7Ssk/159/2022

1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca bol príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže v stálej štátnej službe a jeho služobným úradom bol Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov.

V odôvodnení odkázala na správu ošetrujúcej lekárky žalobcu z 27. marca 2018, ktorá opísala jeho psychické ochorenie. Napriek odvolaniu žalobcu ústredná lekárska komisia potvrdila toto rozhodnutie svojím rozhodnutím z 5. júna 2018. Nato 8. septembra 2018 ošetrujúca lekárka vypracovala novú správu o jeho zdravotnom stave. Na jej základe lekárska posudková komisia II novým rozhodnutím z 15. novembra 2018 podľa už cit. § 222 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. určila žalobcovi zdravotnú klasifikáciu D, t. j. nespôsobilý na výkon služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Žalobca sa odvolal aj proti tomuto rozhodnutiu s odôvodnením, že napriek svojej diagnóze dokáže vykonávať niektoré práce. Ústredná lekárska posudková komisia však potvrdila rozhodnutie lekárskej posudkovej komisie II svojím rozhodnutím z 2. januára 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. januára 2019.

rozkaz.

Aj on v odôvodnení uviedol, že žalobca stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore, čo vyplývalo z rozhodnutí lekárskych komisií v zmysle § 222 a 223 zákona č. 73/1998 Z. z. Tým boli naplnené podmienky ust. § 192 ods. 1 písm. b) cit. zák. Subjektívne dojmy žalobcu o tom, či je alebo nie je spôsobilý, nepovažoval za podstatné.

veci. Okrem toho správny súd považoval toto rozhodnutie a personálny rozkaz za nepreskúmateľné, pretože sa nevyrovnali s konkrétnymi výhradami žalobcu voči posúdeniu jeho zdravotného stavu. Podľa správneho súdu nepostačoval odkaz na ust. § 222 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. a internú normu (rozkaz o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti). Aprobovanie takej praxe by „totiž bolo v rozpore so zákonom, resp. s článkom 36 ods. 2 Charty základných práv a slobôd, pretože by fakticky znemožnila účinné súdne preskúmanie správneho rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, prečo by k nej súd podľa článku 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súd neprihliadol.“ Súčasne konštatoval, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie pre záver, či je žalobca je nespôsobilý na výkon štátnej

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a zastavenia konania, eventuálne vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznil, že povaha štátnej služby v zbore vykazuje znaky psychickej a fyzickej náročnosti, vyžaduje si psychickú odolnosť, koncentráciu, správnu reakciu, najmä v stresových situáciách, sebaovládanie a vysoké pracovné nasadenie s nadmerným psychickým vypätím. Lekárske posudkové komisie však zistili, že žalobca trpí ťažkou depresívnou poruchou, obsedantno-kompulzívnou poruchou, poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním sedatív a hypnotík (syndróm závislosti). Vzhľadom na to je zrejmé, že žalobca nespĺňa podmienku zdravotnej spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., a to ani na funkciu vykonávanú v tom čase, ani na zaradenie do akejkoľvek inej funkcie v rámci zboru. Preto v súlade so zákonom v rozhodnutí konštatoval splnenie podmienky uvedenej v § 192 ods. 2 písm. b) [správne zrejme: § 192 ods. 1 písm. b)] cit. zák. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi správneho súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu k posúdeniu jeho zdravotného stavu. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o tom, či bola jeho zdravotná klasifikácia určená správne, mal sa domáhať prieskumu rozhodnutí lekárskych komisií. 5. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť a odkázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 Ads 19/2013 a sp. zn. 6 Ads 277/2020.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Predmetom prerokúvanej veci je otázka prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, pretože stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore. Podľa už cit. § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. sa policajt (ktorým sa podľa § 1 ods. 3 rozumie aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže) prepustí zo služobného pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore [ktorým sa podľa § 1 ods. 4 písm. a) cit. zák. rozumie aj Zbor väzenskej a justičnej stráže] alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby je podľa § 222 ods. 1 písm. b) cit. zákona obsahom lekárskej posudkovej

8. Výkladom ustanovenia § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. sa medzičasom zaoberal veľký senát tunajšieho súdu v uznesení sp. zn. 19 SVs 1/2024. Podľa jeho právneho názoru sa citované ustanovenie sa musí vykladať tak, že ak policajt (príslušník zboru, už cit. § 1 ods. 3 tohto zák.) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore, nie je jeho prepustenie podmienené tým, že ho nemožno previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Táto podmienka platí, len ak policajt stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu. Uvedený právny názor je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný aj pre konajúci senát kasačného súdu, ktorý nevidí dôvod odkláňať sa od neho.

Pokiaľ teda správny súd vyšiel z opačného výkladu § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Okrem toho správny súd vytkol žalovanému aj nedostatočné odôvodnenia a neúplné zistenie skutkového stavu. Hneď skraja však treba uviesť, že tieto dôvody sa konzekvetne nepremietli ani do odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorého ods. 59 správny súd ako zrušovací dôvod odkázal len na § 191 ods. 1 písm. c) SSP (teda nesprávne právne posúdenie veci).

Je teda zrejmé, že nutným a zároveň postačujúcim základom personálneho rozkazu o prepustení je v takomto prípade existujúce právoplatné rozhodnutie lekárskej komisie o tom, že policajt v zmysle § 222 ods. 2 cit. zák. nie je spôsobilý na výkon služby. Preto aj ustanovenie § 194 ods. 1 cit. zákona výslovne predpokladá, že pri tomto dôvode prepustenia sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie. Riaditeľ ústavu, ale aj žalovaný tak v prerokúvanej veci postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí odkázali len na právoplatné rozhodnutia lekárskych komisií z 15. novembra 2018 a 2. januára 2019, pretože ich existencia naplnila podmienku prepustenia žalobcu podľa cit. § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.

podľa § 27 ods. 1 SSP, môže tak podľa znenia citovaného ustanovenia urobiť iba na návrh žalobcu. Obdobne môže iba na jeho návrh pristúpiť k zrušeniu takého rozhodnutia [porov. § 191 ods. 3 písm. b) SSP]. V tu prerokúvanej správnej žalobe však žalobca taký návrh neurobil, a preto správny súd ani kasačný súd nemohol preskúmavať zákonnosť rozhodnutí lekárskych komisií, ktoré určili jeho zdravotnú klasifikáciu D. Len v záujme úplnosti sa dopĺňa, že vymedzenie predmetu preskúmania a zrušenia aj na rozhodnutia v zmysle § 27 ods. 1 SSP tvorí rozsah žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, a preto jej rozšírenie o tento predmet by podľa § 183 SSP bolo možné len v lehote ustanovenej na podanie správnej žaloby. Správna žaloba proti rozhodnutiu o prepustení policajta kvôli strate zdravotnej spôsobilosti totiž nie je správnou žalobou v sociálnych veciach v zmysle § 199 ods. 1 SSP, v ktorých by sa uvedené obmedzenie neuplatňovalo.