7Ssk/17/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200216.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6Sa/11/2017
- IČS
- 1017200216
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: C.. U. T., nar. X. L. XXXX, G. O. XXX/ X, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 5. decembra 2016, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Sa 11/2017-44 z 12. mája 2021 takto
rozhodol:
. Návrh žalobkyne na prerušenie konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. III. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola od 1. septembra 1971 do 29. mája 1975 žiačkou strednej školy a od 1. septembra 1975 do 13. septembra 1979 poslucháčkou vysokej školy. Od 1. októbra 1979 do 30. novembra 1979 bola zamestnankyňou podniku ZVL Kysucké Nové Mesto a od 1. decembra 1979 bola zamestnaná na Mestskej správe Slovenského štatistického úradu v Bratislave. Jej osobný mzdový bod (vypočítaný v zmysle § 62 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 1. máju 2016) dosiahol v tomto zamestnaní za rok 1984 hodnotu 0,9557, za rok 1985 hodnotu 0,5324, za rok 1986 hodnotu 0,8294, za rok 1987 hodnotu 0,9517, za rok 1988 hodnotu 1,1107, za rok 1989 hodnotu 1,2248, za rok 1990 hodnotu 1,4377, za rok 1991 hodnotu 1,5095 a za rok
1992 hodnotu 1,7403. Od 1. marca 1993 sa žalobkyňa stala zamestnankyňou Národnej banky Slovenska. Vďaka tomu jej osobný mzdový bod dosiahol za rok 1993 hodnotu 2,6541, za rok 1994 hodnotu 3,000, za rok 1995 hodnotu 2,2290, za rok 1996 hodnotu 2,3354, za rok 1997 hodnotu 2,1742, za rok 1998 hodnotu 2,2586, za rok 1999 hodnotu 2,0815, za rok 2000 hodnotu 2,4710, za rok 2001 hodnotu 2,3338, za rok 2002 hodnotu 2,0565, za rok 2003 hodnotu 2,0191, za rok 2004 hodnotu 2,0223, za rok 2005 hodnotu 2,0101, za rok 2006 hodnotu 1,9779, za rok 2007 hodnotu 2,0242, za rok 2008 hodnotu 1,9502, za rok 2009 hodnotu 1,9909, za rok 2010 hodnotu 2,0408, za rok 2011 hodnotu 1,9800, za rok 2012 hodnotu 1,9454, za rok 2013 hodnotu 1,8440, za rok 2014 hodnotu 1,9273 a za rok 2015 hodnotu 2,0298. 2. Žiadosťou z 27. apríla 2016 žalobkyňa požiadala žalovanú o vyplácanie predčasného starobného dôchodku od 1. mája 2016. Žalovaná jej žiadosti vyhovela a rozhodnutím z 8. júna
2016 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznala predčasný starobný dôchodok v sume 759,50 € mesačne. Vyšla zo zistenia, že žalobkyňa k 1. máju 2016 získala 44 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia a keďže vychovala dve deti, podľa § 65 ods. 6 písm. h) cit. zák. by dôchodkový vek dosiahla 2. júla 2017. Od 1. mája 2016 jej tak do tohto dňa chýbalo 427 dní. Pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu žalovaná podľa § 63 ods. 6 cit. zák. určila za rozhodujúce obdobie roky 1984 až 2015.
V tomto rozhodujúcom období získala žalobkyňa 11688 dní, resp. 32,0220 rokov dôchodkového poistenia a úhrn osobných mzdových bodov za toto obdobie predstavoval 59,6483. Podielom úhrnu osobných mzdových bodov a počtu rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období žalovaná ustálila priemerný osobný mzdový bod žalobkyne na hodnote 1,8628, ktorú podľa § 63 ods. 3 písm. d) cit. zák. upravila na hodnotu 1,6668. Za použitia aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2016 v sume 10,9930 € a po znížení v zmysle § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (o 0,5 % za každých 30 dní odo dňa vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. o 7,5 % za 427 dní) žalovaná podľa § 68 ods. 1 cit. zák. vymerala predčasný starobný dôchodok v sume 757,60 € mesačne. K tejto sume pripočítala zákonné zvýšenie o pevnú sumu 1,90 € podľa § 82 cit. zák. Prílohou rozhodnutia žalovanej bol osobný list sociálneho poistenia žalobkyne. 3. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktorého podstatou bol nesúhlas
so zákonnou úpravou výpočtu predčasného starobného dôchodku. Žalobkyňa ju považovala za rozpornú s dobrými mravmi, namietala, že štát manipuluje s osobným mzdovým bodom, pričom dôvody takého postupu nie sú známe. Za diskriminačné považovala, že v jej prípade sa do rozhodujúceho obdobia na určenie priemerného osobného mzdového bodu počítali aj roky pred rokom 1994 (na rozdiel od skoršej úpravy), pretože pred týmto rokom nebola jej práca ohodnotená natoľko, aby mohla dosiahnuť osobný mzdový bod 1,25. Takéto zmeny podľa nej
porušujú aj princíp právnej istoty. Pritom ak by bola o dôchodok požiadala v roku 2017, bolo by to pre ňu zasa výhodnejšie. Generálny riaditeľ žalovanej však tu napadnutým rozhodnutím z 5. decembra 2016 v celom rozsahu zamietol toto odvolanie žalobkyne. Zdôraznil, že
rozhodnutie z 8. júna 2016 je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. Žalovaná však nie je tvorcom legislatívy v oblasti sociálneho poistenia, ale jej vykonávateľom, a preto nie je oprávnená posúdiť spravodlivosť tejto právnej úpravy.
4. Správnu žalobu, v ktorej žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu uplatnila v podstate rovnaké námietky, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 6 Sa 11/2017-44. Zároveň zamietol návrh žalobkyne, aby prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že žalobkyňa nenamietla, že by predčasný starobný dôchodok bol vymeraný v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z. z. Pri priznaní predčasného starobného dôchodku je rozhodné, či bol priznaný v súlade s právnymi predpismi platnými v čase vzniku nároku naň. Výpočty, v akej výške by jej dôchodok bol v roku 2013, 2014 či 2015, sú tak fiktívne a nie sú podstatné pri posúdení zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd ani nevykonal dokazovanie vyžiadaním si takýchto fiktívnych výpočtov. Takisto nepovažoval za podstatnú subjektívnu predstavu žalobkyne o výške jej predčasného starobného dôchodku. Aj správny súd zdôraznil, že žalovaná zákon č. 461/2003 Z. z. netvorí, ale aplikuje ho; to, že predčasný starobný dôchodok
nezodpovedá predstavám žalobkyne, nie je zodpovednosťou žalovanej. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou, že by žalobkyňa bola diskriminovaná pri aplikácii § 63 ods. 3 cit. zák. v porovnaní s ostatnými, ktorým bol starobný dôchodok priznaný v roku
2016. Naopak, ak by žalovaná práve voči žalobkyni postupovala inak, diskriminovala by tým všetkých ostatných poistencov. Keďže správny súd nezistil rozpor zákona č. 461/2003 Z. z. s ústavou, nevyhovel ani jej návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie, eventuálne žiada, aby kasačný súd prerušil kasačné konanie a podal ústavnému súdu návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. s ústavou. Opakovane namieta rozpor medzi právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a ustanoveniami citovaného zákona, ktoré ju diskriminujú na základe veku a v dôsledku ktorých je jej predčasný starobný dôchodok nižší, než by bol na základe ňou predložených výpočtov. Má za to, že ukazovatele, od ktorých závisí výpočet priemerného osobného mzdového bodu, sú predmetom častých legislatívnych zmien a nezodpovedajú princípu zásluhovosti. 6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože sa stotožnila s napadnutým rozsudkom.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
8. Predmetom prieskumu v tu prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila svoje skoršie prvostupňové rozhodnutie o priznaní vyplácania predčasného starobného dôchodku žalobkyni v sume 759,50 € mesačne od 1. mája 2016. Podmienky, za ktorých naň vzniká nárok, upravoval § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného k uvedenému dňu
takto: Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov [písm. a)], chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku [písm. b)] a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu [písm. c)]. Podľa § 68 ods. 1 cit. zák. sa suma predčasného starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
9. Napriek tomu, že žalobkyňa splnila všetky zákonné podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku, nesúhlasila s výškou, v akej jej bol priznaný. Osobitne namietala voči určeniu hodnoty ukazovateľov, na základe ktorých sa vyrátava priemerný osobný mzdový bod podľa § 63 zákona č. 461/2003 Z. z. Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (prepočítaného na roky a zaokrúhleného na štyri desatinné miesta) Priemerný osobný mzdový bod sa potom zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor (odsek
1). Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa v roku 2016 započítava 68 % (odsek 3). Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak
(odsek 6). 10. Žalobkyňa má pravdu v tom, že podľa § 63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2004 do 30. júna 2005 sa na zistenie priemerného osobného mzdového bodu používalo rozhodujúce obdobie, ktoré spravidla začínalo až od 1. januára 1994 (s určitými výnimkami). Zákonom č. 244/2005 Z. z. sa však s účinnosťou od 1. júla 2005 toto ustanovenie novelizovalo tak, že začiatok rozhodujúceho obdobia sa posunul na (spravidla) 1. januára 1984. K tejto zmene však nedošlo bezúčelovo, ako to namieta žalobkyňa.
Už pôvodným zámerom zákonodarcu pri novej konštrukcii starobného dôchodku bolo zohľadniť celé obdobie poistenia každého poistenca, čím by sa pokryla celá jeho pracovná kariéra, a to v záujme celoplošného objektívnejšieho zhodnotenia obdobia, počas ktorého prispieval do systému dôchodkového poistenia, čo zvýrazňuje princíp zásluhovosti. Avšak vzhľadom na ťažkosti s praktickou a technickou prípravou a krátku legisvakančnú lehotu pristúpilo ministerstvo k tomu, že rozhodujúce obdobie sa začalo posudzovať najskôr od 1. januára 1994, no postupne sa táto doba mala predĺžiť (porov. Správu o systémovom riešení negatívnych dôsledkov prechodu na nový dôchodkový systém v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v Slovenskej republike, Národná rada Slovenskej republiky, III. volebné obdobie, tlač 1204).
11. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom v tom, že výpočty fiktívneho predčasného starobného dôchodku, ktoré žalobkyňa sama predložila, nie sú podstatné pre posúdenie jej nároku. Žalobkyňa opomína, že podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom.
V dôsledku toho je pre posudzovanie vzniku (a obsahu) tohto nároku podstatná zásadne len právna úprava účinná v tom čase, ku ktorému boli všetky tieto podmienky naplnené. Podmienkou vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je podľa § 67 ods. 1 úvodnej vety a ods. 3 cit. zák. vždy aj podanie žiadosti o jeho priznanie. Žalobkyňa si o predčasný starobný dôchodok nepožiadala ani v roku 2013, ani v roku 2014, ani v roku 2015, ale až v roku 2016, preto nie je relevantné, aký nárok by žalobkyňa bola mohla mať, ak by ho bola uplatnila skôr.
Navyše žalobkyňa by bola dosiahla dôchodkový vek už 2. júla 2017 [§ 62 ods. 6 písm. h) v spojení s § 65a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.], kedy by jej bol podľa § 65 ods. 1 cit. zák. vznikol nárok na (riadny) starobný dôchodok. Pokiaľ teda žalobkyňa poukazovala na odlišnú úpravu účinnú v roku 2017, takýto nárok jej mohol vzniknúť, ak by namiesto predčasného starobného dôchodku požiadala až o výplatu riadneho starobného dôchodku. Už len na dôvažok je potrebné dodať, že žalobkyňa si vo svojich výpočtoch voľne upravovala a prispôsobovala rozhodujúce obdobie do času, kedy jej osobný mzdový bod začal vykazovať vyššie hodnoty. 12. Ďalej žalobkyňa v kasačnej sťažnosti a vo svojich predchádzajúcich podaniach vytýka právnej úprave, na základe ktorej bol vypočítaný jej predčasný starobný dôchodok, že nie je v súlade s ústavou a jej princípmi. Podľa čl. 39 ústavy majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (odsek
1). Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok (odsek 2). Podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon (odsek 5).
Tomuto sociálnemu právu zodpovedá pozitívny záväzok štátu, teda jeho realizácia vyžaduje pozitívne plnenie. Podoba a obsah týchto plnení závisia od ekonomických a hospodárskych možností štátu, takže zákonodarca má v tomto smere širokú mieru voľného
uváženia. Preto sa podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať tohto práva len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Podľa judikatúry ústavného súdu limity treba hľadať predovšetkým v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni (porov. napr. nález sp. zn. PL ÚS 8/2014).
Pretože ústava v čl. 39 ods. 2, ale ani v iných ustanoveniach nezaručuje žiadnu minimálnu výšku hmotného zabezpečenia, nemožno zo samotnej okolnosti, že výška tohto zabezpečenia nedosahuje sumu, ktorú by poberateľ očakával alebo si predstavoval, vyvodzovať nesúlad takejto úpravy s právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zákonodarca sa rozhodol svoj pozitívny záväzok z čl. 39 ods. 1, 2 a 5 ústavy naplniť (okrem iného) zriadením starobného poistenia ako poistenia na zabezpečenie príjmu v starobe podľa § 2 písm. b) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. Na jeho účel ustanovil, že výška starobného dôchodku (a konzekventne aj predčasného starobného dôchodku, § 68 ods. 1) je v zásade naviazaná na relatívnu výšku príjmu dosahovaného počas aktívneho pracovného života (a trvanie dôchodkového poistenia). Toto naviazanie však nie je lineárne; naopak, z dôvodov solidarity na zabezpečenie „primeraného zabezpečenia“ aj pre nižšie príjmové skupiny poistencov sa zákonodarca rozhodol, že poistencom s najvyššími príjmami sa budú najvyššie vrstvy týchto príjmov do výpočtu starobného dôchodku zahŕňať len v určitej časti (percente).
Mieru tohto zahrnutia vyjadruje okrem iného ustanovenie § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravuje znižovanie priemerného osobného mzdového bodu s hodnotou 1,25 až 3,00. Ako však už bolo zdôraznené, ústava zaručuje len právo na „primerané“ hmotné zabezpečenie, nie právo na hmotné zabezpečenie lineárne kopírujúce výšku dosahovaného príjmu.
Zvolenou právnou úpravou, ktorá na úkor plnej zásluhovosti čiastočne zvýrazňuje solidaritu, zákonodarca podľa kasačného súdu nijako neprekračuje uvedené limity svojho uváženia vyplývajúcu z judikatúry ústavného súdu. 13. Žalobkyňa tiež namieta, že pri priznaní predčasného starobného dôchodku bola diskriminovaná na základe veku. O priamej alebo nepriamej diskriminácii v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy možno hovoriť vtedy, ak existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma osobami v porovnateľnom postavení. Nemôže ísť teda o diskrimináciu, ak neexistuje iná osoba v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne (porov. napríklad nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/2018, ods. 96 a nasl.). Z kasačnej sťažnosti žalobkyne je zrejmé, že za diskrimináciu považuje okolnosť, že jej nárok na predčasný starobný dôchodok sa posúdil podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku a bol jej priznaný v inej výške než tým, ktorých nárok sa posúdil podľa skoršej právnej úpravy (teda ktorí boli starší než ona).
Podľa kasačného súdu však osoby, ktorých nárok sa posudzuje v rozdielnych časoch a v dôsledku toho podľa odlišných právnych úprav, nemožno bez ďalšieho považovať za osoby v porovnateľnom postavení diskriminované v dôsledku veku.
Ich porovnateľnému postaveniu bráni totiž sama okolnosť, že sa na ne (len v dôsledku plynutia času, ktorým sa mení aj ich vek) aplikujú rozdielne právne úpravy účinné v inom čase (v podobnom zmysle, ale aj v kontexte možného legitímneho očakávania podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porovnaj rozhodnutie z 15. novembra 2018, Da Cunha Folhadela Moreira proti Portugalsku, sťažnosť č. 71418/14).
IV. Záver
14. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. Z rovnakých vecných dôvodov zamietol aj návrh žalobkyne na prerušenie konania a podanie návrhu ústavnému súdu. 15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022