7Ssk/16/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200141.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/25/2020
- IČS
- 1020200141
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: Q.. Š. X.Ý., nar. X. Q. XXXX, Š. XXX/ XX, B., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 36588725, Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 25. novembra 2019, č. SPOU-PO-PK-88/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/25/2020-305 z 26. októbra 2023 takto
rozhodol:
Rozsudok
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/25/2020-305 z 26. októbra 2023 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol pred 1. októbrom 2019 príslušníkom Policajného zboru ustanoveným do funkcie „veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru“. Viceprezident Policajného zboru ho
personálnym rozkazom z 26. septembra 2019 (č. 15) odvolal z tejto funkcie k 30. septembru 2019 s tým, že ustanovenie do novej funkcie od 1. októbra 2019 mal vykonať riaditeľ riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície. Na odôvodnenie uviedol, že doterajšia funkcia žalobcu bola zrušená organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/ 2019, a odkázal na § 35 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom do 31. decembra 2019.
2. V odvolaní proti tomuto personálnemu rozkazu žalobca namietal, že organizačná zmena je účelová, pretože sa nepodvolil tlaku a sám nepožiadal o prepustenie. Poukázal na to, že ide o tretiu organizačnú zmenu tejto jednotky v krátkom čase, organizačné opatrenie č. 17/ 2019 sa však nedotklo nikoho iného okrem jeho funkcie. Zdôraznil, že organizačná zmena podľa cit. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. si vyžaduje, aby novo zriadená funkcia mala inú náplň činnosti. Namiesto doterajšej funkcie „veliteľ mobilnej zásahovej jednotky“ sa vytvorila funkcia „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“, ktorá už názvom nezodpovedá prílohe k zákonu č. 73/1998 Z. z. a nezodpovedá ani 7. platovej triede.
Pokyn Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. 17/2014 o činnosti mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru bol v tejto súvislosti s účinnosťou od 1. októbra 2019 doplnený pokynom č. 27/2019, ktorým sa novej funkcii „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“ (popri doterajších úlohách veliteľa) určili tri nové úlohy. Podľa žalobcu však tieto tri úlohy mobilná zásahová jednotka a jej veliteľ plnili už pred touto zmenou, a to buď na základe iných interných riadiacich aktov alebo priamo na základe právnych aktov Európskej únie.
Navyše, tieto zmeny úloh sa dotkli viacerých funkcií, ale zrušili len jeho funkciu. 3. Žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 25. novembra 2019 zamietol toto odvolanie. Na úvod zdôraznil, že účelom organizačných zmien bol nárast úloh a kvalitatívny posun
riadiacej funkcie. Preto ministerka vnútra vykonala organizačné zmeny v tabuľke počtov mobilnej zásahovej jednotky. Následným pokynom riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície jej boli určené tri nové úlohy. Táto zmena je organizačnou zmenou v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Tvrdenia žalobcu v úvode jeho odvolania s ňou nemajú časový a vecný súvis, jej cieľom nebolo zmeniť jeho služobné zaradenie, rovnako nebolo dôvodom jeho preloženia ani negatívne hodnotenie jeho služobných výsledkov. Žalovaný zdôraznil, že personálny rozkaz má len deklaratórny charakter, k zmenám došlo už personálnym opatrením č. 17/2019, ktoré žalovaný nemôže spochybňovať. Rovnako nemôže hodnotiť vhodnosť ďalších rozhodnutí vedúcich funkcionárov ministerstva. Žalovaný odmietol aj tvrdenú účelovosť organizačného opatrenia s cieľom poškodiť žalobcu, pretože si ho vyžiadali nové úlohy pre mobilnú zásahovú jednotku. Príloha zákona č. 73/1998 Z. z. neustanovuje všetky možné funkcie, ktoré môžu byť systemizované, a novo zriadená funkcia „riaditeľ jednotky“ je v súlade s katalógom riadiacich funkcií. Zaradenie funkcie do platovej triedy nie je vecou
žalovaného, ale ministerky vnútra. Zmena náplne činnosti funkcie „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“ vyplýva z pokynu č. 27/2019, ktorým sa zmenila kvalita činnosti ohľadom pohotovostných plánov. Rovnako sa mu novo zverili aj úlohy pri vytváraní databázy a vysielaní policajtov zahraničnej jednotky. Naopak, žalovaný súhlasil s tým, že v prípade úloh pri zasielaní údajov Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž nedošlo k podstatnej zmene, no zvyšné dve zmeny úloh vyhovujú požiadavke ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. K námietke žalobcovej diskriminácie zdôraznil, že nemal žiadne informácie, že by žalobca bol postihnutý niektorým diskriminačným dôvodom podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v
znení neskorších predpisov. Pokiaľ žalobca takýto dôvod vidí, podľa § 2a ods. 3 cit. zák. sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Žalovaný ďalej zvýraznil, že žalobca nemôže spochybňovať materiálnu potrebu vykonanej organizačnej zmeny, pretože by to odporovalo povahe služobného pomeru, k čomu odkázal aj na judikatúru.
Nespochybnil ani doterajšie služobné úspechy žalobcu, tie však nie sú podstatné pri rozhodovaní o preložení podľa § 35 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a nemožno ich ani zohľadniť. Po vydaní organizačného opatrenia č. 17/2019 nadriadený nemal inú možnosť než vydať personálny rozkaz. Ďalšie námietky považoval žalovaný za nepodstatné. 4. Žalobca sa bránil proti tomuto rozhodnutiu správnou žalobou, v ktorej v zásade zopakoval, že vykonaná zmena bola treťou v poradí, jeho funkcia bola zrušená len formálne, pretože náplň pôvodnej aj novej funkcie je v zásade rovnaká (s podrobným rozborom jednotlivých úloh) a voči ďalším policajtov v mobilnej zásahovej jednotke nebol vydaný obdobný personálny
rozkaz.
K žalobe pripojil okrem iného organizačné opatrenie č. 17/2019, predchádzajúce organizačné opatrenia, ako aj viacero ďalších interných aktov Policajného zboru, a navrhol tiež, aby si časť z nich vyžiadal správny súd. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-1S 25/2020-305 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj personálny rozkaz z 26. septembra 2019, podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP.
Na odôvodnenie uviedol, že obsahom administratívneho spisu nie je organizačné opatrenie č. 17/2019, hoci sa od neho odvíja personálny rozkaz. Ďalej personálny rozkaz v rozpore s § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. neuvádza obsah organizačnej zmeny ani správnu úvahu, ktorou bol nadriadený vedený pri
jeho vydaní. Tento rozkaz, ako aj preskúmavané rozhodnutie sú tak nepreskúmateľné; rovnako z nich nevyplýva, prečo žalobca nemôže zastávať novú funkciu. Ak dôvodom je uvedené organizačné opatrenie, ktoré ani žalobca, ani správny súd nemá k dispozícii, museli byť tieto rozhodnutia nepreskúmateľné. Skutkový stav potom nemá oporu ani v administratívnom spise. K tomu správny súd odkázal na svoje rozsudky sp. zn. 5 S 14/2018 a 1 S 20/2020.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnú sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nespochybnil, že administratívny spis neobsahuje organizačné opatrenie číslo 17/2019, považoval to však za zjavný omyl konkrétneho pracovníka.
Tento zrušovací dôvod podľa neho nemôže viesť žiadnemu výhodnejšiemu výsledku pre žalobcu. Organizačné opatrenie je obsiahly dokument majúci desiatky strán a služobné orgány doň v prípade potreby môžu nahliadnuť, no nezačleňujú ho do administratívneho spisu.
Ide o podobný postup ako v prípade rôznych usmernení alebo metodických pokynov. Ani správnemu súdu nič nebránilo, aby podľa § 102 ods. 1 SSP vyžiadal od žalovaného doplnenie administratívneho spisu. O organizačnom opatrení 17/2019 sa zmieňujú všetky ostatné podklady v administratívnom spise, z čoho je zrejmé, že služobné orgány ho mali k dispozícii. Preskúmavané rozhodnutie je svojou povahou deklaratórnym rozhodnutím, ktoré len deklaruje stav, ktorý nastal v dôsledku organizačného opatrenia. To potvrdila aj judikatúra, na ktorú žalovaný odkázal. Hoci správny súd svojím rozhodnutím formálne nevybočil z medzí zákona - Správneho súdneho poriadku, jeho rozhodnutie je v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti. Žalovaný vytkol správnemu súdu aj to, že dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia sú vágne a neposkytujú žiaden návod pre ďalší postup.
Z organizačného opatrenia 17/2019 je zistiteľné, že organizačná zmena voči žalobcovi spočívala v zrušení funkcie veliteľa mobilnej zásahovej jednotky a vytvorení novej funkcie s inou náplňou činnosti. Toto opatrenie bolo dostatočným podkladom pre vydanie personálneho rozkazu z 26. septembra 2019 č. 15, a preto sa v jeho odôvodnení odkazuje len na ustanovenie § 35 ods. 2 zákona 73/1998 Z. z. Takéto odôvodnenie spĺňa zákonné kritériá a je jednoznačné. Nie je zrejmé, ako by sa mala rozšíriť súdom žiadaná správna úvaha, teda ako by mal služobný orgán ďalej postupovať. Organizačné opatrenie má povahu tabuľky, kde sa v stĺpci „počty“ vpíše -1 alebo +1 a tým sa vyjadrí zrušenie alebo zriadenie funkcie. Personálny rozkaz potom túto skutočnosť len deklaruje, a preto plne postačí odkaz na toto opatrenie. O to viac potom tieto náležitosti spĺňa preskúmavané rozhodnutie, ktorého tvrdenú nepreskúmateľnosť správny súd ani nijako nevysvetlil. Takýto postup znemožňuje, aby žalovaný náležite postupoval podľa § 191 ods. 6 SSP, pretože z napadnutého rozsudku nemožno vyabstrahovať, čím má byť v ďalšom konaní
viazaný. 6. Žalobca navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zdôraznil, že ani žalovaný nespochybňuje, že organizačné opatrenie nebolo súčasťou administratívneho spisu. Dôvod, prečo nebolo, nie je podstatný, a správny súd nepochybil, keď si ho od žalovaného nevyžiadal. Žalovaný svoju kasačnú sťažnosť neodôvodňujú spôsobom, ktorý vyžaduje § 440 ods. 2 SSP, pretože nie je zrejmé, ktoré ustanovenie malo byť súdom vyložené ináč, ani nie ozrejmená ustálená prax kasačného súdu. Žalovaný nijako nereagoval na dôvody zrušenia, ktoré uviedol správny súd a ktoré nespočívali len v odôvodnení správnej úvahy. Rozhodnutia boli totiž nepreskúmateľné, pretože nereagovali na námietky žalobca v odvolaní. Okrem toho dôvodom zrušenia bolo, že skutkový stav nemá oporu v obsahu administratívneho spisu, ktorý podľa žalobcu ani nie je riadne vedený a žurnalizovaný. Organizačné opatrenie je normatívnym aktom, ktorý však nebol publikovaný v žiadnej zbierke žalovaného a policajtom zostáva neznámy, ak sa nestane súčasťou administratívneho spisu. Jeho obsahom musí byť aj preto, lebo nie je
vylúčené z prieskumu správnymi súdmi a tento prieskum nemožno obmedziť na súlad výroku personálneho rozkazu s opatrením. Nad rámec toho zopakoval ďalšie dôvody pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, ktoré uplatnil už v žalobe, no ktorými sa správny súd nezaoberal.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8. Na úvod možno do istej miery dať za pravdu žalobcovi, že formulácia kasačnej sťažnosti nie je ideálna. Žalovaný ju oprel aj o dôvod v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa tento dôvod musí vymedziť tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. To podľa judikatúry tunajšieho súdu znamená, že sťažovateľ má uviesť, ktorú normu správny súd nesprávne vyložil a z akých dôvodov, prípadne ktorú právnu normu správny súd nepoužil, hoci ju použiť mal, alebo ako konkrétne ju použil, hoci ju mal použiť inak (porov. obsiahlejší rozbor v uzneseniach tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 55/2020, 5 Sžk 18/2021, 4 Sžk 24/2021 a 6 Svk 17/2021). Na druhej strane však Ústavný súd Slovenskej republiky k obdobne znejúcemu ustanoveniu § 432 CSP zdôraznil, že úlohou dovolacieho (t. j. aj kasačného) súdu je snažiť sa autenticky porozumieť podávateľovi mimoriadneho opravného prostriedku (porov. nálezy sp. zn. I. ÚS 311/2023 alebo II. ÚS 237/2023). Je pravdou, že žalovaný na úvod akoby súhlasí s dôvodom zrušenia svojho rozhodnutia. V ďalšom texte však zreteľne zastáva názor, že obsah organizačného opatrenia je zistiteľný z ostatného obsahu administratívneho spisu, takže sama jeho absencia v ňom nemala byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Takéto vymedzenie - pri snahe o autentické pochopenie obsahu kasačnej sťažnosti - vyhovuje náležitostiam ustanoveným v § 440 ods. 2 SSP. Ďalej kasačná sťažnosť uvádza, že nie je nijako odôvodnený záver správneho súdu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, čo samo osebe možno podradiť pod sťažnostný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
9. Správny súd v prerokúvanej veci zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj personálny rozkaz z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP. Podľa týchto ustanovení správny súd zruší rozhodnutie, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, resp. ak skutkový stav, ktorý je vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Na tomto mieste je predovšetkým potrebné uviesť, že predmetom prieskumu správneho súd je rozhodnutie žalovaného, teda odvolacieho orgánu v zmysle § 243 zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa odseku 3 tohto paragrafu odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. V zmysle odseku 4 potom odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, ak sú na to dôvody, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí. Podľa ustálenej judikatúry k obdobne znejúcemu ustanoveniu § 59 Správneho poriadku tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy jeden celok (porov. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 116/96, 5 Sž 106/01, 6 Sžp 26/2011 alebo 7 Sžsk 58/2020 alebo rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 5 Sžk 29/2019).
10. Správny súd tak dôvody pre zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 SSP zisťuje a formuluje predovšetkým vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho orgánu a až následne vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového orgánu (porov. v tomto smere už rozsudok tun. súdu sp. zn. 6 Ssk 27/2023, ktorým bol zrušený rozsudok správneho súdu č. k. 1 S 20/2020-63 v obdobnej veci). Žalovaný však v tu prerokúvanej veci vo výsledku správne namieta, že záver o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia je v napadnutom rozsudku urobený bez
náležitého vysvetlenia. V odsekoch 33 a 37 jeho odôvodnenia sa správny súd zaoberá len stručným odôvodnením personálneho rozkazu. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré sa tiahne cez približne 13 strán, však správny súd nevyhodnotil.
Z jeho obsahu (ako ho reprodukoval kasačný súd v odseku 3 tohto rozsudku) je pritom zrejmé, že sa v ňom žalovaný snaží vyrovnať tak s námietkami, že zmena bola účelová voči žalobcovi, že na ňu neboli splnené podmienky, ako aj že nová funkcia je obsahovo v podstate totožná s predošlou. Rovnako sa v ňom žalovaný vyjadruje k otázke, či a do akej miery sa dalo prihliadať aj na iné okolnosti než len na samotnú organizačnú zmenu. Záver správneho súdu, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné, je tak skutočne veľmi všeobecný a vágny, čo žalovanému znemožňuje zistiť, ako má v ďalšom konaní postupovať, aby dosiahol súlad s názorom súdu. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie, podľa § 139 ods. 2 SSP je okrem iného povinný v odôvodnení uviesť, ak má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.
Odôvodnenie
napadnutého rozsudku správneho súdu však tejto požiadavke nevyhovuje (porov. podobne cit. rozsudok sp. zn. 6 Ssk 27/2023). 11. Pokiaľ ide o zrušovací dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP, nie je celkom pravdivým tvrdenie správneho súdu v odseku 41, že žalobca ani správny súd nemali k dispozícii organizačné opatrenie č. 17/2019. Toto organizačné opatrenie totiž sám žalobca pripojil k žalobe (hoci aj bez príloh, porov. č. l. 20 p. v. a č. l. 21), takže ho v tomto rozsahu mal k dispozícii aj správny súd. Zároveň však treba pripomenúť, že podľa judikatúry je citované ustanovenie jedným z prejavov princípu, že súdy v správnom súdnictve nenahrádzajú správne orgány, ale len preskúmavajú zákonnosť ich postupu. Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. použiteľného v prerokúvanej veci oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Výsledkom hodnotenia dôkazov je skutkový stav (jednotlivé skutočnosti), ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí (§ 241 ods. 3 cit. zák.). Úlohou správneho súdu je potom posúdiť, či v administratívnych spisoch majú oporu zistené skutočnosti, nie každý jednotlivý čiastkový argument, ktorým orgán verejnej správy zistený skutkový stav podoprel. Zrušiť rozhodnutie s použitím § 191 ods. 1 písm. f) SSP môže správny súd len vtedy, ak zistí, že skutkový stav (t. j. skutočnosti, z ktorých vychádza právne posúdenie) nemá žiadnu oporu v administratívnych spisoch alebo je s nimi v priamom rozpore (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. 4 Sžk 18/2020 a tam citovanú prejudikatúru). 12. Žalovaný vcelku správne namieta, že napadnutý rozsudok neobjasňuje celkom jasne ani otázku, prečo celý obsah organizačného opatrenia č. 17/2019 treba považovať za otázku skutkového stavu, a prečo by teda jeho absencia v administratívnom spise mala viesť k záveru, že skutkový stav v ňom nemá oporu. Samu existenciu tohto organizačného opatrenia totiž počas celého administratívneho konania nespochybňoval ani žalobca. Naopak, on sám vo svojom odvolaní celkom otvorene uvádza, že takéto opatrenie bolo vydané a na jeho
základe bola realizovaná reorganizácia mobilnej zásahovej jednotky konkrétnymi pokynmi úradu hraničnej a cudzineckej polície (porov. s. 3 odvolania). Tento pokyn je obsahom administratívneho spisu (príloha č. 6) a vyplýva z neho, ako konkrétne sa zmenili označenia a úlohy jednotlivých funkcií v mobilnej zásahovej jednotke. Napokon, ako príloha č. 1 je v administratívnom spise založený „Prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov / Prezídium Policajného zboru“, v ktorého záhlaví sa vysvetľuje, že ide o „Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č: 17/2019“ platné od 24. septembra 2019 a účinné od 1. októbra 2019.
V tejto prílohe je tabuľka, ktorej spodná časť sa týka Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance - Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru a je z nej zrejmý presun vo funkciách v tejto jednotke. 13. Na základe uvedeného sa tak kasačný súd vo výsledku stotožňuje s námietkou žalovaného, že sama absencia plného znenia organizačného opatrenia č. 17/2019 v administratívnom spise nepostačovala pre záver o tom, že preskúmavané rozhodnutia vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. To platí o to viac, že ani sám žalobca počas administratívneho konania nespochybňoval, že takéto organizačné opatrenie bolo vydané a že ním urobené zmeny sa týkali funkcie, do ktorej ustanovený. Rovnako žalobca tieto okolnosti nespochybňoval ani v správnej žalobe, v ktorej znova vychádzal z toho, že takéto organizačné opatrenie bolo vydané a že ním došlo k zrušeniu a vytvorenie určitých funkcií.
Spochybňoval však, či pokyn č. 27/2019 bol realizáciou tohto opatrenia a či ním opísaná funkcia „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“ je funkciou s inou náplňou služobnej činnosti. Tieto otázky smerujú k právnemu posúdeniu veci, teda či v jeho prípade boli alebo neboli naplnené podmienky organizačnej zmeny v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Pokiaľ správny súd považoval za potrebné mať na tento účel k dispozícii celé organizačné opatrenie, nič mu nebránilo žiadať žalovaného o jeho predloženie, a to eventuálne aj za použitia poriadkových opatrení v zmysle § 80 SSP.
Neúplnosť alebo nepredloženie žiadaných administratívnych spisov totiž podľa Správneho súdneho poriadku - na rozdiel od ustanovenia § 250j ods. 3 OSP účinného do 30. júna 2016 - nie je dôvodom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (porov. v tomto smere už cit. rozsudok sp. zn. 6 Ssk 27/2023).
IV. Záver
14. Správny súd tak vec nesprávne právne posúdil, ak zrušil rozhodnutie žalovaného aj personálny rozkazu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP z tých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozsudku. Pokiaľ navyše zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu ustanoveného v § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nevyhovuje jeho rozsudok požiadavkám § 139 ods. 2 SSP. Kasačná sťažnosť žalovaného je tak v zmysle uplatnených sťažnostných bodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
15. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Osobitne správny súd bude dbať na § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je zásadne viazaný žalobnými bodmi správnej žaloby, keďže v prerokúvanej veci nejde o žiadnu z výnimiek podľa odseku 2 tohto paragrafu. Preto sa v novom konaní nebude zaoberať okolnosťami, ktoré v správnej žalobe neboli namietané (absencia organizačného opatrenia v administratívnom spise, nedostatočné uplatnenie správnej úvahy v personálnom rozkaze), prípadne ktoré sú len formálnymi chybami, či už odstrániteľnými výkladom alebo bez vplyvu na samotnú podstatu rozhodnutia (porov. napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 408/ 2023, ods. 13, a tam citovanú judikatúru). Naopak, sústredí sa na posúdenie kľúčovej spornej otázky, či funkcia „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“ zriadená od 1. októbra 2019 má (v zmysle pokynu úradu hraničnej a cudzineckej polície č. 27/2019) skutočne inú náplň činnosti než funkcia „veliteľ mobilnej zásahovej jednotky“ existujúca do 30. septembra 2019, a teda či zrušenie a zriadenie týchto funkcií je organizačnou zmenou, akú ma namysli ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. 16. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. mája 2024