7Ssk/16/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného vo veci žalobcu: T.. P. P., nar.XX. V. XXXX, bytom B. X, B., právne zastúpený: AK | AK s.r.o., Suché Mýto 6, Bratislava, IČO: 54844762, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 9. novembra 2018, č. 60215-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Sa 6/2019-122 z 24. novembra 2022 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) predpísala za obdobie mesiacov február, marec, apríl, máj 2018 poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 1.152,40 Eur. Žalovaná odmietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila v celom rozsahu. 3. Ďalej mal správny súd preukázané, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v období od 17. októbra 2005 do 29. septembra 2017 na základe živnostenského oprávnenia, čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Malacky. Ohľadom skutkového zistenia o ukončení živnostenského podnikania žalobcom nebol medzi žalobcom a žalovanou spor. Zároveň správny súd zistil, že žalobca bol od 10. apríla 2013 držiteľom osvedčenia vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ako autorizovaný stavebný inžinier. 4. Žalobca v správnej žalobe o. i. namietal najmä skutočnosť, že dňa 29. septembra 2017 zrušil svoje živnostenské oprávnenie, po ukončení podnikania na základe tohto oprávnenia pokračuje v podnikaní výlučne prostredníctvom spoločnosti A33 s.r.o. Za sporné medzi žalobcom a žalovaným správny súd považoval tvrdenie žalovanej, že napriek tomu, že žalobca k 29. septembru 2017 ukončil podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, táto skutočnosť nemá za následok zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“), pretože právne postavenie SZČO na účely zákona má žalobca aj naďalej na základe osvedčenia autorizovaného stavebného inžiniera vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov. 5. Správny súd orgánom verejnej správy vytkol, že nedostatočne definovali, na základe ktorého z ustanovení § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vyhodnotili, že na strane žalobcu došlo k splneniu podmienok pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalovaná síce uvádza, že pre nadobudnutie uvedeného statusu je podmienkou aj dosahovanie príjmov uvedených v cit. ustanoveniach zákona č. 461/2003 Z. z., z rozhodnutí však nevyplýva, na základe akého ustanovenia bol žalobca vyhodnotený ako osoba, ktorá túto podmienku splnila. Správny súd ďalej uviedol, že nezrozumiteľne pôsobí aj identifikácia žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí uvedením už neaktívneho IČO žalobcu (popri variabilnom symbole a rodnom čísle). Pritom aj sama žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí identifikuje žalobcu už len rodným číslom. Na základe uvedeného správnu súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a pre nedostatok dôvodov.

6. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. V dôvodoch kasačnej sťažnosti konkrétne uviedla, že rozhodnutia spĺňajú náležitosti ustanovené v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zároveň zdôraznila, že rozhodnutie pobočky ako prvostupňového správneho orgánu spolu s rozhodnutím žalovanej je nutné považovať za jeden celok. V dôsledku toho postačí, ak sa námietkami účastníka konania zaoberá odvolací orgán. Žalovaná v rozhodnutí poukázala na § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011. Súčasne uviedla, aký príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobca dosiahol v rozhodnom období (rok 2016) a zároveň poukázala na skutočnosť, že tento príjem je vyšší ako zákonom stanovená suma, na základe čoho žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Zákon č. 461/ 2003 Z. z. pri posudzovaní vzniku, zániku, trvaní povinného nemocenského a dôchodkového poistenia nerozlišuje z akej činnosti SZČO dosiahla príjmy v rozhodnom období, rozhodujúca je len skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla príjem ako SZČO. Žalovaná zároveň odkázala na judikatúru kasačného súdu vrátane rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2020. 8. Rovnako zastáva názor, že IČO uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nemá za následok nezrozumiteľnosť v identifikácii žalobcu a nezákonnosť rozhodnutia. V rozhodnutí žalovanej bol následne žalobca správne identifikovaný len rodným číslom, ktoré je uvedené aj na rozhodnutí prvostupňového orgánu. 9. V závere žalovaná odkázala na judikatúru slovenských a českých súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a odôvodnenia rozhodnutí. S odkazom na judikatúru a § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku. Okrem sa podľa judikatúry nezrušuje rozhodnutie len preto, aby sa formálne zopakovalo konanie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

14. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

17. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím pobočky žalovanej a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy právnych predpisov postupom podľa SSP dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

18. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

21. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu (ods. 2). V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (ods. 4). Podľa § 209 ods. 6 prvá veta cit. zákona v rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Podľa § 173 ods. 1 cit. zákona je účastníkom konania o. i. osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má konať.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Skutkové okolnosti v danej veci potvrdili, že žalobca za rok 2016 dosiahol ako SZČO príjem z tejto činnosti vyšší než zákonom stanovená hranica (§ 138 ods. 5 zákona č. 461/ 2003 Z. z.). Žalobca bol súčasne držiteľom živnostenského listu od 19. októbra 2005 do 29. septembra 2017 a od 10. apríla 2013 ako autorizovaný stavebný inžinier zapísaný v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov vedený Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Ako uviedol aj správny súd, tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Sporné ostalo, či osvedčenie autorizovaného stavebného inžiniera predstavovalo výkon činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak by totiž takého oprávnenie na výkon činnosti žalobca stratil skôr, ako sa naplnili podmienky podľa § 21 ods. 1 alebo 2 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné poistenie by muselo zaniknúť.

25. Postavenie autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov upravuje zákon SNR č. 138/1992 Zb. autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Ten konkrétne v § 3 ods. 7 upravuje spôsoby, ako možno vykonávať regulované povolanie, a to sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (slobodné povolanie) alebo v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako jej zamestnanec, spoločník alebo konateľ. Žalovaná sa však vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberala normami tohto zákona, najmä tým, ako možno vykonávať jednotlivé povolenie, na akých základoch a aké oprávnenia sú s jednotlivými formami spojené. Bez takejto analýzy žalovaná nemohla dospieť k záveru, či samotný zápis žalobcu v registri autorizovaných stavebných inžinierov znamenal aj jeho oprávnenie vykonávať túto činnosť a dosahovať príjmy v zmysle § 6 zákona č. 595/2003 Z. z.

Vzhľadom na vyššie opísané nedostatky, preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie pobočky žalovanej nevyhovujú požiadavkám § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. 27. Kasačný súd sa však nestotožnil s názorom správneho súdu, že uvedenie neaktívneho IČO žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí vykazuje znaky nezrozumiteľnosti v identifikácii žalobcu. Samotné ustanovenie § 206 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje, aby sa v rozhodnutí uviedlo iba meno a priezvisko účastníkov konania. V danom prípade však v rozhodnutí pobočky aj ústredia žalovanej bolo navyše uvedené aj rodné číslo žalobcu, ktoré jednoznačne identifikuje fyzickú osobu (porov. § 2 ods. 1 zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov). Napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie popri tom uvádza aj neaktívne IČO žalobcu, nemožno tvrdiť, že by došlo k nemožnosti či nezrozumiteľnosti pri identifikácii žalobcu, čo v konečnom dôsledku dokazuje aj to, že počas celého správneho (súdneho) konania nevystali pochybnosti, že by rozhodnutia nemali byť adresované práve žalobcovi.

28. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd námietky žalovanej proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné, keďže neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť žalovanej podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.