7Ssk/158/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu K. S., J.. XX.X.XXXX, G. U.P., S.. N.. Y. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Čechovičovou, Trnava, Dolné Bašty 2, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/3568 zo dňa 25.1.2021, a o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/5/2021-68 zo dňa 18. februára 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Z administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého bol i spis správneho orgánu prvého stupňa) správny súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/ 2021/3568 zo dňa 25.1.2021, napadnutým žalobou, ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TT1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/2020/55916-3 zo dňa 24.11.2020, ktorým prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu nevyhovel z dôvodu, že nemá zdravotné postihnutie na účely parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z.z., pretože podľa posudkového lekára nemá stuhnutie jednotlivých úsekov chrbtice s koreňovým dráždením ani ťažký stupeň degeneratívnych zmien váhonosných kĺbov.

4. Krajský súd konštatoval, že podľa odôvodnenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 24.11.2020 prvostupňový správny orgán o tom, že žalobca nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. dospel na základe lekárskeho posudku zo dňa 19.11.2020, podľa ktorého žalobca nemá zdravotné postihnutie na účely parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 18 k zákonu č. 447/ 2008 Z.z., nakoľko nemá stuhnutie jednotlivých úsekov chrbtice s koreňovým dráždením ani ťažký stupeň degeneratívnych zmien váhonosných kĺbov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že k rozhodnutiu dospel na základe lekárskeho posudku zo dňa 20.1.2021, podľa ktorého žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je po opakovanej operácii vysunutých medzistavcových platničiek v driekovej časti chrbtice, ale nie je odkázaný na vydanie parkovacieho preukazu, lebo nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z.z., nespĺňa kritériá pre ťažké poruchy mobility, chodí s vychádzkovou paličkou.

pri vrodených alebo získaných ochoreniach - svalových, metabolických, miechových, mozgových, reumatických, zápalových a endokrinných. Nemá duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií, s často sa opakujúcimi závažnými poruchami správania, orientácie pri stredne ťažkých alebo ťažkých psychiatrických postihnutiach s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného správania sa.

5. Preskúmaním obsahu spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že lekárske posudky, z ktorých správne orgány oboch stupňov vychádzali, neposkytujú dostatočný podklad pre objektívne posúdenie zdravotného stavu žalobcu z hľadiska jeho požiadavky na vydanie

priedušková astma ani cukrovka nie sú podložené odbornými lekárskymi nálezmi), v súvislosti s mobilitou žalobcu však stručne uviedol, že posudzovaný nemá ťažké poruchy pohyblivosti pri vrodených alebo získaných ochoreniach - svalových, metabolických, miechových, mozgových, reumatických, zápalových, endokrinných, a že chodí s vychádzkovou paličkou.

podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, náležitosti ktorého upravuje ust. § 47 Správneho poriadku, ako pre prvostupňový, tak aj pre odvolací orgán. 7. Správny súd konštatoval, že z obsahu právnej úpravy zákonom č. 447/2008 Z.z., ako aj výhod, ktoré z držby parkovacieho preukazu vyplývajú podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a zo samotnej logiky veci je zrejmé, že účelom vydania parkovacieho preukazu je uľahčenie pohybu osobám zo zdravotných dôvodov odkázaným na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto, hoci ust. § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 447/ 2008 Z.z. spája vydanie preukazu s odkázanosťou fyzickej osoby na individuálnu prepravu podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku (ak fyzická osoba o peňažný príspevok nepožiadala, odkázanosť na individuálnu prepravu nemôže

V danom prípade odkázanosťou žalobcu na individuálnu prepravu sa zaoberal iba lekársky posudok zo dňa 19.11.2020, ktorý v tomto smere prijatý záver bližšie nezdôvodňuje. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu posúdenie odkázanosti žiadateľa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. neobsahuje, nemožno ho považovať za vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a za obsahujúce dôvody preskúmateľné, či už samotným účastníkom administratívneho konania

V konaní úspešnému žalobcovi správny súd priznal podľa § 167 ods. 1 SPP právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

II. Kasačná sťažnosť žalovaného

10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaný poukazom na skutkové zistenia vo veci uviedol, že ako odvolací orgán v konaní postupoval v súlade s § 17 ods.1, písm. a/ zákona č. 447/ 2008 Z.z., pretože menovaný požiadal o parkovací preukaz, správny orgán posúdil zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 18 uvedeného zákona, odkázanosť na individuálnu prepravu sa v tomto prípade neposudzuje. Poukazom na to, že parkovací preukaz možno vyhotoviť aj podľa § 17 ods. 1, písm. b/ označeného zákona a to vtedy, ak v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím spĺňa kritérium odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, uviedol, že vtedy lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 tohto zákona a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu a vtedy je podkladom pre rozhodnutie vo veci komplexný posudok. V tomto prípade sa už

12. Vo vyjadrení sa uvádza nasledovné. S rozsudkom krajského súdu v Trnave sa odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nestotožňuje a konštatuje, že v konaní vo veci predmetného parkovacieho preukazu postupoval v zmysle platných zákonných ustanovení. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 25. 1. 2021 vychádzalo v čase posudzovania miery funkčnej poruchy a zdravotného postihnutia žalobcu zo správneho právneho posúdenia veci a v konaní správne aplikovalo platné právne

Z.z. zákonom č. 191/2018 Z.z. s účinnosťou dňa 01.07.2018 sa vo vyjadrení uvádza, že novela zákona umožnila rozšíriť okruh osôb, ktorým je možné vyhotoviť parkovací preukaz, a to osoby, ktoré majú niektoré zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe 18; ide o zdravotné postihnutia, ktoré nepodmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov je pre osoby s predmetným zdravotným postihnutím významnou pomocou. Vzhľadom k tomu, že žalobca požiadal o parkovací preukaz, odvolací orgán postupoval podľa § 17 ods. 1, písm. a/ uvedeného zákona a uvedené zdravotné postihnutie posúdil podľa prílohy 18 tohto zákona, odkázanosť na individuálnu prepravu sa v tomto prípade neposudzuje. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 55 ods. 7 zákona č. 447/ 2008 Z.z. je uvedené, že tento zákon naďalej umožňuje vyhotoviť fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, v ktorej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona je posúdená v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu.

III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

14. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa 28.07.2022. Považoval rozsudok Krajského súdu v Trnave za vecne správny a sťažnosť žalobcu ( žalovaného oprava kasačného súdu) za nedôvodnú. Uviedol, že sa stotožňuje s vyhodnotením skutkového stavu krajským súdom a právnym posúdením veci, ktorý dal za pravdu jeho argumentácii, že jeho zdravotný stav nebol posúdený komplexne, keď absentuje posúdenie odkázanosti žiadateľa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom ide o vadu, ktorá robí napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľným. Tvrdil, že podstata žaloby spočívala v tom, že lekárske posudky, ktoré boli vo veci skúmania zdravotného stavu žalobcu realizované, sú nedostatočné na vyslovenie záveru o nepriznaní nároku na vydanie parkovacieho preukazu. Poukázal na to, že medzičasom Sociálna poisťovňa ústredie vydala dňa 09.12.2021 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým konštatuje, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu poklesla viac ako o 70%, teda od 01.06.2021 sa stal plne invalidným,. Súčasne uviedol, že si je vedomý, že na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 15. Záverom žalobca vyslovil názov, že jeho zdravotný stav nebol doposiaľ objektívne vyhodnotený v súlade s ním uplatneným nárokom na vydanie parkovacieho preukazu, a preto sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného uvedenou v kasačnej sťažnosti, popierajúc dôvodnosť tejto sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1, písm. g/SSP. Navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

18. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/5/2021-68 zo dňa 18. februára 2022, ktorým krajský súd podľa § 191 ods.1, písm. d/, e/ SSP rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/3568 zo dňa 25.1.2021, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

22. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

23. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v oboch stupňoch náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z.z., ako aj svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, riadne odôvodnil. 24.

Na zdôraznenie správnosti záverov správneho súdu kasačný súd uvádza nasledovné.

25. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

27. Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) Cieľom úpravy uvedených právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods.1,2 uvedeného zákona)

V právnej úprave zákona č. 447/2008 Z.z. zákonodarca upravuje podmienky, na základe ktorých sa osobám s ťažkým zdravotným postihnutím priznáva kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia

Podľa § 17 ods. 1,2 uvedeného zákona príslušný orgán vyhotoví fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak a) z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18, b) podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Znížená pohybová schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.( § 6 ods.1, 2) Konanie o nároku fyzickej osoby na kompenzáciu sa začína na základe žiadosti, ktorého náležitostí zákonodarca stanoví v právnej úprave § 55 ods.3 tohto zákona. Zákonodarca konanie o žiadosti

Z právnej úpravy uvedeného zákona plynie pre úrad povinnosť v konaní postupovať v súčinnosti so žiadateľom, zistiť vo veci skutočný stav a za tým účelom vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom dokazovanie vedie správny orgán, ktorý určuje rozsah dokazovania tak, aby bol naplnený účel konania, rozhoduje o tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nepovažuje vykonať za potrebné, vykonané dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy jednotlivo a vo vzájomnej

29. Zákonodarca v zákone č. 447/2008 Z.z. ustanovuje, že podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. ( § 55 ods.7) Ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze je lekársky posudok . ( § 55 ods.8 uvedeného zákona). V prípade rozhodovania len o priznanie preukazu podkladom na rozhodnutie o preukaze je lekársky posudok podľa prílohy č. 2. ( § 55 ods.9)

inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. ( § 11 ods.11, 13). Pri rozhodovaní o kompenzácii zdravotného postihnutia priznaním parkovacieho preukazu vypracovaný lekársky posudok ( § 11 ods.13) tohto zákona alebo komplexný posudok na účely kompenzácie ( § 15 ods.1) je dôležitým dôkazom, zo záverov ktorého úrad vychádza pri vydaní rozhodnutia vo veci, ktorý však správny orgán je povinný vyhodnocovať v súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní.

Na účely parkovacieho preukazu sa uvedie zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 18 zákona č. 447/2008 Z.z. Správny orgán ani správny súd v procese súdneho prieskumu nemá oprávnenie preskúmavať posudok v medicínskom zistení a závere, avšak hodnotí, či posudok má zákonné náležitosti, či vychádzal z objektívnych lekárskych nálezov predložených žiadateľom o kompenzáciu a či zistenia a závery z nich vyúsťujú v logickej zhode a sú náležite odôvodnené. Posudková činnosť na účely kompenzácie, na účely preukazu a parkovacieho preukazu nespočíva však len z lekárskej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, ale aj zo sociálnej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva sociálny pracovník príslušného orgánu.

Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný

32. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca si u prvostupňového správneho úradu uplatnil nárok na kompenzáciu a zmiernenie svojho ťažkého zdravotného postihnutia podaním dvoch žiadostí a to žiadosť o priznanie preukazu a žiadosť o priznanie parkovacieho preukazu. Správny orgán rozhodnutím z 23.11.2023 žiadosti žalobcu na vydanie preukazu vyhovel a rozhodnutím tiež z 23.11.2020 jeho žiadosti na vydanie parkovacieho preukazu nevyhovel. Podkladom pre obe rozhodnutia bol lekársky posudok z 19.11.2020.

Z oboch posudkov vyplýva, že u žalobcu ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže miera funkčnej poruchy je podľa druhu zdravotného postihnutia podľa § 12 určená 50%, avšak žalobca ako posudzovaná osoba nespĺňa podmienky podľa prílohy č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z.z. - nemá stuhnutie jednotlivých úsekov chrbtice a koreňovým dráždením ani ťažký stupeň degeneratívnych zmien váhonosných kĺbov. V lekárskych posudkoch posudkoví lekári uviedli, z ktorých lekárskych správ predložených posudzovaným účastníkom vychádzali, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že posudkoví lekári nechali bez povšimnutia niektoré lekárske správy žiadateľom doloženými. Predložené lekárske správy náležite nevyhodnotili a nezaujali k nim žiadne stanovisko, pritom z nich vyplýva, že tieto sú v rozpore, keď v jednej lekárskej správe sa uvádza, že pacient používa vychádzkovú paličku a v ďalších barlu ( barle). Posudkový lekár v lekárskom posudku z 20.1.2021 v jeho závere uvádza, že posudzovaný chodí s vychádzkovou paličkou, pritom posudok vypracoval bez prítomnosti posudzovanej osoby.

Pokiaľ žalovaný prevzal ako podklad pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia lekársky posudok z 20.1.2021 bez ďalšieho, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie pochybením spočívajúcim v nedostatočne zistenom skutkovom stave, podmieňujúcom nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd argumentáciou žalovaného uvedenú v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodnú.

Vychádzajúc zo skutkových zistení a právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalovaným vznesenými v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

36. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.