← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·19. 12. 2022

7Ssk/164/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:5022200038.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
16Sa/4/2022
IČS
5022200038
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: L. U., M.. XX. XX. XXXX, Q. F.. U.. A. XX/X, XXX XX L., proti označenej žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti označeného rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/4/2022 zo dňa 24. júna 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/4/2022 zo dňa 24. 06. 2022 zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 16Sa/4/2022 zo dňa 24. júna 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol žalobu žalobcu ako neprípustnú, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 2021 vo veci zamietnutia jeho žiadosti o invalidný dôchodok.

2. Správny súd v napadnutom uznesení napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach dospel k záveru, že neobsahovala povinné náležitosti správnej žaloby v zmysle § 202 ods. 1 písm. b), c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Napriek výzve správneho súdu - uznesenie č. k. 16Sa/4/2022-35 zo dňa 29. 04. 2022, žalobca nedoplnil svoje podanie o označenie žalovaného, označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, žalobný návrh. Správny súd zároveň poučil žalobcu, že ak svoje podanie nedoplní, môže ho odmietnuť a poučil ho, že v zmysle § 180 ods. 1 prvá veta SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. O odvolaní žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté Generálnym riaditeľom žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 01. 2022. Žalobca bol správnym súdom zároveň poučený o spôsobilom predmete súdneho prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. a) SSP. Správny súd poučil žalobcu, že žalobou napadol právoplatné prvostupňové

rozhodnutie žalovanej, pričom žalobca vyčerpal podanie odvolania podľa § 214 ods. 1 v spojení s § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003“). Prvostupňové rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím odvolacieho druhostupňového orgánu žalovanej tvorí jeden celok a správny súd pri preskúmaní zákonnosti sa zaoberá obidvoma rozhodnutiami. Na zaslanú výzvu správneho súdu žalobca reagoval tak, že navrhol, aby správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na nové konanie. Zároveň žalobca uviedol, že § 2 SSP nepripúšťa, aby správny súd rozhodoval o zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. A v danom prípade - odvolací orgán - generálny riaditeľ žalovanej - nemá zákonnú právomoc rozhodovať o právach fyzickej osoby, v danom prípade o jeho už vzniknutom nároku na invalidný dôchodok a ak by žiadal preskúmať takéto rozhodnutie, tak by konal protiprávne.

3. Správny súd skonštatoval, že neoznačenie žalovaného a neoznačenie rozhodnutia správneho orgánu žalobcom v okolnostiach predmetnej veci, ktoré by bolo spôsobilým predmetom konania v správnom súdnictve, je takou vadou podania, ktorá bráni ďalšiemu postupu správneho súdu. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok, tak za žalovaného by mal byť označený subjekt, ktorý rozhodoval o tomto opravnom prostriedku, t. j. generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava a predmetom prieskumu je druhostupňové rozhodnutie o odvolaní. Žalobca aj napriek jasnému návodu na označenie, správne neoznačil žalovaného, predmet a žalobný návrh, naopak trval na nesprávnom označení. Zároveň zo strany žalobcu bolo vylúčené, žeby v danom prípade došlo k omylu, pričom nie je možné i v prípade neformálneho posudzovania správnej žaloby súdom nahrádzať vôľu žalobcu a namiesto neho „dosadzovať“ chýbajúce údaje správnej žaloby priamo súdom. Vzhľadom na to, správny súd dospel k záveru, že pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. h) SSP

v spojení s § 59 ods. 3 SSP je potrebné odmietnuť žalobu, keďže z dôvodu žalobcom neakceptovaného prístupu správneho súdu k odstraňovaniu nedostatkov jeho podania, pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať.

4. Zároveň správny súd záverom dodal, že je aj ďalší dôvod pre odmietnutie žaloby. Napriek jasnému poučeniu o podmienkach konania, žalobca uvedené nerešpektoval, pričom sa nemôže nahrádzať vôľa žalobcu, pretože len v jeho dispozícii je označiť rozhodnutie, ktoré žiada súdom preskúmať. Žalobca aj napriek uvedenému trval na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, preto je dôvodom na odmietnutie žaloby s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP.

5. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom správneho súdu mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva (právo konania za jeho účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Zároveň dodal, že jeho žaloba bola nezákonne odmietnutá. Sťažovateľ namieta, že v napadnutom uznesení, „zo strany samosudkyne ani náznak neni, žeby mi chcela poskytnúť súdnu ochranu pre porušenie môjho práva a to práva na invalidný dôchodok“. Tým, že správny súd rozhodol bez nariadenia verejného konania došlo podľa sťažovateľa k porušeniu článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd „.

. .každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach“. Poukázal, že § 137 ods. 1 SSP umožňuje súdu prejednať jeho bez nariadenia pojednávania, týmto však dochádza k porušovaniu zásady verejnosti súdneho konania, ktorá nie je iba v záujme účastníkov, ale aj v záujme celej verejnosti, pretože je to jedným z rozhodujúcich momentov pre nastolenie dôvery vo výkon spravodlivosti. Tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie došlo k tomu, že sťažovateľ ako účastník konania nebol súdom riadne vypočutý a nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo má byť podľa neho v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ uviedol, že ani v zaslanej výzve a rovnako ani v napadnutom uznesení sa nedočítal v čom jeho správna žaloba nie je v súlade s § 202 SSP a v zmysle akého ustanovenia SSP mal správnou žalobou žiadať správny súd o preskúmanie zákonnosti odvolacieho rozhodnutia.

Záverom navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 2021 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalovaná nevyužila svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa nevyjadrila ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, pričom nebol viazaný sťažnostnými bodmi podľa § 453 ods. 2 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

8. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konanie pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

9. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

10. Podľa § 202 ods. 2 písm. b) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie žalovaného. 11. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

krajského súdu. 12. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

14. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd preukázané nasledovné skutočnosti. Sťažovateľ sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 10. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok. Sťažovateľova žiadosť o invalidný dôchodok bola prvostupňovým rozhodnutím zamietnutá z dôvodu, že neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok, a to z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity sťažovateľ získal 10 rokov a 271 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím však nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Sťažovateľ proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 01. 2022, a to tak, že zamietol odvolanie sťažovateľa a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové

rozhodnutie. Napriek tomu, že sťažovateľ podal riadny opravný prostriedok, správnou žalobou sa domáhal prieskumu prvostupňového rozhodnutia a jeho následného zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesením č. k.

16Sa/4/2022-35 zo dňa 29. 04. 2022 vyzval sťažovateľa, aby doplnil správnu žalobu, a to najmä označením žalovaného, predmetu súdneho prieskumu a žalobného návrhu. Zároveň bol správnym súdom poučený o tom, kto je v správnom súdnictve žalovaným, aké rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej moci sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a zároveň ho poučil o tom, že ak svoje podanie nedoplní, správny súd môže takéto podanie odmietnuť. Správny súd následne vydal uznesenie o odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré žiadal sťažovateľ podrobiť súdnemu prieskumu, nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a absentovali náležitosti správnej žaloby, aj napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby správnym súdom v sociálnych veciach.

15. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že neodstránenie vady žaloby sťažovateľom predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby.

Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, z čoho vyplýva, že v týchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnila všetky náležitosti správnej žaloby, avšak v uvedenom prípade je nutné poukázať na skutočnosť, že podanie sťažovateľa je nezrozumiteľné, lebo z neho nie je zrejmé čoho sa týka, resp. čo ním sťažovateľ

sleduje. Skutočnosť, že sťažovateľ odmietol svoje podanie opraviť, a to aj napriek poučeniam zo strany správneho súdu, predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. 16. Kasačný súd poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. To však neznamená, že žalobca môže označiť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci a správny súd musí takto označené rozhodnutie podrobiť súdnemu prieskumu.

Ustanovenie § 7 SSP upravuje, ktoré rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej moci sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Sťažovateľ označil za predmet súdneho prieskumu prvostupňové rozhodnutie, napriek tomu, že voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie a generálny riaditeľ žalovanej rozhodol tak, že toto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej. Zároveň sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že preskúmavanie takéhoto rozhodnutia - rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku - by bolo nezákonné a nevyplýva to z ustanovení SSP. S uvedeným tvrdením sa kasačný súd nestotožňuje a dodáva, že § 180 ods. 1 SSP jednoznačne ustanovuje, kto je žalovaným - „žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba“. V danom prípade, tak mal byť žalovaným orgán, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa - generálny riaditeľ žalovanej.

Napriek poučeniu sťažovateľa správnym súdom o tejto skutočnosti, ten zotrval na tom, že žalovaným je orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie - žalovaná. Obdobne tak bolo aj v prípade predmetu prieskumu, keďže prvostupňové rozhodnutia sú vylúčené zo súdneho prieskumu, ak osoba nevyčerpala riadne opravné prostriedky v zmysle § 7 písm. a) SSP.

17. Kasačný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že žaloba, ktorou sa domáha svojho práva nemôže byť odmietnutá, čo má vyplývať aj z judikatúry ÚS SR, keď podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ,,Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ V danom prípade nebola sťažovateľova žaloba vylúčená z prieskumu súdom, pretože bolo na sťažovateľovi, aby sa tohto prieskumu riadne domáhal, pričom práve sťažovateľ neodstránil vady žaloby, pre ktoré nemohol správny súd o žalobe ďalej konať, a to aj napriek vyčerpávajúcemu poučeniu o správnej oprave jeho žaloby a o nemožnosti konať so sťažovateľom o podanej žalobe bez odstránenia jej vád. Správny súd s poukazom na odmietnutie opravy podanej žaloby sťažovateľom, nemal inú možnosť ako žalobu podanú sťažovateľom odmietnuť. V danom prípade má kasačný súd za to, že postup správneho súdu podľa § 59 ods. 3 SSP v zmysle uvedeného v celom rozsahu rešpektoval

právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, keď žalobu sťažovateľa posudzoval neformálne, poučil sťažovateľa o predmete súdneho prieskumu a náležitostiach, ale aj o označení žalovaného správneho orgánu, s čím však sťažovateľ nesúhlasil.

18. Sťažovateľ namietal, že správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej, pričom podanie vo veci samej je podľa sťažovateľa najmä žaloba. Kasačný súd uvádza, že napadnuté uznesenie správneho súdu je procesným rozhodnutím, v rámci ktorého sa konanie končí bez meritórneho preskúmania veci. Z toho dôvodu správny súd nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, vzhľadom na to, že vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.

19. Kasačný súd zároveň uvádza, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ÚS SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca 2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. Správny súd tak rozhodol správne, keď podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol žalobu sťažovateľa z dôvodu jej neprípustnosti. Kasačná sťažnosť sťažovateľa tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.

21. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ bol v kasačnom konaní neúspešný a nemá právo na náhradu trov. Žalovaná síce úspech mala, preto má právo na náhradu trov, no kasačný súd jej náhradu trov nepriznal, pretože nezistil výnimočné dôvody na jej priznanie.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. decembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 7Ssk/164/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik