7Ssk/15/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200242.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1Sa/16/2020
- IČS
- 7020200242
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: K. U., bytom XXX XX G., W. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom 813 63 Bratislava 1, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 18. 02. 2019, č. XXX XXX XXXX X, o invalidnom dôchodku a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/16/2020-61 zo dňa 18. mája 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 1Sa/16/2020-61 zo dňa 18. mája 2021 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. 02. 2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/ 2003, alebo zákon o sociálnom poistení“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z 26.11.2018, č XXX XXX XXXX X, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 2.
Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu zo dňa 19. 10. 2018 o priznanie invalidného dôchodku od 03. 07. 2018 skúmal splnenie podmienok pre priznanie žiadaného nároku.
Podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19. 10. 2018 je žalobca odo dňa 28. 05. 2012 invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50% a určená bola pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým sú choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, bronchiálna astma stredne ťažká, perzistujúca, začlenené do kapitoly VIII, oddielu B, pod položkou 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, na hornej hranici určeného percentuálneho rozpätia (35% - 50%). Táto nebola navýšená v zmysle § 71 ods. 8 citovaného zákona pre ďalšie zdravotné postihnutie, ktorým je kombinovaná porucha sluchu obojstranne ťažkého stupňa, pretože toto postihnutie je korigovateľné načúvacím aparátom. Prvostupňový
správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. Tento vzhľadom na vek, dosiahnutý ku dňu vzniku invalidity (49 rokov), získal iba 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 2 dni, z čoho vyplýva, že nesplnil podmienku, vyplývajúcu z § 72 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, pretože ku dňu vzniku invalidity nezískal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, pričom do tohto obdobia mu bola zohľadnená všetka preukázaná doba dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb v zmysle § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím napadnutým žalobou tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia a spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie j e dôvodné. S poukazom na § 255 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedol, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných od 27. 05. 2002 do 23. 03. 2003 nebolo možné pre účely predmetného nároku ako obdobie dôchodkového poistenia zhodnotiť, pretože počas tohto obdobia žalobcovi nebola vyplatená dávka v nezamestnanosti.
Poukázal tiež na to, že žalobca bol poučený o možnosti dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie v zmysle § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že žalobcom v odvolaní namietané obdobie dôchodkového poistenia mu pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotené bolo, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia. V období od 15. 11. 1995 do 14. 05. 2002 žalobca vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS v Ružomberku, kde v roku 1998 odpracoval 97 dní a v roku 1999 81 dní, ktoré mu boli pre predmetný nárok zhodnotené.
V období od roku 1995 do roku 1997 a od roku 2000 do roku 2002 nebol pracovne zaradený, preto mu toto obdobie nebolo možné do obdobia dôchodkového poistenia započítať. Odvolací orgán tiež uviedol, že dobu zamestnania u zamestnávateľa Chemkostav od 20. 07. 1987 do 19. 06. 1988, od 21. 04. 1989 do 09. 03. 1990 a od 18. 05. 1991 do 03. 06. 1991, ako ju žalobca označil v podanej žiadosti, na účely predmetného nároku zohľadnená nebola, pretože táto nebola preukázaná relevantnými dokladmi.
V priebehu prvostupňového konania bolo Archívnou spoločnosťou Slovek, spol. s r. o., Bratislava - Dúbravka listom zo dňa 14. 08. 2018 potvrdené, že v jej registratúre sa žalobca nenachádza. V danom prípade však ani v prípade započítania uvedenej doby žalobca nesplnil podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. 3. Ďalej krajský súd mal preukázané, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19. 10. 2018 je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu bola zistená priedušková astma, perzistujúca stredne ťažkého stupňa, nekontrolovaná a kombinovaná porucha sluchu obojstranne ťažkého stupňa. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice choroby dýchacej sústavy, začlenené v kapitole VIII, oddiele B, pod položkou 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že žalobca bol na základe žiadosti o invalidný dôchodok posúdený už dňa 25. 02. 2013, kedy bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená v rozsahu 50 % s dátumom vzniku invalidity dňa 28. 05. 2012, pričom jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá.
Od 22. 02. 2018 žalobca vykonáva trest odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS v Košiciach, na Floriánskej 18. Tento má dlhoročné ťažkosti s prieduškami, je chronický fajčiar, opakovane bol vyšetrený na pľúcnom oddelení, v období 10. 02. 2018 - 14. 02. 2018 bol hospitalizovaný na pľúcnom oddelení nemocnice v Michalovciach. Vedený je ako pacient s perzistujúcou prieduškovou astmou stredne ťažkého stupňa, nekontrolovanou, exacerbovanou.
Aktuálne odborné nálezy v porovnaní s predchádzajúcimi vyšetreniami nedokumentujú zmenu zdravotného stavu v zmysle zhoršenia. Na základe doterajšieho priebehu a objektívneho nálezu odborných vyšetrení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho je 50%.
Ako dátum vzniku invalidity určil ako pôvodne (r. 2013) deň 28. 05. 2012. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdení príslušného úradu práce o dobe evidovanej nezamestnanosti žalobcu, resp. oznámenia ÚVTOS Košice - Šaca zo dňa 27. 11. 2012, obsiahnutých v administratívnom spise žalovanej, správny súd zistil, že žalobca v období pred 28. 05. 2012 bol celkovo dôchodkovo poistený 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 2 dni tak, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia. Z potvrdenia spoločnosti Dobrex, s. r. o., Michalovce, správcu archívu Chemkostav, š. p., Michalovce, zo dňa 09. 10. 2013, tvoriaceho súčasť administratívneho spisu správny súd mal preukázané, že žalobca nie je v evidencii zamestnancov uvedeného závodu, ako aj ďalší žalobcom označený zamestnávateľ zamestnanie žalobcu nepotvrdil. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal ďalej zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu - vyhlásenie o dobe zamestnania a hrubom zárobku
na účely dôchodkového poistenia, v ktorom žalobca uviedol, že u zamestnávateľa Chemkostav, n. p., Humenné pracoval ako robotník, železiar a montážnik od 01. 04. 1984 do 31. 12. 1989 s hrubým zárobkom 3000 - 3800 Sk; čestné vyhlásenia žalobcom označených svedkov, overené mestom Strážske, v ktorých títo potvrdili, že pracovali v uvedenom podniku, závod 70, v období rokov 1984 až 1990, a to I. K. ako vedúci montér a N. H. ako železiar, pričom správny orgán prvého stupňa žalobcovi listom zo dňa 20. 07. 2015 oznámil, že ním označený svedok I. K. nepracoval v rovnakom pracovnom zaradení ako on, preto namiesto neho je potrebné označiť ešte jedného svedka; evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia ÚZNV Prešov, ÚZNV Dubnica nad Váhom a ÚZNV Košice - Šaca, ako aj potvrdení uvedených zariadení, predložených žalobcom bol žalobca v období od 01. 04. 1984 do 31. 12. 1989 trikrát vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený spolu 759 dní (150 + 304 + 305) a práceneschopný 2 dni, ktoré obdobie mu do doby dôchodkového poistenia započítané
bolo; potvrdenie Vojenského archívu - centrálnej registratúry Trnava zo dňa 24. 05. 2018, predloženého žalobcom, že tento vykonával vojenskú základnú službu od 01. 04. 1982 do 18. 05. 1982, kedy bol prepustený na trvalú dovolenku z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pričom uvedené obdobie je premietnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia.
4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 71 ods.1, § 72 ods. 1, písm. g/, ods. 2, § 255 ods. 1 citovaného zákona v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, citujúc právnu normu § 9 ods. 1, písm. a/, d/, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti S.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, v správnom konaní dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné.
5. Správny súd uviedol, že tak ako to vyplýva z administratívneho spisu, o nároku žalobcu na invalidný dôchodok pred vydaním napadnutého rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa, boli na základe žiadosti žalobcu vydané tri rozhodnutia, ktoré vychádzali z rovnakého dátumu vzniku invalidity (28. 05. 2012), ktorý žalobca ani v tomto konaní nespochybnil a
nenamietal. Uviedol, že všetkými týmito rozhodnutiami bola podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik tohto nároku v zmysle § 72 citovaného
zákona. Rozhodnutím zo dňa 14. 03. 2013 bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenia celkom 3411 dní, t. j. 9 rokov a 126 dní, zmenovým zhodnutím zo dňa 16. 04. 2013 bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenia v rozsahu 3435 dní, t. j. 9 rokov a 150 dní a ďalším zmenovým zhodnutím zo dňa 11. 09. 2015 bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenie celkom 4747 dní, t. j. 13 rokov a 2 dni, t. j. rovnako ako v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, z čoho vyplýva, že žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia v priebehu konania preukázané nebolo.
Uvedené zmenové rozhodnutia boli vydané vždy po dodatočnom zistení a preukázaní ďalšej doby dôchodkového poistenia. 6. Správny súd konštatoval, že i keď žalobca splnil jednu z podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, a síce stal sa invalidným odo dňa 28. 05. 2012, nesplnil podmienku druhú, pretože pred vznikom invalidity nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia ( 15 rokov ) na nárok na tento dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g) cit. zákona (získal iba 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 2 dni dôchodkového poistenia). Konštatoval, že žalovaná pri posudzovaní nároku žalobcu na invalidný dôchodok zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia, vrátane započítateľnej náhradnej doby podľa dokladovej dokumentácie, obsiahnutej v administratívnom spise, ako aj započítateľnej doby dôchodkového poistenia, získanej počas výkonu trestu odňatia slobody, potvrdenej jednotlivými útvarmi pre výkon väzby a trestu odňatia slobody tak, ako je špecifikovaná v evidenčných listoch dôchodkového poistenia.
Keďže všetky podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení musia byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne, nárok na invalidný dôchodok v zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení žalobcovi nevznikol. Žalobca v konaní žiadne iné ako započítané obdobie dôchodkového poistenia relevantným spôsobom nepreukázal.
Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia svedkov I. K. a N. H. v zmysle bodu 18 odôvodnenia rozsudku, I. K. pracoval ako vedúci montér, t. j. v inej pracovnej pozícii ako žalobca, vzhľadom na ktorú skutočnosť výška jeho hrubej mzdy pre posúdenie jeho nároku relevantná nie je a rovnako v konaní neboli predložené dôkazy, ktoré by potvrdzovali výšku mzdy N. H., ktorý pracoval v obdobnom pracovnom zaradení ako žalobca - železiar, avšak iba v období od 21. 01. 1982 do 23.
06. 1988, takže potvrdenie doby zamestnania žalobcu po tomto dátume je spochybnené a žalobca iného svedka neoznačil. Žalobcom odvolaním i správnou žalobou namietané obdobie dôchodkového poistenia od 31. 03. 1993 do 13. 11 1995, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, pre jeho nárok na invalidný dôchodok zhodnotené bolo, a preto správny súd považoval túto jeho námietku za nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania správny súd mal preukázané, že konajúce správne orgány vykonali rozsiahle zisťovanie aj pokiaľ ide o žalobcom tvrdené obdobie zamestnania v podniku Chemkostav, n. p., Humenné v období od 01. 04. 1984 do 31. 12. 1989, avšak v registratúrnych záznamoch, vedených ohľadne tohto zamestnávateľa v spoločnostiach Merkuria, a. s., Bratislava, A3 Company, s. r. o., Bratislava, ani Slovek, spol. s r. o., Bratislava - Dúbravka sa osobný spis, ani mzdové listy žalobcu za sporné obdobie nenachádzajú. 7. Správny súd v priebehu konania nezistil v postupe správnych orgánov žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že žalovaná pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzala okrem iných aj z dôkazov, ktoré boli zadovážené v predchádzajúcom konaní tak, ako boli špecifikované v bodoch 14 - 18 odôvodnenia rozsudku. 8. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu
9. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Posudzujúc podanie kasačnej sťažnosti žalobcu podľa jeho obsahu, žalobca považoval rozhodnutie správneho súdu za nezákonné z dôvodu, že vo veci nebol zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Poukázal na svoj ťažký zdravotný stav brániaci mu výkon pracovnej činnosti. Vytýkal správnemu súdu ako aj žalovanej, že nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom zisťovania jeho zamestnania u označených zamestnávateľov pre započítanie rozhodného obdobia na účely priznania dôchodku. Trval na tom, že pracoval v podniku Chemkostav, n.p. Nesúhlasil s potvrdeniami nástupníckych obchodných spoločností, ktoré vydali potvrdenia, že v uvedenom podniku sa osobný spis ani mzdové listy žalobcu nenachádzajú, ich tvrdenia označil za nepravdivé.
III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu
10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 6.8.2021. Vyslovila názor, že správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných správnych rozhodnutí. Uviedla, že k predmetu sporu ako aj k námietkam žalobcu vznesených v správnej žalobe podala podrobné písomné vyjadrenie z 11.6.2020, a skutkových a právnych dôvodoch v ňom uvedených sa v celom rozsahu pridržiava. Vo vzťahu k námietkam žalobcu vznesených v kasačnej sťažnosti uviedla, že sú zhodné s námietkami uvedenými v jeho žalobe a súčasne poukázala, na to, že podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia organizačnej zložky žalovanej ( pobočky Košice), na základe žiadosti o invalidný dôchodok z 19.10.2018 vyhodnotil zdravotný stav sťažovateľa a uznal ho invalidným s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% od 28.5.2012.
Pretože nesplnil ďalšiu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods.1 v spojení s § 72 ods.1, písm. g/ zákona o sociálnom poistení, lebo nezískal ku dňu vzniku invalidity najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia ( získal 13 rokov a 2dni), bola jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá.. Žalovaná trvala na tom, že žalobca ani v odvolacom konaní a ani k správnej žalobe nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia splnenia zákonných podmienok pre priznanie dôchodku. Tiež trvala na tom, že skutkový stav vo veci bol náležite zistený, nárok sťažovateľa na invalidný dôchodok bol posúdený správne, ako aj postup žalovanej bol v súlade so zákonom. Žalovaná sa s rozhodnutím správneho súdu stotožnila, považujúc ho za správne a dostatočne odôvodnené. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
IV. Konanie pred kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
12. Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 S.s.p), kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/16/2020-61 zo dňa 18. mája 2021, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP. 15.
V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
16. Predmetom prieskumného súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. 02. 2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie z 26.11.2018, č XXX XXX XXXX X. Uvedeným prvostupňovým správnym rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie
invalidného dôchodku. 17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej
správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).
Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).
18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
19. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v oboch stupňoch. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.
V. Právne posúdenie kasačným súdom
20. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
22. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 23. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.
Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
24. Kasačný súd v súlade s citovanou právnou úpravou vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia.
Najvyšší súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa posúdenia vzniku invalidity žalobcu za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru správneho súdu uvádza nasledovné.
25. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (§ 1 ods.1 )
26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
27. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (§ 71 zákona č. 461/ 2003 Z.z., v znení účinnom k 31.12.2013)
28. Podľa § 72 ods.1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom k 31.12.2013 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
29. Podľa § 60 ods.1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
30. Podľa § 255 ods. 1, zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 31. Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 32.
Podľa § 196 ods. 1, 4, 5, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli
vyhotovené. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
33. Vychádzajúc z citovanej právne úpravy kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.
Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.
V konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je jednou z podmienok na priznanie nároku na invaliditu. Druhou podmienkou na priznanie invalidity je splnenie zákonom predpokladaného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení musia byť splnené kumulatívne, t.j. súčasne. 34. Kasačný súd zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, mal preukázané, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 19. 10. 2018 o priznanie invalidného dôchodku od 03. 07. 2018 sociálna poisťovňa skúmala splnenie podmienok pre priznanie žiadaného nároku. Podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19. 10. 2018 je žalobca odo dňa 28. 05. 2012 invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 50%. Uvedená skutočnosť napokon medzi účastníkmi nebola ani sporná. Spornou ostalo posúdenie doby dôchodkového poistenia. Žalovaná ustálila dobu dôchodkového poistenia pre priznanie nároku na invalidný dôchodok v prípade žalobcu tak, že žalobca získal iba 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, (t. j. 13 rokov a 2 dni dôchodkového poistenia).
Vychádzajúc z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdení príslušného úradu práce o dobe evidovanej nezamestnanosti žalobcu, resp. oznámenia ÚVTOS Košice - Šaca zo dňa 27. 11. 2012, obsiahnutých v administratívnom spise žalovanej, tieto potvrdzujú správnosť zistenia doby dôchodkového poistenia žalovanou, že žalobca v období pred 28. 05. 2012 bol celkovo dôchodkovo poistený 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, (t. j. 13 rokov a 2 dni) tak, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého
rozhodnutia. Skutkové zistenia potvrdili, že napriek tomu, že žalobca splnil jednu z podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, a síce stal sa invalidným odo dňa 28. 05. 2012, ( ktorá skutočnosť nebola sporná) nesplnil podmienku druhú, pretože pred vznikom invalidity nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia ( 15 rokov ) na nárok na tento dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení (získal len 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 2 dni dôchodkového poistenia). 35. Žalobca v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že vo veci ním uplatneného nároku na priznanie invalidného dôchodku nebol zistený skutkový stav dostatočne, vytýkajúc správnemu súdu ako aj žalovanej, že nevykonali dokazovanie za účelom zisťovania jeho zamestnania u označených zamestnávateľov pre započítanie rozhodného obdobia na účely priznania
dôchodku. Trval na tom, že pracoval v podniku Chemkostav, n.p. a nesúhlasil s potvrdeniami nástupníckych obchodných spoločností, že v uvedenom podniku sa jeho osobný spis ani mzdové listy nenachádzajú, označiac ich tvrdenia za nepravdivé. Z potvrdenia spoločnosti
Dobrex, s. r. o., Michalovce, správcu archívu Chemkostav, š. p., Michalovce, zo dňa 09. 10. 2013, tvoriaceho súčasť administratívneho spisu mal kasačný súd zhodne so správnym súdom preukázané, že žalobca nie je v evidencii zamestnancov uvedeného závodu, ako aj ďalší žalobcom označený zamestnávateľ zamestnanie žalobcu nepotvrdil. Žalobca v konaní žiadne iné ako započítané obdobie dôchodkového poistenia relevantným spôsobom nepreukázal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pracoval v podniku Chemkostav, n.p. a z listín tohto zamestnávateľa zamestnanie žalobcu u tohto zamestnávateľa nebolo potvrdené, bolo jeho povinnosťou v súlade s právnou normou § 196 ods.1, 2, 4 zákona o sociálnom poistení na preukázanie pravdivosti a správnosti jeho tvrdení predložiť alebo žalovanej navrhnúť dôkazy potvrdzujúce správnosť a pravdivosť jeho tvrdenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanej a ani neskôr správnemu súdu nepredložil a ani nenavrhoval žiaden taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že u označeného zamestnávateľa pracoval v období ním tvrdeného, nebolo možné mu započítať túto dobu do
obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie nároku na invalidný dôchodok. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu za nedôvodnú. 36. Kasačný súd súhlasí s konštatáciou správneho súdu, že žalovaná pri posudzovaní nároku žalobcu na invalidný dôchodok zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia, vrátane započítateľnej náhradnej doby podľa dokladovej dokumentácie, obsiahnutej v administratívnom spise, ako aj započítateľnej doby dôchodkového poistenia, získanej počas výkonu trestu odňatia slobody, potvrdenej jednotlivými útvarmi pre výkon väzby a trestu odňatia slobody tak, ako je špecifikovaná v evidenčných listoch dôchodkového poistenia. Keďže všetky podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení musia byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne, nárok na invalidný dôchodok v zmysle zákonných ustanovení citovaných vyššie žalobcovi nevznikol.
Kasačný súd zhodne ako správny súd nezistil v postupe správnych orgánov žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 37. Vzhľadom k uvedenému vyššie kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu, vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako nedôvodné, keďže tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu . Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podanú proti rozhodnutiu krajského súdu preto podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP)
39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2022