7Ssk/154/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:6022200503.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-26Sa/15/2022
- IČS
- 6022200503
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: U.. V.. F. L., O.. XX. Y. XXXX, U. O. XXXX/XX, G., žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 22. júna 2022, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-26 Sa 15/2022-42 z 12. septembra 2023 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca požiadal žalovanú o výplatu invalidného dôchodku 27. januára 2022. Jeho zdravotný stav posúdila posudková lekárka pobočky žalovanej v Lučenci, ktorá vo svojom posudku z 27. januára 2022 (po preskúmaní správ z gastroenterologického vyšetrenia z marca 2021 a neurologického vyšetrenia z januára 2022) ako rozhodné zdravotné postihnutie žalobcu ustálila črevnú malabsorpciu s obmedzením výkonu organizmu, poruchou výživy, pri nedostatočnej odpovedi na liečbu a diétny režim podľa kapitoly X oddielu C položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. júla 2023 (od 1. augusta 2023 ide o kap. X odd. D). Mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určila na 40 % (z možného rozpätia 30 až 40 %). Preto žalovaná rozhodnutím zo 16. marca 2022 jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Žalobca v odvolaní žiadal, aby miera poklesu jeho zárobkovej činnosti bola kvôli pridruženým ochoreniam navýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.
Posudková lekárska pobočky tak vyhotovila posudok z 21. apríla 2022, v ktorom už rozhodné zdravotné postihnutie ustálila podľa kap. X odd. C pol. 3 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/ 2003 Z. z v cit. znení (črevná malabsorpcia bez podstatných klinických prejavov pri diéte a zavedenej terapii) s mierou poklesu 20 % (z rozpätia 10 až 20 %). V jeho závere uviedla, že mieru poklesu 40 % v predchádzajúcom posudku priznala len kvôli nátlaku žalobcu, ktorý pri posudzovaní vyhlásil, že má pri sebe zbraň. Zároveň bolo naňho podané trestné oznámenie.
2. Po predložení spisu ústrediu zdravotný stav žalobcu posúdila posudková lekárka ústredia (pracoviska Košice). Tá preskúmala aj nálezy gastroenterológa (z júna, júla a augusta 2021), ultrasonografie brucha (z marca 2021), neurológa (z marca a apríla 2022), z rehabilitačných vyšetrení (z novembra 2021 a apríla 2022), dermatológa (zo septembra a októbra 2013, septembra 2015, mája 2018, mája a decembra 2021 a januára 2022), internistu (z apríla 2022), z urgentného príjmu (z apríla 2022), endokrinológa (z novembra 2011), denzitometrie (z januára 2022) a otorinolaryngológa (z januára a októbra 2018, apríl 2021). Vo svojom posudku zo 7. júna 2022 ako rozhodné zdravotné postihnutie ustálila celiakiu podľa kap. X odd. C pol. 3 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2023, ku ktorému takisto priradila mieru poklesu 20 %. Uzavrela, že už v júni 2021 „je zdokumentované, že pri zavedenej bezlepkovej diéte došlo k zlepšeniu, bolesti v brušnej dutine má zriedkavo.
. . nie sú prítomné poruchy výživy, či nedostatočná odpoveď na liečbu a diétny režim“. Hoci „MR vyšetrením krčnej chrbtice boli verifikované ľahké. . . vyklenutia medzistavcových platničiek“, samotné „zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti“, pretože „nie sú prítomné známky dráždenia nervov a svalov (.
. .), nie je prítomný úbytok svalovej hmoty, svalový tonus (napätie) je v norme, nie je prítomné oslabenie svalovej sily, nie sú prítomné poruchy citlivosti, nie je prítomný motorický deficit, postoj a chôdza sú v norme.“ Seboroická dermatitída nemá generalizovanú forma a zistená osteopénia nedosahuje pásmo osteoporózy. Deformácia nosovej priehradky je bez výraznej funkčnej poruchy.
Na základe toho generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím z 22. júna 2022 potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo 16. marca 2022. 3. Po vydaní preskúmavaného rozhodnutia žalobca 30. augusta 2022 opätovne požiadal žalovanú o invalidný dôchodok. Pred vydaním posudku posudkoví lekári pobočky Lučenec oznámili, že sa cítia zaujatí, pretože voči žalovanému sa vedie trestné konanie za jeho správanie
voči nim. Koordinátor posudkovej činnosti ústredia na základe tohto oznámenia určil, že posúdenie miery poklesu zárobkovej schopnosti žalobcu vykoná posudkový lekár pobočky v Leviaciach. Tento posudkový lekár vykonal posúdenie žalobcu za jeho osobnej prítomnosti, pri čom došlo k slovnej roztržke. Tak tento lekár vo svojom posudku, ako aj následne posudkový lekár ústredia (pracoviska v Banskej Bystrici) v tomto konaní ustálili mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %. Ústredie žalovanej tak zamietlo aj túto jeho žiadosť rozhodnutím z 12. septembra 2022, ktoré generálny riaditeľ potvrdil rozhodnutím z 1. decembra 2022. 4.
Medzičasom žalobca podal správnu žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu z 22. júna 2022, v ktorej namietal, že lekársky posudok z 21. apríla 2022 (pozri ods. 1 tohto rozsudku) vydal vylúčený posudkový lekár pobočky Lučenec. Hoci dôvody jeho vylúčenia boli známe od 17. marca 2022, bez meškania ich neoznámil, čo je procesným pochybením.
Správny súd však tu napadnutým rozsudkom č. k. BB-26 Sa 15/2022-42 správnu žalobu zamietol. V odôvodnení zdôraznil, že podkladom preskúmavaného rozhodnutia nebol posudok z 21. apríla 2022, ale posudok zo 7. júna 2022 posudkovej lekárky ústredia žalovanej, ktorej sa dôvody vylúčenia netýkali. Posudky boli zároveň podľa správneho súdu vypracované po zvážení všetkých okolností namietaných žalobcom, ich závery vychádzali z jeho aktuálneho zdravotného stavu, boli podložené lekárskymi nálezmi a boli podrobne a vecne zdôvodnené.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou (bez jasného kasačného návrhu) žalobca prvorado namieta, že na pojednávaní mu správny súd neumožnil rozšíriť správnu žalobu aj o rozhodnutie žalovanej z 12. septembra 2022. Poukázal pritom na § 202 ods. 2 a § 203 ods. 1 SSP. Rozšírenie konania pred správnym súdom o dané rozhodnutie navrhuje aj v kasačnej sťažnosti. Ďalej uviedol, že v novom posudku z 12. septembra 2022 boli významné práve jeho ostatné ochorenia, no na celiakiu nebolo prihliadnuté. Zopakoval tiež svoju námietku o vylúčení posudkového lekára pobočky Lučenec. Správny súd podľa neho tiež mylne uvádza, že jeho zdravotný stav posúdil posudkový lekár pracoviska ústredia v Banskej Bystrici; ten sa však dal tiež vylúčiť a vec bola odstúpená pracovisku v Košiciach. Žalobca namietol aj zaujatosť posudkového lekára pobočky Levice, ktorý vyhotovil posudok z 12. septembra 2022. Poukázal tiež na to, že podľa všeobecných posudkových hľadísk ku kapitole X oddielu C prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí okrem iného aj podľa subjektívnych ťažkostí. V závere uviedol, že ako rozhodné zdravotné postihnutie mali byť ustálené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách podľa kap. XV odd. E pol. E písm. b) s hornou hranicou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Pri súčasnom zohľadnení ďalších ochorení a navýšení miery poklesu čo i len o 6 %, by výsledná miera poklesu bola 41 %. 6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože jej rozhodnutia i rozsudok správneho súdu sú správne. Uviedla, že proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa z 1. decembra 2022, ktorým potvrdil rozhodnutie z 12. septembra 2022, mal žalobca možnosť podať samostatnú správnu žalobu.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 8. Hneď úvodom treba v záujme prehľadnosti upozorniť, že žalobcova argumentácia smeruje k dvom samostatným konaniam, ktoré sa týkali jeho invalidného dôchodku. Prvé sa začalo jeho žiadosťou z 27. januára 2022, o ktorej ústredie žalovanej rozhodlo 16. marca 2022 a jej generálny riaditeľ 22. júna 2022. Toto rozhodnutie je aj predmetom prieskumu v prejednávanej veci. Okrem toho podal žalobca druhú žiadosť 30. augusta 2022, o ktorej ústredie rozhodlo 12. septembra 2022 a generálny riaditeľ 1. decembra 2022. Toto rozhodnutie (nateraz) nie je predmetom prieskumu v tomto konaní, s čím sa žalobca nestotožňuje tvrdiac, že mu správny súd na pojednávaní neumožnil rozšíriť oň správnu žalobu. Podľa všeobecného ustanovenia § 62 SSP môže žalobca meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty na podanie žaloby na správny súd. Podobne podľa § 183 SSP možno všeobecnú správnu žalobu rozšíriť len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Na rozdiel od toho rozsah správnej žaloby v sociálnych veciach možno podľa § 203 ods. 1 SSP zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Nič to však nemení na tom, že aj takáto zmena je zmenou žaloby v zmysle § 62 SSP, a preto ju podľa § 62 ods. 2 SSP treba doručiť ostatným účastníkom do vlastných rúk.
9. Nie je potrebné sa bližšie zaoberať otázkou, či pod rozšírením alebo zmenou rozsahu správnej žaloby možno rozumieť aj rozšírenie predmetu prieskumu o ďalšie (nové) vydané rozhodnutie. Aj keby to tak bolo, podľa cit. § 62 ods. 2 SSP by sa takáto zmena žaloby musela doručiť do vlastných rúk, podľa § 105 písm. a) a c) SSP by sa žalovanej musela určiť a vyčkať lehota na vyjadrenie k nej a museli by sa vyžiadať spisy (najmä posudkové), ktoré sa týkali tejto novej žiadosti. Ak žalobca takto rozšíri správnu žalobu na už nariadenom pojednávaní na prejednanie pôvodne podanej žaloby a správny súd by mal ďalej konať o takto rozšírenej správnej žalobe v jednom konaní, musel by pojednávanie odročiť, vykonať prípravné úkony podľa § 105 SSP na prípravu nového pojednávania. Takéto rozšírenie správnej žaloby o nový, samostatný predmet (nové rozhodnutie) by tak zjavne nebolo vhodné na spojenie v jednom konaní, v dôsledku čoho by musel nasledovať postup podľa § 66 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu môže vylúčiť každé rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné.
Ak teda správny súd na pojednávaní neumožnil žalobcovi rozšíriť správnu žalobu aj o rozhodnutie žalovanej z 1. decembra 2022, nemohol tým nijako znemožniť realizáciu jeho procesných práv, pretože prejednanie rozšírenej správnej žaloby na danom pojednávaní by len ťažko prichádzalo do úvahy a navyše sa tým nijako neobmedzilo právo žalobcu podať túto správnu žalobu samostatne. Takýto postup správneho súdu (aj keby bol nesprávny) tak nemôže napĺňať dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ani iný dôvod kasačnej sťažnosti.
10. Pokiaľ ide o samotný nárok na výplatu invalidného dôchodku, ustanovenie § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. ako podmienku jeho priznania predpokladá invaliditu, ktorú vymedzuje § 71 cit. zákona takto: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (odsek 1). Tento pokles sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3).
Posudzuje sa na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (odsek 4).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (odsek 5) a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (odsek 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (odsek 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (odsek 8).
11. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit. zák. posudkoví lekári pobočky a posudkoví lekári ústredia
žalovanej. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/ 2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra). Správny súd skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný.
Nemôže však voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi. 12. Z obsahu posudku zo 7. júna 2022, ako bol zreprodukovaný v ods. 2 tohto rozsudku, vyplýva, že posudková lekárka vzala do úvahy a posúdila všetky lekárske správy, ktoré mala k dispozícii, a zaoberala sa všetkými ochoreniami žalobcu, vrátane tých, na ktoré upozorňoval
v odvolaní. Percentuálnu mieru poklesu určila na hornej hranici rozpätia v zmysle kap. X odd. C pol. 3 písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. júla 2023). Zároveň zrozumiteľne vysvetlila, že podľa lekárskych práv po zavedení bezlepkovej diéty sa žalobcov stav zlepšil, nemá poruchy výživy alebo nedostatočnú odpoveď na liečbu a diétny
režim. Jej záver, že ide o črevnú malabsorpciu bez podstatných klinických prejavov pri diéte a zavedenej terapii a nie o niektorú z jej ťažších foriem [písm. b) alebo c) cit. položky], je tak zrozumiteľný a logický. Všeobecné posudkové hľadisko, ktoré ako jedno z kritérií udáva aj subjektívne ťažkosti, sa nevzťahuje k oddielu C tejto kapitoly (v znení účinnom do 31. júla 2023), ale k oddielu B v tomto znení. Posudková lekárka zároveň zrozumiteľne vysvetlila, prečo ďalšie ochorenia neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To platí osobitne pre degeneratívne zmeny na chrbtici, ktorých zistenie podľa všeobecného posudkového hľadiska ku kap.
XV samo osebe nezapríčiňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To samozrejme neznamená, že žalobca žiadnymi ďalšími postihnutiami netrpí, ale to, že nedosahujú takú závažnosť, akú vyžaduje ustanovenie § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Okolnosť, že pri neskoršom posudzovaní žalobcu v auguste 2022 posudkový lekár určil iné ochorenie, je v tejto súvislosti nepodstatná už preto, že tento posudok posudzoval stav zistený v uvedenom čase a nebol k dispozícii v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (porov. § 135 ods. 1 SSP).
13. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom aj v závere, že v prerokúvanej veci nemohlo mať tvrdené vylúčenie posudkovej lekárky pobočky Lučenec za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca dôvod vylúčenia videl v okolnosti, že posudkoví lekári pobočky podali voči žalobcovi trestné oznámenia.
Tento dôvod podľa ich vyjadrenia vznikol v marci 2022, teda až potom, čo posudková lekárka spracovala svoj prvý posudok z 27. januára 2022 (pre žalobcu zásadne priaznivý). Tá istá posudková lekárka síce na základe podaného odvolania vypracovala nový posudok z 21. apríla 2022 (pre žalobcu nepriaznivejší), ale na rozhodnutie o odvolaní bol stav žalobcu nanovo posúdený inou posudkovou lekárkou ústredia (pracoviska Košice) a tento posudok bol aj rozhodný pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia (čo plynie z jeho odôvodnenia). Hoci žalobca v kasačnej sťažnosti tvrdí opak, z administratívneho spisu nevyplýva, že by u posudkovej lekárky pracoviska Košice k 7. júnu 2022 boli dané dôvody vylúčenia v zmysle § 181 zákona č. 461/ 2003 Z. z. Žalobca síce správne poukazuje na chybu, keď správny súd v napadnutom rozsudku uvádza, že v odvolacom konaní bol činný posudkový lekár pracoviska v Banskej Bystrici, tá však nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozsudku. Rovnako sú nedôvodné aj námietky ohľadom zaujatosti posudkového lekára žalovanej, pobočka Levice, keďže jeho posudok bol podkladom
iného rozhodnutia žalovanej, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.
IV. Záver
14. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 16. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2024