7Ssk/152/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200361.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 24Sa/17/2021
- IČS
- 6021200361
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: P.. M. R., H.. XX.XX.XXXX, C. E.H. Č.. XXXX/X, C. C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.06.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sa/17/2021-51 zo dňa 03.03.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd napadnutým rozsudkom č. k. 24Sa/17/ 2021-51 zo dňa 03.03.2022 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.06.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“) žalobcovi priznal invalidný dôchodok v sume 123,70 eur mesačne. Invalidný dôchodok mu priznal podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia EP a Rady č. 883/2004. Podľa § 82 a § 293dx citovaného zákona sa mu od 01.01.2020 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 128,- eur mesačne a od 01.01.2021 na 132,40 eur mesačne.
2. V prvostupňovom rozhodnutí žalovanej zo dňa 24.10.2020 podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok, keďže nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Čo sa týka medicínskej podmienky, bol uznaný invalidným podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 25.08.2020. Dátum vzniku invalidity lekár stanovil na 08.11.2019. 3. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí poukázala na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 18.12.2020, pričom tento lekár zmenil svoj predchádzajúci odborný posudok tak, že stanovil dátum vzniku invalidity na 28.08.2018. Následne jeho zdravotný stav posúdil posudkový lekár ústredia dňa 03.02.2021, ktorý ponechal celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rovnako ako v predchádzajúcom posudku na 45% a dátum vzniku invalidity určil na 09.08.2019. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka určil
iná schizofrénia, zaradené do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola V. - duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmeno a) - stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%.
Keďže účastník konania podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok splnil dodatočne, a to doplatením poistného na dôchodkové poistenie dňa 19.05.2021 za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2011 a splnil aj medicínsku podmienku na priznanie invalidného dôchodku, bol mu invalidný dôchodok priznaný druhostupňovým rozhodnutím žalovanej. 4.
Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca a správny súd jeho žalobu napadnutým rozsudkom č.k. 24Sa/17/2021 zo dňa 03. 03.2022 zamietol. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo k nesprávnemu určeniu dátumu vzniku invalidity a tvrdil, že má byť stanovený na 17.10.2017, kedy dosiahol 26 rokov a kedy začali jeho zdravotné problémy, uviedol, že odborné otázky posudzuje posudkový lekár vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia. Posudok posudkového lekára zo dňa 03.02.2021 spĺňa všetky kritériá požadované na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.
Posudkový lekár výslovne v posudku uviedol, že dátum vzniku invalidity bol stanovený od 09.08.2019 - prepustením z hospitalizácie na psychiatrickej klinike, kedy bolo jeho ochorenie definitívne diagnosticky doriešené ako reziduálna schizofrénia so známkami chronifikácie stavu.
Uviedol, že skorší dátum vzniku invalidity nie je možné určiť, nakoľko až počas tejto hospitalizácie bolo ochorenie diagnosticky doriešené ako chronické, s postprocesuálnymi zmenami osobnosti - reziduálna schizofrénia. Šlo o druhú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike. Posudkový lekár mal k dispozícii aj prepúšťaciu správu z prvej hospitalizácie žalobcu na psychiatrii v dňoch 07.08.2018 - 28.08.2018, aj z druhej hospitalizácie v dňoch 18.07.2019 až 09.08.2019.
Nie je relevantné vyjadrenie žalobcu, kedy začali u neho zdravotné problémy, ale to, k akému dátumu boli objektivizované také ochorenia, s ktorými sa spája invalidita, t. j. pri ktorých je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%. Do prepustenia z druhej hospitalizácie na psychiatrickej klinike jeho psychické ochorenie ešte nebolo definitívne diagnosticky doriešené ako reziduálna schizofrénia so známkami chronifikácie stavu, pretože dovtedy psychický stav žalobcu ešte nepodmieňoval invaliditu, keďže bol hodnotený ako schizoidná porucha osobnosti (F 60.1).
5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v dátume vzniku invalidity. Poukázal na lekársku správu zo dňa 17.10.2017, v ktorej je uvedené, že už v detstve bol vyšetrený psychológom pre poruchy správania a už v tejto správe bol uvedený diagnostický záver F 60.1 schizoidná porucha osobnosti. Od uvedeného obdobia bol žalobca nepretržite liečený psychiatrom, čo preukázal ambulantnými správami z rokov 2017 - 2020. Poukázal na to, že posudkový lekár pôvodne v prvostupňovom rozhodnutí stanovil vznik invalidity na 08.11.2019. Následne tento posudkový lekár po podaní odvolania zmenil dátum invalidity na 28.08.2018. Posudkový lekár ústredia tretíkrát zmenil tento dátum na deň 09.08.2019, od ktorého dňa mu bol následne druhostupňovým rozhodnutím aj priznaný invalidný dôchodok. Podľa žalobcu mal byť dátum vzniku invalidity stanovený na deň 17.10.2017. Žalobca považuje začiatok určenia invalidity v lekárskom posudku zo dňa 03.02.2021, na ktorý nadväzuje rozhodnutie žalovaného, za účelové. Nestotožnil sa s právnym
názorom správneho súdu, podľa ktorého posudkový lekár žalovaného výslovne v posudku uviedol, že dátum vzniku invalidity bol stanovený od 08.09.2019 prepustením z hospitalizácie na psychiatrickej klinike, kde je ochorenie definitívne diagnosticky doriešené ako reziduálna schizofrénia so známkami chronifikácie stavu. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaniu zo dňa 12.05.2022.
Uviedla, že pochybnosti sťažovateľa o tom, že dátum vzniku invalidity určený v odbornom posudku o invalidite posudkových lekárov nebol v konaní správne posúdený, považuje za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez pojednávania (§ 455 SSP) oboznámil sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), pričom zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť z nasledovných dôvodov:
8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, pričom žalovaná v odvolacom rozhodnutí invalidný dôchodok žalobcovi priznala od 09.08.2019 v sume 123,70 eur mesačne. Čo sa týka medicínskej otázky, aj pred prvostupňovým správnym orgánom aj pred druhostupňovým správnym orgánom bolo preukázané, že žalobca trpí rozhodujúcim ochorením, ktoré mu spôsobuje invaliditu a ktoré bolo identifikované ako iná schizofrénia zaradená do Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola V. duševné choroby a poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmeno a) - stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%. Kým v prvostupňovom rozhodnutí posudkový lekár vo svojom odbornom posudku o invalidite z 25.08.2020 určil dátum vzniku invalidity deň 08.11.2019, v posudku po podaní odvolania zo dňa 18.12.2020 uviedol dátum vzniku invalidity 28.08.2018. 09.08.2019. Napokon ďalší dátum vzniku invalidity určil odborný lekár v posudku
druhostupňového orgánu zo dňa 03.02.2021, pričom tento stanovil dátum 09.08.2019. 9. Vzhľadom na to, že žalobca splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok dodatočne až v odvolacom konaní, keď doplatil poistné za dôchodkové poistenie za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2011, bol mu následne preskúmavaným rozhodnutím invalidný dôchodok priznaný od dátumu
09.08.2019. 10. Čo sa však týka medicínskej podmienky priznania invalidného dôchodku, táto bola splnená už pri vydaní prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe i v kasačnej sťažnosti namieta nesprávny dátum určenia dátumu vzniku invalidity, keď poukazuje na tri rozličné dátumy uvedené v troch odborných lekárskych posudkoch, ako je uvedené vyššie.
11. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 28.06.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
12. Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
13. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) citovaného zákona lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
14. Podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
15. Vzhľadom na to, že žalobca namietal dátum vzniku invalidity uvedený v jednotlivých lekárskych posudkoch, kasačný súd sa s nimi podrobne oboznámil a zameral svoju pozornosť na posúdenie logickosti, kompletnosti a jednoznačnosti jednotlivých lekárskych posudkov.
V poradí prvý lekársky posudok vydaný posudkovým lekárom pobočky Banská Bystrica dňa 25.08.2020, vychádzal zo všetkých predložených lekárskych správ a nálezov, vrátane z októbra 2017, podľa ktorej sa u žalobcu prejavila psychoidná porucha. Taktiež konštatuje dvakrát
hospitalizáciu v auguste 2018 a v júli 2019, ako aj doliečenie v dennom stacionári v auguste 2019. Určenie dňa vzniku invalidity 08.11.2019 odôvodnil tým že v tento deň boli doručené odborné nálezy. 16. Posudok zo dňa 18.12.2020 vypracovaný posudkovým lekárom pobočky po podaní odvolania pri stanovení dátumu vzniku invalidity vychádzal z prepúšťacej správy z psychiatrickej kliniky z 28.08.2018, keď uviedol, že „dátum vzniku invalidity je možné stanoviť odo dňa prepustenia z hospitalizácie 28.08.2018, ktorého podkladom je psychologické vyšetrenie a podľa ktorého sa procesuálne ochorenie, so začiatkom liečenia od októbra 2017, už rozvíjalo.“
17. Naproti tomu odborný lekársky posudok II. stupňa zo dňa 03.02.2021 vychádzal z oboch hospitalizácií, pričom poukazuje na druhú hospitalizáciu, keď uvádza, že jeho zhoršený stav v júli 2019 si vyžiadal druhú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike pre dekompenzáciu
stavu. Psychológ pri vyšetrení potvrdil známky chronifikácie psychopatologického stavu, ktorý presahuje hranice osobnosti v zmysle prebiehajúceho, dlhodobejšieho procesuálneho psychotického ochorenia z okruhu schizofrénie, s odcudzenosťou v prežívaní, izoláciou emotivity, so známkami vzťahovačnosti, s problematickým orientovaním sa v realite. Psychiater počas tejto hospitalizácie stav diagnosticky zhodnotil ako reziduálnu schizofréniu s prítomnosťou postpsychotickej deteriorácie a chronifikácie. Dátum vzniku invalidity bol stanovený od prepustenia z hospitalizácie na psychiatrickej klinike, kde bolo ochorenie definitívne diagnosticky doriešené ako reziduálna schizofrénia so známkami chronifikácie
stavu. Posudkový lekár vysvetlil, prečo nie je možné určiť skorší dátum; nakoľko až počas tejto hospitalizácie bolo ochorenie diagnosticky doriešené ako chronické, s postprocesuálnymi zmenami osobnosti - ako reziduálna schizofrénia.
18. Po oboznámení sa so všetkými posudkami a lekárskymi správami zhromaždenými v administratívnom spise sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že v danom prípade je lekársky posudok II. stupňa zo dňa 03.02.2021 potrebné vyhodnotiť ako jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý. Je z neho zrejmé, prečo nebolo možné v prípade žalobcu stanoviť vznik invalidity na iný dátum, ako práve na dátum
09.08.2019. Rozhodujúce ochorenie žalobcu, ktoré mi spôsobuje invaliditu, bolo určené ako stredne ťažká forma chronickej schizofrénie. Bolo preto potrebné určiť, kedy u žalobcu táto duševná choroba nastala. Toto ochorenie bolo práve prvýkrát preukázateľne zistené v priebehu jeho druhej hospitalizácie na psychiatrickej klinike v období od 18.07.2019 do 09.08.2019. Posudkový lekár vysvetlil, že skorší dátum vzniku invalidity pre toto rozhodujúce ochorenie nie je možné určiť, nakoľko až počas tejto hospitalizácie bolo ochorenie diagnosticky vyhodnotené ako reziduálna schizofrénia. Skoršie nálezy tejto konkrétnej diagnóze nesvedčia. 19. Čo sa týka lekárskeho posudku zo dňa 18.12.2020, tento k dátumu vzniku invalidity len konštatoval, že ho možno stanoviť odo dňa prepustenia z prvej hospitalizácie 28.08.2018, keď z prepúšťacej správy z tejto hospitalizácie vyplýva, že sa procesuálne ochorenie so začiatkom liečenia od októbra 2017 už rozvíjalo. K tomuto však treba konštatovať, že v rámci prvej hospitalizácii nebola žalobcovi stanovená konkrétna diagnóza schizofrénie, resp. chronickej schizofrénie, ale táto mu bola definitívne stanovená až počas druhej hospitalizácie v roku
2019. Prepúšťaciu správu z prvej hospitalizácie vyhodnotil aj odborný lekársky posudok z 03.02.2021 a podľa nej psychologické vyšetrenie v tom čase síce nedokumentovalo rozvinuté psychotické ochorenie, ale sa nedá vylúčiť plíživý vývoj procesuálneho ochorenia.
Konkrétne rozhodujúce ochorenie zistené u žalobcu (iná schizofrénia) teda v čase prepustenia z prvej hospitalizácie nebolo diagnostikované. V tomto ohľade lekársky posudok zo dňa 18.12.2020 nie je úplný, keďže nevyhodnocuje odborné závery druhej hospitalizácie v júli 2019 a jej vplyv na dátum zistenia rozhodujúceho ochorenia.
20. Napokon, čo sa týka v poradí prvého posudku zo dňa 25.08.2020, tento dátum vzniku invalidity odôvodnil bez ďalšieho dátumom doručenia odborných nálezov. Takéto odôvodnenie je nedostatočné a preto naň nie je možné prihliadať.
21. Z uvedeného vyplýva, že jedine odborný lekársky posudok II. stupňa zo dňa 03.02.2021 sa komplexne zaoberal okolnosťami rozhodnými pre určenie dátumu vzniku invalidity žalobcu a tieto aj logicky a dostatočne jasne a zreteľne v posudku uviedol.
22. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že už od r. 2017 trpel schizoidnou poruchou osobnosti, treba konštatovať, že túto poruchu nie je možné zamieňať so schizofréniou; ide o rozličné ochorenia, čo vyplýva aj z toho, že žalobcovi boli viackrát diagnostikované obe tieto ochorenia súbežne, napr. aj v posudku druhostupňového orgánu zo dňa 03.02.2021. Kasačný súd nepochybuje, že psychickými problémami žalobca trpel aj v čase pred druhou hospitalizáciou v roku 2019, ako to vyplýva z predložených lekárskych nálezov, napríklad z ambulantnej správy z psychiatrickej ambulancie Z.. F. A. zo dňa 17.10.2017, podľa ktorej trpí schizoidnou poruchou osobnosti.
Lekárske nálezy, ktoré predložil žalobca, týkajúce sa obdobia pred dátumom vzniku invalidity 09.08.2019, svedčia o tom, že už pred týmto dátumom bol osobnosť so schizoidnými rysmi, mal psychické problémy, napríklad hypoaktivita, redukcia záujmovej sféry, sociálne stiahnutie, introverzia atď., avšak nebolo preukázané, že by tento jeho stav v tom čase mohol byť hodnotený ako taký, ktorý by už v tom čase spôsobil žalobcovi pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako to navrhuje žalobca. Je totiž potrebné si uvedomiť, že nie každé ochorenie, hoci môže subjektívne vyznievať ako veľmi obťažujúce, je takým ochorením, ktoré má za následok až takú stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že je uznané ako invalidizujúce.
23. Posúdenie jeho zdravotného stavu bolo riadne a precízne vykonané v rámci druhej hospitalizácie v júli 2019 na psychiatrickej klinike FN s poliklinikou F.D_Roosevelta Banská Bystrica, kedy bol jeho psychický stav komplexne vyšetrený a uzavretý, pričom je potrebné zdôrazniť, že až vtedy prvý krát toto komplexné vyšetrenie určilo žalobcovi diagnózu schizofrénie, pričom pred týmto dňom nebola žalobcovi vôbec diagnostikovaná.
Preto nie je na mieste namietať, že bol dôvod na priznanie vzniku invalidity už od roku 2017. Ako bolo uvedené, v tom čase je preukázaná len schizoidná porucha osobnosti, čo napokon uvádza aj samotný žalobca. 24. Kasačný súd tak uzatvára, že lekársky posudok II. stupňa zo dňa 03.02.2021 dáva jasné a logické odpovede na všetky zásadné odborné otázky, a to okrem dátumu vzniku invalidity aj na otázku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, ktorá bola taktiež správne ustálená. Kasačný súd nemá pochybnosti o správnosti odborných záverov vyslovených v tomto posudku a preto pokiaľ z nich žalovaná pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzala, je jej rozhodnutie správne a zákonné. Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.
25. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej ako úspešnej účastníčke kasačný súd náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky tohto ustanovenia. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2023