7Ssk/161/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu V. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. N.Š., G. X, zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Košiciach, Rooseveltova 6, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddeleniu peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom v Košiciach, Zádielska 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2020/8236 zo dňa 09.07.2020, a o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/38/2020-67 zo dňa 7. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Krajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný rozhodnutím č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/8236 zo dňa 09.07.2020 ako príslušný správny orgán na konanie podľa § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: zákon č. „447/2008 Z.z.“, alebo „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“) a podľa § 4 ods. 6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice

kompenzáciu ŤZP. Konštatoval, že posudzovaný sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (v ďalšom texte aj: „ŤZP“), nie je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovaného úrad nenavrhol kompenzovať požadovaným peňažným príspevkom, pretože nespĺňa kritéria podľa prílohy č. 6 skupina I., II., III. a č. 7 skupiny I. II. zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu objektívneho zhodnotenia zdravotného stavu bol žalobca v zmysle § 11 ods. 9 vyššie označeného zákona listom zo dňa 05.06.2020 predvolaný na ústredie za účelom osobného zhodnotenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý pri osobnom posúdení zdravotného stavu dňa 17.06.2020 zistil, že posudzovaný nedoložil žiadne nové lekárske nálezy. Po preskúmaní komplexnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej

MFP bola stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % vzhľadom na náročnú liečbu a priebeh. Zároveň žalovaný uviedol, že posudzovaný trpí aj vrodenou luxáciou bedrového kĺbu počas liečby, podľa stupňa kĺbovej chyby a náročnosti použitej liečby, pri ktorej je MFP 50 % podľa časti XII.B.B_2.16 a stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu jednostranne, pri ktorých je MFP 30 % podľa časti XII.B.B_2.18.aao skrátenie dolnej končatiny od 4 cm do 6 cm, pri ktorom je MFP 20 % podľa časti XII.B.B_2.21.a prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Následne bola dňa 17.06.2020 ústredím vykonaná sociálna posudková činnosť, pri ktorej posudzovaný uviedol, že je invalidný dôchodca od narodenia, je slobodný a bezdetný. V súčasnosti nepracuje, avšak príležitostne vykonáva prácu šoféra, žije v jednoizbovom byte v spoločnej domácnosti so sestrou, ktorej predmetný byt patrí. Uviedol, že chodí s opornou palicou, pomaly sa postaví, posadí sa, musí sa pridržiavať, plynulo nevstane, po schodoch prejde plynulo, ale pridržiava sa. Ľavú

Nevie stáť na ľavej nohe, našľapuje na ľavú špičku, nie na ľavú pätu, lebo potom kríva. Nohy v kolene neohne, neurobí drep, ruky má v poriadku, aj úchopovú schopnosť, závraty nemá, neprejde však dlhšiu vzdialenosť a verejnou hromadnou dopravou necestuje.

Z lekárskeho posudku ústredia ďalej vyplynulo, že posudzovaný je liečený pre skoliotickú deformitu driekovej chrbtice, vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu s jeho náhradou a skrátenie ľavej dolnej končatiny. Je schopný samostatnej chôdze s vychádzkovou paličkou, je orientovaný a nemá problémy s orientáciou v prostredí. Podľa posudkového lekára ústredia posudzovaný podľa § 14 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou z dôvodu, že nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 6 označeného zákona. Posudzovaný ani v zmysle § 14 ods. 9 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia z dôvodu, že nemá chronický stav, ani nepoužíva technicky náročnú pomôcku uvedenú v prílohe č. 7 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu. Ďalej z lekárskeho posudku ústredia vyplýva, že v lekárskych správach nie je dokladované používanie technicky náročnej pomôcky, pri ktorej

4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 447/2008 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 2, § 14 ods.8, 9, § 15 ods.1, § 38 ods.1, písm. b/, bod. 1, Prílohe č. 6, 7, k uvedenému zákonu, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, za primeraného použitia ustanovení podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný postupovali v zmysle príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, vo veci zistili všetky potrebné podklady pre prijatie skutkového záveru vrátane lekárskych správ posudkových lekárov, ako aj príslušných komplexných posudkov a pri MFP u žalobcu 50 % podľa časti XII.A.1.c prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP dospeli k záveru, že sociálne dôsledky ŤZP u žalobcu nie je možné kompenzovať formou požadovaného peňažného príspevku, pretože

5. Krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného o uplatnenom nároku v zmysle § 14 ods. 8 a 9, v spojení s § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 1 označeného zákona a nejde o formálne právne posúdenie, ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. Poukázal na závery vyplývajúce z vyjadrenia posudkového lekára W.. G. F. zo dňa 27.01.2021, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, v ktorom posudkový lekár zdôraznil, že žalobca bol osobne vyšetrený posudkovým lekárom, ktorý je špecializáciou neurochirurg, preto dokáže posúdiť ochorenie chrbtice žalobcu, ako aj veľkých kĺbov, ktoré zodpovedá zhodnoteniu tak, ako bolo uvedené v lekárskom posudku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa plynulo neposadí, ani nevstane, len veľmi pomaly a musí sa pridržiavať, pretože po dôslednom vyšetrení stoja, sedu, ako aj chôdze žalobcu,

neurochirurgia. Z uvedeného dôvodu, preto súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu o vade v konaní, ku ktorej malo dôjsť tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci posudkovej činnosti nevykonal lekár - ortopéd, ale neurochirurg.

7. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku, ktorou žalobca namietal, že až do roku 2014 poberal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi a jeho zdravotný stav je nemenný (žalobca má od narodenia kratšiu nohu o 4 až 6 cm a v súvislosti so špecifickým našľapovaním z dôvodu kratšej končatiny a ťažkej skoliózy chrbtice u neho dochádza k nadmernému opotrebovaniu obuvi) Poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7S/43/ 2014 zo dňa 25.03.2015 (právoplatnosť nadobudol dňa 29.05.2015, konanie prebiehalo v procesnom režime Občianskeho súdneho poriadku), ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý rozhodol tak, že zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. KE1/SPPK/SOC/2013/65380 zo dňa 11. 10.2013 (ÚPSVaR Košice) tak, že s účinnosťou od 01.10.2013 odňal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva,

Zároveň podľa ortopedického nálezu zo dňa 14.08.2013 a zo dňa 29.10.2013 po operácii došlo u žalobcu k určitému stupňu zlepšenia zdravotného stavu, aj keď u neho pretrváva deficit v oblasti mobility. Bola tiež uvedená ďalšia diagnóza ťažkej fixovanej rotoskoliózy Th - LS až s deformitou hrudného koša, ale bez ďalšej výraznejšej kardiopulmonálnej nedostatočnosti chronického charakteru, čo bolo zhodnotené MFP 40 %. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 7S/ 43/2014-46 zo dňa 25.03.2015 zároveň vyplýva, že pôvodne rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24.11.2000 bol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, obuvi a bytového zariadenia s účinnosťou od 01.03.2000, kedy bola MFP stanovená na 60 % podľa časti XII.B.2/14b prílohy č. 4 vtedy platného zákona č. 195/1998 Z. Z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

U žalobcu preto neboli posudzované sociálne dôsledky jeho zdravotného postihnutia a nebola ani navrhnutá žiadna forma kompenzácie (a to za situácie, že ani ďalšie zdravotné postihnutia u žalobcu nedosahovali MFP najmenej 50 %). Žalobca tak poberal v minulosti príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi na základe posúdenia jeho zdravotných postihnutí posúdených podľa časti XII.B..2/14b prílohy č. 4 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, a k jeho odňatiu došlo na základe prehodnotenia zdravotného stavu u žalobcu po vykonanej operácii bedrového kĺbu. Správny súd zdôraznil, že napriek riadnemu poučeniu o prípustnosti podať opravný prostriedok proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/43/2014-46 zo dňa 25.03.2015 žalobca toto právo nevyužil a rozsudok, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o preskúmanie rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.10.2013

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

9. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žalobca ako sťažovateľ namietal, že krajský súd porušil pri rozhodovaní zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods.1, písm. f/ SSP. Navrhoval aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu v Košiciach č.k. 10Sa/38/2020 zo dňa 07.03.2022 tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č.: UPS/

10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukazom na komplexný posudok zo dňa 07.07.2020, tvrdil, že kumulatívne trpí početnými poruchami funkcií viacerých častí pohybového aparátu, jednak chrbtice, bedrových kĺbov a má zároveň kratšiu jednu dolnú končatinu o 4 až 6 cm.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to že, až do roku 2014 poberal príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi a súčasne, že ide u neho o stav nemenný, má kratšiu ľavú nohu o 4 až 6 cm, takto sa narodil, tento stav je nemenný, v súvislosti so špecifickým našľapovaním z dôvodu kratšej končatiny a ťažkej skoliózy chrbtice dochádza u neho k nadmernému opotrebovaniu obuvi.

Tiež poukázal na to, že posúdenie jeho zdravotného stavu v rámci posudkovej činnosti žalovaného urobil neurochirurg, namiesto toho aby ho posúdil lekár ortopéd, čo považoval za vadu v konaní na strane žalovaného, majúce za následok nesprávne vyhodnotenie spôsobu pohybu - chôdze žalobcu a jeho vplyvu na opotrebenie obuvi, čo sa v konečnom dôsledku premieta do nesprávneho rozhodnutia žalovaného ako aj úradu.

podľa návrhu videl žalobca naplnenie dôvodu kasačnej sťažnosti podľa paragrafu 440 odsek 1 Správneho súdneho poriadku, pretože odmietnutím dokazovania znalcom ortopédom sa mu odňala možnosť preukázať zdravotné, pohybové obmedzenia odôvodňujúce jeho zvýšené výdavky na opotrebovanie obuvi.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 10Sa/38/2020-67 zo dňa 7. marca 2022, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

Správny orgán prvého stupňa uvedeným rozhodnutím žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

17. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

20. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel v merite veci k zhodnému záveru ako správny súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd, posudzujúc zákonnosť rozhodnutia správneho súdu a postupu, ktorý mu predchádzal, zistil, že krajský súd zaťažil svoje konanie vadou, keď sa nijak nevyporiadal s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania. Z uvedených dôvodov kasačný súd skúmal, či takéto pochybenie mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho súdu.

21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci. ( § 121 ods.1,2 SSP) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd. ( § 123 ods.1,2 SSP) Správny súd vykonáva dôkazy spravidla na pojednávaní. ( § 124 SSP) Účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. ( § 125 SSP) Dôkazy správny súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. ( § 129 ods.1 SSP)

Zákonodarca pritom ponecháva na úvahe správneho súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. (§ 139 ods.2 SSP) Uvedená povinnosť zaväzuje správny súd v odôvodnení rozhodnutia vyporiadať sa s vykonaným dokazovaním, vyhodnotením skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, posudzujúc zákonnosť dôkazných prostriedkov a pokiaľ návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel, v odôvodnení rozhodnutia má povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré navrhované dokazovanie vo veci

26. Z pohľadu vyššie uvedeného kasačný súd posudzoval, či pochybenie správneho súdu spočívajúce v tom, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a ani sa nijako nevyporiadal s takýmto návrhom, predneseným na pojednávaní súdu na doplnenie dokazovania znalcom z odboru ortopédie pre posúdenie jeho zdravotného, pohybového obmedzenia odôvodňujúceho jeho zvýšené výdavky na opotrebovanie obuvi, malo za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci, podmieňujúci nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a v konečnom dôsledku nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. V rámci tohto procesu kasačný súd skúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení so zákonnosťou postupu

sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ŤZP. MFP bola stanovená na hornej hranici percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % vzhľadom na náročnú liečbu a priebeh. Súčasne žalovaný uviedol, že žalobca trpí aj vrodenou luxáciou bedrového kĺbu, počas liečby podľa stupňa kĺbovej chyby a náročnosti použitej liečby, pri ktorej je MFP 50 % podľa časti XII.B.B_2.16 a stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu jednostranne, pri ktorých je MFP 30 % podľa časti XII.B.B_2.18.aao skrátenie dolnej končatiny od 4 cm do 6 cm, pri ktorom je MFP 20 % podľa časti XII.B.B_2.21.a prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Podkladom pre rozhodnutie bola tiež sociálna posudková činnosť ústredím vykonaná dňa 17.6.2020, pri ktorej žalobca uviedol, že je invalidný dôchodca od narodenia, je slobodný a bezdetný, v súčasnosti nepracuje, avšak príležitostne vykonáva prácu šoféra, žije v jednoizbovom byte v spoločnej domácnosti so sestrou, ktorej predmetný byt patrí, chodí s opornou palicou, pomaly sa postaví, posadí sa, musí sa pridržiavať, plynulo nevstane, po

nemal teda výhrady k vykonanému dokazovaniu a ani nenavrhoval doplnenie dokazovania. Žalovaný pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzal zo záveru posudkového lekára ústredia, v zmysle ktorého žalobca podľa § 14 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou z dôvodu, že nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 6 označeného zákona a žalobca ani v zmysle § 14 ods. 9 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP nie je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia z dôvodu, že nemá chronický stav, ani nepoužíva technicky náročnú pomôcku uvedenú v prílohe č. 7 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu. Žalovaný tiež vychádzal z lekárskeho posudku ústredia, z ktorého vyplýva, že v lekárskych správach nie je dokladované používanie technicky náročnej pomôcky, pri ktorej by dochádzalo k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, z ktorých nebolo

námietky. Svoj návrh na doplnenie dokazovania predniesol až na pojednávaní správneho súdu, ktorý zdôvodnil len tak, že navrhuje , aby bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru ortopédie a to lekárom pre danú špecifickú oblasť, ktorý by sa mal vyjadriť k tomu, či u žalobcu existujú také zdravotné postihnutia a obmedzenia, ktoré by indikovali priznanie požadovaného príspevku. Vychádzajúc zo skutkových a právnych skutočností, vyššie uvedených, kasačný súd dospel k záveru, že pochybenie správneho súdu, spočívajúce v tom, že nechal bez povšimnutia návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru ortopédie, nemalo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

28. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti opätovne nastolil otázku, že z akého dôvodu mu bol priznaný kompenzačný príspevok do roku 2014 a nie je mu priznaný kompenzačný príspevok naďalej, keď jeho zdravotný stav je nemenný a teda chronický, kasačný súd konštatuje. Aj uvedenou námietkou žalobcu sa správny súd v konaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, napadnutého žalobou, zaoberal a v odôvodnení rozsudku dal na ňu rozsiahle zdôvodnenie v bode 28 rozsudku, z ktorého je zrejmé, že žalobca poberal v minulosti príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne a obuvi na základe posúdenia jeho zdravotných postihnutí posúdených podľa časti XII.B..2/14b prílohy č. 4, vtedy platného zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, a k jeho odňatiu došlo na základe prehodnotenia zdravotného stavu u žalobcu po vykonanej operácii bedrového kĺbu. Žalobca napriek riadnemu poučeniu o prípustnosti podať opravný prostriedok proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/43/2014-46 zo dňa 25.03.2015, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o

Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvedenou námietkou žalobcu dostatočne vyporiadal, a preto kasačný súd v ostatnom poukazuje na zdôvodnenie predmetnej námietky žalobcu správnym súdom v bode 28 napadnutého rozsudku.

30. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 26. apríla 2023