7Ssk/18/2021

1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 7Sa/28/2019-81 zo dňa 04.03.2021 zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 67214-2/2019-BA zo dňa 19. septembra 2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 200-013026-CA024/2019 zo dňa 31. júla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade (ďalej len „OR PZ Poprad“) zo dňa 09.06.2019 je žalobca príslušníkom OR PZ Poprad. Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v § 31 zákona o sociálnom poistení a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 tohto zákona. Z okolností prípadu žalobcu vyplýva, že tento je v súčasnosti príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, nečerpá rodičovskú dovolenku a má 38 hodinový týždenný pracovný čas, pričom tento je v týždni rozvrhnutý nerovnomerne. Žalovaná konštatovala, že navrhovateľ aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti (dňa 11.06.2019) vykonával prácu v plnom služobnom pomere, prácu vykonával bez úpravy pracovných podmienok s 38 hodinovým pracovným časom. Žalobca si

V súvislosti s namietaným porušením zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia žalovaná uviedla, že neporušila pri rozhodovaní o priznaní materskej dávky normatív zákazu diskriminácie, keďže pri priznávaní materskej dávky neberie do úvahy skutočnosť, či ide o otca alebo matku, t. j. či ide o muža alebo ženu a poukázala na svoju rozhodovaciu prax.

ani v bode, v ktorom žalobca poukazoval na rozdielny postup Sociálnej poisťovne po usmernení pobočiek na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k problematike poberania materského zo dňa 10.09.2018. Správny súd zdôraznil, že posudzuje zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí v obdobných prípadoch.

Ak žalobca považoval rozhodnutie správnych orgánov za nezákonné z dôvodu, že nie je potrebné poskytovať osobnú starostlivosť dieťaťu, správny súd poukázal na účel poskytovania materského. Rozsah práce u otca nie je v zmysle jeho služobného zaradenia obmedzený, preto nemohol dieťaťu poskytnúť adekvátnu starostlivosť, tak ako to vyžaduje duch zákona. Žalobca v konaní tvrdil, že uzavrel dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou, avšak bez toho, aby túto osobnú starostlivosť poskytoval. Sám uviedol, že naďalej zostáva v služobnom pomere s plnením služobných povinností v plnom rozsahu bez akejkoľvek úpravy (38 hodín týždenne nerovnomerne rozvrhnutých), a teda dieťaťu osobnú starostlivosť poskytuje len v mimo pracovnom čase a cez pracovné voľno. Z toho bezpochyby vyplýva, že u žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie, s akou zákon spája nárok na dávku nemocenského poistenia - materské. I keď v prípade dobrovoľne poistenej osoby zákon o sociálnom poistení nepredpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti (logicky dobrovoľne poistenou osobou môže byť aj osoba, ktorá nemá príjmy), to neznamená, že

5. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.. Nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu vidí sťažovateľ v nesprávnom posúdení splnenia podmienok pre priznanie nároku na materské, keď dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a neprerušil, resp. neznížil rozsah svojej pracovnej činnosti.

7. Podľa sťažovateľa pri úvahe, či poberateľ materského môže alebo nemôže pracovať, nie je správne dávať na jednu úroveň nemocenské - kedy poistenec musí dodržiavať liečebný režim a materské - kedy starostlivosť o dieťa je často možné vykonávať v súbehu s pracovnou

8. Sťažovateľ tiež poukázal na novelu zákona o sociálnom poistení účinnú od 01.05.2021, ktorou sa vypúšťa podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti. 9. Kasačnému súdu navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne zmeniť tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. 10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 21. júna 2021.

12. Z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ podal žiadosť č. B0979635 o materské dňa 11.06.2019 s uvedením dátumu prevzatia dieťaťa do starostlivosti 11.06.2019 z jeho dobrovoľného nemocenského poistenia. K žiadosti pripojil: rodný list maloletého dieťaťa; Čestné vyhlásenie k žiadosti o materské - iný poistenec zo dňa 11.06.2019, z ktorej vyplýva existencia dohody medzi matkou a otcom (sťažovateľom) o prevzatí dieťa do jeho starostlivosti dňa 11.06.2019; Čestné vyhlásenie k žiadosti o materské zo dňa 11.06.2019, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu

V prípade, ak má úpravu pracovného času, požiadal prvostupňový správny orgán o zaslanie informácie o spôsobe jeho úpravy (evidencia dochádzky za mesiac jún 2019). Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Odbor kriminálnej polície, listom zo dňa 09.07.2019 oznámilo nasledovné: Sťažovateľ je zaradený od 01.04.2019 na funkcii vyšetrovateľ (čakateľ) na oddelení vyšetrovania odboru kriminálnej polície OR PZ Poprad; nečerpá rodičovskú dovolenku; má základný čas výkonu služby rozvrhnutý nerovnomerne v zmysle § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.; sťažovateľovi rozvrhnutie služieb v jednotlivých mesiacoch plánuje nadriadený, najmä s ohľadom na § 64 ods. 2 cit. zákona (dĺžka základného času služby je 38 hodín), § 65 ods. 2 cit. zákona (dĺžka nepretržitej smeny môže byť najviac 12 hodín), § 66 ods. 1 cit. zákona (nepretržitý odpočinok medzi jednotlivými službami v trvaní najmenej 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín) ako aj na ďalšie ustanovenia zákona.

14. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 15. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak: a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za

Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 17. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

toto dieťa. 19. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol aj po prevzatí maloletého dieťaťa dňa 11.06.2019 zamestnaný ako vyšetrovateľ na OR PZ Poprad v rozsahu ako pred prevzatím a že nečerpal rodičovskú dovolenku. V danom prípade zostala spornou otázka, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a starostlivosti oň v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je predpokladom pre priznanie materského z

Predpokladom straty alebo zníženia príjmu je skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Výklad, ktorý zaujal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, že iný poistenec nemusí mať stratu alebo zníženie príjmu, je v rozpore s cieľom sledovaným uvedenými právnymi normami.

o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní.

Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným uzavretím dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa.

21. K otázke aplikácie § 49 zákona o sociálnom poistení sa vyjadril Najvyšší správny súd SR aj v rozhodnutí č. 5/2022 uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sžsk/50/2020 zo dňa 27. októbra 2021), ktorého právne vety znejú:

22. Najvyšší správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti teda celkom jednoznačne zaujal právny názor, že iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec, ktorý „prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona o sociálnom poistení, ktorý rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a preto sa oň stará iná osoba, prípadne z iných dôvodov.

Preto nebola splnená osobitná podmienka priznania nároku na materské a správne rozhodli správne orgány, keď žalobcovi nárok na materské od 11.06.2019 nepriznali. 24. Čo sa týka sťažnostných námietok, kasačný súd ich v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. Základnou kasačnou (i žalobnou) námietkou sťažovateľa bolo, že z právnej úpravy nevyplýva požiadavka, aby v prípade prevzatia dieťaťa do starostlivosti mal iný poistenec upravený pracovný čas, prípadne aby nevykonával pracovnú činnosť. Kasačný súd s touto interpretáciou sťažovateľa nesúhlasí. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. To predpokladá zmenu pracovnej aktivity osoby (bez ohľadu na to, či sa jedná o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu), ktorá sa o dieťa stará, napr. jej čerpanie rodičovskej dovolenky alebo úpravu pracovného času na zodpovedajúcu úroveň. Nemusí (ale môže) teda ísť o úplné vylúčenie vykonávania pracovnej činnosti ako pri liečebnom režime, ako uviedol v kasačnej sťažnosti žalobca.

. . ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“. Nemožno teda súhlasiť s názorom, že postačuje splnenie prvej podmienky, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia. Zákonodarca explicitne stanovil aj podmienku, že sa iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, musí o toto dieťa starať. Nedôvodný je potom právny názor sťažovateľa, že z právnej úpravy nevyplýva požiadavka zníženia rozsahu pracovnej činnosti iného poistenca a žalovaná v tejto súvislosti kladie podmienky nad rámec zákona, keďže táto požiadavka vyplýva z potreby splnenia vyššie uvedenej podmienky. 26. Čo sa týka pracovného času sťažovateľa, z obsahu administratívneho spisu (list zamestnávateľa zo dňa 09.07.2019) vyplýva a žalovaný túto skutočnosť nijako nespochybnil, že k úprave rozsahu pracovného času oproti obdobiu spred 11.06.2019 nedošlo a sťažovateľ pracoval v rovnakom rozsahu (základný čas služby 38 hodín týždenne) ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Pritom priemerná dĺžka jeho dennej služby (približne 8 hodín) je

27. V súvislosti s poukazom žalobcu na novelu zákona o sociálnom poistení, účinnú od 1. mája 2021 kasačný súd uvádza, že táto právna úprava nie je relevantná pre danú právnu vec, keďže jej účinnosť nastala až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Pre úplnosť dodáva, že iný poistenec má aj podľa tejto novej právnej úpravy aj po odstránení formálnej podmienky uzavretia dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nárok na materské za inak rovnakých podmienok ako podľa doterajšej právnej úpravy.

29. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP a contrario. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspešný nebol, preto mu právo na náhradu trov nepatrí. Žalovanej patrí právo na náhradu trov kasačného konania ako úspešnému účastníkovi, avšak vzhľadom na neexistenciu podmienok stanovených v § 168 SSP jej kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022