7Ssk/178/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: V. O., Y. G. L. XXX/XX, XXX XX L., s miestom podnikania Zohorská 142/22, Zohor, IČO: 43678718, právne zastúpený: Advokátska kancelária Encinger s. r. o., so sídlom Trajánova 7, 851 10 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/3824, O- 199/2020 zo dňa 17.06.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/109/2020-126 zo dňa 06.04.2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2, písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii“, resp. „zákon č. 125/2006 Z. z.“) uložená pokuta v sume 5000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona tým, že dňa 23.09.2019 využíval závislú prácu dvoch fyzických osôb na pracovisku výstavby bytov na Fialovej ul. Bratislava, ktoré vykonávali pre neho pomocné stavebné práce a nemal s nim založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších prepisov (ďalej len „Zákonník práce“, resp. „zákon č. 311/2001 Z. z.“).

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania porušil v konkrétnom čase, na uvedenom mieste, pri výkone konkrétne uvedenej činnosti a popísaným spôsobom zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka výšky pokuty, odvolací orgán žalovaný bol toho názoru, že zo záverov inšpektorátu práce a vyhodnotení jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty dostatočne vyplýva, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu, ktorým je v tomto prípade zabezpečenie ochrany trhu práce a práv a istoty zamestnancov.

osôb a bolo v ňom konštatované nelegálne zamestnávanie týchto dvoch fyzických osôb i to, že vykonávali pre žalobcu prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, tieto zistenia nenamietal. Pokiaľ by bol žalobca v deň, kedy sa dozvedel o nedostatkoch zistených pri inšpekcii práce, namietal zistenia, bolo potrebné, aby sa vyjadril hneď s tým, že by bolo možné vykonať konfrontáciu s osobami, s ktorými boli spísané zápisnice o podaní informácie.

Obidve fyzické osoby potvrdili, že pracujú pre žalobcu a že s ním nemajú podpísané žiadne pracovné zmluvy ani dohody. 5. Podľa správneho súdu neexistuje žiadny racionálny dôvod na to, aby hneď pri prerokovaní protokolu neuviedol, že v ten deň, t. j. 23.09.2019 boli podpísané dohody o vykonaní práce (ktoré vo svojom vyjadrení označuje nesprávne ako pracovné zmluvy) a aby tieto ako dôkazy svojich tvrdení i predložil. Skutkový stav bol podľa názoru súdu za týchto okolností zistený dostatočne na to, aby mohli správne orgány konštatovať nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb na pracovisku žalobcu dňa 23.09.2019. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa nesprávne uvádza, že obidve fyzické osoby uviedli, že majú dohodnutú odmenu za prácu 4 eurá za hodinu, hoci túto informáciu uviedla len jedna z fyzických osôb (nie obidve) a druhá uviedla, že mzdu, resp. odmenu si zatiaľ nedohodli. Uvedenú nesprávnosť odstránil žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď námietku žalobcu uvedenú v odvolaní akceptoval a uviedol, že išlo o zrejmú nesprávnosť správneho orgánu

Bolo im poskytnuté potrebné poučenie, najmä vo vzťahu k povinnosti poskytnúť informácie na výkon inšpekcie práce. Svojimi podpismi potvrdili, že poučeniu, ktoré im bolo poskytnuté porozumeli a inšpektorom práce poskytli aj pravdivé informácie. Za takejto situácie preto nemožno spochybňovať pravdivosť ich výpovedí len preto, že ich následne spochybnil žalobca, ktorý podľa okolností, ktoré vyplývajú zo spisu, zrejme spísal s nimi následne dohody o vykonaní práce s dátumom 23.09.2019 a dňom nástupu do práce 24.09.2019.

Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov, správny súd vyhodnotil, námietky sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na podrobne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

10. Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za nesprávny a tendenčný, porušujúci viaceré procesné práva sťažovateľa, keď tvrdenia a dôkazy predložené zo strany žalovaného nadhodnocoval a pripisoval im vyššiu dôkaznú silu, a to bez akéhokoľvek právne udržateľného odôvodnenia. Správny súd nesprávne procesne postupoval, keď tvrdeniam a dôkazným prostriedkom žalovaného pripisoval vyššiu dôkaznú silu, aj keď na to nie je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený. Sťažovateľ poukázal na to, že v dôsledku pripísania vyššej dôkaznej sile dôkazom predloženým zo strany žalovaného, okrem iného aj priamo zvýhodnil žalovaného, a to výlučne len z toho dôvodu, že predložené dôkazy považoval za „pravdivé“ a „preukázane“, pretože boli podľa názoru správneho súdu poskytnuté „spontánne“. Považuje za neprípustné a v rozpore so SSP, ako aj v rozpore so základným princípmi CSP, aby správny súd rozhodoval o právach a právom chránených záujmoch žalobcu na základe pocitovej otázky, resp. na základe spontánnosti. V dôsledku toho došlo k porušeniu práva na

12. Záverom sťažovateľ vyjadril názor, že napadnutý rozsudok správneho súdu neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti. Hlavnou úlohou odôvodnenia rozhodnutia má byť presvedčenie účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov a dôkazov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Sťažovateľ považuje za neprijateľnú skutočnosť, že sa správny súd vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal resp. vôbec nevysporiadal s predloženými dôkazmi ako aj tvrdenými skutočnosťami zo strany žalobcu. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na skutočnosť, že správny súd žiadnym spôsobom objektívne neodôvodnil, z akého dôvodu majú byť tvrdenia žalobcu účelové. Takýto postup zo strany správneho súdu je nutné považovať za svojvoľný a nezákonný. Sťažovateľ zastáva názor, že boli porušené základné práva žalobcu, nakoľko dôvody na zamietnutie správnej žaloby žalobcu neboli žiadnym spôsobom dostačujúce a preukázané. 13. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 05.09.2022 a navrhol

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej len SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom k 23.09.2019 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

pomer podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcii práce v znení účinnom v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (23.06.2020) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 19.

21. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.06.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 20.04.2020, o uložení pokuty vo výške 5000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona tým, že sťažovateľ dňa 23.09.2019 o 10:50 hod využíval závislú prácu dvoch

Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sa v ňom nachádzajú dve zápisnice o podaní informácie vo veci vysvetlenia dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 23.09.2019 (ďalej len „zápisnica“). Po poučení Y. L. do zápisnice, spísanej o 11:05, na otázku odkedy a akú prácu vykonáva na tomto pracovisku, uviedol, že od 16.09.2019 a dnes 23.09.2019 od 7:00 hod, robí pomocné stavebné práce - „žabovanie“, výkopové práce s lopatou.

Ako zamestnávateľa označil sťažovateľa, túto prácu mu nariadil sťažovateľ, určil mu miesto aj čas aj prácu čo bude robiť, na fajront ho príde skontrolovať, čo robil. Uviedol, že zatiaľ nepodpisoval ani pracovnú zmluvu, ani dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a k dohodnutej mzde uviedol, že sa zatiaľ dohodli na 4 eur/hod. Potvrdil, že nie je živnostníkom - SZČO ani štatutárnym orgánom právnickej osoby.

22.10.2019 (ďalej tiež len „protokol“) vyplýva, že inšpektor práce vychádzal zo skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie práce, a to zo zápisníc o podaní informácie zo dňa 23.09.2019, spísaných s fyzickými osobami. Pri výkone inšpekcie neboli doložené pracovné zmluvy s fyzickými osobami. Inšpektor práce uložil sťažovateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin a predložiť prvostupňovému správnemu orgánu písomnú informáciu o prijatých opatreniach v lehote do 3 dní po uzatvorení

24. Sťažovateľ sa k obsahu protokolu vyjadril podaním zo dňa 25.10.2019, v ktorom namietal, že protokol podpísal len jeden z inšpektorov. Namietal, že inšpekcia práce nebola vykonávaná v mieste jeho podnikania, ale na stavenisku na Fialovej ulici v Bratislave, kde pracujú aj rôzne iné osoby a subjekty za účelom výstavby. Keďže dotknuté osoby sa uchádzali v mieste jeho podnikania v skorých ranných hodinách 23.09.2019 o prácu na miesta, ktoré nemal obsadené, uzavrel s nimi písomné pracovné zmluvy s dohodnutým nástupom do práce v nasledujúci pracovný deň (t. j. 24.09.2019) a riadne ich prihlásil do Sociálnej poisťovne. Vylúčil, že by pre neho fyzické osoby vykonávali akúkoľvek prácu predtým, ako došlo k založeniu pracovných pomerov, prácu, ktorú vykonávali dňa 23.09.2019, vykonávali jednoznačne v rozpore s uzatvorenou pracovnou zmluvou, lebo mali do práce nastúpiť až nasledujúci deň a prácu robili bez jeho vedomia, lebo sa na pracovisku nenachádzal. O nimi vykonávanej práci na stavenisku v deň uzavretia pracovnej zmluvy preukázateľne nemal vedomosť, preto

25. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov správneho súdu vo veci samej spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci v merite veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Tieto činnosti fyzické osoby zabezpečovali v mene (na ekonomický prospech aj ťarchu) sťažovateľa. Jednalo sa teda o závislú prácu v zmysle Zákonníka práce. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vyjadrení fyzických osôb uvedených zápisniciach o podaní informácie a vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku zo dňa 23.09.2019. Zápisnice zo dňa 23.09.2019, obsahujúce vyjadrenia fyzických osôb po ich riadnom poučení inšpektorom práce sú zhodné v podstatných skutkových okolnostiach (označenie osoby sťažovateľa ako osoby, ktorá im nariadila prácu, určila miesto a čas vykonávania tejto práce; označenie osoby sťažovateľa ako osoby, ktorá bude kontrolovať ich prácu; zhodné vyjadrenie, že nemajú uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah so sťažovateľom, obaja tvrdia, že pracovali už viac dní pred výkonom inšpekcie), sú jasné, zrozumiteľné a uveriteľné, preto je možné ich vyhodnotiť ako vierohodný dôkaz a správne z nich správne orgány a správny súd vychádzali.

ulici, keď miestom výkonu práce v dohode o vykonaní práce mohlo byť Lozorno aj Bratislava. Aj jeho tvrdenie, že prácu robili bez jeho vedomia, je ťažko uveriteľné, pretože pokiaľ by nedostali prísľub, že za prácu im bude zaplatené aj za tento deň rovnako ako za všetky ostatné dni výkonu ich práce, nemali by zrejme žiadnu motiváciu vykonávať fyzicky namáhavú prácu od skorých ranných hodín mimo svojho bydliska. Naopak, je logický taký skutkový priebeh, ktorý ozrejmili fyzické osoby, teda že na pracovisku sťažovateľa pracovali už od 12.09.2019 (L. L.) a od 16.09.2019 (Y. L.) a aj v deň výkonu inšpekcie práce podľa príkazov žalobcu.

nespochybňujú skutočnosť, že fyzické osoby pre žalobcu dňa 23.09.2019 vykonávali závislú prácu, keďže výkon ich práce na pracovisku žalobcu v Bratislave nebol v tejto veci sporný (túto skutočnosť nerozporuje ani žalobca, len tvrdí, že pracovali bez jeho vedomia a v rozpore s uzatvorenými dohodami o vykonaní práce). Jediným dôkazom, ktorý mal preukázať tvrdenie žalobcu o tom, že prácu na jeho pracovisku fyzické osoby vykonávali bez jeho vedomia, bola práve jeho výpoveď. Túto výpoveď kasačný súd vyhodnotil ako nevierohodnú, v rozpore s elementárnou logikou a v rozpore s ostatnými dôkazmi, najmä s oboma výpoveďami fyzických osôb, ktoré sú v danej veci nezainteresované (na rozdiel od žalobcu, ktorému preskúmavané rozhodnutie uložilo materiálny postih). Preto na tento dôkaz neprihliadol.

V zmysle § 129 ods. 1 SSP správny súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V zmysle odseku 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

30. Ostatné dôkazy (dohody o vykonaní práce, prihlášky a výpoveď žalobcu) správny súd vyhodnotil tak, že neboli schopné zvrátiť takto zistený skutkový stav. Kasačný súd sa stotožnil s vyhodnotením týchto dôkazov, keď správny súd konštatoval, že za takejto situácie nemožno spochybňovať pravdivosť výpovedí fyzických osôb len preto, že ich následne vo svojej výpovedi spochybnil žalobca. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že správny súd sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal resp. vôbec nevysporiadal s predloženými dôkazmi ako aj tvrdenými skutočnosťami zo strany žalobcu. Okrem toho žalobca v kasačnej sťažnosti sám neoznačil tvrdenia a dôkazy, ktoré správnym súdom nemali byť vôbec vyhodnotené.

31. Kasačný súd dodáva, že výška obligatórne ukladanej pokuty podľa § 19 zákona o inšpekcii práce bola ustanovená primerane vo výške 5000 eur, teda v minimálnej výške na spodnej hranici sankčného rozpätia. 32. Kasačný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku krajského súdu. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ani rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak

34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.