7Ssk/177/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: C.. M. E., U.. XX. XX. XXXX, R. I. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo dňa 11. 02. 2022, č. GR ZVJS-d-12379/14-2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/19/2022 - 43 zo dňa 14. júla 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Správny súd dopytom na Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) zistil, že vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 11. 02. 2022, číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 nebolo rozhodované odvolacím orgánom. GR ZVJS v liste zo dňa 21. 03. 2022 (č. l. 27 spisu) žalobcu upovedomilo, že rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 11. 02. 2022, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 je právoplatné doručením dňa 16. 02. 2022, vydané v jednoinštančnom správnom konaní. Žalobca bol poučený o tom, že v predmetnej veci zákon - § 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. - podanie odvolania nepripúšťa a rozhodnutie

2. Správny súd aj napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach zistil, že tá bola natoľko nezrozumiteľná, že z nej nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo ňou žalobca sleduje, a pre rozpor medzi žalobným návrhom a označením žalovaného, žalobcu uznesením zo dňa 30. 05. 2022, č. k. 14Sa/19/2022-29 vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vadu žaloby, ktorá bránila jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia.

správnej žaloby zo dňa 01. 04. 2022, v ktorých v súlade so zákonom označil za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a ktorým žiadal o preskúmanie rozhodnutia GR ZJVS zo dňa 11. 2. 2022. 3. Správny súd uviedol, že aj napriek neformálnemu posudzovaniu podania žalobcu zo dňa 01. 04. 2022, označeného ako „správna žaloba“, dospel k záveru, že neodstránením vád tohto podania malo podanie vady, ktoré bránili jeho vecnému vybaveniu, ak nebol žalobcom označený žalovaný, rozhodnutie, preskúmania ktorého sa podaním domáha a žalobný návrh. Napriek tomu, že správne súdne konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

pojmu rozhodnutie. Rovnako tak táto spätosť vyplýva z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP prvá veta SSP, ktoré vymedzuje všeobecnú procesnú legitimáciu. . . .V neposlednom rade nevyhnutná spätosť medzi žalovaným a správnou žalobou napadnutým rozhodnutím vyplýva z katalógu náležitostí správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 1 SSP), ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby správna žaloba obsahovala žalobný návrh (teda špecifikáciu toho, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha). Pasívne procesne legitimovaným subjektom je teda vo všeobecnosti ten orgán verejnej správy, ktorý správnou žalobou napadnuté rozhodnutie

Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu je žalobu namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa § 59 resp. § 60 SSP však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalovaného o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.“ Obdobné závery zaujal Najvyšší správny súd v uznesení zo dňa 26.01.2022, sp. zn. 7Ssk/74/2021 (odsek 33), v uznesení zo dňa 2. februára 2022, sp. zn. 9Sžsk/30/2021 (odsek 17.). 5.

Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. h/ SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP odmietnuť, keďže z dôvodu žalobcom neakceptovaného prístupu správneho súdu k odstraňovaniu nedostatkov jeho podania pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať.

Kasačnú sťažnosť odôvodnil „nesprávnym procesným postupom správneho súdu (bez verejného konania), ktorým mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva (právo konania za jeho účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý postup a jeho správna žaloba bola nezákonne odmietnutá“. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal najmä na absenciu nariadenia verejného konania, porušenia základného práva na spravodlivý súdny proces, aby jeho vec bola prerokovaná verejne a bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Uvedené sťažovateľ odôvodnil poukazom na „ustanovenia medzinárodného dohovoru č. 128 (čl. 19) príslušné ustanovenia Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv (napr. článok 14), príslušné ustanovenia Ústavy SR týkajúce sa napr. všeobecného zákazu diskriminácie, príslušné ustanovenia zákona č. 162/2015. .“ Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo alternatívne zrušiť

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

12. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 13. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 14.

15. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 16. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 17. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov.

Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby. Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, čo znamená, že nie je nevyhnutné, aby v týchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby, v uvedenom prípade je nutné konštatovať, že podanie žalobcu je natoľko nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmé čoho sa týka, resp. čo ním žalobca sleduje. A to z dôvodu, že žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, ale ako rozhodnutie, ktorého nápravy sa domáha označil rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 11. 02. 2022, č. GR ZVJS-d-12379/14-2022, je žaloba žalobcu nezrozumiteľná, keď predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré nevydal žalovaný. Skutočnosť, že žalobca odmietol svoje podanie opraviť, a to napriek niekoľkým poučeniam správneho súdu, preto predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať.

21. Odhliadnuc od toho, že žalobca má sám právnické vzdelanie, kasačný súd poukazuje na čl. 11 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobca bol opakovane poučený o tom, ako je potrebné opraviť žalobu a upozornený na dôsledky, ktoré z odmietnutia opravy žaloby vyplynú.

22. Pokiaľ žalobca aj napriek opakovaným pokusom zo strany správneho súdu na odstránenie vady podania neakceptoval návod, ako má tieto vady odstrániť a zotrval na svojich argumentoch, nemožno správnemu súdu vyčítať nesprávny postup, keď podanie žalobcu odmietol. 23.

25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 14. júla 2023