7Ssk/16/2021

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č.k. č.k. 5Sa/18/2019-43 zo dňa 01.06.2021 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2019 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd o trovách konania

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán skúmal splnenie podmienok pre priznanie predmetného nároku. Podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06.09.2018, žalobkyňa je odo dňa 27. 04. 2018 invalidná podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45%.

Napriek nestálosti klinického obrazu sú prítomné aj niektoré príznaky typické pre schizofréniu. Od januára 2018 bol jej stav psychiatrom prehodnotený na základe klinického obrazu a psychologického vyšetrenia na schizofréniu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotopové a poruchy s bludmi posudkový lekár hodnotil ako stredne ťažkú formu a zaradil ju do kapitoly V, pod pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, s dátumom vzniku invalidity od 27.04.2018 - na základe psychologického vyšetrenia s tým, že za iné zdravotné postihnutia - adaptačné poruchy, žalobkyni zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona nepatrí. Žalovaná uviedla, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy z psychiatrických a psychologických vyšetrení, neurologického vyšetrenia vrátane EEG a EMG vyšetrení, laboratórnych vyšetrení tak, ako aj vlastné vyšetrenie žalobkyne posudkovým

Na dôchodkové účely jej neboli započítané obdobia vedenia v evidencii nezamestnaných od 01. 01. 2001 do 21. 01. 2001, od 01. 02. 2001 do 07. 08. 2002, od 23. 08. 2002 do 17. 11. 2002 a od 14. 07. 2003 do 31. 12. 2003, počas ktorých jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti v zmysle § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na dôchodkové účely jej neboli hodnotené ani doby vedenia v evidencii nezamestnaných od 01. 01. 2004 do 27. 04. 2004 a od 29. 10. 2014 do 05. 05. 2015, pretože tieto obdobia nie sú obdobiami dôchodkového poistenia podľa § 60 citovaného zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok a nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zmenu dátumu vzniku invalidity. Preto odvolací správny orgán považoval žalobkyňou podané odvolanie za nedôvodné.

Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v podanej žalobe nenamietala rozhodujúce zdravotné postihnutie, ani určenú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, namietala iba dátum vzniku invalidity s tým, že podľa jej názoru je invalidnou prinajmenšom od r. 2002, kedy prestala pracovať v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu.

Pritom súčasťou posudkového spisu žalovanej sú všetky odborné lekárskej nálezy z psychiatrických vyšetrení žalobkyne. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval správny súd za odôvodnené vyžiadanie si zdravotnej dokumentácie žalobkyne aj od všeobecného lekára pre deti a dorast a všeobecného lekára pre dospelých. Rovnako správny súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v zmysle podanej žaloby znaleckým posudkom z odboru psychiatrie, pretože tak, ako to už bolo uvedené, závery posudkových lekárov plne korešpondujú so závermi, obsiahnutými v odborných lekárskych nálezoch z psychiatrických i psychologických vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa v uvedenom období podrobila, tieto sú jednoznačné a neobsahujú žiadne diskrepancie. S poukazom na uvedené nepovažoval správny súd námietku, týkajúcu sa určenia dátumu vzniku invalidity žalobkyne, za opodstatnenú. Tento bol určený na základe komplexného psychologického vyšetrenia zo dňa 27.04.2018, ktorým bolo v nadväznosti na predchádzajúce psychiatrické vyšetrenia žalobkyne dokumentované jej rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu odôvodňujúcom invaliditu. Určenie dátumu vzniku invalidity sa viaže

6. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Sťažovateľka

7. Sťažovateľka sa nestotožnila s tým, že krajský súd odmietol vykonať ňou navrhnuté dôkazy: vyžiadať lekárske správy od všeobecného lekára pre deti a dorast J.. X., od všeobecného lekára pre dospelých J.. U. a psychiatrov J.. I. G. J.. A. a vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom určenia momentu vzniku invalidity u žalobkyne preskúmaním jej zdravotného stavu od roku 2002. Sťažovateľka má za to, že týmto odmietnutím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Uviedla, že dôvody uvedené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené a že sa stotožnila s právnym názorom krajského súdu vyslovenom v napadnutom rozsudku. Kasačnému súdu navrhla podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľka dňa 10.01.2018 oznámila žalovanej údaje na účely zabezpečenia tlačiva Prehliadka zisťovacia - kontrolná, ktoré je potrebné na uplatnenie nároku na invalidný dôchodok a na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok.

U žalobkyne bolo zistené, že táto trpí schizofréniou a adaptačnými poruchami, pričom jej rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania bolo začlenené do kapitoly V, pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že sťažovateľka je 36 ročná vyučená krajčírka, v minulosti zamestnaná v odbore, následne nezamestnaná.

osobnosti s infantilnými a hypochondrickými symptómami. Vzhľadom na priebeh, liečbu a objektívny nález, bez známok psychotického ochorenia, rozhodujúce ochorenie bolo hodnotené podľa vyššie uvedenej kapitoly, položky, písmena hornou hranicou percentuálneho rozpätia.

Proti tomuto rozhodnutiu včas podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 18. 12. 2018, v ktorom opísala svoju pracovnú genézu, poukázala na svoju nepriaznivú životnú situáciu, nepriaznivú sociálnu situáciu a vzťahy v rodine. Žiadala o uplatnenie výnimky zo zákona v jej prípade s argumentom, že povinnosťou Sociálnej poisťovne nie je bezhlavo dodržiavať literu zákona, ale zvážiť aj možnosti pomoci sociálne znevýhodnenému človeku, v čom vidí zmysel demokracie.

krajčírka, dlhodobo nezamestnaná. V roku 2014 dvakrát vyšetrená psychiatrom pre neurotickú adaptačnú poruchu u senzitívnej osobnosti, od 31. 07. 2015 do 22. 09. 2015 bola preliečená na psychiatrickom oddelení a následne v psychiatrickej liečebni pre akútnu polymorfnú psychotickú poruchu, pričom ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi a poruchami vnímania; polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý klinický obraz. Napriek tejto nestálosti sú po väčšinu času prítomné aj niektoré príznaky typické pre schizofréniu, tieto poruchy majú často strmý začiatok, rýchlo sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často rýchlo pominú bez recidív. Po hospitalizačnom preliečení bol jej stav zlepšený, bez liečby. Od septembra 2016 do januára 2018 bola vedená psychiatrom znova ako adaptačná porucha. Od januára 2018 bol jej stav psychiatrom prehodnotený na schizofréniu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania, schizofrénia, poruchy schizotopové a poruchy s bludmi posudkový lekár hodnotil ako stredne ťažkú formu a zaradil ju do kapitoly V, pod pol. 2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom

Na základe uvedeného vydala žalovaná preskúmavané rozhodnutie. 12. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (18.4.2019) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

17. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu vzniku invalidity žalobkyne, t. j. ku dňu 27.04.2018, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.

20. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia.

21. Kasačný súd zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, mal preukázané, že na základe žiadosti sťažovateľky zo dňa 25.05.2018 s dátumom uplatnenia nároku na invalidný dôchodok od 10.01.2018 Sociálna poisťovňa skúmala splnenie podmienok pre priznanie žiadaného nároku. Podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06.09.2018, žalobkyňa je odo dňa 27. 04. 2018 invalidná podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pričom miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45%. Žalovaná ustálila dobu dôchodkového poistenia pre priznanie nároku na invalidný dôchodok v prípade sťažovateľky tak, že získala 1243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení 3 roky a 148 dní. Medzi účastníkmi nebola sporná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a ani doba dôchodkového poistenia pre priznanie nároku na invalidný dôchodok. Sporným zostalo určenie dňa vzniku invalidity

Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti najmä namietala, že v jej prípade nemožno aplikovať ust. § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení a požadovať splnenie podmienky doby poistenia v dĺžke najmenej 8 rokov, keďže obdobie dôchodkového poistenia nebola schopná získať z dôvodu nemožnosti získať a vykonávať zamestnanie pre nepriaznivý zdravotný stav

23. Kasačný súd konštatuje, že subjektívne presvedčenie sťažovateľky o tom, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej nastal už pred dňom vzniku invalidity určeným posudkovými lekármi, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následku na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske činnosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b), ods. 3, ods. 5 zákona o sociálnom poistení) zákona č. 461/2003 Z.z.). Výsledkom tohto posúdenia - posudkovej činnosti - je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

24. Kasačný súd po preskúmaní príslušných lekárskych posudkov na oboch stupňoch a tiež vzhľadom na obsah posudkového spisu, súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené účastníčkou konania v priebehu dávkového konania, dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že posudky posudkových lekárov vyššie uvedené požiadavky na ich obsahovú stránku spĺňajú.

25. Pokiaľ žalobkyňa v kasačnej sťažnosti uvádzala, že od skončenia školy nebola schopná sa zamestnať, v období od r. 1999 do r. 2002 vyskúšala 6 zamestnaní, pracovný pomer s ňou bol ukončený vždy v skúšobnej lehote a má za to, že tieto jej problémy udržať si zamestnanie už vtedy boli spôsobené jej nepriaznivým zdravotným stavom, kasačný súd konštatuje, že psychiatrická choroba u nej v roku 2002 nebola žiadnym dôkazom preukázaná.

Práve pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie bola žalobkyňa uznaná invalidnou a to od dátumu jeho diagnostikovania. Nebolo teda preukázané, že by toto (alebo iné) ochorenie podmieňujúce určenie miery poklesu pracovnej činnosti nad 40% bolo u nej prítomné pred týmto dátumom, teda ani v roku 2002.

PRAEMIUM-PERMANSIO, s. r. o., Košice, ktorého lekármi, psychiatrami boli J.. I., J.. A. Z. J.. J., ktorí žalobkyňu v období rokov 2014 - 2018 vyšetrovali. 27. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka tak v prvostupňovom ako ani v odvolacom konaní neprodukovala žiadne dôkazy a ani nenavrhla doplnenie konkrétnych dôkazov, ktorými by sa preukázalo, že jej zdravotný stav ju činil invalidnou už pred rokom 2018. Kasačný súd konštatuje, že ak sťažovateľka v odvolacom konaní spochybnila závery prvostupňového správneho orgánu, bolo v jej záujme a zároveň aj jej povinnosťou ako účastníčky správneho konania navrhnúť konkrétne dôkazy na podporu jej tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení), čo neučinila. Dôkazmi navrhovanými pred správnym súdom (vyžiadanie si lekárskych správ od všeobecných lekárov, opätovných lekárskych správ psychiatrov J.. I. G. J.. A., vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia momentu vzniku invalidity) aj podľa názoru kasačného súdu, v súlade s názorom správneho súdu, nebolo potrebné doplniť dokazovanie, keďže súčasťou posudkového spisu žalovanej boli všetky odborné lekárske nálezy predložené sťažovateľkou, vrátane nálezov z psychiatrických vyšetrení J.. I.Q. G. J.. A. v rokoch 2014 až 2018, pričom závery obsiahnuté v odborných lekárskych nálezoch korešpondujú so závermi, ku ktorým dospeli vo veci konajúce posudkové orgány vo svojich posudkoch. Posudkový záver žalovanej o poklese schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť k určitému dátumu bol zistený na základe relevantných listinných dôkazov v zmysle § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a dáva jasné odpovede na nastolené odborné otázky. 28. Ako nedôvodnú kasačný súd potom vyhodnotil námietku, že nemožno aplikovať § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení a mal by sa aplikovať § 72 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Bolo dostatočne preukázané, že žalobkyňa sa stala invalidnou v roku 2018, a nie v roku 2002 a preto žalovaná správne aplikovala § 72 ods. 1 písm. e) cit. zákona a na vznik nároku na invalidný dôchodok vyžadovala 8 rokov dôchodkového poistenia, keďže žalobkyňa k dátumu vzniku invalidity mala 36 rokov. 29. Vzhľadom k uvedenému vyššie kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľky, vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako nedôvodné, keďže tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne preto podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú. 30. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná a preto má právo na náhradu trov kasačného konania. Keďže však neboli splnené podmienky § 168 SSP, súd jej náhradu nepriznal. Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 31. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.