← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·16. 8. 2023

7Ssk/18/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:6721200860.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
26Sa/8/2021
IČS
6721200860
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: J.. W. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. Ľ.L. H. Č.. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sa/8/2021-57 zo dňa 26.08.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 26Sa/8/2021-57 zo dňa 26.08.2021 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 22.07.2020 o zvýšenie invalidného dôchodku.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen zo dňa 20.08.2020 je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, avšak s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola posudkovým lekárom určená naďalej na

45%. Z tohto dôvodu žalobcovi naďalej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z..

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla posudkový záver z posúdenia zdravotného stavu žalobcu vykonaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyplývajúci z odborného posudku o invalidite zo dňa 30.11.2020, podľa ktorého z predložených lekárskych nálezoch aktuálne nie je preukázané trvalé chronické zhoršenie zdravotného stavu, predovšetkým po psychickej stránke. Stav je zvládnutý

ambulantnou farmakoterapiou, boli indikované antidepresíva pre rozhodujúce ochorenie. Aj pri komplexnom vyšetrení počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v júni 2020 nie je preukázaná prípadná organická príčina ťažkostí, stav je skôr podmienený možným vývinom somatoformnej poruchy. Naďalej určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), stredne ťažké formy podľa kapitoly V. položky 3, písm. a), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10%. Žalovaná konštatovala, že pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené lekárske správy, a to psychiatrické vyšetrenie zo dňa 23.06.2020 (V.. X.), prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickej klinike od 15.06.2020 do 22.06.2020 (Fakultná nemocnica

Nitra), reumatologické vyšetrenie zo dňa 29.10.2019 (V.. K.), kardiologické vyšetrenie zo dňa 06.05.2019 (V.. Š.) a lekárska správa zo dňa 15.10.2020. Podľa žalovanej žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkovým lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

4. Správny súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel k záveru, že tieto vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudkové závery sú podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov korešponduje s vykonanými medicínskymi vyšetreniami a s predloženými odbornými nálezmi. Medzi závermi

posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. 5. Správny súd skonštatoval, že zdravotný stav žalobcu bol posudkovou lekárkou ústredia posúdený dňa 30.11.2020, výsledkom čoho bol odborný posudok o invalidite.

Považoval za postačujúce, ak sa posudková lekárka vyjadrila k správe z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.10.2020, ktorú dodatočne predložil žalobca a predmetné stanovisko posudkovej lekárky zo dňa 18.12.2020 sa stalo podkladom rozhodnutia ako ďalší dôkaz v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej jednoznačne vyplýva, že bola zohľadnená aj lekárska správa zo dňa 15.10.2020. Objektivizované zhoršenie zdravotného stavu žalobcu so zmenou diagnózy, čo preukazoval žalobca lekárskou správou z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.10.2020, ktorá je podľa žalobcu dôvodom pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, musí v zmysle § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení trvať dlhšie ako jeden rok.

6. K žalobnej námietke ohľadom nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne, keď lekárska posudková činnosť v odvolacom konaní bola vykonaná bez účasti žalobcu, správny súd uviedol, že v predmetnej veci posudkovému lekárovi umožnilo takto postupovať ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od 04.04.2020. To, či posudkový lekár bude postupovať podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z , t. j. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti bude potrebné spolupracovať s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne, závisí od okolností konkrétnej veci. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže, ale nemusí posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. V danej veci nebola sporná diagnóza, ale otázka dlhodobosti zhoršeného zdravotného stavu.

7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. V súvislosti s poukazom správneho súdu na § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sťažovateľ namietal, že jeho zhoršený zdravotný stav trvá dlhšie ako jeden rok. Poukázal na obsah odborného posudku o invalidite, z ktorého vyplýva, že invalidný dôchodok získal k 26.11.2014 na základe diagnózy F 32.9 Depresívna epizóda, bližšie neurčená, ktorá patrí pod diagnózy F 32 -Depresívna epizóda, preto sa nejedná o novú diagnózu, ale potvrdzuje jeho zhoršujúci sa zdravotný stav.

8. Sťažovateľ namietal, že posudkový lekár nespolupracoval s jeho ošetrujúcim lekárom podľa ust. § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, čím došlo k nedôslednému objasneniu jeho zdravotného stavu. Namietal, že správny súd zle posúdil stanovisko posudkovej lekárky, ústredie zo dňa 18.12.2020 k správe z psychiatrického vyšetrenia žalobcu zo dňa 15.10.2020. Posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie vyčítal, že v posudku vôbec nezohľadnila hodnotenie depresívnej epizódy podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (ďalej len „MKCH - 10“) a nezohľadnila, že jeho pracovná schopnosť sa výrazne znižuje.

9. Sťažovateľ namietal, že posudková lekárka nezobrala do úvahy vyjadrenie ošetrujúceho lekára v odbornom posudku zo dňa 20.06.2020 (sťažovateľ zrejme poukazuje na lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.06.2020, pozn. kasačného súdu), vo vzťahu k znižovaniu miery schopnosti a spôsobilosti sťažovateľa pre trvalú a pravidelnú činnosť. Namietal tiež, že jeho zamestnaním nie sú jednoduché administratívne práce a jeho zamestnávateľ s ním chce rozviazať pracovný pomer. 10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.10.2021.

Uviedla, že správny súd náležite zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že napadnutý rozsudok je zákonný a kasačná sťažnosť je nedôvodná.

12. Predmetom súdneho prieskumu je prieskum rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Žalobcovi bol invalidný dôchodok priznaný od

26.11.2014 so zistenou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené do Kapitoly V, Oddiel --, položka 3, písmeno a) Duševné choroby a poruchy správania.

Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy. Posudkovým lekárom určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% bola zvýšená z dôvodu ostatných ochorení o 10%. Žiadosťou zo dňa 22.07.2020 požiadal žalobca o zvýšenie invalidného dôchodku, k žiadosti doložil psychiatrické vyšetrenie zo dňa 23.06.2020, prepúšťaciu správu z Neurologickej kliniky v Nitre zo dňa 22.06.2020, reumatologické vyšetrenie zo dňa 29.10.2019 a kardiologické vyšetrenie zo dňa 06.05.2019.

13. Sociálna poisťovňa, ústredie, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09.09.2020 žiadosť žalobcu zo dňa 22.07.2020 zamietla s poukazom na posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen zo dňa 20.08.2020, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45%. Z pripojenej lekárskej správy a posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen vyplýva, že posudkový lekár prihliadol na všetky lekárske správy, ktoré žalobca doložil k žiadosti zo dňa

22.07.2020. Konštatoval, že žalobca je liečený ambulantne na psychiatrii od 06/2011, duševné ochorenie najskôr hodnotené ako atypická depresia, neskôr po vyhodnotení psychologického vyšetrenia bol stav hodnotený ako depresia stredne ťažkého stupňa. Hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení nebol. V 07/2016 absolvoval psychologické vyšetrenie.

Podľa posledného psychiatrického vyšetrenia z 23.06.2020 má epizódu miernej depresie a ľahkú kognitívnu poruchu. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia vyplýva tiež, že žalobca absolvoval dňa 05.11.2019 psychologické vyšetrenie - akt. výsledky psychologického vyšetrenia bez manifestných známok kognitívneho deficitu, resp. org. zmien CNS, osobnosť so sklonom k somatizácii a agravácii somatických ťažkostí (nemožno vylúčiť rentové tendencie), akt. bez manifestných zn,. depresie, zvýšená pravdepodobnosť abúzu etylu, nemožno vylúčiť závislosť, dop. abstinencia od alkoholu, dodržiavanie abstinencie od alkoholu.

Od 15.06.2020 do 22.06.2020 bol na vlastnú žiadosť hospitalizovaný, z prepúšťacej správy zo dňa 22.06.2020 vyplýva, že na základe anamnézy, klinického obrazu a výsledkov vyšetrení (laboratórne, EMG, RTG, neuropsychologické) počas hospitalizácie suponovali na neorganickú príčinu ťažkostí, možný je vývin somatoformnej poruchy, nevylúčili rentové tendencie. V rámci pracovnej rekomandácie posudkový lekár uviedol, že žalobca môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, bez možnosti limitovania tempa práce; za týchto podmienok môže vykonávať administratívne práce.

14. Sťažovateľ po uplynutí lehoty na podanie odvolania, podaním zo dňa 24.11.2020, doručeným žalovanej dňa 30.11.2020, doručil lekársku správu z kontrolného vyšetrenia zo dňa 15.10.2022. Vzhľadom na skutočnosť, že odborný posudok bol v deň posúdenia posudkovým lekárom (30.11.2020) zaslaný príslušnému útvaru žalovanej za účelom vydania rozhodnutia v konaní o odvolaní, bolo toto konanie pozastavené za účelom vyhodnotenia predloženej lekárskej správy v súvislosti s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Banská Bystrica, v stanovisku zo dňa 18.12.2020 uviedla, že predložený psychiatrický nález nie je dôvodom na zmenu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho ochorenia - depresie.

V súčasnosti je zdokumentované zhoršenie zdravotného stavu s úpravou liečby, ktorej efekt však nemožno zatiaľ hodnotiť. Vyšetrenie dokumentuje naďalej stav bez psychotických prejavov, destabilizovaný najpravdepodobnejšie pri iných sprievodných ochoreniach. V prípade dlhodobejšieho pretrvávania ťažkostí a nezlepšeného zdravotného stavu aj napriek upravenej liečbe je možné s odstupom času uplatniť si novú žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu 15. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.01.2021 zamietla odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení poukázala na záver odborného posudku o invalidite zo dňa 30.11.2020, v predložených lekárskych nálezoch aktuálne nie je preukázané trvalé chronické zhoršenie zdravotného stavu, predovšetkým po psychickej stránke.

Stav je zvládnutý ambulantnou farmakoterapiou, boli indikované antidepresíva pre rozhodujúce ochorenie. Aj pri komplexnom vyšetrení počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v júni 2020 nie je preukázaná prípadná organická príčina ťažkostí, stav je skôr podmienený možným vývinom somatoformnej poruchy. Žalovaná skonštatovala, že pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené lekárske správy: psychiatrické vyšetrenie zo dňa 23.06.2020 (V.. X.), prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickej klinike od 15.06.2020 do 22.06.2020 (Fakultná nemocnica Nitra), reumatologické vyšetrenie zo dňa 29.10.2019 (V.. K.), kardiologické vyšetrenie zo dňa 06.05.2019 (V.. Š.) a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 15.10.2020 (V.. X.). 16.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 21.01.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 prvá veta cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

19. Podľa § 71 ods. 5 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 20. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí. 21. Sťažovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 26.11.2014, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické). V prejednávanej veci je sporným určenie stredne ťažkej formy rozhodujúceho ochorenia, za ktoré posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa kapitoly V, položka 3 písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení (celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je tak 45%). Sťažovateľ je presvedčený o zhoršení jeho zdravotného stavu a výraznom znížení jeho schopnosti pracovať, preto žiadal, aby mu posudkový lekár priznal ťažkú formu ochorenia a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 cit. zákona, a to na základe lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.10.2020.

22. Kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd odkázaný a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. 23.

Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že posudkoví lekári určili mieru poklesu schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s § 71 zákona o sociálnom poistení a prílohou č. 4 k tomuto zákonu, na základe všetkých aktuálnych lekárskych správ z vyšetrení, pričom svoj záver presvedčivo a logicky odôvodnili. Vo vzťahu k lekárskej správe zo dňa 15.10.2020, doručenej žalobcom v čase, keď bol posudok posudkového lekára žalovanej už zaslaný príslušnému útvaru žalovanej za účelom vydania rozhodnutia v konaní o odvolaní, kasačný súd konštatuje, že aj s touto sa posudková lekárka žalovanej vysporiadala ešte pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia a stanovisko posudkovej lekárky sa stalo spolu s predmetnou lekárskou správou zo dňa 15.10.2020 podkladom preskúmavaného rozhodnutia (§ 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

24. Kasačný súd sa stotožnil s názorom posudkového lekára žalovanej, že lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.10.2020 nepreukazuje dlhodobé zhoršenie jeho zdravotného stavu, ako to má na mysli § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Záver o dlhodobom zhoršení zdravotného stavu trvajúcom dlhšie ako jeden rok nemá oporu v obsahu lekárskej správy samotnej. Vyplýva z nej len skutočnosť, že 15.10.2020 bol ošetrujúcim lekárom prijatý diagnostický záver „epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov“. Záveru sťažovateľa o dlhodobom zhoršení jeho zdravotného stavu na ťažkú depresiu odporuje lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.06.2020, z ktorej vyplýva diagnostický záver „epizóda miernej depresie“ a aj prepúšťacia správa z hospitalizácie zo dňa 22.06.2020, ktorá nesvedčí v prospech záveru prezentovaného sťažovateľom.

25. Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, o čom svedčí aj priznanie invalidného dôchodku od 26.11.2014. Sťažovateľ však v tomto administratívnom konaní žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorého predpokladom je zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda pretrvávajúce dlhodobé, objektívne preukázané zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľa oproti predchádzajúcemu posudzovaniu jeho zdravotného stavu. Takáto skutočnosť v tomto konaní preukázaná nebola. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že diagnostický záver „epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov“ bol ošetrujúcim lekárom sťažovateľa prvýkrát prijatý (objektivizovaný) až 15.10.2020.

26. Je teda nedôvodná sťažnostná námietka, že zhoršený zdravotný stav žalobcu trvá dlhšie ako jeden rok, pričom žalobca poukazoval na dátum 26.11.2014. Kasačný súd uvádza, že invalidný dôchodok mu bol k tomuto dátumu priznaný na základe diagnózy Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy. Žalobca poukazoval na dátum priznania invalidity ako na dôkaz, ktorý má preukázať zhoršenie tohto ochorenia na jeho ťažkú formu. Je jednoznačné, že rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vychádzalo zo stredne ťažkej formy rozhodujúceho ochorenia a preto nie je dôkazom o zhoršení zdravotného stavu na ťažkú formu.

27. Nedôvodná je potom aj námietka sťažovateľa o nesprávnosti stanoviska posudkovej lekárky žalovanej zo dňa 18.12.2020, keďže táto pri hodnotení predloženej lekárskej správy túto riadne vyhodnotila, pričom prihliadla práve na krátkodobosť zdokumentovaného zhoršenia zdravotného stavu s úpravou liečby, ktorej efekt nemožno zatiaľ hodnotiť.

Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku týkajúcu sa pracovnej rekomandácie, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že nedošlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia u sťažovateľa a nebola zmenená ani jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s lekárskym posudkom zo dňa 26.02.2018, ktorým bol určený dátum vzniku invalidity žalobcu na deň 26.11.2014; posudkový lekár tak nemal žiadny dôvod meniť pracovnú rekomandáciu žalobcu.

28. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že posudkový lekár nespolupracoval s jeho ošetrujúcim lekárom V.. X. a preto nebol dôsledne objasnený zdravotný stav sťažovateľa, kasačný súd konštatuje, že o diagnostických záveroch ošetrujúceho lekára nevznikla v rámci posudkovej činnosti žiadna pochybnosť a posudkoví lekári na tieto sťažovateľom predložené lekárske správy prihliadli. Lekárske správy V.. X. zo dňa 23.6.2020 a 15.10.2020, predložené žalovaným v priebehu správneho konania, sa stali (ako už bolo vyššie uvedené) podkladom preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré mali byť osobitne objasnené ošetrujúcim lekárom.

Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil kasačnú námietku o nedostatočnom objasnení skutkového stavu ako nedôvodnú. 29. K námietke, že v lekárskom posudku nebolo zohľadnené vyjadrenie V.. X. vo vzťahu k jeho záveru o znížení pracovnej schopnosti sťažovateľa, kasačný súd konštatuje, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je lekárskou posudkovou činnosťou dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 písm. a) zákon o sociálnom poistení), ktorej výkon zákon o sociálnom poistení nezveruje ošetrujúcemu lekárovi, ale výhradne posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Kasačný súd tak vyhodnotil vyššie uvedenú námietku sťažovateľa ako nedôvodnú.

K samotnému záveru ošetrujúceho lekára V.. X. o znížení žalobcovej pracovnej schopnosti kasačný súd dodáva, že toto hodnotenie je v oboch jeho lekárskych správach totožné a to aj napriek zmene v diagnostickom závere, čím sa jeho výpovedná hodnota znižuje.

30. Námietku sťažovateľa, že posudková lekárka v posudku nezohľadnila hodnotenie depresívnej epizódy podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH - 10, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú, keďže takáto požiadavka na obsah lekárskeho posudku nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení.

31. Kasačný súd uzatvára, že posudkoví lekári objektívne zistili zdravotný stav sťažovateľa na základe lekárskych správ, ktoré sťažovateľ do správneho konania predložil a ktoré nesvedčili o zhoršení jeho zdravotného stavu a výraznom znížení jeho schopnosti pracovať oproti zdravotnému stavu zistenému v odbornom posudku o invalidite zo dňa 26.02.2018 do tej miery, aby mu posudkový lekár priznal ťažkú formu ochorenia a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V. položka 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o

sociálnom poistení. 32. Keďže kasačná sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná a správny súd rozhodol vecne správne, bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.

33. Vzhľadom na enormnú neprehľadnosť spisu žalovanej (osobitne v dávkovom spise), ktorý bol kasačnému súdu predložený v nezviazanej forme s absentujúcou žurnalizáciou, bez vecného a chronologického zoradenia dokumentácie, dáva kasačný súd žalovanej do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/40/1997 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/1998 (cit. „pojmom spis správneho orgánu sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí“) a naň nadväzujúce početné rozhodnutia, napr. 2Sžo/259/2008, 3Sžp/12/2011, 8Sžo/18/2011. 34. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP a contrario tak, že žalovaná má právo na náhradu trov kasačného konania, pretože v ňom bola úspešná. Súd jej však náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 35. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. augusta 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/18/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik