7Ssk/171/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Statex, s.r.o., IČO: 36483311, so sídlom Štefánikova 62, 085 01, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova č. 10, 040 01 Košice, IČO: 00166405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: O-63/2021 zo dňa 19.03.2021 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov č. k. P: 196/2020 zo dňa 08.02.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/21/2021-113 zo dňa 10.02.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu

O- 63/2021 zo dňa 19.03.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. k. P: 196/2020 zo dňa 08.02.2021 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Prešov uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ako „zákon č. 125/ 2006 Z.z“, resp. „zákon o inšpekcii práce“) a podľa ust. § 46 Správneho poriadku žalobcovi pokutu vo výške 5000,- Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

2. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, krajský súd zistil, že dňa 16.07.2020 o 10.00 bola na pracovisku: Stavenisko - Bytový dom TRAMÍN, Vinbarg, Bardejov vykonaná Inšpektorátom práce Prešov inšpekcia práce podľa zákona o inšpekcii práce, pri ktorej inšpektori práce zistili na stavenisku prítomnosť dvoch fyzických osôb, a to Z. D. B. K. C.. S týmito osobami boli inšpektormi práce spísané zápisnice o poskytnutí informácie zo dňa 16.07.2020, z ktorých vyplynulo, že kontrolované fyzické osoby na stavenisku vykonávajú od 14.07.2020 závislú prácu - pomocné stavebné práce pre žalobcu.

4. Žalobca sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v Protokole vyjadril v podaní zo dňa 05.10.2020, s ktorým sa inšpektor práce vysporiadal vyhotovením dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 06. 11. 2020. Dňa 22.10.2020 bola vyhotovená oprava Protokolu z dôvodu zrejmej nesprávnosti na strane 1 Protokolu.

Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.02.2021. 6. Žalobca sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal v zákonom stanovenej lehote.

povinnosti. Žalovaný odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P: 196/2020 zo dňa 08.02.2021 potvrdil. 8. Krajský súd po preskúmaní veci vyhodnotil, že žalobca namietal, že zápisnice o podaní informácie zo dňa 16.07.2020 spísané inšpektormi práce s p. D. B. S.. C. nie sú podpísané uvedenými osobami, neobsahujú ich skutočný prednes a neobsahujú otázky, ktoré boli osobám podávajúcim informáciu položené. Osoby podávajúce informáciu tiež neboli riadne poučené v zmysle 35 ods. 4 § Správneho poriadku napriek tomu, že obsah podávanej informácie už bol v zásade svedeckou výpoveďou. Konštatoval, že totožné námietky uviedol žalobca už v priebehu správneho konania, pričom navrhol osoby Z. D. B. K. C. vypočuť ako svedkov, čomu však správny orgán nevyhovel.

Zápisnica o podaní informácie ako aj zoznam kontrolovaných osôb boli vyhotovené v prítomnosti troch inšpektorov práce, ktorých meno, priezvisko a vlastnoručný podpis sú uvedené tak na zápisniciach, ako aj na zozname kontrolovaných osôb zo dňa 16.07.2020.

orgánu. Protokol obsahuje všetky obsahové aj formálne náležitosti v zmysle § 14 zákona o inšpekcii práce, pričom bol žalobcovi doručený osobným doručením štatutárnemu zástupcovi dňa 30.09.2020 po jeho prerokovaní.

Vo vzťahu k verejným listinám platí vyvrátiteľná domnienka správnosti a pravdivosti jej obsahu za predpokladu, že verejná listina obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a jej vyhotovenie nevyvoláva pochybnosť o jej pravosti. Procesné bremeno preukázať, že tvrdenia uvedené v Protokole ako verejnej listine sa nezakladajú na pravde znáša účastník konania a nie správny orgán (napr. uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 682/2000 zo dňa 18. 7. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/3/2019 z 27.02.2020, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7 As 146/2016 z 29.03.2017). Správny súd konštatoval, že v priebehu správneho konania ani v konaní pred správnym súdom nebol žalobcom predložený žiaden relevantný dôkaz o tom, že by obsah zápisníc o podaní informácie nezodpovedal skutočnosti a že by nebol skutočne podpísaný tam uvedenými osobami.

C. B. S.. D., ktorý však prvostupňový správny orgán neakceptoval. Podľa názoru správneho súdu takýto postup nemal za následok porušenie subjektívnych práv žalobcu ani jeho práva na obhajobu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2016 z 13.12.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/ 2018 pod č. 41 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/15/2017 zo dňa 30.05.2018. Prípustnosť Protokolu ako dôkazu o správnom delikte, dokonca v niektorých prípadoch aj ako dôkazu jediného už opakovane potvrdila aj judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6 As 196/2018 z 15.08.2018 a tam citované skoršie rozhodnutia).

12. Správny súd ďalej konštatoval, že správne orgány mali pre ustálenie skutkového stavu a vyvodenie relevantných právnych záverov aj iné podklady a dôkazy potvrdzujúce zistenia uvedené v Protokole a v zápisniciach, ku ktorým patria najmä informácie z registra Sociálnej

uvedený žalobcom pri registrácii kontrolovaných fyzických osôb predchádza deň uvedený kontrolovanými fyzickými osobami ako deň začatia vykonávania prác pre žalobcu (14.07.2020), čo do veľkej miery nasvedčuje špekulatívnemu postupu žalobcu v snahe zvrátiť predpokladané negatívne dôsledky vykonanej kontroly. Správny súd ďalej uviedol, že pokiaľ by skutočne mali byť pravdivými informácie uvedené žalobcom v registračných formulároch fyzických osôb predložených v rámci vyjadrenia žalobcu k Protokolu o výsledku inšpekcie práce podaním z 05.10.2020, a z ktorých vyplýva tvrdenie, že p. D. B. S.. C. boli v čase výkonu kontroly 16.07.2020 zamestnancami žalobcu na základe dohôd o pracovnej činnosti uzavretých už 13.07.2020, žalobca by už pred začatím správneho konania mal disponovať listinnými dôkazmi, ktorými by mohol svoje tvrdenia o sfalšovaní podpisov na zápisniciach preukázať (napr. poukázaním na podpisy na dohodách o pracovnej činnosti, ktoré musia byť v zmysle § 228a ods. 2 Zákonníka práca vyhotovené v písomnej forme).

Obhajobné námietky žalobcu napokon v zásadnej miere spochybňuje aj už zmienený zjavný rozpor medzi jeho tvrdeniami a vykonanými administratívnymi úkonmi voči Sociálnej poisťovni. 13. Správny súd poukazom na to, že žalobca dňa 17.07.2020 prostredníctvom registračného listu fyzickej osoby prihlásil p.

V tomto svojom vyjadrení však v rozpore s informáciami vyplývajúcimi z registračných listov fyzických osôb zo dňa 17.07.2020 žalobca tvrdí, že oslovil „menované osoby na možné zamestnanie na práce na časti kontrolovaného objektu, a preto im oznámil, aby sa išli na stavbu pozrieť a ak budú súhlasiť tak potom ich zamestná.“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca buď neuviedol pravdivé informácie v registračnom formulári fyzickej osoby, alebo vo svojom vyjadrení k Protokolu, čo svedčí o účelovosti a špekulatívnosti jeho obrany.

tu prejednávanej veci uviedol, že povinnosť uviesť doslovné znenie otázok, prípadne uviesť doslovný prepis formulácie výzvy, ktorou boli kontrolované osoby v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce vyzvané na vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. S prihliadnutím na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce nevylučujúce subsidiárne použitie ustanovení Správneho poriadku v konaniach podľa zákona o inšpekcii práce je možné pre posúdenie náležitostí zápisnice o podaní informácie referenčne využiť ustanovenia § 22 Správneho poriadku.

V svetle uvedeného správny súd konštatoval, že skúmané zápisnice o úkone uskutočnenom pred začatím správneho konania vyhovujú svojim obsahom aj formálnym kritériám stanoveným pre zápisnice vyhotovované v priebehu správneho konania upraveným v § 22 Správneho poriadku, pričom obsah vyjadrení kontrolovaných fyzických osôb sa v posudzovanom prípade nijak nevymyká rozsahu vyjadrenia podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce (vysvetlenie dôvodu prítomnosti na pracovisku).

15. K námietkam žalobcu, ktorými namietal, že kontrolované fyzické osoby mali byť poučené podľa § 35 Správneho poriadku, keďže im boli kladené otázky, ktorých rozsah išiel nad rámec zisťovanie dôvodu prítomnosti na stavbe, správny súd konštatoval, že postup inšpektorov práce upravovalo ustanovenie § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce.

16. Vo vzťahu k námietkam, ktorými žalobca v správnej žalobe namietal aj nepreskúmateľnosť záveru prvostupňového správneho orgánu a žalovaného o tom, že k zisteniu nelegálneho zamestnávania došlo na pracovisku žalobcu, správny súd konštatoval, že interpretácia pojmu pracovisko pre účel inšpekcie práce, ktorú vo svojich rozhodnutiach uviedli prvostupňový správny orgán a žalovaný sa nevymyká zákonnému vymedzeniu miest, na ktorých môže byť inšpekcia vykonávaná podľa § 2 ods. 2 zákona o inšpekcii práce.

žiaden dôkaz. Správny súd uviedol, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný konštatovali záver o tom, že ide o pracovisko žalobcu v prvom rade na základe informácií podaných kontrolovanými fyzickými osobami, ktoré uviedli, že na stavenisku vykonávajú činnosť pre spoločnosť žalobcu a na

že žalobca si vo svojej argumentácii protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že kontrolované fyzické osoby nevykonávali v čase kontroly 16.07.2020 na stavbe žiadne práce na základe jeho pokynov a že preto nie je preukázané, že kontrolovaná stavba bola jeho pracoviskom, na druhej strane však tieto osoby sám registroval do registra Sociálnej poisťovne, pričom uviedol, že tieto osoby boli jeho zamestnancami na základe dohôd o pracovnej činnosti od 13.07.2020, teda aj v čase vykonania inšpekcie práce. Pokiaľ by teda malo byť pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v registračnom liste fyzickej osoby z 17.07.2020, je nepravdepodobné, aby sa dvaja zamestnanci žalobcu nachádzali na stavbe svojvoľne a nevykonávali tam pre žalobcu žiadnu pracovnú činnosť.

spoločnosti žalobcu. Vo svojom vyjadrení k Protokolu žalobca tvrdil, že kontrolované fyzické osoby dňa 16.07.2020 v čase výkonu kontroly neboli na pracovisku z jeho poverenia resp. boli si stavbu iba obzrieť a následne sa mali rozhodnúť, či majú o prácu záujem.

Prihlásenie kontrolovaných fyzických osôb do registra Sociálnej poisťovne dňa 17.07.2020 s uvedením vzniku právneho vzťahu 13.07.2020 sa javí ako prvotná reakcia žalobcu na informáciu o tom, že na stavbe bola 16.07.2020 vykonaná kontrola inšpektormi práce, počas ktorej kontrolované osoby uviedli, že pre žalobcu pracujú od 14.07.2020. O podaní takejto informácie žalobcovi napokon svedčí aj úradný záznam o vykonaní telefonického rozhovoru so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 20.07.2020, ktorý bol spísaný inšpektorkou práce a osvedčený ďalšími dvoma prítomnými osobami podpísanými na úradnom zázname. Žalobca síce obsah tohto úradného záznamu poprel, ale vo svetle už analyzovaných skutočností sa správnemu súdu javí ako dôveryhodný. Podľa názoru správneho súdu registráciou p. D. B. S.. C. do registra Sociálnej poisťovne dňa 17.07.2020 s tvrdeným vznikom pracovnoprávneho vzťahu 13.07.2020 sa žalobca v podstate sám „prihlásil“ ku kontrolovaným osobám, ako aj ku kontrolovanej stavbe ako ku svojmu pracovisku.

Na základe rovnakých podkladov považoval správny súd za udržateľný aj záver správnych orgánov o tom, že kontrolované fyzické osoby vykonávali na pracovisku žalobcu závislú prácu pre žalobcu a na základe jeho pokynov, hoci konkrétne osoby, ktoré im pokyny dali, nevedeli označiť menom.

10.09.2020 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 06.01.2020 spolu s prílohami. Z obsahu Protokolu o výsledku inšpekcie práce ani z jeho dodatku č. 1 informácia o zozname kontrolovaných osôb nevyplýva. Prvostupňový správny orgán teda žalobcu o tomto podklade pre rozhodnutie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku neupovedomil. Správny súd k tomu uviedol, že zoznam kontrolovaných osôb slúži ako písomný záznam o tom, ktorý subjekt bol kontrolovaný, ktoré osoby boli počas kontroly inšpektormi práce vyťažované, ktorí inšpektori práce kontrolu vykonávali, na akom mieste, ktorého dňa a v akom čase. Všetky tieto údaje tvorili aj obsah zápisníc o podaní informácie zo dňa 16.07.2020, ktoré boli žalobcovi doručené dňa

nespochybnil. Správny súd preto napriek tomu, že správny orgán mal o tomto podklade pre rozhodnutie žalobcu informovať najneskôr v rámci postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, dospel k záveru, že namietaným procesným pochybením nebolo porušené právo žalobcu na obhajobu ani zásada rovnosti zbraní. Správny súd doplnil, že aj judikatúra Najvyššieho súdu SR stojí na stanovisku, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).

Podľa správneho súdu samotná táto skutočnosť nemohla zasiahnuť do práv žalobcu, a to najmä s ohľadom na možnosť vyplývajúcu z § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce vykonať inšpekciu aj bez predošlého oznámenia v prípade, ak by oznámenie mohlo negatívne ovplyvniť jej výkon. V danej súvislosti poukazom na rozsudok správneho súdu sp. zn. 24S/107/2016 z 26.05.2017 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/11/2017 z 21.03.2018, s ohľadom na uvedené správny súd vyhodnotil, že pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí je irelevantná otázka, či žalobca o vykonaní kontroly vedel od kontrolovaných fyzických osôb, alebo až z telefonátu z 20.07.2020, preto táto námietka týkajúca sa obsahu úradného záznamu z 20.07.2020 nie je sama osebe spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu správneho orgánu pri oznamovaní vykonania inšpekcie práce žalobcovi.

22. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, ktorou žalobca namietal, že inšpektor práce mu v Protokole o výsledku inšpekcie uložil povinnosti, ktoré v tom čase už žalobcom splnené boli, a preto Protokol v tejto časti považuje za zmätočný, čo môže mať za následok aj nezákonnosť rozhodnutí vydaných na základe tohto Protokolu. Správny súd k uvedenej námietke konštatoval.

Aj z uvedeného je zrejmé, že obsah uložených opatrení bol žalobcovi zrozumiteľný. 23. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu a preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nevzhliadol ich nezákonnosť. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

24. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 25. Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od rozhodovacej prax kasačného súdu (440 ods. 1 písm. h/ SSP). 26. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že nie je v súlade so spisom, ak výrok rozhodnutia tvrdí, že správny delikt mal byť spáchaný na pracovisku sťažovateľa, tak k tomuto tvrdeniu musí mať správny orgán jednoznačné dôkazy v spise. Vo vzťahu k rozsudku správneho súdu namietal, že ani ten mu jednoznačne neozrejmil, z

. Sťažovateľ uviedol, že aj počas správneho konania tvrdil, že nie je preukázané, že ide o jeho pracovisko, nie je dokázané, že kontrolované fyzické osoby miešali maltu, upratovali neporiadok na stavbe, a preto bolo povinnosťou inšpektora práce a správnych orgánov jeho tvrdenia vyvrátiť. Poukázal na to, že kontrolované fyzické osoby si len spomenuli na obchodné meno sťažovateľa, lebo ho poznali a potom si už inšpektor práce do zápisníc dopísal čo potreboval na preukázanie závislej práce , pričom kontrolované fyzické osoby ani neoznačili konkrétnu osobu, ktorá im mala dať pokyn na vykonávanie akýchkoľvek prác. Sťažovateľ tiež namietal, že žalovaný sa k jeho námietke o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia vyjadril len veľmi stručne, prevzal odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu a až správny súd túto jeho námietku obsiahlo odôvodnil, pričom sťažovateľ namieta aj toto odôvodnenie správneho súdu. Sťažovateľ tak považuje rozsudok správneho súdu za zmätočný, nepreskúmateľný vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia, keď tvrdí, že sa jednalo o jeho stavenisko a

28. Sťažovateľ tiež namietal, že sám správny súd zistil, že neboli naplnené znaky závislej práce, keď konštatoval, že kontrolované fyzické osoby nevedeli označiť menom osobu, ktorá im dala pokyny, preto nebola splnená podmienka podľa zákonníka práce „podľa pokynov zamestnávateľa“ a teda tak rozhodnutie súdu aj rozhodnutie žalovaného trpia vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti.

Za nedostatočné považoval aj odôvodnenie rozsudku správneho súdu týkajúce sa dokazovania pravosti namietaných podpisov. Vyjadril podozrenie, že vyjadrenia, ktoré boli zapísané inšpektorom práce, mohli byť ešte dopísané s takým obsahom, aby mohli byť dokázané znaky závislej práce.

Sťažovateľ sa nestotožnil ani s posúdením otázky nariadených povinností a opatrení v Protokole, ktoré podľa neho mali byť v čase vyhotovenia Protokolu už odstránené.

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná. 35.

37. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného číslo: O-63/2021 zo dňa 19.03.2021, ktorým podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. k. P: 196/2020 zo dňa 08.02.2021. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Prešov uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z a podľa ust. § 46 Správneho poriadku žalobcovi pokutu vo výške 5000,- Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. a to v tom, že ako právnická osoba porušil žalobca zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.07.2020 o 10:00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: Z. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. XXX B. K. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. XXX, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu a to prácu pomocného stavebného robotníka na pracovisku: Stavenisko - Bytový dom Tramín, Vinbarg,

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP)

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 42. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

45. Predmetom právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 125/2006 Z. z. je ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, taktiež zákon vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. (§1 citovaného zákona) Vykonávanie inšpekcie práce zabezpečuje podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce ako orgán štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, a to prostredníctvom inšpektorov práce (§ 7 ods. 11 cit. zák.). Ustanovenie § 12 ods. 1 cit. zák. vymedzuje oprávnenia inšpektora práce pri samotnom výkone inšpekcie a ustanovenie § 12 ods. 2 upravuje jeho oprávnenia v nadväznosti na výsledky inšpekcie práce. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje § 14 citovaného zákona.

46. Najvyšší správny súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľa vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti námietok o nesprávnom právnom posúdení veci, o porušení procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odklone správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu. 47. Žalobca vytýkal správnemu súdu právne posúdenie jeho žalobných námietok týkajúcich sa najmä právneho posúdenia otázky pracoviska správnym súdom, posúdenia registračných listov fyzickej osoby zo dňa 17.07.2020, hodnovernosti obsahu zápisníc, postupu inšpektora práce v priebehu inšpekcie práce, ako aj posúdenie preskúmateľnosti rozhodnutí správnych

49. Z administratívneho spisu žalovaného mal kasačný súd preukázané, že dňa 16.07.2020 o 10:00 hod. žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb: Z. D.Á_, H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. XXX B. K. C., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F. XXX, ktoré pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávali závislú prácu a to prácu pomocného stavebného robotníka na pracovisku: Stavenisko - Bytový dom Tramín, Vinbarg, Bardejov a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Tieto činnosti (prácu pomocného stavebného robotníka) zabezpečovali menované osoby v mene (na ekonomický prospech aj ťarchu) sťažovateľa bez toho, aby medzi nimi a sťažovateľom bol založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka

teda toto miesto bolo jeho pracoviskom, pričom s týmito osobami sťažovateľ nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Obrana žalobcu, že kontrolované stavenisko nebolo jeho pracoviskom a poukazovanie na skutočnosť, že menované osoby nevedeli uviesť meno konkrétnej osoby, ktorá im zadala v ten deň prácu sa vyznieva ako účelová, pretože pokiaľ by sťažovateľ skutočne nemal v úmysle zadať im prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, neposlal by ich na kontrolované stavenisko a neprihlasoval by ich deň po výkone inšpekcie do registra Sociálnej poisťovne spätne k

50. Sťažovateľ vo svojich vyjadreniach v správnom konaní neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyššie uvedené závery spochybnil a spochybnil tak existenciu svojej objektívnej zodpovednosti za zistený správny delikt. K námietke sťažovateľa, ktorou namietal, že nebol zisťovaný jeho obchodnoprávny, resp. vlastnícky vzťah ku kontrolovanej stavbe a nebol vykonaný výsluch menovaných osôb, kasačný súd konštatuje, že tieto dôkazy, s prihliadnutím na dôkazy získané v rámci správneho konania, nebolo potrebné vykonať. Nosnými dôkazmi boli údaje z registra Sociálnej poisťovne a zápisnice o poskytnutí informácie menovanými osobami zo dňa 16.07.2020, ktorých súčasťou je poučenie menovaných osôb o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane následkov za nepravdivé resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie a ich vlastnoručné podpisy, pričom ich autenticitu žalobca žiadnym objektívnym spôsobom nespochybnil (napr. predložením písomnosti preukazujúcej založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce s menovaným osobami), ako aj vlastnoručné podpisy troch inšpektorov práce, ktorí kontrolu vykonali.

51. K námietkam sťažovateľa k procesnému postupu správnych orgánov kasačný súd konštatuje, že v administratívnom spise prvostupňového orgánu sa nachádza úradný záznam zo dňa 20.07.2020, ktorým bol sťažovateľovi po vykonaní inšpekcie práce oznámený jej výkon. Úradný záznam bol overený vlastnoručnými podpismi troch inšpektorov práce, ktorí sa výkonu inšpekcie prác zúčastnili. Inšpektori práce však nezachytili v administratívnom spise dôvody, pre ktoré nebol sťažovateľovi oznámený výkon inšpekcie práce v deň jej výkonu. V administratívnom spise sa nenachádza predvolanie sťažovateľa na prerokovanie Protokolu. Je z neho však zrejmé, že Protokol bol so sťažovateľom prerokovaný dňa 30.09.2020 a dňa 06.10.2020 sťažovateľ žalovanému doručil vyjadrenie k nemu. V tomto smere dáva kasačný súd do pozornosti, že účelom prerokovania Protokolu je oboznámenie dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môže vyjadriť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/34/2018 zo dňa 27. februára 2020, bod 51).

52. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, podľa ktorého sa rozhodnutie „nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. I keď s ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať určité pochybenia v procesnom postupe inšpektorátu práce, avšak tento nedostatok nemal žiadny negatívny dopad na práva a právnu situáciu sťažovateľa.

53. Kasačný súd za irelevantné považoval námietky sťažovateľa vo vzťahu k opatreniam v Protokole. Zdôrazňuje, že v rámci správneho súdneho konania sa preskúmava rozhodnutie správnych orgánov, ktorými bola sťažovateľovi uložená sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Protokol sa stáva predmetom prieskumu ako podklad rozhodnutia, dôkaz v správnom konaní, pričom jeho nedostatky sa skúmajú len v tej miere, v ktorej ovplyvňujú jeho výpovednú hodnotu v tomto konaní. Predmetom súdneho prieskumu nie sú opatrenia uložené žalobcovi v Protokole a ani sankcia za ich prípadné neplnenie.

54. Kasačný súd taktiež nemohol prisvedčiť námietke žalobcu, ktorou namietal nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V danej súvislosti upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), ktorý vo svojej rozsiahlej judikatúre konštatuje, že procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Vo svetle uvedeného krajský súd v predmetnej veci sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobe, kde ich jasným a zrozumiteľným spôsobom podrobne vyhodnotil a následne uviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd preto ustálil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu spĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 139 ods. 2 SSP rešpektujúc vyššie uvedenú judikatúru. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ak sú založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade splnené bolo. Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd dospel k záveru, že správny súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v správnej žalobe.

56. K sťažovateľom namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ neuviedol žiadne konkrétne rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého sa správny súd mal odkloniť.

58. Vychádzajúc zo skutkových zistení a právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalobcom vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od rozhodovacej praxe kasačného súdu vyhodnotil ((§440 ods. 1 písm. h/ SSP), ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

60. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

V Bratislave dňa 27. septembra 2023