7Ssk/16/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 26Sa/1/2020-80 zo dňa 26.10.2021 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 66272-3/2019-BA zo dňa 08.11.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni voči žalovanej priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v rámci administratívneho, ani v rámci súdneho konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa splnila podmienky nároku na materské, a to vrátane podmienky dosiahnutia najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, a to s prihliadnutím na úpravu ust. § 49a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení), ktoré ustanovenie vo vzťahu k naplneniu tejto podmienky zohľadňuje aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyni v prejednávanom prípade nárok na materské vznikol od 25.07.2019. Keďže v rozhodujúcom období roku 2018 nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, bolo potrebné výšku materského určiť z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

4. Správny súd konštatoval nedostatok dôvodov, na základe ktorých bolo ustálené, že žalobkyni nepatrí vymeriavací základ z ňou uplatnenej sumy vyplývajúcej z Dohody, teda počítaný zo sumy 1600 eur. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaná dospela k záveru, že by sa v prípade postupu žalobkyne a jej zamestnávateľa malo jednať o zneužívanie systému sociálneho poistenia. Žalovaná svoje úvahy založila len na skutočnosti, že ku zvýšeniu mzdy žalobkyne malo dôjsť v čase práceneschopnosti a materskej dovolenky žalobkyne a zo skutočnosti ohľadom konateľa, ktorým je Jaroslav Rovňan.

Správny orgán v rámci administratívneho konania nevykonal žiadne šetrenie, z ktorého by bolo možné konštatovať odlišný prístup zamestnávateľa ARTCO, s.r.o. vo vzťahu k žalobkyni a vo vzťahu k iným zamestnancom tejto obchodnej spoločnosti čo sa týka ich mzdového ohodnotenia. Pre záver správnych orgánov o zneužívaní systému sociálneho poistenia nemôže postačovať len úvaha správneho orgánu a odkaz na účel zákona, ale je potrebné, aby takáto úvaha bola podložená aj dostatočným zistením skutkového stavu. Podstatnou skutočnosťou je, že žalobkyňa splnila predpoklady na to, aby jej vznikol nárok na materské, čo v danom prípade nebolo spochybnené.

Správny orgán na tento doklad neprihliadal len z vyššie uvedených dôvodov, tvrdiac zneužívanie systému sociálneho poistenia. Takéto posúdenie podľa názoru správneho súdu nedáva účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo tento dôkaz nebol spôsobilý preukázať žalobkyňou tvrdenú výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu,

6. Sťažovateľka uviedla, že pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia mala k dispozícii jednak listinné dôkazy a jednak dôkazy vyplývajúce z informácií získaných vlastnou činnosťou. Poukázala na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a skonštatovala, že po komplexnom náhľade nemožno dospieť k inému záveru ako k takému, že konanie žalobkyne a jej zamestnávateľa ARTCO, s.r.o. nesie zreteľné znaky zneužívania systému sociálneho poistenia. Skutočnosť, že jediným konateľom obchodnej spoločnosti ARTCO, s.r.o. je Jaroslav Rovňan (manžel žalobkyne) uvedené len podporuje. Vo svojom rozhodnutí poukázala na účel materského obsiahnutý v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení a na potrebu rešpektovať pri výklade právnych noriem nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a prihliadať na základné princípy systému sociálneho poistenia. Krajský súd sa však týmito skutočnosťami nezaoberal, k aplikácii § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa nevyjadril a neuviedol jeho

7. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 17.12.2021. Navrhla kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) cit. zákona výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.

Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil nasledovné: Žalobkyňa si nárok na materské a jeho výplatu uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina žiadosťou č. B1153933 z poistného vzťahu zamestnanca ARTCO s.r.o. zo dňa 24.07.2019.

24.07.2019 (všetky prehľady s dátumom spracovania dňa 10.02.2020); - prehľad vyplatených nemocenských dávok pred a po materskej v období od 21.07.2016 do 22.09.2016 a od 09.06.2017 do 07.06.2018 (oba prehľady zo dňa 11.02.2020); - prehľad vyplateného materského v období od 23.09.2016 do 08.06.2017 a od 25.07.2019 do 31.01.2020 (oba prehľady zo dňa 11.02.2020). Súčasťou administratívneho spisu je tiež: - kópia prvostupňového rozhodnutia o nároku žalobkyne na materské zo dňa 30.09.2016, ktorým jej bol priznaný nárok na materské od 23.09.2016, a to na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme žalovanej; - kópia prvostupňového rozhodnutia o zvýšení materského za obdobie od 01.05.2017 zo dňa 09.06.2017 na čiastku 30,49867500 eur za deň; - kópie prvostupňových rozhodnutí o priznaní nároku na nemocenské zo dňa 08.09.2016 a zo dňa 11.07.2017.

25.07.2019. Zamestnávateľ žalobkyne poskytol údaj o predpokladanom príjme vo výške 1600 eur a zároveň bola Sociálnej poisťovni doručená fotokópia Dohody s dohodnutou mzdou za vykonanú prácu 1600 eur brutto s účinnosťou od 01.01.2018. Konštatoval, že k reálnemu výkonu práce za dohodnutú mzdu nedošlo z dôvodu, že menovaná mala prerušené poistenie z titulu čerpania rodičovskej dovolenky od 09.06.2017 do 24.07.2019. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol s odvolaním sa na účel zákona pri výpočte materského, že neakceptuje predpokladaný príjem poskytnutý zamestnávateľom vo výške 1600 eur. Konštatoval, že pri

zvýšeného deklarovaného príjmu zamestnávateľom, ktorý žalobkyňa nikdy nedosahovala, by bolo v rozpore s účelom zákona a so základnými princípmi sociálneho poistenia, keď výška dávky má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné.

16. Dôvodom pre neakceptovanie Dohody zo strany prvostupňového správneho orgánu bol poukaz na účel zákona o sociálnom poistení. Kasačný súd uvádza, že hoci konanie pred prvostupňovým aj druhostupňovým správnym orgánom tvorí jeden celok a v záujme hospodárnosti konania nedostatok v dokazovaní prvostupňového správneho orgánu je možné konvalidovať doplnením dokazovania pred druhostupňovým správnym orgánom bez potreby zrušenia aj prvostupňového správneho rozhodnutia, neznamená to, že prvostupňový správny orgán môže na riadne odôvodnenie rozhodnutia rezignovať a odňať účastníkovi konania možnosť relevantne sa v odvolacom konaní brániť, keďže možnosť adekvátne reagovať námietkami na odôvodnenie rozhodnutia sa týmto presúva z odvolacieho konania až na konanie pred správnym súdom. Kasačný súd dodáva, že rovnako nie je postačujúce, ak odvolací správny orgán svoju správnu úvahu rozvádza až dodatočne, vo vyjadrení k žalobe, resp. až v samotnej kasačnej sťažnosti; týmto postupom nemožno zhojiť vady rozhodnutia spočívajúce v nedostatku dôvodov rozhodnutia, absenciu ktorých žalobkyňa vo svojej žalobe namietala. 17.

na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie u zamestnávateľa. Sťažovateľka v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia neozrejmila prečo, hoci sama nároky na materské a nemocenské v predchádzajúcom období priznala, svoj náhľad v súvislosti s predloženou Dohodou zmenila. Vo vzťahu k Dohode žalovaná síce konštatovala, že k zvýšeniu mzdy o 28% došlo po viac ako 17-tich mesiacoch odvtedy, čo žalobkyňa dosiahla vymeriavací základ, v čase čerpania rodičovskej dovolenky, resp. práceneschopnosti a túto skutočnosť bez bližšieho odôvodnenia vyhodnotila ako neopodstatnene zvýšený deklarovaný príjem zamestnávateľom, ktorý by bol v rozpore s účelom zákona a princípmi systému

V dôsledku vyššie uvedených pochybení žalovaná zaťažila svoje rozhodnutie vadami nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zisteného skutkového stavu. 18. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že podklady, z ktorých žalovaná vo svojom rozhodnutí vychádzala a ktoré sú zrejme výstupom z informačného systému žalovanej, boli spracované až po podaní správnej žaloby žalobkyňou, t. j. v reálnom čase vydania rozhodnutí oboch správnych orgánov sa v administratívnom spise nenachádzali a žalobkyňa nemala ani teoretickú možnosť sa s ich obsahom oboznámiť. Okrem toho sa v administratívnom spise nenachádza „Protokol o výsledku kontroly odvodu na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie“, ktorý mal byť do tohto spisu vložený ako príloha k dokumentu „Odstúpenie odvolania - P. S. - NP - materské“ zo dňa 23.08.2019. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že administratívny spis žalobkyne nie je žurnalizovaný a zviazaný, dáva kasačný súd žalovanej do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/40/1997 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Pokiaľ sťažovateľka argumentuje, že po komplexnom náhľade nemožno dospieť k inému záveru než takému, že konanie žalobkyne a jej zamestnávateľa nesie zreteľné znaky zneužívania systému sociálneho zabezpečenia, kasačný sú konštatuje, že tento komplexný náhľad - správnu úvahu je potrebné v prvom rade vniesť do odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Sťažovateľka argumentuje, že žalobkyňa neostala bez zabezpečenia príjmu, kasačný súd konštatuje, že hoci aj nižšia priznaná dávka môže spĺňať účel hmotného zabezpečenia, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom pre nepriznanie vyššej dávky, ak by na ňu mala žalobkyňa nárok.

Vo všetkých uvedených konaniach, na rozdiel od tu prejednávanej veci, vychádzal správny orgán z dostatočne zisteného skutkového stavu a kasačný súd nezistil ani vady odôvodnenia, preto kasačný súd vyhodnotil aj túto námietku sťažovateľky ako nedôvodnú.

22. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobkyňa bola kasačnom konaní úspešná, pretože kasačná sťažnosť žalovanej bola zamietnutá a má preto právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v plnom rozsahu.

V Bratislave dňa 31. mája 2023