7Ssk/163/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: X. B., O.. XX. U. XXXX, V. G. XX, XXX XX M., právne zastúpená: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom Palackého 1, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. januára 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sa/12/2021-38 zo dňa 23. júna 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. januára 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaná potvrdila svoje prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. októbra 2020 o odňatí invalidného dôchodku žalobkyne od

fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35 % a za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková lekárka pobočky určila chronický polytopný vertebrogénny algický syndróm na podklade degeneratívnych zmien, ktoré zaradila do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E, položka 3., písm. b) hodnotené v percentuálnom rozpätí od 20 do 35 % podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Iné zdravotné ochorenia žalobkyne - chronická nestabilita pri chôdzi, najskôr vertigo cervikálne pri zlom postavení C chrbtice a fóbické vertigo, cervikobrachiálny syndróm obojstranne, tetánia a zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, neboli posudkovo závažné, a preto nebol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 cit. zák. V dôsledku podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky žalovanej v Košiciach dňa 24. novembra 2020, ktorá zotrvala na svojom predchádzajúcom závere a odstúpila spisovú dokumentáciu posudkovej lekárke ústredia. Posudková lekárka ústredia vychádzajúc z celej zdravotnej

3. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu a postupom v zmysle ustanovení konania o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa §§ 199 a nasl. SSP, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa §§ 177 a nasl. SSP dospel k záveru, že žaloba

odborného lekárskeho posúdenia. Pokiaľ tak žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, keďže takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 cit. zák. Navyše pokiaľ žalobkyňa sama nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárok ako i závery odborných vyšetrení (napr. neurologické, ORL, psychiatrické a iné), ktoré boli podkladom pre posudzovanie jej invalidity, súd nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárok za zaujaté, neodborné, či nesprávne, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa sa hospitalizácie či kontrolných vyšetrení ani nezúčastnila. Konštatoval, že posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporadúva so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Keďže v konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili posudkové závery v preskúmavanej veci, o ich objektívnosti, odbornej úrovni

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku správneho súdu

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia uvedeného rozsudku správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakovala svoju argumentáciu z predchádzajúcich podaní, že lekárske správy, ktoré v konaní predložila spochybňujú závery posudkových lekárok a závery z týchto lekárskych správ neboli posudkovými lekárkami vzaté do úvahy. Zdôraznila, že v zmysle § 119 a § 120 písm. a) SSP správny súd síce vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, avšak nie je ním viazaný a sám môže vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, čo podľa žalobkyne, vzhľadom na doručené lekárske správy mal. Žalobkyňa ku kasačnej sťažnosti pripojila ďalšie lekárske správy, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu nemala k dispozícii.

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobkyne

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/ 2020 Z. z., najvyšší správny súd začal činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prešiel od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h SSP) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť žalobkyne prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

9. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, na ktoré poukázal už správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ich kasačný súd neopakuje, a súčasne na ne poukazuje.

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

14. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

15. Kasačný súd v súlade s citovanou právnou úpravou vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa odňatia invalidného dôchodku žalobkyni za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru správneho súdu uvádza nasledovné.

17. Podľa § 71 ods. 1 až 10 cit. zák. je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. cit. zák. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd upriamuje pozornosť predovšetkým na to, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. V konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je jednou z podmienok na priznanie nároku na invaliditu.

Kasačný súd zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, mal za preukázané, že posudková lekárka pobočky dňa 2. októbra 2020 posúdila dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne na účely invalidného dôchodku a to na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na november 2019 so záverom, že výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 45 %, ale 35 %, a preto sa v zmysle § 71 ods. 1 cit. zák. žalobkyňa viac nepovažuje za invalidnú, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

pobočky lekárskym posudkom zo dňa 24. novembra 2020 opätovne posudzovala dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne. Posudková lekárka pobočky zotrvala na svojom predchádzajúcom závere, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % bez ďalšieho navýšenia, bola určená správne a celú spisovú dokumentáciu odstúpila posudkovej lekárke ústredia. Vychádzajúc z celej zdravotnej dokumentácie posudková lekárka ústredia zdravotný stav žalobkyne zhodnotila zhodne s predchádzajúcimi posudkami posudkovej lekárky pobočky žalovanej a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálila na 35 %. Sporným tak medzi účastníkmi ostalo určenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v percentuálnom rozsahu takom, aby vzhľadom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mohla byť žalobkyňa považovaná za invalidnú v zmysle § 71 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. 20. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti predovšetkým namietala, že lekárske správy, ktoré v konaní predložila spochybňujú závery posudkových lekárok a závery z týchto lekárskych správ

Do úvahy vzali stabilometrické vyšetrenie, ktoré bolo však bez poruchy stability pri stabilnej aj pohyblivej podložke, pri otvorených aj zatvorených očiach, závraty dominantne podmienené ochorením chrbtice. Takisto posúdili zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, avšak žalobkyňa na psychiatrické kontroly nechodí a nie je ani v pravidelnej liečbe psychiatra. Ďalej sa posudkové lekárky zaoberali klinickým stavom žalobkyne, kde došlo k zlepšeniu hlavne pri hodnotení postoja, ktorý je dlhodobo v norme, bez významnejších titubácií. Námietka žalobkyne, že lekárky závery z lekárskych správ nezohľadnili, tak nezodpovedá obsahu ich posudkov. Zohľadnenie však neznamená, že sa posudkoví lekári musia stotožniť s hodnotením jednotlivých ochorení tak, ako ich hodnotí žalobkyňa.

Z jazykového výkladu citovaného ustanovenia vyplýva, že ani existencia ostatných zdravotných postihnutí nezakladá poistencovi nárok na toto zvýšenie. Naopak, toto zvýšenie je právom posudkového lekára, ktorý pri tom uplatňuje zákonom povolenú správnu úvahu.

dňa 28. októbra 2022 doručené tunajšiemu súdu po lehote na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 443 ods. 1 SSP, ku ktorému boli pripojené nové lekárske správy ošetrujúcich lekárov, avšak tie boli z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovanej.

22. Záverom tak kasačný súd dodáva, že podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa posudkové lekárky pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1So/97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10So/97/2014 alebo sp. zn. 1So/72/2015). Správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi, pokiaľ nezistí, že obsah posudku je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo svojou celkovou skladbou je nepreskúmateľný. To však kasačný

23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby jej nárok na náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.