7Ssk/175/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného vo veci žalobcu: V. H., J.. XX. N. XXXX, H. XXX XX, zastúpený: Mgr. Marcel Péli, LL.M., advokát, M. R. Štefánika 157/45 Považská Bystrica, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátová 1, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 7. januára 2021, č. GR ZVJS-633/14-2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 11/2021-54 z 10. marca 2022, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14 S 11/2021-62 z 24. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 11/2021-54 z 10. marca 2022 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14S 11/2021-62 z 24. marca 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že dňa 16. septembra 2019 bol Úradom inšpekčnej služby prijatý podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany ohľadne podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, súčasťou podnetu bola aj lekárska správa z 30. augusta 2019 týkajúca sa maloletého syna žalobcu s fotografiami modrín na tele. Úrad inšpekčnej služby vykonal preverovanie výsluchom žalobcu z 25. júna 2020, na výsluch predvolal aj manželku žalobcu a ich maloleté deti, ktorí odmietli vypovedať. Zabezpečil aj znalecký posudok z 29. decembra 2019 vypracovaný znalkyňou z odboru psychológie a ďalšie dôkazy najmä hodnotenie žalobcu z jeho výkonu práce.

začervenaní pokožky na rôznych častiach tela, v dôsledku čoho bol dňa 30. augusta 2019 na jednorazovom lekárskom vyšetrení. Tým sa mal žalobca dopustiť priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a tým porušil služobnú disciplínu, základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a n) zákona č. 73/1998 Z. z. V odôvodnení uviedol, že na činnosť príslušníka sú kladené vyššie nároky, nielen počas priameho výkonu služby, ale aj mimo nej. Vychádzal z dôkazov zabezpečených Úradom inšpekčnej služby, najmä opakovaných výpovedí dotknutých osôb a žalobcu, znaleckého posudku, lekárskej správy a z vyjadrení obsiahnutých v úradných záznamoch úradu práce. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím disciplinárny rozkaz potvrdil. Konanie žalobcu považoval za úmyselné, čo bolo preukázané z vykonaných dôkazov, najmä svedeckých výpovedí. Pokiaľ je v uznesení Úradu inšpekčnej služby uvedené, že by mohlo ísť o priestupok, žalovaný uviedol, že vyšetrovateľ ani nie je oprávnený vyvodiť záver o

4. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách zákona o priestupkoch a zákona č. 73/1998 Z. z. a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby. 5. Mal za to, že zo spisovného materiálu postúpeného disciplinárnemu orgánu nevyplýva jednoznačnosť preukázania skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu.

Z výpovede jednoznačne nevyplýva, že by ku skutku od marca 2019 do 30. augusta 2019 malo prísť tak, ako mu je kladený za vinu. Rovnako spôsobenie hematómov a začervenania u maloletého nie je preukázané žiadnou výpoveďou svedkov. Z lekárskej správy je zrejmé, že maloletý mal na tele modriny, ale vykonané dôkazy nepreukazujú, že ich mal spôsobiť žalobca.

Disciplinárny orgán nevykonal ďalšie úkony, ktoré by smerovali k objektívnemu zisteniu veci, vychádzal len z predloženého spisového materiálu. Správny súd okrem toho považoval samotné rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, keď v odôvodnení tvrdenia žalobcu z jeho výpovedi považuje za priznanie viny, čo je však zo strany žalovaného zavádzajúce a ako bolo už uvedené, z dôkazov taká skutočnosť nevyplýva. Správne orgány povrchným a nezákonným spôsobom skonštatovali spáchanie priestupku zo strany žalobcu a toto tvrdenie je v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Podľa správneho súdu tak žalovaný a prvostupňový správny orgán pochybili, keď vo veci nevykonali ďalšie dokazovanie.

6. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)]. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súd zrušil a konanie zastavil, alternatívne rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. K absencii dôkazov bez pochybností odôvodňujúcich protiprávne konanie žalobcu, žalovaný najmä poukázal na lekársku správu z 30. augusta 2019. V nej bolo konštatované, že maloletý má na tele čerstvý podliaty hematóm oválneho tvaru, pásovité začervenanie ako erytém po pomliaždení od opasku na hornej končatine, rozsiahli červený hematóm a pásovitý erytém po údere opaskom na dolnej končatine. Poranenia boli následne zdokumentované fotodokumentáciou. Sám žalobca v úradnom zázname úradu práce č. 2019/109957 z 4. septembra 2019 pripustil incident, keď uviedol, že maloletý dostal opaskom, nešpecifikoval však počet úderov a intenzitu. Z výpovede maloletej v úradnom zázname úradu práce č. 2019/11589 z 6. septembra 2019 vyplýva, že dotknutý maloletý (jej brat) nevedel zbaliť spacie vaky, dostal po chrbte, mal takú červenú bodku a po nohe, videla to aj sestra, stalo sa to v deň, keď mali ísť k mame. Ďalší syn žalobcu vo výpovedi uviedol, že naposledy dostal spomínaný maloletý, plakal pri tom, po bitke mávajú modriny. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že dotknutý maloletý k bitke dňa 30. augusta 2019 uviedol, že to bolo po stanovačke, upratoval spacáky, dostal opaskom, bolí to, keď bije prackou. Jeho maloleté sestry uviedli, že on dostal najsilnejšiu, keď schovával spacáky, dostal remeňom, plakal. Jeho brat uviedol, že ho otec zbil, nevedel zbaliť spacáky. V závere znaleckého posudku sa uvádza, že dotknutý maloletý nemá sklon ku konfabuláciám. Z uvedeného je podľa žalovaného jasné, že maloletý utrpel poranenia spôsobené opaskom dňa 30. augusta 2019. V disciplinárnom konaní žalobcu boli spracované také závery, ktoré zodpovedajú zásadám logického myslenia a skutočnosti svedčiace o porušení služobnej disciplíny boli vyhodnotené úplne, riadnym procesným postupom a v rámci voľnej úvahy. 8. K nedostatočnému šetreniu vo veci a nevykonaniu dôkazov zo strany disciplinárnych orgánov žalovaný poukázal na § 238 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. týkajúce sa dokazovania. Disciplinárne orgány sa síce opierali o dôkazy, ktoré boli už zaobstarané vyšetrovateľom, čo však z hľadiska zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť posúdené ako nezákonné. Disciplinárne orgány podľa cit. zákona nemajú oprávnenie vykonávať také úkony vyšetrovania, ako majú v kompetencii orgány činné v trestnom konaní. Nebolo však ani potrebné zaobstarávať ďalšie dôkazy. Vyvodenie zodpovednosti a uloženie primeraného disciplinárneho opatrenia bolo nevyhnutné v rámci individuálnej prevencie a sledovalo sa ním najmä obnovenie služobnej disciplíny.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústava“) dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

13. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

15. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 17. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

18. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 21. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

23. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. sa podľa tohto zákona prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku. 24. Podľa § 53 ods. 1 písm. b), ods.2 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov. Ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b) za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená osobitným zákonom.

26. Podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy.

28. Kasačný súd za zásadnú otázku v danom prípade považoval, či pri skutku žalobcu, tak ako bol vymedzený, bolo náležite zistené a právne posúdené naplnenie znakov skutkovej podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch.

Správny súd žalovanému vytkol najmä to, že sa opieral o výpoveď žalobcu z 25. júna 2020, z ktorej ale nevyplýva, že by skutok spáchal. Ďalej správny súd argumentoval aj uznesením o postúpení veci, v ktorom sa uvádza, že o priestupok len ísť môže. Podľa názoru správneho súdu medzi stranami tak ostalo sporné, či dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali, jednoznačne preukazujú spáchanie daného priestupku žalobcom, resp. naplnenie najmä objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku.

30. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že služobné povinnosti policajta podľa § 47 a § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. sa odvíjajú od služobnej prísahy policajta. Povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3 cit. zákona, ktoré žalobca porušil, sú vyjadrením princípu rešpektovania zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj rozkazov, nariadených príkazov a pokynov nadriadených. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 5Asan/3/2017 konštatoval, cit.: „zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy.

31. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že oprávnený orgán v konaniach vo veciach služobného pomeru postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady (§ 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (ods. 2).

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4). Pri hodnotení dôkazov podľa vlastnej úvahy sa oprávnený orgán musí vyhnúť svojvôli a v rámci tejto myšlienkovej činnosti by mal posúdiť, či ten- ktorý dôkaz bol alebo nebol získaný a vykonaný zákonným spôsobom, či je alebo nie je použiteľný v tomto type konania (či preň má alebo nemá význam) a či je alebo nie je pravdivý. Za dôkaz nemôžu slúžiť prostriedky, ktorými nemožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že niektoré dôkazy získané v trestnom konaní je možné použiť len v tomto konaní, správne orgány musia rozlíšiť, ktoré dôkazy v konaní vo veciach služobného pomeru nemožno prevziať z trestného konania (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 321/2021, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 14/2022). Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, prvá veta rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať

Pre jednoznačné vyvodenie záveru o spáchaní priestupku, musí mať orgán verejnej správy za preukázané kumulatívne naplnenie formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku. Formálne znaky priestupku sú popísané vo všeobecnej a v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v iných zákonoch obsahujúcich jednotlivé druhy priestupkov. Skutková podstata priestupku je tvorená súhrnom typových znakov, ktoré určujú, o aký priestupok ide a jej vymedzenie vychádza z teórie trestného práva. Jednotlivé skutkové podstaty sú charakterizované štyrmi skupinami znakov, ktoré sú uvedené v zákone o priestupkoch a v ďalších osobitných zákonoch. Medzi povinné znaky skutkovej podstaty priestupku patria objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. Objektívna stránka priestupku spočíva v konaní, následku a príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom (tzv. kauzálny nexus) a charakterizuje spôsob spáchania priestupku a jeho následok (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 23/2017). Pri správnom trestaní pritom platí, že sa má zo strany správnych orgánov dokazovať vina a nie zo strany osoby, proti ktorej sa konanie vedie, nevina. Pri strete dvoch dôkazných verzií, či rozpore medzi

33. Dôkazy, s ktorými správne orgány v preskúmavanej veci pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce priamo nedokazuje skutočnosť ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej je možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu administratívneho konania. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje. Pretože každý nepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych dôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi.

V opačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo pri páchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku. O to obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po správnosti by mal takýchto nepriamych dôkazov zabezpečiť viac a to vzhľadom k ich sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné, aby išlo o súbor nepriamych dôkazov, ktoré vytvárajú ucelený a logicky previazaný reťazec dôkazov, v rámci ktorého ani jeden z týchto nespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5 Stk 5/2021).

Podľa § 214 ods. 1 prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Uvedené postúpenie tak predpokladá náležité objasnenie veci z toho pohľadu, že sa nejedná o žiaden trestný čin, ale skutok môže byť priestupkom alebo disciplinárnym previneným (porov. judikát R 68/1980, R 11/1997).

35. Správny súd poukázal na to, že skutková veta v danom prípade sa skladá z dvoch čiastkových skutkov: prvý, týkajúci sa fyzického trestania maloletých detí od marca 2019 minimálne do 30. augusta 2019 a druhý, týkajúci sa priamo 30. augusta 2019 a jedného z maloletých detí. 36.

37. Z vymedzenia skutkovej vety je zrejmé, že v danom prípade išlo o trváci správny delikt. Ako správne poznamenal správny súd, z výpovede žalobcu z 25. júna 2020 nie je možné vyvodiť priznanie k spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Fyzické trestanie v nejakej podobe však žalobcom pripustené bolo. Lekárska správa z 30. augusta 2019 vypovedá o prítomnosti hematómu a pásovitom začervenaní na tele maloletého, sama o sebe však nedokazuje, že ich spôsobil žalobca. Také konštatovanie by z nej vyplývať ani nemohlo, keďže ošetrujúci lekár nemá ani právomoc verejno-mocensky takú skutočnosť ustáliť (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4 Stk 10/2021). Z úradných záznamov úradu práce a znaleckého posudku však vyplýva, že k nejakej forme fyzického trestania maloletých detí zo strany žalobcu došlo a došlo aj k nejakej bitke maloletého zo strany žalobcu dňa 30. augusta

Z administratívnych spisov žalovaného tiež vyplýva, že žalobca mal právo oboznámiť sa s obsahom spisu a dôkazným materiálom, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť, prípadne uplatniť návrhy a dôkazy. Z rozhodnutí disciplinárnych správnych orgánov ďalej vyplýva, že prihliadnuté bolo aj na žalobcom navrhnuté dôkazy a tvrdenia, ktoré boli vyhodnotené ako špekulatívne alebo v kontexte iných dôkazov nepreukazujúce, že by k fyzickému trestaniu nedošlo.

38. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu nie je ani zrejmé, ako má orgán verejnej správy v ďalšom konaní postupovať. Pokiaľ správny súd disciplinárnym správnym orgánom prvorado vytýkal nevykonanie ďalšieho dokazovania, aj vzhľadom na už vykonané dôkazy v danom prípade, mal uviesť, v akom konkrétnom ohľade má byť dokazovanie doplnené.

40. Vychádzajúc z uvedeného vyššie, kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky žalovaného ako dôvodné, a tým za spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, a preto podľa ust. § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, posúdiť, či preskúmavané rozhodnutia vyhovujú požiadavkám relevantnej právnej úpravy a ustáliť, či bolo dostatočne preukázané disciplinárne previnenie a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. 42. Trovy konania žalobcu a žalovaného o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 43. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023