7Ssk/162/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: U. Y., W.. XX. XX. XXXX, F. Ď. XXXX/XX, XXX XX F. F., právne zastúpená JUDr. Juraj Macík, advokát, so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/1/2020-129 zo dňa 25. októbra 2021, v spojení s jeho opravným uznesením č. k. 20Sa/1/2020-188 zo dňa 8. apríla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

augusta 2016 invalidný dôchodok vo výške 145,70 eur mesačne, ktorý podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení bol zvýšený od 1. januára 2017 na 149,70 Eur mesačne, podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení na 153,80 Eur mesačne od 1. januára 2018 a na sumu 158,- Eur mesačne od 1. januára 2019 podľa § 82 a § 293dx cit. zákona.

žalobkyne. 3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. 20Sa/1/2020-129 zo dňa 25. októbra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 20Sa/ 1/2020-188 zo dňa 08. apríla 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Po preskúmaní veci považoval správny súd žalobkyňou uplatnené námietky nezákonnosti za nedôvodné. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku, ktorou žalobkyňa namietala nesprávne a neúplne zistenie skutkového stavu veci v súvislosti s označením rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a neuznania chronického únavového syndrómu, ako samostatného posudkovo významného ochorenia, pretože nemala oporu v obsahu vykonaných dôkazov, ani v platnej právnej úprave.

Z uvedeného vyplýva, že týmto tvrdením, ktoré nemalo oporu v obsahu vykonaných dôkazov nebola spochybnená správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, a preto na základe tejto žalobnej argumentácie nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Podozrenie na paranoidný vývoj pri zmiešanej poruche osobnosti žalobkyne bolo prvý krát vyslovené Y.. R. pri kontrole dňa 18. 08. 2016 a ďalšími odbornými vyšetreniami, vrátane diagnostickej psychiatrickej hospitalizácie bola uvedená diagnóza potvrdená. Pred dňom 18. 08. 2016 nebol u žalobkyne odbornými lekárskymi nálezmi preukázaný takýto závažnejší vývoj jej duševných ťažkostí, a preto bol dátum vzniku jej invalidity správne určený odo dňa vysloveného podozrenia, ktoré bolo neskôr potvrdené, že u žalobkyne ide o hraničnú psychotickú dekompenzáciu.

to, že pokiaľ ani z odborných lekárskych nálezov žalobkyne nevyplýva, že jej osobnosť je dezintegrovaná, tak potom je prijatý skutkový záver, že u žalobkyne nejde o dezintegráciu osobnosti v súlade s vykonanými dôkazmi, a teda tvrdenie žalobkyne, že tento záver nebol podložený lekárskymi správami, nemá oporu v obsahu vykonaných dôkazov.

syndróm ako oslabenie/poruchu imunitného systému. Žalobkyňa si pritom sama protirečí, keď sa dožaduje uznania chronického únavového syndrómu ako poruchy imunitného systému, ktorej dôsledkom je rozvoj duševných porúch osobnosti a pritom tvrdí, že chronický únavový syndróm bol u nej preukázaný diagnózou F 48.0 (neurasténia), ktorá je poruchou z okruhu neurotických, stresových a somatoformných a ktorej diagnostické potvrdenie vylučuje podľa Holmesových kritérií možnosť posudkového uznania chronického únavového syndrómu ako imunologického ochorenia.

8. Správny súd ďalej konštatoval, že posudkové vyhodnotenie žalobkyňou predložených odborných lekárskych nálezov bolo vykonané v súlade s ich obsahom a platnou právnou úpravou. Posudkový lekár dostatočne ozrejmil, že chronický únavový syndróm ako samostatnú diagnostickú jednotku v rámci poruchy imunity možno z posudkového hľadiska uznať len v prípade, že zodpovedá diagnostickým kritériám podľa Holmesa v zmysle kapitoly III. oddiel C prílohy k č. 4 k zákona o sociálnom poistení s tým, že pre jeho diagnostikovanie je okrem iného nevyhnutné vylúčenie iných možných ochorení poistenca, prejavujúcich sa chronickou únavou, a toto kritérium v prípade žalobkyne nebolo splnené. Keďže u žalobkyne nebolo splnené jedno z hlavných kritérií podľa Holmesa, a síce, že pri novo vzniknutej alebo vracajúcej sa výraznej únave alebo rýchlej unaviteľnosti, ktorá sa skôr nevyskytovala a spôsobuje viac než 50 % zníženie predošlej aktivity a trvá dlhšie než 6 mesiacov musia byť vylúčené iné patologické stavy (anamnesticky, fyzikálne, laboratórne), ktoré by sa mohli prejavovať podobnými ťažkosťami, zodpovedalo jeho posudkové vyhodnotenie so záverom,

spôsobilá spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Skutočnosť, že posudok posudkového lekára bol vypracovaný v neprítomnosti žalobkyne, ktorá s posúdením zdravotného stavu v jej neprítomnosti súhlasila, nemá nijaký vplyv na úplnosť posúdenia všetkých odborných lekárskych nálezov žalobkyne zvlášť, keď aj v priebehu posledného posudzovania svojho zdravotného stavu predkladala aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré posudkový lekár zohľadnil. Dôvod neúčasti žalobkyne, pokiaľ súhlasila s posúdením svojho zdravotného stavu vo svojej neprítomnosti, považoval správny súd za právne irelevantný. Podľa názoru správneho súdu posudkový lekár posudkovo vyhodnotil všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré boli preukázané odbornými lekárskymi nálezmi. Uviedol, že z

zvlášť. Poukázal na to, že žalobkyňa ani nenamietala, že by niektoré z jej ochorení nebolo posudkovo zohľadnené, s výnimkou chronického únavového syndrómu, ku ktorému sa správny súd už vyjadril. 10. Za nedôvodnú správny súd považoval tiež námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, pretože nezodpovedala obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ani

neakceptovania (týka sa najmä diagnózy chronického únavového syndrómu), teda uviedol úvahu pri hodnotení dôkazov. Rozhodnutie žalovaného obsahuje aj úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Priznanie invalidného dôchodku žalobkyni odvodil od vzniku jej invalidity, teda preukázaného viac ako 1 rok trvajúceho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, podľa diagnostických záverov odborných vyšetrení a miery závažnosti zistených zdravotných ťažkostí žalobkyne určil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a v zákonnom rozpätí priznaný percentuálny pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnil. Poukazom na relevantné zákonné ustanovenia a skutkové zistenia týkajúce sa obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne a zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období odôvodnil aj výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky.

11. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo správne a zodpovedalo objektívne preukázanému zdravotnému stavu žalobkyne. Určené rozhodujúce zdravotné postihnutie, priznaná percentuálna miera zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne a tiež dátum vzniku jej invalidity boli podložené zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a v súlade s jej obsahom logicky, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené.

Pretože skutkový stav veci týkajúci sa zdravotných ťažkostí žalobkyne bol zistený z predloženej zdravotnej dokumentácie úplne a správne, pričom určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, určený dátum vzniku jej invalidity i priznaná percentuálna miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola náležite odôvodnená, čím bol rešpektovaný záväzný právny názor súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, nebola žalobná námietka týkajúca sa jeho nerešpektovania dôvodná, pretože nezodpovedala obsahu administratívneho spisu a platnej právnej úprave.

Voči výške invalidného dôchodku žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky a ani správny súd nezistil žiadne vecné nedostatky pri určení jeho sumy. Správny súd žalobu žalobkyne zamietol v súlade s § 190 SSP, keď na základe žalobkyňou uplatnených žalobných námietok, ale ani po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod žalobkyňou namietanej nezákonnosti.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa podaním zo dňa 13. 01. 2022 (ďalej len „sťažovateľka“). Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby zmenil rozsudok správneho súdu tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Mala za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, keď ako postačujúce prijal rozhodnutie žalovaného vydané na podklade len psychiatrického vyšetrenia a nebral do úvahy skutočnosť, že jej ochorenie bolo konštatované všeobecným lekárom, imunológom, neurológom. Podľa nej imunológ, ak by bol v konaní pred súdom, resp. v konaní pred žalovaným vypočutý, by vyjadril práve prítomnosť chronického únavového syndrómu.

Sťažovateľka poukazom na kritériá pre stanovenie diagnózy chronický únavový syndróm podľa Holmesa, tvrdila, že z posudzovaných kritérií splnila obe hlavné, minimálne 10 z 11 symptómových a 3 z 3 fyzikálnych. Ďalej uviedla, že posudkový lekár nezobral do úvahy všetky lekárske odborné nálezy, a síce tie, ktoré už u sťažovateľky potvrdili chronický únavový syndróm, žalovaný ich tiež tendenčne nezobral do úvahy a ignoroval. Nesúhlasila s argumentáciou správneho súdu, že posudková činnosť žalovaného vo vzťahu k sťažovateľke bola vykonaná riadne a komplexne, majúc za to, že správny súd nesprávne právne posúdil aj dátum vzniku invalidity, keďže Y.. R. pred krajským súdom v roku 2016 jednoznačne uviedla, že žalobkyňa má ťažkú formu chronického únavového syndrómu, tzn. má ju viac ako 10 rokov a teda začiatok invalidizujúceho ochorenia sťažovateľky sa datuje od roku 2006.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne

15. Žalovaný využil svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadril sa ku kasačnej sťažnosti podaním č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 02. 2022. Dôvody, ktoré uviedla sťažovateľka v kasačnej sťažnosti žalovaný nepovažoval za opodstatnené. Mal za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil a žalobu sťažovateľky zamietol ako nedôvodnú. Stotožnil sa s právnym názorom správneho súdu, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia sťažovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia sťažovateľky na základe zhodnotenia predložených lekárskych vyšetrení a nálezov, ktoré mali k dispozícii. Podľa názoru žalovaného správny súd správne vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku sťažovateľky týkajúcu sa dátumu vzniku jej invalidity. Poukázal na to, že sťažovateľka v odvolacom konaní a v súdnom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Pochybnosti sťažovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považoval žalovaný za nedôvodné a vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Žalovaný závery napadnutého rozsudku správneho súdu preto považoval za vecne a právne správne. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

IV. Konanie pred kasačným súdom

17. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

19. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/1/2020-129 zo dňa 25. októbra 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 20Sa/1/2020-188 zo dňa 08. apríla 2022, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie

20. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).

21. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

V. Právne posúdenie kasačným súdom

Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.

23. Kasačný súd v súlade s citovanou právnou úpravou vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa priznania invalidného dôchodku žalobkyni za správne a súladné so zákonom.

25. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

27. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

29. Podľa § 153 ods. 3 písm. a), ods.5 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. októbra 2014 o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku opätovne tak, že jej žiadosť zamietla, pretože vznik jej invalidity nebol zistený, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

26Sd/327/2014-248 zo dňa 27. októbra 2016 pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý spočíval v existencii rozporov medzi posudkovým vyhodnotením duševných ťažkostí žalobkyne a diagnostickými závermi vyplývajúcimi s odborných psychiatrických nálezov. Sociálnej poisťovni - ústredie uložil povinnosť opätovne sa zaoberať posúdením zdravotného stavu žalobkyne tak, aby bol zistený úplne a správne a za účelom odstránenia rozporov ohľadom určenia a vyhodnotenia závažnosti duševného ochorenia žalobkyne mala nariadiť také dokazovanie, ktoré prispeje k úplnému a správnemu zisteniu skutočného stavu veci, teda zdravotného stavu žalobkyne. Mala žalobkyni nariadiť buď diagnostickú hospitalizáciu alebo zabezpečiť vyšetrenie jej zdravotného stavu znalcom s príslušnou odbornosťou.

V odvolacom administratívnom konaní, v rámci ktorého bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 12.10.2017 posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre v prítomnosti prísediaceho psychiatra, k zmene posudkového záveru nedošlo a aj tento posudok bol zohľadnený v rozhodnutí

31. V tomto konaní preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2019 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 17. decembra 2012 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznala žalobkyni od 18. augusta 2016 invalidný dôchodok vo výške 145,70 Eur mesačne, ktorý podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení zvýšila od 1. januára 2017 na 149,70 Eur mesačne, podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení na 153,80 Eur mesačne od 1. januára 2018 a na sumu 158,- Eur mesačne od 1. januára 2019 podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Z odôvodnenia vyplýva, že v nadväznosti na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/5/2018-209 zo dňa 14. januára 2019 bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený dňa 4. júna 2019 PL SP ústredie, pracovisko v Nitre so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1

Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená paranoidná porucha osobnosti v.s. trvalá s bludmi v zmysle kapitoly V., položka 5, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorú jej bol priznaný 50% pokles pracovnej schopnosti s 10% navýšením pre ostatné ochorenia (nediferencované systémové ochorenie spojiva s hypermobilitou, dorzalgie, iné, bližšie neurčené choroby zubnej drene a periapikálnych tkanív, subfebrility a únavový syndróm v rámci somatických ochorení).

K otázke únavového syndrómu sa posudkový lekár vyjadril už v posudku zo 17. 10. 2017 v tom zmysle, že nebol jednoznačne preukázaný ako samostatná choroba, ale iba ako syndróm pri iných ochoreniach. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobkyne, že chronický únavový syndróm u nej potvrdili viacerí lekári, pretože tento syndróm bol uvádzaný iba v diagnostickom súhrne pri ostatných chorobách. Uviedol, že diagnostika chronického únavového syndrómu je veľmi ťažká, má veľa symptómov, ktoré sú príznakmi aj iných ochorení, pričom neexistuje žiadna diagnostika, či laboratórne vyšetrenia na potvrdenie prítomnosti tohto syndrómu.

podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok a zároveň splnila aj ostatné podmienky na invalidný dôchodok, keďže ku dňu vzniku invalidity nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok, ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu jej invalidného dôchodku určil podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď vychádzal z priemerného osobného mzdového bodu, ktorý zistil z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1992 až 2015 po zohľadnení náhradných dôb a po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení hodnotou 0,6221, obdobia jej dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (4460 dní), ku ktorému bolo pripočítané obdobie jej dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku dňom 28. augusta 2039 (8410 dní), teda celkové obdobie jej dôchodkového poistenia činilo 12870 dní, čo predstavuje 35,2603 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia,

januára 2019. 32. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol v celom rozsahu odvolanie sťažovateľky a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia, poukázal na posudok posudkového lekára

nevyhovel. Vzhľadom na námietku zaujatosti posudkových lekárov, ktorú vzniesla žalobkyňa, bol posudkový spis postúpený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pracovisko v Trenčíne, ktorý zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdil v prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru psychiatrie po doplnení prepúšťacej správy z NÚRCH v Piešťanoch zo dňa 17. októbra 2019, výsledku vyšetrenia v ambulancii maxilofaciálnej chirurgie zo dňa 18. septembra 2019, z preventívnej stomatologickej prehliadky zo dňa 24.9.2019 a po predložení odpovede praktického lekára pre dospelých na list zo dňa 25.9.2019. Žalobkyňa sa posúdenia svojho zdravotného stavu nezúčastnila a súhlasila s jeho posúdením v jej neprítomnosti.

mononukleóze, suchá konjunktivitída, hemangiómy pečene, operácia myopie laserom 2002, v anamnéze v Nemecku pozitivita v moči na nikel, kobalt, molybdén z kovových zubných náhrad). V posudku zohľadnil prepúšťaciu správu z psychiatrickej hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici z 31.03.2017, objektívne závery z psychiatrických vyšetrení žalobkyne vykonaných Y.. R. E. Y.. V. z obdobia od 18. augusta 2016 až do 1. augusta 2017, z 5. septembra 2017, z 3. októbra 2017, z 12. októbra 2017 aj zo 7. mája 2019, psychologické vyšetrenie z 10. októbra 2017, neurologické vyšetrenie z 25. januára 2017, objektívne nálezy zo stomatologických vyšetrení vykonaných od 9. novembra 2016 do 21. apríla 2017, z 5. mája 2017, z 28. augusta 2019, z 11. septembra 2019 a z 9. septembra 2019, výsledok rehabilitačného vyšetrenia z 9. februára 2017 a z 5. októbra 2017, výsledky gynekologických vyšetrení z 21. júna 2017 a zo 17. júla 2019, prepúšťaciu správu z Národného ústavu reumatických chorôb (NÚRCH) v Piešťanoch z 20. septembra 2017, výsledok

Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne nezistil závažné zmeny v jej zdravotnom stave. Uviedol, že u nej naďalej prevažuje anxiózne- depresívna (neurotická) symtomatológia, ktorú psychológ hodnotí ako adaptačnú posttraumatickú poruchu (z okruhu neurotických) a psychiater ako zmiešanú paranoidnú

osobnosti. Preto je zodpovedajúcou mierou poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne pri tomto zdravotnom postihnutí v zmysle kapitoly V, položka 5, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení 50% miera jej zníženej pracovnej schopnosti. Ďalej uviedol, že žalobkyňou neboli predložené žiadne závažné psychiatrické nálezy, ktoré by potvrdzovali prítomnosť ťažkého stupňa ochorenia pred 18. augustom 2016, a preto je určený dátum vzniku invalidity dňom 18. augusta 2016 správny. Posudkový lekár ďalej uviedol, že žalobkyňa trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré je možné považovať za závažné a tie odôvodňujú navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti o ďalších maximálne možných 10% na celkových

kompetencie vo vzťahu k uznávaniu diagnózy chronického únavového syndrómu a únavu môžu dokumentovať len ako príznak. Nimi označená diagnóza G93.3 je podľa medzinárodnej kvalifikácie chorôb rezervovaná pre iné poruchy mozgu, a to syndróm únavy po viróze. Preto takúto diagnostiku nepovažoval posudkový lekár za presvedčivý dôkaz chronického únavového syndrómu. Aj podľa poslednej prepúšťacej správy z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch (v texte aj „NÚRCH“) je diagnóza chronického únavového syndróm uvádzaná v súvislosti s psychiatrickým ochorením. Pokiaľ praktický lekár žalobkyne pri kontrole trvania jej dočasnej pracovnej schopnosti dňa 18. júla 2019 zapísal, že chronický únavový syndróm je následkom infekcie a otravy v minulosti, posudkový lekár uviedol, že diagnostikovať otravu ťažkými kovmi je kompetentná vykonať jedine Klinika pracovného lekárstva v Bratislave, Martine alebo v Košiciach, kde vyšetrenie nebolo absolvované. Uvedené nezrovnalosti, keď dôvodom chronického únavového syndrómu má byť podľa lekárskych správ raz prekonaná viróza, inokedy psychiatrické ochorenie alebo otrava viedli posudkového lekára k presvedčeniu, že u žalobkyne nejde a ani nešlo o chronický únavový

V žiadnom z vyšetrení predložených žalobkyňou nebolo konštatované, ktoré príznaky z 11-tich príznakov podľa Holmesových kritérií (a následne Fukudových kritérií z roku 1994) sú u žalobkyne prítomné a ktoré nie, pričom je ich potrebných šesť. Posudkový lekár sa vyjadril aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam žalobkyne, a síce k 20 rokov trvajúcim ťažkostiam s chrupom, ktoré vzhľadom na prítomnosť retinovaných (neodstránených) zubných koreňov možno hodnotiť ako tzv. fokusy, čiže miesta, odkiaľ sú do organizmu vyplavované baktérie, ktoré následne spôsobujú subfebrility. Uviedol, že taký fokus sa podľa scintigrafie skeletu z júla 2019 stále v chrupe žalobkyne nachádza a je dôvodom na ďalšie vyšetrovanie a liečbu. Uviedol, že tým bol podaný dôkaz, že trvajúce subfebrility žalobkyne nie sú príznakom chronického únavového syndrómu, ale chronických zubných fokusov. U reumatologického ochorenia v zmysle nediferencovaného systémového ochorenia dlhodobo nie je doložená laboratórna, humorálna ani klinická aktivita a klinický stav neprogreduje, preto tomuto ochoreniu prisúdil posudkový lekár menšiu závažnosť v porovnaní s ostatnými ochoreniami.

K tvrdeniu žalobkyne o nesprávnom určení jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a o nesprávnom dátume vzniku jej invalidity posudkový lekár uviedol, že pred 18. augustom 2016 jej psychický stav nedosahoval úroveň poruchy osobnosti zodpovedajúcej invalidite a diagnóza bola dokumentovaná až v tento deň.

krajského súdu sp. zn. 26Sa/5/2018-209 žalovaný uviedol, že súdom vytýkané nedostatky a vady predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia odstránil. K námietke, ktorou sťažovateľka nesúhlasila s postúpením jej veci posudkovému lekárovi v Banskej Bystrici, žalovaný s poukazom na príslušné ust. zákona o sociálnom poistení konštatoval, že rešpektoval ustanovenia tohto zákona.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu (porovnaj sp. zn. 9Sžso/24/2011).

dôchodok. 34. Kasačný súd konštatuje, že s prihliadnutím na obsah preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a rovnako prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 18. 08. 2016, na základe vzniku jej invalidity od uvedeného dňa so 60% poklesom jej pracovnej schopnosti bolo vydané zákonne a zodpovedá objektívne preukázanému zdravotnému stavu žalobkyne, pričom žalovaný sa primeraným spôsobom vysporiadal aj s odvolacími námietkami sťažovateľky. Posudkoví lekári oboch stupňov sa v lekárskych posudkoch podrobne vysporiadali s lekárskymi správami obsiahnutými v posudkovom spise, pričom žalovaný prihliadol aj na lekárske správy doplnené sťažovateľkou po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, a svoje odborné závery logicky, zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnili. Sťažovateľka v priebehu konania pred správnymi orgánmi neprodukovala žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila závery prijaté posudkovým lekárom v lekárskom posudku zo dňa 17. októbra 2019 a zo dňa 04. júna 2019.

stavu. 36. Vo vzťahu k namietanej nesprávnosti pri výpočte invalidného dôchodku, keď sťažovateľka žiadala zohľadniť 12 hodinový pracovný čas, kasačný súd konštatuje. Správne orgány postupovali pri určovaní výšky invalidného dôchodku sťažovateľky správne, keďže právna úprava neumožňuje pri určovaní výšky invalidného dôchodku zohľadňovať iné skutočnosti ako sú uvedené v ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, preto kasačný súd vyhodnotil túto námietku ako

odôvodnené. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietky žalobkyne vzťahujúce sa na nedostatočné zistenie skutkového stavu a následne nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi a správnym súdom za plne nedôvodné.

39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov konania priznal. 40. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.