej sú tieto protokoly pripojené, má síce v názve „elektrické spotrebiče, elektrické náradie a prenosné predlžovacie šnúry“, no ako predmet kontroly na jej ďalšej strane sú vymedzené len „elektrické spotrebiče a elektrické prenosné šnúry“. Pojmy elektrické ručné náradie a elektrický spotrebič sa však v § 13a vyhlášky č. 508/2009 Z. z. používajú oddelene a nezamieňajú sa.

11. Námietky žalovaného smerujúce proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemajú v tomto kasačnom konaní význam.

Zbytočné prieťahy v konaní síce odporujú čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale nie je zrejmé, aké procesné právo sa tým znemožňuje uskutočniť (okrem samotného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov). Žalobcovi boli riadne doručené všetky písomnosti, jeho vec bola riadne prejednaná (bez pojednávania, keďže ho nežiadal a neboli splnené ani ďalšie podmienky § 107 SSP), rozsudok bol verejne vyhlásený, bol mu riadne doručený aj s riadnym odôvodnením a žalobca proti nemu podal kasačnú sťažnosť. Na ničom z toho nebol ukrátený ani prípadnými prieťahmi v konaní správneho súdu.