7Ssk/17/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: MWS Casting s.r.o. (do 22. septembra 2022 s dodatkom „v reštrukturalizácii"), IČO: 36650021, Priemyselná 908, Hliník nad Hronom, zastúpenej: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47257164, Dolná 6, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 12. apríla 2021, č. 3483-3/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28 Sa 10/ 2021-99 z 18. augusta 2021 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej právo na náhradu 100 % trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2. Po začatí reštrukturalizácie pobočka žalovanej v Žiari nad Hronom rozhodnutím zo 14. decembra 2020 predpísala žalobkyni poistné za august 2020 v celkovej sume 20.557,70 €. Napriek odvolaniu žalobkyne ústredie žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 12. apríla 2021 rozhodnutie pobočky potvrdilo. Zdôraznilo, že pohľadávka na poistné podľa judikatúry vzniká až jeho splatnosťou, ktorá v prerokúvanej veci nastala až 30. septembra 2020. Reštrukturalizačné konanie žalobkyne sa však začalo už 11. septembra 2020, takže pohľadávka voči nej vznikla po jeho začatí, a tak je prednostnou pohľadávkou, ktorá sa podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou. Účinky reštrukturalizácie sa tak na túto pohľadávku nevzťahujú. 3. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 28 Sa 10/2021-99 zrušil obe rozhodnutia organizačných zložiek žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Zdôraznil, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. viaže vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu len na oprávnenie zaplatiť ju, nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú veriteľovi právo predpísať ju. Táto úprava bola zavedená zákonom č. 377/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2017, a preto nemožno zohľadňovať judikatúru, ktorá sa týkala predchádzajúceho znenia právneho predpisu. Skutočnosti, ktoré sú rozhodné na to, aby zamestnávateľ mohol určiť výšku poistného, vyplývajú z § 129, § 138 ods. 1, § 139 ods. 1 a § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Na ich základe môže zamestnávateľ zaplatiť poistné ihneď po uplynutí kalendárneho mesiaca, a to aj bez predloženia výkazu poistného. Žalobkyňa tak bola oprávnená zaplatiť poistné už 1. septembra 2020, teda pred začatím reštrukturalizačného konania.

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznila, ak by mala verejnoprávna pohľadávka vznikať pred splatnosťou, bol by to zákonodarca v § 120 ods. 2 cit. zák. ustanovil výslovne tak, ako pre súkromnoprávne pohľadávky. Okamih vzniku pohľadávky na poistné treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti ustanovení § 128, 138, 139, 141, 142 a § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa týchto ustanovení je na splnenie povinnosti zaplatiť a odviesť poistné rozhodný dátum výplaty príjmov zamestnancov. Uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca ešte žalovaná nemôže vedieť o všetkých skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú výšku poistného. Oprávnenia zaplatiť verejnoprávnu pohľadávku podľa § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/ 2005 Z. z. vzniká až vtedy, keď je známy dlžník, obsah pohľadávky (na základe predloženého výkazu), existencia sankcie a vynútiteľnosť práva. Platiteľ sa nemôže stať dlžníkom skôr, než mu vznikne reálne oprávnenie resp. reálna povinnosť odviesť jednotlivé poistné a príspevky, teda do momentu, než žalovanej predloží príslušné výkazy. Až od tohto momentu sa aj sama žalovaná dozvedela o jej práve na poistné. Pohľadávka žalovanej za mesiac august 2020 tak vznikla až 30. septembra 2020, teda po začatí reštrukturalizačného konania. 5. Žalobkyňa navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Podľa nej správny súd správne vyložil § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorého dôsledkom je, že vznik oprávnenia dlžníka plniť sa nemusí zhodovať so vznikom práva veriteľa žiadať plnenia. Žalovaná mohla od 1. septembra 2020 prijať plnenie poistného za august 2020. To, že vznikom pohľadávky nie je až jej splatnosť, vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z. Opačný výklad, o aký sa usiluje žalovaná, by bol v priamom rozpore s úmyslom zákonodarcu. Žalobkyňa odkázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2020, ktorý sa týkal obdobnej otázky. Predloženie výkazu poistného nemôže mať konštitutívnu povahu, pretože aj z § 231 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že v čase jeho podania už musí existovať povinnosť odviesť poistné. Okamihom splatnosti nastupuje vynútiteľnosť práva, to však nekorešponduje s právom dlžníka splniť ho.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

konaní nenamieta, či okolnosť, že pohľadávka mala alebo nemala byť uplatnená prihláškou, má alebo nemá vplyv na oprávnenie žalovanej vydať rozhodnutie o jej predpísaní počas reštrukturalizačného konania. Preto sa touto právnou otázkou nezaoberal ani kasačný súd.

názor, že po novele zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá bola s účinnosťou od 1. marca 2017 vykonaná zákonom č. 377/2016 Z. z., nemôžu tieto závery obstáť. Ani v tejto veci potom nemá dôvod, aby sa od tohto právneho názoru odklonil.

Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 247) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci z toho, že v reštrukturalizácii nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka, a tak je dôležité rozlišovať ich vznik a splatnosť. To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa zákona mal rozumieť okamih vzniku práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť), a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal rozumieť okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Pritom nie je podstatné, či túto povinnosť aj skutočne splnil, pretože § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z. vyslovene zdôrazňuje len jeho oprávnenie tak urobiť. Ako správne pripomenul žalobca, citované ustanovenie už bolo predmetom výkladu veľkého senátu najvyššieho súdu v súvislosti so vznikom daňovej pohľadávky na úroky z omeškania (rozsudok sp. zn. 1 Vs 3/

11. Podstata uvedených právnych názorov je podľa kasačného súdu (napriek opačnému názoru žalovanej) prenositeľná aj na posúdenie vzniku pohľadávky na poistné na sociálne poistenie, ako to aj správne urobil správny súd. Aj táto verejnoprávna pohľadávka na účely § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vzniká okamihom, kedy nastali objektívne skutkové okolnosti, v ktorých je dlžník prvýkrát oprávnený splniť ju. Podľa § 128 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a) a b) a ods. 10 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti platia v zásade tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ; ten je tiež povinný podľa § 128 ods. 8, 9 a ods. 11 písm. a) cit. zák. platiť poistné na úrazové poistenie, na garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity.

Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je podľa § 139 ods. 1 cit. zák. kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné, okrem zamestnancov uvedených v § 4 ods. 2 prvej vete, pri ktorých sa rozhodujúce obdobie určuje osobitne. Toto rozhodujúce obdobie je rozhodujúcim obdobím aj na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnávateľa (§ 139 ods. 3 cit. zák.). Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú zásadne povinné poistné odvádzať. Podľa § 141 ods. 2 cit. zák. však za zamestnanca odvádza určité poistné zamestnávateľ, ktorý na tento účel vykoná zrážku poistného, ktoré je zamestnanec povinný platiť. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa potom poistné platí zásadne za kalendárny mesiac pozadu a za toto obdobie zamestnávateľ podľa § 231 ods. 1 písm. f) prvého bodu cit. zák. aj predkladá pobočke žalovanej výkaz poistného a príspevkov.

Uplynutím kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím (§ 139 ods. 1 cit. zák.), je zamestnávateľ v zásade schopný ustáliť, či zamestnanec bol alebo nebol poistencom, vie zistiť výšku jeho vymeriavacieho základu (spravidla mzda v pracovnom pomere, ktorá je podľa § 129 Zákonníka práce zásadne splatná pozadu za mesačné obdobie), a dokáže z neho podľa § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vypočítať poistné.

žalovaná. V právnom zmysle je zamestnávateľ schopný (pri dostatočne presnom evidenčnom systéme alebo dostatočnom obsadení personálnej agendy) všetky tieto skutkové okolnosti zistiť ihneď po ukončení mesiaca. Na ich základe tak dokáže určiť poistné za príslušné mesiace a toto poistné dokáže zaplatiť žalovanej, a preto je aj oprávnený tak urobiť.

mesiac. 14. Na rozdiel od názoru žalovanej kasačný súd nepovažuje okolnosť, že podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistné splatné až ôsmy deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, resp. až v deň určený na výplatu príjmov, za podstatnú pre posúdenie okamihu vzniku tejto pohľadávky na účely § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Tento okamih je totiž rozhodný len pre vznik práva žalovanej predpísať poistné podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z., nie však pre právo platiteľa zaplatiť poistné. Preto sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, že v tento deň vzniká aj právo platiteľa zaplatiť poistné. Taký výklad by totiž znamenal, že platiteľ poistného nemá právo (teda nesmie) zaplatiť poistné pred jeho splatnosťou, teda pred ôsmym dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca alebo pred dňom určeným na výplatu príjmov v zmysle § 143 ods. 1 a 2 cit. zák. V takom prípade by však sama žalovaná musela platiteľom vracať všetky platby poistného, ktoré by prijala pred týmto dňom, pretože by boli zaplatené neoprávnene.

15. Vychádzajúc z uvedeného výkladu tak možno uzavrieť, že ak účinky začatia reštrukturalizačného konania nastúpili po uplynutí určitého kalendárneho mesiaca, ale pred splatnosťou poistného podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., je pohľadávka na poistné za tento kalendárny mesiac pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a contrario.

Táto pohľadávka tak vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho išlo o pohľadávku, ktorú si žalovaná podľa § 120 ods. 1 cit. zák. mala prihlásiť do reštrukturalizácie, a nie o prednostnú pohľadávku.

Zároveň však zdôraznil rozdiely konkurzu oproti reštrukturalizácii, v ktorej by ustanovenie § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. mohlo viesť k odlišným záverom. Naproti tomu v rozsudku sp. zn. 1 Obdo 41/2019 (judikát R 73/2021), takisto pri riešení otázky, kedy je pohľadávka na poistné na sociálne poistenie prednostnou pohľadávkou podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z., obiter dictum vyslovil názor, že zamestnávateľ, ktorý podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvádza poistné za zamestnanca a vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, by nebol oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni pred dňom uvedeným v § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. Z toho vyvodil, že pohľadávka na toto poistné by nevznikla pred dňom uvedeným v § 143 cit. zák. ani podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa kasačného súdu však tento názor nedostatočne zohľadňuje okolnosť, že podľa už cit. § 129 Zákonníka práce je mzda

Takéto právo zamestnávateľa možno vyvodiť jednak z § 130 ods. 4 a 8 Zák. práce, podľa ktorého musí byť mzda zamestnancovi doručená alebo pripísaná na účet najneskôr do výplatného termínu, a teda môže byť poukázaná (vyplatená) aj skôr. Z citovaného ustanovenia takisto vyplýva, že zamestnancovi sa poukazuje zásadne čistá mzda, teda mzda po vykonaní zrážok (§ 131 Zák. práce), z čoho zasa logicky plynie, že zrážka zo mzdy sa môže vykonať aj skôr než vo výplatnom termíne. Citované ustanovenia tak podľa kasačného súdu zásadne spochybňujú záver, že zrážku poistného zo mzdy zamestnávateľa môže zamestnávateľ vykonať až vo výplatnom termíne, a preto až v tento deň môže takéto poistné odviesť žalovanej.