7Ssk/153/2022

1. Žalobkyňa je právnická osoba - banka, ktorá svoju činnosť vykonáva prostredníctvom väčšieho počtu zamestnancov v ústredí aj na viacerých pobočkách. V apríli 2017 svedkyňa S.. S. oznámila žalobkyni, že je predstaviteľkou novozaloženej základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva. Pretože žalobkyňa (z dôvodov, ktoré tu nie sú podstatné) spochybnila spôsobilosť a oprávnenie tejto základnej organizácie, podala svedkyňa 25. júla 2017 Národnému inšpektorátu práce podnet na vykonanie inšpekcie práce, v ktorom opísala postup žalobkyne, ktorý podľa nej odporoval Zákonníku práce.

30. novembra 2017. Vedúci odboru žalovaného ústne zveril výkon tejto inšpekcie svedkyni X.. K. a ešte ďalšiemu inšpektorovi práce. 2. Obaja inšpektori sa 31. augusta 2017 dostavili osobne do sídla žalobkyne, kde poverenému zamestnancovi žalobkyne predložili oznámenie o vykonaní inšpekcie práce, ktorého súčasťou bol zoznam žiadaných podkladov (zoznam zamestnancov, s ktorými sa za určité obdobie skončil pracovný pomer, zoznam zástupcov zamestnancov, informáciu, či sa zástupcom zamestnancom poskytlo vybavenie v zmysle § 240 ods. 2 Zákonníka práce, a k vybraným zamestnancom doklady o ich pracovnoprávnom vzťahu, resp. jeho skončení). Svedkyňa X..

Právny zástupca žalobkyne v ďalšom stanovisku z 25. septembra 2017 podrobnejšie odôvodnil, prečo žalobkyňa neakceptovala oznámenie S.. S. o vzniku základnej organizácie odborového zväzu; zároveň oznámil, že poverenie Národného inšpektorátu práce zo 7. augusta 2017 napadne správnou žalobou a rovnako podá žalobu o to, že voči základnej organizácii nemá povinnosť podľa § 240 ods. 5 Zákonníka práce. Dňa 15. októbra 2017 žalobkyňa oznámila inšpektorom práce, že takúto žalobu podala na Okresný súd Bratislava III 9. októbra 2017.

4. Žalobkyňa už 12. októbra 2017 podala správnemu súdu žalobu, ktorou žiadala, aby zakázal žalovanému pokračovať v uvedenej inšpekcii, eventuálne určenia, výkon tejto inšpekcie bol nezákonný. V jej úvode žalobkyňa zdôraznila, že výkon inšpekcie je podľa judikatúry iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, ktorým sa zasahuje do práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktorý

5. Správny súd prejednal vec na pojednávaní, na ktorom vypočul svedkyne X.. K., S.. S., O. O. K.. K., ktorá bola nadriadenou X.. K.. Zároveň zadovážil metodiku výkonu inšpekcie práce, ako vyjadrenie Národného inšpektorátu práce okrem iného k tomu, ako majú inšpektori práce postupovať, ak súbežne s inšpekciou práce prebieha civilný spor o rovnakých otázkach.

Oprávnenia inšpektorov práce, s ktorými je spojený zásah do súkromia, mali základ v § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. a ich využitie zodpovedalo vymedzenému predmetu. Poverenie žalovaného na vykonanie inšpekcie zodpovedalo ustanoveniu § 7 ods. 1 cit zák., ktoré dovoľuje poveriť inšpektorát práce výkonom inšpekcie aj mimo jeho územný obvod. Fyzická návšteva sídla žalobkyne bola potrebná, pretože prípadné porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania alebo nelegálnej práce nemožno zistiť inak. Správny súd nesúhlasil s námietkou nedostatku poverenia pre inšpektorku práce X.. K., pretože zákon č. 125/2006 Z. z. takéto poverenie nevyžaduje.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnemu súdu vytkla, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil realizovať jej procesné práva do tej miery, že porušil jej právo na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. Nesprávny procesný postup podľa nej spočíval v tom, že sa nevyrovnal s viacerými podstatnými argumentami: 1. Svedkyňa X.. K. potvrdila, že nemala písomné poverenie na výkon inšpekcie, že jej preukaz neobsahuje informáciu o príslušnosti ku konkrétnemu inšpektorátu, že prvýkrát vykonávala inšpekciu v banke, no nezvolila iný postup než obvykle, že nemala informácie o existencii odborovej organizácie alebo o ukončených pracovných pomeroch. Správny súd však jej výpoveď nevyhodnotil, len ju zhrnul. 2. Rovnako nespomenul a nevyhodnotil, že svedkyňa K.. K. uviedla, že v prípade súbežnej inšpekcie a súdneho konania by sa nemalo pokračovať v inšpekcii, lebo takto boli usmerňovaní nadriadenými orgánmi. 3. Výpoveď svedkyne S.. S. podľa správneho súdu nepriniesla nič hodnotné, hoci vypovedala, že jej podnet nesmeroval k vykonaniu inšpekcie práce kvôli nelegálnemu zamestnávaniu. 4. Správny súd nereagoval na argumenty žalobkyne, že v čase výkonu inšpekcie sa viedol civilný spor o „určenie legitimity“ základnej organizácie odborového zväzu. 5. V nadväznosti na to správny súd opomenul vyhodnotiť vyjadrenie Národného inšpektorátu práce a stanovisko žalobkyne, že prebiehajúci civilný spor bránil pokračovaniu v inšpekcii, lebo inšpektor práce by mal pred vyhotovením protokolu zohľadniť právoplatné súdne rozhodnutie (to tvorí aj podstatu sťažnostného bodu 6). 7. Odôvodnenie, že zákon č. 125/2006 Z. z. nevyžaduje písomné poverenie pre inšpektora práce, považovala žalobkyňa za nedostatočné s ohľadom na závažnosť tejto námietky. Na záver žalobkyňa odkázala na odbornú literatúru a judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP, z ktorých vyplýva, že súd musí vždy odpovedať na kľúčový argument strany. 7. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na tom, že žalobkyňa nepreukázala ukrátenie na svojich právach, ku ktorým malo dôjsť namietaným výkonom inšpekcie.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP).

Podľa § 257 písm. d) v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v tejto žalobe označiť „žalobné body“, teda konkrétne skutkové a právne dôvody, kvôli ktorým považuje iný zásah za nezákonný. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd udanými dôvodmi žaloby viazaný, keďže konanie podľa § 6 ods. 2 písm. f) nie je vymenované medzi výnimkami v § 134 ods. 2 SSP. To okrem iného znamená, že žalobca nemôže meniť dôvody žaloby (porov. § 62 ods. 1 SSP) po uplynutí lehoty žaloby, teda po dvoch mesiacoch odo dňa, kedy sa dozvedel o inom zásahu, ktorého nezákonnosť namieta (§ 256 SSP, porov. aj uznesenie tun. súdu sp. zn. 10 Sžk 23/2020, uverejnené pod č. 4/2022 ZNSS). Rovnako to však znamená, že aj kasačný súd je podľa § 453 ods. 2 SSP viazaný sťažnostnými bodmi, a preto nemôže preskúmavať napadnuté uznesenie správneho súdu nad rámec vymedzený kasačnou sťažnosťou.

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zároveň však podľa tejto judikatúry požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu dať odpoveď na každý jeden čiastkový argument účastníka konania. Špecifická odpoveď sa vyžaduje, len ak ide o argument kľúčový. No sama okolnosť, že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam účastníka, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces (porov. z posledného obdobia - naprieč senátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV. ÚS 247/2023). 11.

nemala. Vykonanie inšpekcie aj na zistenie nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, ako aj celkový spôsob jej vykonania vyhodnotil správny súd ako zákonné a primerané (ods. 40 až 43 a 47 napadnutého uznesenia). Tým sú zároveň zrozumiteľne zhodnotené informácie od svedkyne o rozsahu a spôsobe jej výkonu. Kasačnému súdu nie je zrejmé, ako konkrétne sa mal správny súd vyjadriť k informácii svedkyne, že dovtedy nevykonávala inšpekciu práce v banke, ak napriek tomu na ňou vykonanej inšpekcii nenašiel nezákonnosť. To isté platí pre tú časť výpovede svedkyne, podľa ktorej vopred nepreverila, či odborová organizácia existovala; ani tu nie je zrejmé, načo a ako by správny súd špecificky reagoval na túto časť výpovede, keď aj za týchto okolností nezistil, že by pri výkone inšpekcie postupovala nezákonne.

12. Uvedené úvahy platia primerane aj pre výpoveď S.. S.. So žalobkyňou možno súhlasiť, že súd výpoveď tejto svedkyne na pojednávaní 15. júna 2021 v uznesení obsahovo nezhrnul, čo ale ustanovenie § 139 ods. 2 SSP bezpodmienečne nevyžaduje. Svedkyňa však okrem informácie, čo bolo obsahom jej podnetu (ktorý sám osebe je obsahom administratívneho spisu) a že nebola vyzvaná na preukázanie pracovnoprávneho vzťahu so žalobkyňou (čo takisto plynie z administratívneho spisu), opakovane zdôrazňovala len to, že zvolený postup jej poradila „tu prítomná pani I.“ (zrejme na pojednávaní prítomná substitučná splnomocnenkyňa žalobkyne) a že nerozumie, prečo sa na to pýta jej ako svedkyne. Táto informácia aj podľa kasačného súdu nemá žiaden význam pre vec samu, čo napokon na uvedenom pojednávaní opakovane zdôrazňovala aj prítomná S.. A. I.. Zvyšné dve vecné informácie, ktoré z výsluchu svedkyne vyplynuli, sú rovnako dosvedčené obsahom administratívneho spisu a za konania ani neboli sporné. Preto ani kasačnému súdu nie je zrejmé, ako sa mal správny súd takouto výpoveďou viac špecificky zaoberať a aký nedostatok v tejto súvislosti vlastne žalobkyňa

žalobe. V nej však žalobkyňa vôbec nenamietala, že pokračovaniu v inšpekcii práce bránil prebiehajúci spor a že opačný postup inšpektorov práce by bol nezákonný. Ako už bolo uvedené, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP je konaním, v ktorom je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Tie je síce možné meniť a rozširovať, ale podľa § 62 ods. 1 SSP tak možno robiť len v lehote na podanie žaloby. V tu prerokúvanej veci žalobkyňa v žalobe len v rámci opisu skutkového stavu spomenula, že pred Okresným súdom Bratislava III sa vedie konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáha určenia, že nemá voči odborovej organizácii povinnosti podľa § 240 ods. 5 Zákonníka práce.

Obsiahlejšiu argumentáciu v tomto smere začala žalobkyňa prezentovať až v podaní zo 17. septembra 2021 (č. l. 220 spisu), kde žiadala položiť určité otázky Národnému inšpektorátu práce, a v nadväznosti na jeho odpovede až vo vyjadrení zo 7. marca 2022 (č. l. 244).

14. Kasačný súd nevidí ani to, že by sa napadnuté uznesenie nedostatočne vyrovnávalo s námietkou, že inšpektori práce mali mať osobitné písomné poverenie na výkon inšpekcie. Ako už bolo uvedené, podľa § 6 ods. 1 SSP správny súd pri žalobe proti inému zásahu preskúmava len jeho zákonnosť (resp. všeobecnejšie súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi). Úlohou správneho súdu tak je posúdiť, či postup orgánu verejnej správy v rámci iného zásahu zodpovedal všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré tento postup upravujú,

Potom bolo logické, že sa nemohol zaoberať ani judikatúrou, ktorá sa týkala nezákonných poverení, pretože závery takejto judikatúry nemožno prenášať na inšpekciu práce. Naopak, žalobkyňa sama počas celého konania - okrem všeobecných odkazov na význam poverenia - nebola schopná predstaviť argumentáciu, ktorá by z platných právnych predpisov korektnými výkladovými metódami vyvodila povinnosť inšpektora práce mať takéto osobitné písomné poverenie. Nie je ani zrejmé, prečo by sa takéto poverenie malo vyžadovať práve u inšpektora práce, keď ani u iných orgánov s podstatne zásadnejšími oprávneniami (napr. policajt, ktorého oprávnenia v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore sú v mnohom podstatne širšie než oprávnenia inšpektora práce pri výkone inšpekcie) sa žiadne osobitné písomné poverenie na konkrétny výkon nevyžaduje a postačuje dokonca len preukázanie príslušnosti k Policajnému zboru rovnošatou, ba dokonca len ústnym vyhlásením „Polícia“ (porov. § 13 ods. 2 cit. zákona).