7Ssk/169/2022

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 8Sa/6/2021-69 zo dňa 29. júna 2022, podľa § 191 ods.1, písm. e/ zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmavané rozhodnutie žalovanej č. 85524-2/2020-BA zo dňa 30.12.2020 a prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce č. 10440/2020-MI-DvN zo dňa 19.10.2020, vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti, zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce rozhodnutím č. 10440/2020-MI-DvN zo dňa 19.10.2020 ( ďalej tiež aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové správne rozhodnutie“) podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej tiež: „zákon o sociálnom poistení alebo zákon č. 461/2003 Z.z.“) a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov

4. Podľa názoru správneho súdu v konaní pred administratívnym orgánom neboli sporné skutočnosti týkajúce sa doby poistenia v nezamestnanosti u žalobcu dosiahnuté v Írsku v období od 01.03.2010 do 04.12.2017 a doby poistenia v nezamestnanosti u žalobcu dosiahnuté v Nemecku v období od 09.04.2018 do 31.03.2020, ktoré žalobca preukázal formulármi U1 zo dňa 10.08.2020 a 02.07.2020, sporným však bolo zohľadnenie tejto doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej v inej členskej krajine Európskej únie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1, 2 základného nariadenia, v spojení s čl. 65 ods. 5 základného nariadenia, a to v súvislosti s preukázaním zachovania pevných väzieb a bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Nemecka. 5.

na území Nemecka, podľa osvedčených údajov vo formulári U1/bod 2.1.1./ zo dňa 02.07.2020, od apríla 2018 do marca 2020, t.j. spolu sa v zahraničí zdržiaval 9 rokov a 10 mesiacov. b/ situáciu navrhovateľa vrátane: - povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, navrhovateľ bol pred odchodom do zahraničia naposledy povinne sociálne poistený u zamestnávateľa Š. L. od 4. októbra 2007 do 31. decembra 2009. Okrem toho bol na Slovensku sociálne poistený u zamestnávateľa BS a VS, s.r.o. od 13. augusta 2007 do 10. októbra 2007 na základe dohody, t.j. jeho pracovná história na Slovensku je krátkodobá. V zápisnici uviedol, že v predchádzajúcom období pracoval na území Írska po celú dobu u jedného zamestnávateľa Stephen Solhoun Ltd. na dobu určitú od 19. marca 2010 do 31.10.2017, v pozícii lesný robotník.

V uvedených obdobiach sa taktiež vracal aj na Slovensko počas letnej dovolenky a Vianoc, pričom presné dátumy príchodov a odchodov na územie Slovenska nevie uviesť. V Zápisnici uviedol, že na území Nemecka pracoval taktiež po celú dobu u jedného zamestnávateľa 3C Carbon Composite Company na dobu určitú od 9. apríla 2018 do 31. marca 2020, v pozícii pracovník vo výrobe. Pracovný pomer bol ukončený uplynutím trvania pracovnej zmluvy. Práca nebola sprostredkovaná agentúrou. V Zápisnici uviedol, že počas pobytu v Írsku a taktiež v Nemecku, si nehľadal zamestnanie na Slovensku. Vzhľadom na predchádzajúce

Návraty na Slovensko počas pobytu v Nemecku uvádza 3-4krát ročne po dobu 1-2 týždňov, cestoval autom. Na Slovensku vlastní bankový účet, na ktorý pravidelne posielal finančné prostriedky a motorové vozidlo. - jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - žalobca v zahraničí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie. Podľa údajov uvedených v Zápisnici, na území Írska býval s viacerými osobami v podnájme. Zamestnávateľ neprispieval na úhradu nákladov na bývanie. Vo Vyhlásení uviedol, že počas pobytu v Írsku ubytovanie nemenil. Počas pobytu na území Nemecka, podľa Zápisnice, býval s viacerými osobami v podnájme, v 4 izbovom byte.

Vo Vyhlásení uviedol, že počas návratov zo zahraničia býval u rodiča - matky. V Zápisnici uviedol, že po návrate na Slovensko býva spoločne s matkou a nevlastným bratom. K trvalému pobytu je prihlásený od narodenia na Slovensku. - členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobca bol preukázateľne zamestnaný na území Írska a následne na území Nemecka, takže daňové povinnosti si plnil v týchto krajinách. Správny súd súčasne poukázal na skutkový záver žalovaného, že so zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky, pretože podľa informácií dostupných administratívnemu orgánu si žalobca vytvoril počas posledného zamestnania centrum záujmov v zahraničí.

. . .na Slovensku mám rodinu, matku, bratov, pravidelne som sa tu vracal, vlastním rodinný dom, mám zriadený bankový účet a nakoniec, že som sa tu vrátil preto, že tu bydlisko mám“. Uvedené navodzuje záver o stabilnom rodinnom živote žalobcu, ktorý pracoval v inom členskom štáte Európskej únie iba z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí na Slovensku s tým, že centrum jeho záujmov naďalej zostalo zachované na území Slovenskej republiky.“

väzby u žalobcu na Slovenskú republiku, tieto nie sú dostatočným podkladom pre prijatie tak závažného záveru, ktorý má za následok odopretie priznania dávky v nezamestnanosti. Podľa názoru správneho súdu uvedené nie je možné ospravedlniť ani pretrvávajúcimi opatreniami z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, pretože je na správnom orgáne, aby zvolil formu pre zaistenie úplných podkladov pre rozhodnutie, ktoré by umožnilo žalobcovi preukázať splnenie všetkých predpísaných náležitostí v súvislosti s uplatnením jeho nároku na dávku v

O zachovaní reálneho bydliska žalobcu, ako aj centra jeho záujmov na Slovensku svedčia aj jeho pravidelné návraty do miesta trvalého bydliska, kde vlastní rodinný dom.

8. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a na základe odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( § 440 ods.1, písm. h/SSP).

stav veci. Vyslovila názor, že v napadnutom rozhodnutí dospela k správnemu záveru, že žalobca nemal počas výkonu zárobkovej činnosti bydlisko na Slovensku. Zdôraznila, že v danom prípade bydlisko žalobcu bolo posúdené na základe celkového zhromaždenia a zhodnotenia všetkých dostupných informácií a to na základe objektívnych skutočností vyplývajúcich z formuláru U1, ktorý osvedčila príslušná nemecká inštitúcia dňa 09.07.2020, objektívnych skutočností vyplývajúcich z formuláru U1, ktorú osvedčila príslušná írska inštitúcia dňa 10.08.2020, vrátane dodatku k predmetnému formuláru z 11.8.2020, údajov, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o dávku v nezamestnanosti doručenej Sociálnej poisťovni pobočka Michalovce dňa 31.08.2020, údajov, ktoré žalobca uviedol vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 31.08.2020, informácií, ktoré žalobca uviedol do zápisnice, ktorá bola spísaná na diaľku bez jeho osobnej účasti ( z dôvodu preventívnych opatrení spojených so šírením koronavírusu) a ktorú osvedčil svojím podpisom

s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Zdôraznila, že dĺžka prítomnosti na území členských štátov Európskej únie (čl. 11 ods.1, písm. a/ vykonávacieho nariadenia) sa žalobca na území Írska a následne na území Nemecka zdržiaval 9 rokov a 11 mesiacov, čo je nutne vyhodnotiť ako dlhodobý pobyt, aj situácia žalobcu podľa článku 11 ods. 1, písm. b/ vykonávacieho nariadenia a to jednoznačná stabilná pracovná situácia v zahraničí, prioritná a opakovaná orientácia na zahraničný pracovný trh od roku 2010, opakované poberanie sociálnych dávok z írskeho sociálneho systému, primeraná bytová situácia v zahraničí, krátkodobá pracovná história na Slovensku, platenie daní a odvodov, jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenské republiky počas výkonu činnosti zamestnanca v zahraničí nezachoval.

Tvrdila, že žalobcovi tak za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci bola poskytnutá možnosť uviesť všetky skutočnosti, resp. doplniť dôkazy, predložiť doklady relevantné na posúdenie jeho bydliska a zachovanie väzieb na Slovensko počas jeho zárobkovej činnosti v zahraničí. Žalobca tak doplnené údaje a informácie do zápisnice zaslal späť Sociálnej poisťovni, pobočka Michalovce, ktorej súčasťou bola tiež príloha žalobcu k tejto zápisnici. Súčasne zdôraznila, že žalobca v zápisnici, ktorú osvedčil svojím podpisom dňa 23.09.2020, prehlásil, že uviedol všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie bydliska počas jeho pobytu a výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí a nežiadal vykonanie iných dôkazov ani vypočutie iných osôb.

Trvala tiež na tom, že všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie bydliska žalobcu boli v konaní zistené, a preto nepovažuje za účelné doplniť dokazovanie a duplicitne overovať skutočnosti, ktoré sú už známe. Súčasne poukázala na to, že krajský súd v napadnutom rozsudku ani bližšie nešpecifikoval a neuviedol konkrétne skutočnosti v rámci rodinného života žalobcu na území Slovenska, ktoré by podľa jeho názoru mali byť žalovanou v tomto konaní i dôslednejšie zistené a preukázané. 13. Žalovaná ďalej namietala, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozsudky Najvyššieho právneho súdu Slovenskej republiky: - sp. zn.7Sžsk/50/2021 z 9.2.2022, sp. zn. 9Sžsk/88/2020 z 30.11.2021, 9Sžsk/19/2021 z 30.11.2021, sp. zn. 7Sžsk/91/2020 z 30.6.2021, sp. zn. 1Sžsk/1/2020 z 8.12.2020, sp. zn. 9Sžsk/90/2019 z 25.11.2020, sp. zn. 1Sžsk/38/2017 z 27.11.2018, sp. zn. 1Sžsk/26/2016 z 30.1.2018, a sp. zn. 10Sžsk/5/2016 z 13.12.2017.

III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

15. V dôvodoch vyjadrenia žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovanej, že pre účely dávky nezamestnanosti bolo jeho bydliskom zahraničie a takýto záver považoval za nesprávne skutkové zistenie odporujúce skutočnému stavu veci a odôvodňujúce okolnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza z nedostatočne resp. nesprávne zisteného skutkového stavu v rozpore so skutočným

Tiež namietal, že žalovaná sa nijak nezaoberala okolnosťou, ktorý zahraničný štát je považovaný za centrum záujmov a bydlisko žalobcu a obmedzila sa len na jednoznačné tvrdenie o tom, že žalobca nemá zachované bydlisko ani centrum záujmov na území SR.

Vytýkal žalovanej resp. prvostupňovému správnemu orgánu, že si nevyžiadali stanovisko príslušnej írskej či nemeckej inštitúcie, bez zadováženia ktorých podľa jeho názoru nie je možné konštatovať, že je daná zhoda resp. dohoda o bydlisku žalobcu medzi žalovanou a príslušnou írskou resp. nemeckou

súdu SR, na ktoré sa odvolávala žalovaná v kasačnej sťažnosti, uviedol, že tieto rozsudky podľa jeho názoru síce potenciálne pojednávajú o problematike pojmu „bydlisko“, avšak sa nevzťahujú na všetky konkrétne skutkové okolnosti a pochybenia, ktoré žalobca v správnej žalobe namietal v tomto súdnom konaní. Mal za to, že v posudzovanej veci nie je možné dospieť k záveru, že zo strany správneho súdu došlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, nakoľko uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít nekonzumujú všetky skutkové a právne okolnosti v danej právnej veci.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalovanej. 22.

Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 85524-2/2020-BA zo dňa 30.12.2020, ktorým rozhodnutím žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce č. 10440/2020-MI-DvN zo dňa 19.10.2020. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím zo dňa 19.10.2020 rozhodol tak, že žalobca podľa ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. 24.

25. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

26. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 27. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, nevykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/ 2003 Z. z. v spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako i Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o dôvodnosti žaloby za nesprávny.

28. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

30. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 31. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po

33. Podľa článku 48 Zmluvy o?fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na?to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a?vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

35. Podľa článku 61 ods. 1, 2 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v?súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok

36. Podľa článku 65 ods. 2, ods.5, písm. a/ Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

39. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd zameral pozornosť na spornú otázku, za ktorú v posudzovanej veci považoval posúdenie zachovania resp. nezachovania bydliska a centra záujmov žalobcu na území Slovenskej republiky. V prvom rade upriamuje pozornosť na to, že ustanovenie čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia obsahuje demonštratívny výpočet kritérií určenia bydliska, pričom žiadne kritérium nemá prednosť pred ostatnými. Kritériami na

40. Podľa čl. 11 ods. 2 cit. nariadenia platí, že ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. Úmysel dotknutej osoby je tak len subsidiárnym spôsobom určenia jej bydliska, ak kritériá podľa odseku 1 nevedú k jeho jednoznačnému ustáleniu. Okrem toho z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že úmysel osoby sa posudzuje na základe objektívnych skutočností a okolností, a preto nestačí len jej tvrdenie, že mala úmysel za miesto svojho bydliska považovať Slovenskú republiku. Uvedené právne posúdenie je v zhode s konštantnou judikatúrou kasačného súdu. (bližšie pozri napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sžsk/38/2017, 9Sžsk 88/2020, 9Sžsk/ 19/2021, 7Ssk/103/2021.

právne predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca v priestore Európskeho spoločenstva, len ak si počas tohto obdobia na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Kasačný súd konštatuje, že pojem bydlisko na účely základného nariadenia a teda aj na účely čl. 65 ods. 2 definuje čl. 1 písm. j) základného nariadenia, podľa ktorého bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

republiky. Súdny dvor už vo svojej judikatúre vyslovil záver, že ak pracovník má stabilné zamestnanie v určitom členskom štátu, tak sa predpokladá, že tam má aj bydlisko, no táto domnienka je vyvrátiteľná (rozsudok z 8. júla 1992 vo veci C-102/91, Koch, ods. 22).

43. Kasačný súd vo vzťahu k výkladu pojmu „bydlisko“ tiež poukazuje na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/ 2004, týkajúce sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát. Správna komisia uviedla, že je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala

Kasačný súd sa stotožnil so záverom žalovaného správneho orgánu, že žalobca si nezachoval na území Slovenskej republiky centrum záujmov. 45. Vzhľadom na uvedené vyššie kasačný súd nemohol prisvedčiť námietkam žalobcu, ktorými v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci vo vzťahu nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie dávky v nezamestnanosti. K uvedenému kasačný súd

osobami, bydlisko v týchto krajinách v zásade ostalo nemenné; z pohľadu rodinného stavu a rodinných väzieb žalobca bol slobodný a bezdetný; na Slovensku trávil dovolenky a Vianoce, počas ktorého pobytu sa zdržiaval u svojej matky. Vzhľadom na predchádzajúce dlhodobé zamestnanie u totožného zamestnávateľa na území Írska, ako aj na dĺžku a trvanie pracovného pomeru tiež u jedného zamestnávateľa na území Nemecka, možno jeho pracovnú situáciu hodnotiť jednoznačne ako stabilnú, s prioritnou a opakovanou orientáciou na zahraničný pracovný trh a to od roku 2010, podmieňujúcu stratu centra záujmov na území Slovenska.

47. Pokiaľ ide o rodinné väzby, kasačný súd konštatuje, že toto kritérium sa týka len rodinných príslušníkov, t. j. manžela/manželky, neplnoletých detí a nezaopatrených detí, ktoré dosiahli vek plnoletosti (čl. 1 písm. i/ bod 2 základného nariadenia). Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že by spĺňal uvedené kritéria. Vo vzťahu k matke žalobcu a súrodencom kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že pre účely posúdenia zachovania rodinných väzieb rodičia- matka a súrodenci nie sú blízkymi osobami.

ničím neštandardným. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že podľa tvrdení žalobcu jeho bývanie v uvedených krajinách bolo počas jeho pobytu v zásade stabilné. Samotná skutočnosť, že žalobca je spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti na Slovensku a že po návrate na Slovensko býva v tejto nehnuteľnosti, taktiež bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie centra záujmu žalobcu na Slovensku počas jeho pobytu v priestore Európskeho spoločenstva.

viedli k presťahovaniu v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia). Kasačný súd k uvedenému konštatuje, že úmysel žalobcu, že sa chcel vrátiť na Slovensko, tohto času nie je relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda v prípade, pokiaľ i po posúdení splnenia podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžsk/5/2016). V zmysle čl. 11 ods. 2 je to vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V posudzovanom prípade však príslušná inštitúcia Írskej republiky a Nemeckej spolkovej republiky a príslušná slovenská inštitúcia nedospeli k rozdielnym záverom.

Túto skutočnosť žalobca v konaní pred správnym orgánom a ani v konaní pred správnym súdom nespochybňoval. Žalovaná uvedené skutkové okolnosti príslušnej inštitúcie Írska a Nemecka nerozporovala a následne zvolila postup priamej aplikácie kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/26/2016 a sp. zn. 7/Sžsk/91/2020). Z uvedených dôvodov žalovaná nepochybila, ak si v posudzovanej veci osobitné stanovisko od príslušných inštitúcii týchto krajín nevyžiadala. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku, rodičom či iným príbuzným, ani viac či menej určitý plán niekedy v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1 písm. j/ základného nariadenia) - pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk/38/2017.

51. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačné námietky žalovanej, ktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/, h/ SSP, vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

53. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.