7Ssk/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: K. U., bytom XXX XX G., W. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom 813 63 Bratislava 1, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 18. 02. 2019, č. XXX XXX XXXX X, o invalidnom dôchodku a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/16/2020-61 zo dňa 18. mája 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu zo dňa 19. 10. 2018 o priznanie invalidného dôchodku od 03. 07. 2018 skúmal splnenie podmienok pre priznanie žiadaného nároku.

správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. Tento vzhľadom na vek, dosiahnutý ku dňu vzniku invalidity (49 rokov), získal iba 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 2 dni, z čoho vyplýva, že nesplnil podmienku, vyplývajúcu z § 72 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, pretože ku dňu vzniku invalidity nezískal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, pričom do tohto obdobia mu bola zohľadnená všetka preukázaná doba dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb v zmysle § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Poukázal tiež na to, že žalobca bol poučený o možnosti dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie v zmysle § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že žalobcom v odvolaní namietané obdobie dôchodkového poistenia mu pre nárok na invalidný dôchodok zhodnotené bolo, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia. V období od 15. 11. 1995 do 14. 05. 2002 žalobca vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS v Ružomberku, kde v roku 1998 odpracoval 97 dní a v roku 1999 81 dní, ktoré mu boli pre predmetný nárok zhodnotené.

V priebehu prvostupňového konania bolo Archívnou spoločnosťou Slovek, spol. s r. o., Bratislava - Dúbravka listom zo dňa 14. 08. 2018 potvrdené, že v jej registratúre sa žalobca nenachádza. V danom prípade však ani v prípade započítania uvedenej doby žalobca nesplnil podmienku 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. 3. Ďalej krajský súd mal preukázané, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19. 10. 2018 je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu bola zistená priedušková astma, perzistujúca stredne ťažkého stupňa, nekontrolovaná a kombinovaná porucha sluchu obojstranne ťažkého stupňa. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice choroby dýchacej sústavy, začlenené v kapitole VIII, oddiele B, pod položkou 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému

Od 22. 02. 2018 žalobca vykonáva trest odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS v Košiciach, na Floriánskej 18. Tento má dlhoročné ťažkosti s prieduškami, je chronický fajčiar, opakovane bol vyšetrený na pľúcnom oddelení, v období 10. 02. 2018 - 14. 02. 2018 bol hospitalizovaný na pľúcnom oddelení nemocnice v Michalovciach. Vedený je ako pacient s perzistujúcou prieduškovou astmou stredne ťažkého stupňa, nekontrolovanou, exacerbovanou.

Ako dátum vzniku invalidity určil ako pôvodne (r. 2013) deň 28. 05. 2012. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdení príslušného úradu práce o dobe evidovanej nezamestnanosti žalobcu, resp. oznámenia ÚVTOS Košice - Šaca zo dňa 27. 11. 2012, obsiahnutých v administratívnom spise žalovanej, správny súd zistil, že žalobca v období pred 28. 05. 2012 bol celkovo dôchodkovo poistený 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 2 dni tak, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia. Z potvrdenia spoločnosti Dobrex, s. r. o., Michalovce, správcu archívu Chemkostav, š. p., Michalovce, zo dňa 09. 10. 2013, tvoriaceho súčasť administratívneho spisu správny súd mal preukázané, že žalobca nie je v evidencii zamestnancov uvedeného závodu, ako aj ďalší žalobcom označený zamestnávateľ zamestnanie žalobcu nepotvrdil. Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal ďalej zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu - vyhlásenie o dobe zamestnania a hrubom zárobku

bolo; potvrdenie Vojenského archívu - centrálnej registratúry Trnava zo dňa 24. 05. 2018, predloženého žalobcom, že tento vykonával vojenskú základnú službu od 01. 04. 1982 do 18. 05. 1982, kedy bol prepustený na trvalú dovolenku z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, pričom uvedené obdobie je premietnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého rozhodnutia.

5. Správny súd uviedol, že tak ako to vyplýva z administratívneho spisu, o nároku žalobcu na invalidný dôchodok pred vydaním napadnutého rozhodnutia správnym orgánom prvého stupňa, boli na základe žiadosti žalobcu vydané tri rozhodnutia, ktoré vychádzali z rovnakého dátumu vzniku invalidity (28. 05. 2012), ktorý žalobca ani v tomto konaní nespochybnil a

zákona. Rozhodnutím zo dňa 14. 03. 2013 bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenia celkom 3411 dní, t. j. 9 rokov a 126 dní, zmenovým zhodnutím zo dňa 16. 04. 2013 bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenia v rozsahu 3435 dní, t. j. 9 rokov a 150 dní a ďalším zmenovým zhodnutím zo dňa 11. 09. 2015 bola žalobcovi zohľadnená doba dôchodkového poistenie celkom 4747 dní, t. j. 13 rokov a 2 dni, t. j. rovnako ako v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, z čoho vyplýva, že žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia v priebehu konania preukázané nebolo.

Keďže všetky podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení musia byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne, nárok na invalidný dôchodok v zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení žalobcovi nevznikol. Žalobca v konaní žiadne iné ako započítané obdobie dôchodkového poistenia relevantným spôsobom nepreukázal.

06. 1988, takže potvrdenie doby zamestnania žalobcu po tomto dátume je spochybnené a žalobca iného svedka neoznačil. Žalobcom odvolaním i správnou žalobou namietané obdobie dôchodkového poistenia od 31. 03. 1993 do 13. 11 1995, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, pre jeho nárok na invalidný dôchodok zhodnotené bolo, a preto správny súd považoval túto jeho námietku za nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania správny súd mal preukázané, že konajúce správne orgány vykonali rozsiahle zisťovanie aj pokiaľ ide o žalobcom tvrdené obdobie zamestnania v podniku Chemkostav, n. p., Humenné v období od 01. 04. 1984 do 31. 12. 1989, avšak v registratúrnych záznamoch, vedených ohľadne tohto zamestnávateľa v spoločnostiach Merkuria, a. s., Bratislava, A3 Company, s. r. o., Bratislava, ani Slovek, spol. s r. o., Bratislava - Dúbravka sa osobný spis, ani mzdové listy žalobcu za sporné obdobie nenachádzajú. 7. Správny súd v priebehu konania nezistil v postupe správnych orgánov žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, majúc za to, že žalovaná pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu vychádzala okrem iných aj z dôkazov, ktoré boli zadovážené v predchádzajúcom konaní tak, ako boli špecifikované v bodoch 14 - 18 odôvodnenia rozsudku. 8. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 6.8.2021. Vyslovila názor, že správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných správnych rozhodnutí. Uviedla, že k predmetu sporu ako aj k námietkam žalobcu vznesených v správnej žalobe podala podrobné písomné vyjadrenie z 11.6.2020, a skutkových a právnych dôvodoch v ňom uvedených sa v celom rozsahu pridržiava. Vo vzťahu k námietkam žalobcu vznesených v kasačnej sťažnosti uviedla, že sú zhodné s námietkami uvedenými v jeho žalobe a súčasne poukázala, na to, že podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia organizačnej zložky žalovanej ( pobočky Košice), na základe žiadosti o invalidný dôchodok z 19.10.2018 vyhodnotil zdravotný stav sťažovateľa a uznal ho invalidným s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% od 28.5.2012.

Pretože nesplnil ďalšiu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods.1 v spojení s § 72 ods.1, písm. g/ zákona o sociálnom poistení, lebo nezískal ku dňu vzniku invalidity najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia ( získal 13 rokov a 2dni), bola jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá.. Žalovaná trvala na tom, že žalobca ani v odvolacom konaní a ani k správnej žalobe nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia splnenia zákonných podmienok pre priznanie dôchodku. Tiež trvala na tom, že skutkový stav vo veci bol náležite zistený, nárok sťažovateľa na invalidný dôchodok bol posúdený správne, ako aj postup žalovanej bol v súlade so zákonom. Žalovaná sa s rozhodnutím správneho súdu stotožnila, považujúc ho za správne a dostatočne odôvodnené. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 S.s.p), kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

invalidného dôchodku. 17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

18. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

19. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v oboch stupňoch. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.

20. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Najvyšší súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa posúdenia vzniku invalidity žalobcu za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru správneho súdu uvádza nasledovné.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (§ 71 zákona č. 461/ 2003 Z.z., v znení účinnom k 31.12.2013)

29. Podľa § 60 ods.1, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 31. Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 32.

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli

33. Vychádzajúc z citovanej právne úpravy kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.

Všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení musia byť splnené kumulatívne, t.j. súčasne. 34. Kasačný súd zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, mal preukázané, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 19. 10. 2018 o priznanie invalidného dôchodku od 03. 07. 2018 sociálna poisťovňa skúmala splnenie podmienok pre priznanie žiadaného nároku. Podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19. 10. 2018 je žalobca odo dňa 28. 05. 2012 invalidný podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Vychádzajúc z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdení príslušného úradu práce o dobe evidovanej nezamestnanosti žalobcu, resp. oznámenia ÚVTOS Košice - Šaca zo dňa 27. 11. 2012, obsiahnutých v administratívnom spise žalovanej, tieto potvrdzujú správnosť zistenia doby dôchodkového poistenia žalovanou, že žalobca v období pred 28. 05. 2012 bol celkovo dôchodkovo poistený 4747 dní obdobia dôchodkového poistenia, (t. j. 13 rokov a 2 dni) tak, ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu napadnutého

dôchodku. Trval na tom, že pracoval v podniku Chemkostav, n.p. a nesúhlasil s potvrdeniami nástupníckych obchodných spoločností, že v uvedenom podniku sa jeho osobný spis ani mzdové listy nenachádzajú, označiac ich tvrdenia za nepravdivé. Z potvrdenia spoločnosti

obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie nároku na invalidný dôchodok. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu za nedôvodnú. 36. Kasačný súd súhlasí s konštatáciou správneho súdu, že žalovaná pri posudzovaní nároku žalobcu na invalidný dôchodok zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia, vrátane započítateľnej náhradnej doby podľa dokladovej dokumentácie, obsiahnutej v administratívnom spise, ako aj započítateľnej doby dôchodkového poistenia, získanej počas výkonu trestu odňatia slobody, potvrdenej jednotlivými útvarmi pre výkon väzby a trestu odňatia slobody tak, ako je špecifikovaná v evidenčných listoch dôchodkového poistenia. Keďže všetky podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, stanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení musia byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne, nárok na invalidný dôchodok v zmysle zákonných ustanovení citovaných vyššie žalobcovi nevznikol.

38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.