7Ssk/168/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: P. J., A. Q. P., F. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 30.06.2020 č. XXX XXX XXXX Xao kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/22/ 2020-85 zo dňa 13. apríla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

ústredie. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 70 ods.1, § 71 ods.1 až 9, § 73 ods.1, § 153 ods. 5, § 218 ods.1,2, § 112 ods.4, § 196 ods. 6, § 29 ods.3 zákona č. 100/1988 Zb., § 33 zákona č. 100/1988 Zb., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, v správnom konaní dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, a preto preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal účastník konania odvolanie, v ktorom poukázal na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Uviedol, že v roku 2003 mu bol priznaný iba sociálny dôchodok, ktorý mu bol v roku 2008 odňatý. Žiadal o priznanie invalidného dôchodku z mladosti od roku 2000, t.j. tri roky spätne od priznania sociálneho dôchodku a o vyplatenie doplatku.

§ 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že diagnostikované poruchy správania z roku 1986, kedy mal 12 rokov, nepodmieňujú invaliditu z mladosti. Po skončení základnej školy sa účastník konania vyučil za stolára, školu riadne ukončil. Nie je možné uznanie invalidity od roku 2000, tak ako si účastník konania žiada, nakoľko v danom čase nebola žiadnym vyšetrením stanovená diagnóza paranoidnej schizofrénie a účastník konania nebol pravidelne

konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je 80 %. Účastník konania súčasne nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., keďže nenastala zmena v posúdení zdravotného stavu účastníka konania, patrí mu naďalej invalidný dôchodok v nezmenenej sume.

Pre iné zdravotné postihnutie žalobcu - bolesť chrbta zvýšili percentuálnu mieru o 5 %, teda celkovo na 80 %. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie Košice v celkovom posudku správne zdôraznil, že zdravotný stav sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, ako aj na základe zhodnotenia liečby a najmä určenia diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia a jeho ďalšieho vývoja. K prvému diagnostickému záveru v zmysle závažného psychického ochorenia a určenia diagnózy paranoidnej schizofrénie a prvej systematickej farmakoterapeutickej intervencii došlo až počas hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení v Michalovciach, a to v decembri 2003.

Po ukončení základnej škody sa vyučil za stolára a školu riadne ukončil. Taktiež nie je možné uznanie invalidity od roku 2000 tak ako to žiadal žalobca, nakoľko v tom čase nebola žiadnym vyšetrením stanovená diagnóza paranoidnej schizofrénie a žalobca nebol pravidelne liečený. Podľa odborných lekárskych nálezov je preukázané, že ochorenie s diagnózou paranoidná schizofrénia pretrváva a žalobca je naďalej invalidným pre paranoidnú schizofréniu a bolesti chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % podľa zákona č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení podľa § 293ax. Zdravotný stav je od poslednej kontroly bez zlepšenia s užívaním aj depotných antipsychotík.

Invalidný dôchodok sa vypláca žalobcovi v najvyššej možnej sume, na ktorú mu vznikol nárok. Aj z toho dôvodu nie je možné zvýšiť invalidný dôchodok žalobcu. 6. Správny súd dal do pozornosti, že vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/246/2016 zo dňa 28.03.2018). Podľa názoru správneho súdu posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre

Správny súd nemal dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení. 7. Ďalej správny súd uviedol, že z rozhodovacej činnosti je zrejmé, že skorším rozsudkom sp.zn. 4Sd/27/2014-102 zo dňa 29.01.2015 Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 26.02.2014, ktorým priznala žalobcovi od 01.02.2011 invalidný dôchodok. V tomto rozsudku súd konštatoval, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený dňa 09.06.2014 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil duševné choroby a poruchy správania, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu V, položka 2, písmeno b) so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Pre iné zdravotné postihnutie - choroby podporného a pohybového aparátu zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % celkom na 80 %.

Inými nárokmi než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sa súd zaoberať nemôže (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/65/2008 zo dňa 29.09.2008). V tejto súvislosti správny súd doplnil, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.

Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: .

rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu a vyjadrenie k nej.

10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu v celom rozsahu. Rozhodnutie správneho súdu považoval za nezákonné z dôvodu, že správny súd nevyhovel jeho žalobe. Tvrdil, že z invalidného dôchodku v sume 210 eur sa nedá žiť, teraz žije aj s manželkou v zahraničí a domov sa nechce vrátiť. Posudzujúc podanie podľa obsahu, žalobca žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie 11. Žalovaný správny orgán sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril. Návrh na rozhodnutie kasačného súdu nepodal.

III. Konanie pred kasačným súdom

Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h SSP) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 20. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

21. Kasačný súd v súlade s citovanou právnou úpravou vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Najvyšší súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa posúdenia miery invalidity a jej vzniku u žalobcu za správne a súladné so zákonom.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. (§ 71 zákona č. 461/2003 Z.z. v platnom znení )

fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania, fyzická osoba, ktorá má listiny, ktoré môžu byť dôkazom, je povinná na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne ich predložiť. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. ( § 196 ods. 1,4, 6, 7 citovaného zákona ) 24. Vychádzajúc z citovanej právne úpravy kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

25. Kasačný súd zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, mal preukázané, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.8.2018 o zvýšenie invalidného dôchodku, Sociálna poisťovňa, ústredie skúmajúc splnenie podmienok pre zvýšenie tohto dôchodku požiadala posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné o vypracovanie lekárskeho posudku, posudkový lekár v posudku zo dňa 14.02.2020 v závere konštatoval, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 80 %. Účastník konania súčasne nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 na účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.

Po skončení základnej školy sa žalobca vyučil za stolára, školu riadne ukončil. Nie je možné uznanie invalidity od roku 2000, tak ako žalobca žiadal, keď v danom čase nebola žiadnym vyšetrením stanovená diagnóza paranoidnej schizofrénie a žalobca nebol pravidelne

Uvedený posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ústredie ( rozhodnutie napadnuté žalobou), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. 26. Žalobca tak v žalobe ako aj kasačnej sťažnosti nevzniesol konkrétne námietky proti posudkom vypracovaných posudkovými lekármi v konaní Sociálnej poisťovni o žiadosti žalobcu na zvýšenie invalidného dôchodku. Vzhľadom k tomu však, že v konaní o sociálnej žalobe správny súd nie je viazaný dôvodmi žaloby, keďže žalobu podal žalobca ako fyzická osoba ( § 203 ods. 2 SSP), správny súd postupoval v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej vydaných v oboch stupňoch, v súlade so zákonom, keď napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne preskúmal v celom rozsahu. Správny súd v konaní súdneho prieskumu mal preukázané, že z odborných posudkov vypracovaných posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zhodne vyplýva, že posudok vypracovali na základe lekárskych správ predložených žalobcom a vlastného posúdenia zdravotného stavu žalobcu, pri

27. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd vyhodnotil námietky žalobcu, vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako nedôvodné, keďže tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu preto podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

V Bratislave dňa 27. júna 2023