7Ssk/15/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200356.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7Sa/93/2018
- IČS
- 9623200356
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: K.. C. C., W.. XX. H. XXXX, R. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK-AK s.r.o., IČO: 54844762, Suché Mýto 6, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 24. augusta 2018, č. 44641-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Sa 93/2018-113 z 24. novembra 2022 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 17. októbra 2005 držiteľom oprávnenia na prevádzkovanie živnosti, ktoré zaniklo 29. septembra 2017. Okrem toho bol od 10. apríla 2013 autorizovaným stavebným inžinierom, zapísaným v zozname oprávnených osôb vedenom Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Pobočka žalovanej v Bratislave rozhodnutím z 5. marca 2018, č. 700-0211408318-GC04/18, predpísala žalobcovi neodvedené poistné za mesiace október 2017 až január 2018 v sume 957,86 €. V záhlaví žalobcu označila identifikačným číslom organizácie (IČO), ako aj jeho rodným číslom. V odôvodnení uviedla, že podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol povinný platiť a odvádzať poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba, no neurobil tak. 2. Žalobca v odvolaní namietol, že použité IČO sa vzťahovalo na jeho živnostenské oprávnenie, ktoré zaniklo. V Slovenskej komore stavebných inžinierov ho však pod týmto číslom neevidujú. Ústredie žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 24. júla 2018 zamietlo toto odvolanie. Zdôraznilo, že žalobca bol do 29. septembra 2017 oprávnený prevádzkovať živnosť, no zároveň má od 10. apríla 2013 vydané oprávnenia Slovenskej komory stavebných inžinierov. Preto podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. bol samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho povinné poistenie podľa § 21 ods. 2 cit. zák. mohlo zaniknúť až od 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, kedy jeho príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti klesol pod hranicu ustanovenú v § 138 ods. 5 cit. zák. Za rok 2016 mal žalobca príjem zo živnosti, ktorý neklesol pod túto hranicu, a tak bol aj počas roku 2017 a v januári 2018 povinný platiť poistné. Pretože ho neodviedol, musela mu ho žalovaná predpísať. Označenie účastníka identifikačným číslom nemalo podľa ústredia vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej okrem iného zdôraznil, že členstvo v Slovenskej komore stavebných inžinierov nezakladá jeho oprávnenie fyzickej osoby na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Oprávnenie autorizovaného inžiniera totiž nevykonáva vo vlastnom mene, ale prostredníctvom obchodnej spoločnosti A33, s.r.o. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 7 Sa 93/2018-113 zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie pobočky podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vytkol žalovanej, že riadne neodôvodnila, podľa ktorého spomedzi ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 zákona č. 461/ 2003 Z. z. vyhodnotila žalobcu ako samostatne zárobkovo činnú osobu. Nie je teda zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o jej osobnom statuse, čo zakladá nedostatočné odôvodnenie a tým nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí. Rovnako použitie identifikačného čísla, ktoré sa viazalo na živnostenské oprávnenie, spôsobuje nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáhala zrušenia tohto rozsudku. Nesúhlasila s názorom správneho súdu, že jej rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože o takú vadu ide, len ak vôbec nemožno zistiť dôvody rozhodnutia. Žalovaná však v rozhodnutí jasne uviedla, že žalobca dosiahol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. aj za rok 2016 v určitej výške. Pre postavenie samostatne zárobkovej činnosti v zmysle § 5 cit. zák. nie je podstatné, z akého oprávnenia sa tieto príjmy dosahujú, k čomu odkázala na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019. Podľa žalovanej ani uvedenie identifikačného čísla v rozhodnutí pobočky nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí, pretože v preskúmavanom rozhodnutí ústredia toto číslo uvedené nie je a žalobca je jasne identifikovaný rodným číslom. Okrem toho sa podľa judikatúry rozhodnutia nemajú zrušovať len preto, aby sa formálne zopakovalo konanie. 5. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože sa stotožnil so závermi správneho súdu.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
7. V prerokúvanej veci organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o otázke vzniku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z.
8. Správny súd zrušil rozhodnutia žalovanej ako nepreskúmateľné, pretože nevyhovovali požiadavke ustanovenej v § 209 ods. 4 cit. zák. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. musí byť rozhodnutie organizačnej zložky v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 je jednou z náležitostí aj odôvodnenie, v ktorom podľa § 209 ods. 4 cit. zák. organizačná zložka uvedie, ktoré skutočnosti boli pdokladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 209 ods. 6 cit. zák. sa v rozhodnutí uvedie aj organizačná zložka, ktorá ho vydala, dátum vydania a meno a priezvisko účastníkov konania. Podľa § 173 ods. 1 cit. zák. je účastníkom konania (okrem iného) osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má konať. 9.
Na základe toho sa kasačný súd nestotožňuje s názorom správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľné označenie účastníka - žalobcu. Citovaný § 209 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž ako náležitosť vyžaduje len označenie účastníka menom a priezviskom, nie inými údajmi. Okrem toho je žalobca v rozhodnutí pobočky, aj rozhodnutí ústredia označený rodným číslom, ktoré je podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov trvalým identifikačným osobným údajom fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Označenie rodným číslom tak dostatočne identifikuje fyzickú osobu a jej eventuálne označenie aj inými (ďalšími) údajmi nemôže na jej jednoznačnej identifikácii nič meniť.
Napokon, v prerokúvanej veci nemal od počiatku žalobca, ani nikto iný pochybnosti o tom, že rozhodnutia žalovanej sú adresované práve jemu. Bránil sa proti nim odvolaním a správnou žalobou a ani správny súd nemal pochybnosti, že by sa rozhodnutie netýkalo práv a povinností žalobcu, teda že by mu chýbala aktívna legitimácia v zmysle § 177 ods. 1 SSP.
10. Napriek nepríliš zrozumiteľnej formulácii odôvodnenia napadnutého rozsudku sa však kasačný súd vo výsledku stotožňuje s jeho záverom, že rozhodnutia žalovanej nie sú zrozumiteľne odôvodnené v otázke, na základe čoho možno žalobcu aj po 29. septembri 2017 považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2014 je samostatne zárobkovo činnou osobou fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 cit. zák. Konkrétny mechanizmus zániku tohto poistenia sa spravuje ustanovením § 21 ods. 1, v zmysle ktorého poistenie zanikalo 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem samostatne zárobkovo činnej osoby uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa dátum 30. jún v zmysle § 21 ods. 2 cit. zák. menil na 30. september. Zároveň však podľa § 21 ods. 4 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá mala oprávnenie na činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zanikalo aj odo dňa, od ktorého nebola oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.
11. Z uvedených ustanovení možno súdiť, že napriek zmenenému zneniu § 5 zákona č. 461/ 2003 Z. z. stále zostávala relevantná aj otázka, či samostatne zárobkovo činná osoba má aj oprávnenie na výkon činností podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák. Jej povinné poistenie totiž musí zaniknúť, ak toto oprávnenie stratila skôr, než sa naplnili podmienky § 21 ods. 1 alebo 2.
V prerokúvanej veci žalovaná vychádzala z toho, že žalobca za rok 2016 dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba príjem z tejto činnosti, ktorý bol vyšší než hranica ustanovená v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto mu na základe § 21 ods. 1 a 2 nemohlo povinné poistenie zaniknúť v priebehu roka 2017. Zároveň však zo zisteného skutkového plynie, že k 29. septembru 2017 sa žalobcovi zrušilo povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zostalo mu len osvedčenie autorizovaného stavebného inžiniera, ktoré do konca januára 2018
nezaniklo. Podstatné teda je, či toto osvedčenie predstavovalo oprávnenie na výkon činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a či teda žalobca aj po 29. septembra 2017 mal takéto oprávnenie.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2014 je zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Takým príjmom je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) cit. zák. aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť.
Sama okolnosť, že určitá osoba je zapísaná v určitom zozname, však ešte nedáva odpoveď na to, či tento zápis aj zakladá právny vzťah, z ktorého vyplýva dosahovanie takéhoto príjmu. Záver, či určitý zápis alebo osvedčenie môžu predstavovať oprávnenie, z ktorého možno dosahovať také príjmy, je totiž otázkou právnej normy, ktorá upravuje toto oprávnenie a práva a povinnosti, ktoré z neho vyplývajú (porov. napr. podrobný rozbor oprávnení, ktoré sú spojené s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019). V tu prerokúvanej veci malo byť takým oprávnením osvedčenie autorizovaného stavebného inžiniera. Postavenie autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov upravuje zákon SNR č. 138/1992 Zb. autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Žalovaná sa však vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberala normami tohto zákona, najmä tým, ako možno vykonávať jednotlivé povolenie, na akých základoch a aké oprávnenia sú s jednotlivými formami spojené (porov. najmä § 3 ods. 7 cit. zák.).
Bez takejto analýzy žalovaná nemohla dospieť k záveru, či samotný zápis žalobcu v registri autorizovaných stavebných inžinierov znamenal aj jeho oprávnenie vykonávať túto činnosť a dosahovať príjmy v zmysle § 6 zákona č. 595/2003 Z. z.
13. Celkom chýbajúce úvahy v tomto smere spôsobujú, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nevyhovuje požiadavkám § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Pretože rozhodnutie pobočky sa charakterom oprávnenia žalobcu vôbec nezaoberalo, nespĺňa tieto požiadavky ani
ono. Správny súd tak v tejto časti vo výsledku správne dospel k záveru, že je daný dôvod ich zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
IV. Záver
14. Z uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej vo výsledku nie je dôvodná. Preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 15. Plne úspešnému žalobcovi kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal aj náhradu trov kasačného konania proti neúspešnej žalovanej.
16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. decembra 2023