7Ssk/179/2022

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola 14. februára 1994 v pracovnom pomere príslušníka colnej správy podľa § 11 a nasl. Colného zákona č. 44/1974 Zb. v znení neskorších predpisov. Jej pracovný pomer sa od 1. júla 1998 nezmenil na služobný pomer colníka podľa zákona č. 200/1998 Z. z., pretože žalobkyni mal od tohto dátumu vzniknúť služobný pomer príslušníčky Policajného zboru. Nakoniec žalobkyňa skončila pracovný pomer k colnej správe až k 14. júlu 1998 a do služobného pomeru policajtky bola prijatá od 1. augusta 1998. Z neho bola uvoľnená na vlastnú žiadosť k 31. decembru 2020 personálnym rozkazom riaditeľa okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo 4. novembra 2020.

2. Tento odbor rozhodnutím z 23. apríla 2021 priznal žalobkyni s účinnosťou od 1. januára 2021 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v sume 910,77 € mesačne. Vyšiel zo zistenia, že doba služby žalobkyne trvala od 1. augusta 1998 do 31. decembra 2020, teda celkovo 22 rokov 159 dní, z čoho k 30. aprílu 2013 uplynulo 14 rokov 277 dní. Podľa § 143ab ods. 2 v spojení s § 143aa písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. jej tak patril výsluhový dôchodok vo výške 46 % základu pre určeného podľa § 143ac ods. 1 písm. b) cit. zák. Tento základ odbor sociálneho zabezpečenia určil zo služobného príjmu za dva príjmovo najlepšie kalendárne roky v posledných 10 rokoch pred skončením služobného pomeru na sumu 1.979,92 €.

Túto dobu mal odbor započítať na základe § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov. Žalobkyňa totiž podľa svojho názoru nemôže za to, že služobný pomer policajtky jej nevznikol hneď 15. júla 1998. Žalovaný však tu preskúmavaným rozhodnutím z 13. septembra 2021 zamietol toto odvolanie. Stotožnil sa so spôsobom určenia výsluhového dôchodku v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné a skutkový stav za riadne zistený. Zdôraznil, že podľa § 257 zákona č. 200/1998 Z. z. mohol žalobkyni vzniknúť služobný pomer colníčky, čo však neplatilo, ak odmietla zložiť prísahu. V takom prípade sa jej pracovný pomer skončil uplynutím dvoch mesiacov od účinnosti zákona (§ 261 ods. 2 cit. zák.). Z § 266 cit. zák. ďalej vyvodil, že pracovný pomer príslušníka colnej správy sa považuje za služobný pomer len vtedy, ak pracovný pomer colníka trval k 1. júlu 1998 a zároveň colníkovi vznikol služobný pomer.

Započítanie doby služby na účely výsluhového dôchodku upravuje výlučne § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. a žalobkyňa nesplnila podmienky ustanovené v jeho odseku 1 písm. g), aby sa za túto dobu mohol považovať aj pracovný pomer colníčky. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou, že sa žalobkyni nezachováva primerané hmotné zabezpečenie v zmysle čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky; podľa jeho názoru by totiž žalobkyňa výkladom, ktorý presadzuje, bola v skutočnosti neoprávnene zvýhodnená.

doby služby, však podľa správneho súdu posudzoval výlučne žalovaný, ktorý pri tom nebol viazaný uvedeným potvrdením. Správny súd nezistil ani žalobkyňou namietanú diskrimináciu. Postavenie žalobkyne totiž nebolo porovnateľné s inými osobami, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 328/2002 Z. z., pretože ten colníkov nepovažuje za policajtov. Svojich nárokov z porušenia zákazu diskriminácie sa pritom žalobkyňa mohla domáhať samostatnou žalobou na civilnom

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakovala svoj názor že § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. neustanovuje ako podmienku zápočtu pracovného pomeru colníka aj vznik jeho služobného pomeru. Ďalej zdôraznila, že § 266 v odseku 1 síce ustanovuje, že pracovný pomer colníkov sa považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, avšak len ak tento zákon neustanovuje inak. Túto časť vety správny súd nezohľadnil. Na základe § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/ 1998 Z. z. žalobkyňa naďalej zastávala názor, že jej pracovný pomer colníka sa považuje za služobný pomer, a ako taký mal byť podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. dobou služby pre účely priznania výsluhového dôchodku. Žalobkyňa naďalej trvala aj na svojom názore, že je diskriminovaná. Pri skončení služobného pomeru totiž bola policajtom, ktorému sa mali podľa cit. § 58 započítať všetky doby služby. Hoci jej služobný pomer policajta bezprostredne nadviazal na jej pracovný pomer colníka, tento pracovný pomer správny súd nezohľadnil. 6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože sa stotožnil s napadnutým rozsudkom.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. V prerokúvanej veci nie je sporné že, žalobkynin služobný pomer príslušníka Policajného zboru (policajta, porov. § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.) vznikol 1. augusta 1998 a skončil sa uvoľnením 31. decembra 2020. Je teda zrejme, že vznikol pred 1. májom 2013, trval pred ním najmenej 14 rokov, celkovo však viac ako 16 rokov a zanikol až po 30. apríli 2013. Žalobkyňa tak má v zmysle § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. nárok na výsluhový dôchodok, ktorý sa vypočíta podľa § 143ab ods. 2 cit. zák. takto: za 16 rokov trvania služobného pomeru je 32 % zo základu podľa § 143ac ods. 1 písm. b), za 17. rok a každý ďalší skončený rok trvania služby až do 20. skončeného roku sa jeho výmera zvyšuje o 2 % základu, za 21. rok a za každý ďalší skončený rok trvania služby sa zvyšuje o 3 % základu, za 26. rok a každý ďalší skončený rok trvania služby sa zvyšuje o 1 % základu a za 31. skončený rok a každý ďalší skončený rok trvania služby sa výmera zvyšuje o 0,5 %

Sporným medzi žalobkyňou a žalovaným zostáva, či možno ako dobu trvania služobného pomeru započítať aj pracovný pomer colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 1998. Tento pracovný pomer žalobkyne trval 4 roky a 5 mesiacov, o ktoré by sa v prípade započítania zvýšila doba služby rozhodná pre výpočet percentuálnej miery výsluhového dôchodku podľa cit. § 143ab ods. 2.

Tieto ustanovenia je však potrebné interpretovať v nadväznosti na ostatné prechodné ustanovenia, ktoré upravovali prechod colníkov z doterajších pracovných pomerov do služobného pomeru podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Predovšetkým, podľa § 257 ods. 1 colník, ktorý bol ku dňu účinnosti uvedeného zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac a spĺňal určité ďalšie podmienky, stával sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie colníkom v stálej štátnej službe odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. od 1. júla 1998. Výnimku z tohto ustanovenia upravoval napríklad § 259, podľa ktorého platilo, že ak sa takýto colník rozhodol, že sa nechce stať colníkom v stálej štátnej službe, mal to písomne oznámiť v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti zákona služobnému úradu.

Jeho pracovný pomer sa v takom prípade skončil dňom uplynutia dvoch mesiacov od účinnosti zákona. 10. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že colníci v pracovnom pomere, ktorí splnili podmienky § 257 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., sa zásadne už účinnosťou zákona stávali colníkmi v stálej štátnej službe, teda v služobnom pomere. Nadväzujúce ustanovenia § 259 alebo § 261 ods. 2 normovali výnimky z tejto zásady.

V nadväznosti na to aj ustanovenie § 266 ods. 1 a 2 upravovalo dve rozličné právne situácie. Odsek 1 upravoval právnu situáciu osôb, ktoré sa stali colníkmi v služobnom pomere od 1. júla 1998. Zo znenia uvedeného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že u takýchto osôb sa pracovný pomer colníka považuje za služobný pomer podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Inak povedané, už na základe tohto ustanovenia sa obdobie tohto pracovného pomeru (hoci nebol služobným pomerom) u takýchto osôb považovalo za súčasť služobného pomeru podľa tohto zákona, a preto sa naň malo nahliadať ako na obdobie služobného pomeru. Pokiaľ by bol správny názor žalovaného a správneho súdu, potom by odsek 2 uvedeného paragrafu nebol vôbec potrebný, pretože posudzovanie pracovného pomeru colníka ako obdobia služby by vyplývalo už z uvedeného odseku 1. Preto má odsek 2 v skutočnosti iný normatívny význam, než mu pripisovali žalovaný a správny súd: tento odsek sa vzťahuje práve na tie osoby, ktoré sa nestali colníkmi v štátnej službe od 1. júla 1998, ale ktoré naďalej zostali v

Tomu zodpovedá aj dôvodová správa k citovanému ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, I. volebné obdobie, tlač 966), ktorá vyslovene zdôrazňovala, že do doby štátnej služby sa má započítať „doba colnej služby v pracovnom pomere, ak pracovný pomer neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona, a to z toho dôvodu, že náročnosť a charakter služby sa nemení“.

Zo skutkového stavu zisteného samotným žalovaným, ktorý žalobkyňa v tejto časti nespochybňovala, tento pracovný pomer skončil až 14. júla 1998, teda celkom zjavne po 1. júli 1998. Pokiaľ ide o dôvod skončenia tohto pracovného pomeru, pozornosti kasačného súdu neušlo, že správny súd aj žalovaný nedôsledne skúmali obsah potvrdenia colného úradu z 31. mája 2004. Z jeho obsahu totiž nevyplýva len to, že vraj žalobkyňa odmietla zložiť služobnú prísahu, ale vyplýva z neho aj to, že žalobkyňa výslovne požiadala o skončenie tohto pracovného pomeru. Tomu zodpovedá aj dátum skončenia pracovného pomeru: ak by totiž dôvodom nevzniknutia služobného pomeru colníka skutočne bolo nezloženie prísahy, potom podľa § 261 ods. 2 zákon č. 200/1998 Z. z. by sa pracovný pomer bol musel skončiť 1. septembrom 1998, no nie 14. júlom, ako je uvedené na potvrdení. Žalovaný aj správny súd v tejto súvislosti opomenuli už citovaný § 259 uvedeného zákona, ktorý vyslovene pripúšťal prejav nesúhlasu colníka, aby sa jeho pracovný pomer stal služobným pomerom.

12. Na základe uvedeného tak kasačný súd uzatvára, že na základe § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. za dobu trvania služobného pomeru v zmysle § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. sa musí považovať aj doba pracovného pomeru príslušníka colnej správy (colníka), ktorý sa nestal colníkom v služobnom pomere, ak tento pracovný pomer trval ešte

Ako už bolo uvedené, podľa § 257 zákona č. 200/1998 Z. z. mohol totiž colník najneskôr od 1. júla 1998 bez prerušenia pokračovať v služobnom pomere, v ktorom jedinom bolo od tohto dátumu možné vykonávať úlohy colnej správy (porov. § 2 ods. 1 a 2 cit. zák. v znení účinnom od 1. júla

13. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne. Žalovaný v dôsledku nesprávneho výkladu § 266 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. nesprávne nezapočítal dobu pracovného pomeru colníka do doby služby, v dôsledku čoho nesprávne určil percentuálnu mieru pre výpočet výsluhového dôchodku podľa § 143ab ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. Uvedený dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP opodstatňoval zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. 14. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného. Zároveň s týmto rozhodnutím podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP). 15. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s § 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobkyni proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konaní oboch stupňov. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023