7Ssk/18/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200198.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/59/2022
- IČS
- 3022200198
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Dustream production s. r. o., so sídlom Skuteckého 115/1, Banská Bystrica, IČO: 45575941, právne zastúpený: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-76/2022, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2821 zo dňa 04.04.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/59/2022 - 75 zo dňa 28.09.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 13S/59/2022 - 75 zo dňa 28.09.2022 Krajský súd v Trenčíne ako správny súd zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. O-76/2022, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2821 zo dňa 04.04.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V poradí prvým prvostupňovým rozhodnutím č. k. 157/2021/2.0/G, č. sp. IPTN/ IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/672 zo dňa 24.09.2021 Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/ 2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii“, resp. „zákon č. 125/2006 Z. z.“) uložil žalobcovi pokutu v sume 2000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/ 2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na pracovisku Predaj tabakových výrobkov HEETS, OC Laugarício, Belá 7271, Trenčín v
dňoch 15.11.2020, 16.11.2020, 19.11.2020, 22.11.2020, 23.11.2020, 24.11.2020, 29.11.2020, 02.12.2020, 03.12.2020, 07.12.2020, 14.12.2020, 16.12.2020, 17.12.2020 a 18.12.2020 využíval závislú prácu fyzickej osoby F. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej tiež ako „fyzická osoba“, resp. „zamestnankyňa“), ktorá vykonávala závislú prácu - predavačka, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce - pracovná zmluva zo dňa 31.10.2020 a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej tiež len „register“) najneskôr do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, nakoľko do predmetného registra bola zamestnankyňa prihlásená dňa 30.12.2020 v rozhodujúcom čase o 14:29 hod.
3. Na základe podaného odvolania žalovaný v poradí prvým rozhodnutím č. O-372/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/4523 zo dňa 13.12.2021 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.09.2021 podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že výrok prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá dôkazom zabezpečeným počas inšpekcie práce s tým, že prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní uvedie výrok svojho rozhodnutia do súladu s obsahom administratívneho spisu tak, aby jednoznačne korešpondoval s rozsahom zisteného nelegálneho zamestnávania. 4.
V poradí druhým prvostupňovým rozhodnutím č. k. 157/2021/2.0/G, č. sp. IPTN/ IPTN_PRAV ODD/ROZ/2022/301 zo dňa 13.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/ 2006 Z. z. uložil žalobcovi pokutu v sume 2000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na pracovisku Predaj tabakových výrobkov HEETS, OC Laugarício, Belá 7271, Trenčín v dňoch 04.11.2020, 05.11.2020, 06.11.2020, 09.11.2020, 10.11.2020, 12.11.2020, 15.11.2020, 16.11.2020, 19.11.2020, 22.11.2020, 23.11.2020, 24.11.2020, 29.11.2020, 02.12.2020, 03.12.2020, 07.12.2020, 14.12.2020, 16.12.2020, 17.12.2020 a 18.12.2020 využíval závislú prácu fyzickej
osoby F. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu - predavačka, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce - pracovná zmluva zo dňa 31.10.2020 a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, nakoľko do predmetného registra bola zamestnankyňa prihlásená dňa 30.12.2020 v rozhodujúcom čase o 14:29 hod. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie. 5. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.01.2022 z dôvodu, že nelegálne zamestnávanie bolo v posudzovanom prípade jednoznačne preukázané, a preto nebolo inej možnosti, ako žalobcovi uložiť pokutu v minimálnej výške
2000 eur. 6. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral nevyhnutné podklady a dôkazy. Závery správnych orgánov, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.
Podľa názoru správneho súdu je na základe vykonaného dokazovania preukázané, že zamestnankyňa začala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2020 vykonávať pre žalobcu závislú prácu počnúc dňom 04.11.2020 a žalobca bol povinný ju v lehote 7 dní prihlásiť do registra, k čomu však nedošlo, nakoľko do predmetného registra bola zamestnankyňa prihlásená až dňa 30.12.2020 o 14:29 hod., a teda ide o prihlásenie po uplynutí zákonnej lehoty. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania zo strany zamestnávateľa v prípade nelegálneho zamestnávania jednej osoby má zo zákona sankciu v rozmedzí od 2000 eur do 200000
eur. Správny súd skonštatoval, že pokiaľ prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000 eur a žalovaný ako odvolací orgán sa s týmto rozhodnutím stotožnil, je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.
7. Námietku žalobcu o nefunkčnosti eSlužieb na prihlasovanie zamestnancov do registra vyhodnotil správny súd ako účelovú, a teda neopodstatnenú. Z odpovede Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v období od 25.10.2020 do 13.11.2020 žalobca prihlasoval bez akýchkoľvek problémov do Sociálnej poisťovne svojich zamestnancov a Sociálna poisťovňa neevidovala žiaden výpadok eSlužieb na prihlasovanie zamestnancov do registra v tomto období.
Pokiaľ teda žalobca neprihlásil svoju zamestnankyňu do Sociálnej poisťovne včas, nebolo to z dôvodu nefunkčnosti eSlužieb. Nebolo teda opodstatnené vykonať znalecké dokazovanie na funkčnosť prihlasovacieho systému, príp. výsluch kompetentného zamestnanca Sociálnej poisťovne alebo zabezpečiť odborné vyjadrenie ohľadom funkčnosti tohto systému. Správny súd totiž nemal žiadne pochybnosti, že v rozhodnom období bol prihlasovací systém funkčný, nakoľko, ak by nebol funkčný, nemohol by žalobca v tomto období prihlásiť do Sociálnej poisťovne žiadnych svojich zamestnancov.
8. Návrh žalobcu na uplatnenie inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 SSP správny súd vyhodnotil ako neopodstatnený. Žalobcovi bola uložená za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania najnižšia možná pokutu vo výške 2000 eur. Skutočnosť, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania je nesporná a nemôže byť považovaná za neprimeranú tvrdosť zákona. Dôvody pre aplikáciu inštitútu sankčnej moderácie správny súd nezistil. Taktiež do úvahy neprichádza ani upustenie od uloženia sankcie, nakoľko z obsahu administratívneho ani súdneho spisu nevyplýva záver, že by sa účel správneho trestania dosiahol už len samotným prejednaním veci. Správny súd ustálil, že napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie, sú v súlade so zákonom, žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a preto žalobu žalobcu zamietol.
9. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) a žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a zároveň zrušil v celom rozsahu preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil Inšpektorátu práce Trenčín na ďalšie konanie.
10. Sťažovateľ namietal, že žalovaný a prvostupňový správny orgán si nesplnili svoje zákonné povinnosti zakotvené v § 32 ods. 1, § 34 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“, resp. „zákon č. 71/1967 Zb.). Poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že za obdobie od 25.10.2020 do 13.11.2020 neeviduje výpadok eSlužieb na prihlasovanie zamestnancov do registra a sťažovateľ úspešne zamestnancov touto cestou do registra prihlasoval, nemôže byť vykladané automaticky tak, že ak Sociálna poisťovňa výpadok neeviduje, tak zo strany sťažovateľa nedošlo k odoslaniu podania, ktorým zamestnankyňu prihlásil riadne a včas do registra, ale môže sa jednať o ojedinelé pochybenie technického charakteru, ktoré mohlo byť aj na strane portálu Sociálnej poisťovne a ako ojedinelé pochybenie nemuselo byť zo strany Sociálnej poisťovne zaevidované.
Sťažovateľ namietal, že prvostupňový správny orgán tomuto dôkazu prikladal omnoho väčšiu váhu, než by mal a aj bez návrhu sťažovateľa si bol povinný obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, napr. výsluch svedkov - zamestnancov Sociálnej poisťovne, znalecké dokazovanie alebo odborné vyjadrenie vo veci funkčnosti eSlužieb na prihlasovanie zamestnancov do registra. Bez ich vykonania nie je možné spoľahlivo preukázať, či sťažovateľ porušil alebo neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
11. Sťažovateľ uviedol, že nefunkčnosť eSlužieb na prihlasovanie zamestnancov do registra nie je ojedinelým javom. Poukázal na dôkaz, ktorý predložil ako prílohu kasačnej sťažnosti, a to snímku obrazovky, ktorá má podľa sťažovateľa svedčiť o chybovom hlásení na stránke Sociálnej poisťovne dňa 19.02.2022 a emailovú odpoveď Sociálnej poisťovne, ktorá na dopyt zo dňa 21.11.2022 odpovedala, že dňa 19.02.2022 doobeda neeviduje výpadok eSlužieb.
12. Sťažovateľ mal za to, že správny súd založil napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci. Sťažovateľ uviedol, že zamestnáva cca 150 zamestnancov a uloženie sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania by mohlo mať za následok povinnosť vrátiť príspevky na podporu zamestnanosti, ktoré sťažovateľ poberal v čase pandémie COVID- 19 na udržanie pracovných miest.
13. Sťažovateľ vyjadril názor, že nesprávnym procesným postupom správnych orgánov a následne správneho súdu, ktorý mal spočívať v nezistení skutkového stavu potrebnom na vydanie rozhodnutia, mohlo byť porušené právo sťažovateľa zakotvené v Ústave Slovenskej republiky (základné právo na súdnu ochranu), v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a v Listine základných práv a slobôd (právo na súdnu a inú právnu ochranu). 14. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 12.01.2023.
Uviedol, že sa so všetkými námietkami sťažovateľa úplne a dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, rovnako ako konajúci správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného. Navrhol kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej len „SSP“) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:
16. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 18.12.2020 (v čase spáchania skutku), ďalej zákon o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
17. Podľa § 231 ods. 3 druhá veta cit. zákona lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
18. Podľa § 231 ods. 4 druhá veta cit. zákona informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.
19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 18.12.2020 (v čase spáchania skutku) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 20. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.
21. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcii práce v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (19.04.2022) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 do 200000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur.
22. Podľa § 3 ods. 5 prvej vety Správneho poriadku ku dňu 19.04.2022 rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 23. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.04.2022, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 13.01.2022, o uložení pokuty vo výške 2000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, ktorého sa sťažovateľ dopustil tým, že na pracovisku Predaj tabakových výrobkov HEETS, OC Laugarício, Belá 7271, Trenčín v dňoch 04.11.2020, 05.11.2020, 06.11.2020, 09.11.2020, 10.11.2020, 12.11.2020, 15.11.2020, 16.11.2020, 19.11.2020, 22.11.2020, 23.11.2020, 24.11.2020, 29.11.2020, 02.12.2020, 03.12.2020, 07.12.2020, 14.12.2020, 16.12.2020, 17.12.2020 a 18.12.2020 využíval závislú prácu fyzickej osoby F. F., ktorá vykonávala závislú prácu - predavačka, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce - pracovná zmluva zo dňa 31.10.2020 a neprihlásil ju do registra
poistencov najneskôr do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa zákona o sociálnom poistení na prihlásenie do tohto registra, nakoľko do predmetného registra bola zamestnankyňa prihlásená dňa 30.12.2020 v rozhodujúcom čase o 14:29 hod.
25. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorého kasačný súd zistil:
26. Inšpektorát práce Trenčín vykonal v období od 19.04.2021 do 19.05.2021 u sťažovateľa na pracovisku Predaj tabakových výrobkov HEETS, OC Laugarício, Belá 7271, Trenčín inšpekciu práce zameranú na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č.82/2005 Z. z. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 19.04.2021 o 14:10 hod.
O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. ITN-073-2-2.3/P-A24,25-21 zo dňa 19.05.2021 (ďalej len „Protokol“), ktorý si sťažovateľ prevzal dňa 19.05.2021, v ktorom bolo skonštatované porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že sťažovateľ využíval závislú prácu zamestnankyne s nástupom do práce od 01.11.2020, avšak nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu a neprihlásil ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie do tohto registra. Medzi dokladmi, zabezpečenými v rámci inšpekcie práce, bola o. i. pracovná zmluva, uzatvorená medzi sťažovateľom a zamestnankyňou dňa 31.10.2020, z ktorej vyplýval dohodnutý nástup do práce dňa 01.11.2020; dochádzková karta a dochádzka tejto zamestnankyne, z ktorých vyplývalo, že zamestnankyňa v dňoch 04.11.2020, 05.11.2020, 06.11.2020, 09.11.2020, 10.11.2020, 12.11.2020, 15.11.2020, 16.11.2020, 19.11.2020,
22.11.2020, 23.11.2020, 24.11.2020, 29.11.2020, 02.12.2020, 03.12.2020, 07.12.2020, 14.12.2020, 16.12.2020, 17.12.2020 a 18.12.2020 pre sťažovateľa pracovala. 27.
Sťažovateľ sa k obsahu Protokolu vyjadril podaním zo dňa 27.05.2021, v ktorom o. i. uviedol, že k včasnému prihláseniu p. F. do registra nedošlo pravdepodobne v dôsledku chyby informačného systému určeného na vykonanie prihlásenia zamestnanca do uvedeného registra, túto možnosť preveruje a v prípade zistenia chyby technického charakteru túto skutočnosť bezodkladne ohlási inšpektorátu spolu s predložením prostriedkov potvrdzujúcich jeho
tvrdenia. Sťažovateľ pripustil možnosť, že v prípade včasného neprihlásenia zamestnankyne do registra mohlo dôjsť aj zlyhaním ľudského faktora, t. j. že osoba ním poverená opomenula tohto jediného zamestnanca včas do registra prihlásiť.
28. Listom zo dňa 24.06.2021, doručeným sťažovateľovi dňa 28.06.2021, bolo sťažovateľovi oznámené začatie správneho konania, ku ktorému sa vyjadril podaním zo dňa 06.07.2021. Sťažovateľ uviedol, že sa pridržiava svojich ústnych a písomných vyjadrení a navrhol vykonať dôkaz - vyžiadať od Sociálnej poisťovne stanovisko k funkcii systému na prihlasovanie zamestnancov do registra v čase od 25.10.2020 do 13.11.2020, lebo sa domnieva, že zamestnankyňu riadne a včas prihlásil do registra, avšak prihláška nebola Sociálnej poisťovni doručená z dôvodu výskytu technickej chyby systému určeného na prihlasovanie.
29. Prvostupňový správny orgán požiadal listom zo dňa 27.07.2021 Sociálnu poisťovňu o súčinnosť, spočívajúcu v poskytnutí informácie k funkčnosti systému na prihlasovanie zamestnancov do registra v období od 25.10.2020 do 13.11.2020, nakoľko účastník konania (sťažovateľ) v rámci správneho konania argumentuje, že zamestnankyňu riadne a včas prihlásil do registra, avšak prihláška nebola Sociálnej poisťovni doručená z dôvodu výskytu technickej chyby systému, určeného na prihlasovanie.
30. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení zo dňa 24.08.2021, uviedla, že za obdobie od 25.10.2020 do 13.11.2020 neeviduje výpadok eSlužieb na prihlasovanie zamestnancov do registra a sťažovateľ v tomto období úspešne svojich zamestnancov prihlasoval.
Prvostupňový správny orgán doručil sťažovateľovi dňa 30.08.2021 vyjadrenie zo dňa 24.08.2021 s poučením o jeho práve vyjadriť sa k tomuto podkladu pre vydanie rozhodnutia podľa § 33 Správneho poriadku spolu s oznámením o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci.
31. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že sťažovateľ dňa 31.10.2020 uzatvoril so zamestnankyňou pracovnú zmluvu s nástupom od 01.11.2020 a ani skutočnosť, že táto pre neho od 4. novembra 2020 skutočne pracovala.
Sporným nebola ani skutočnosť, že sťažovateľ preukázateľne prihlásil zamestnankyňu do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 30.12.2020 s dátumom vzniku poistenia dňa 01.11.2020. Sporným bolo tvrdenie sťažovateľa, že zamestnankyňu prihlásil včas, avšak domnieva sa, že z dôvodu technickej chyby v systéme Sociálnej poisťovne e-služby prihlásenie nebolo doručené.
32. Kasačný súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že zamestnankyňa vykonávala pre zamestnávateľa v dňoch špecifikovaných vo výroku preskúmavaného rozhodnutia závislú prácu a v danom čase nebola prihlásená do registra v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť včas zamestnanca do registra, t. j. pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, nemusí automaticky značiť, že zamestnávateľ chcel zamestnanca zamestnávať nelegálne, ale porušenie tejto povinnosti môže byť výsledkom rôznych situácií a administratívnych pochybení. Pokiaľ však zamestnávateľ chce zamestnávať zamestnanca legálne a nechce porušiť zákaz nelegálnej práce, zákonodarca stanovuje, že si zamestnávateľ svoju povinnosť musí dodatočne splniť, teda nezákonný stav dodatočne odstrániť v lehote do 7 dní od uplynutia pôvodnej lehoty, resp. do začatia kontroly vo veciach nelegálnej práce (§ 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z.). Za takéhoto stavu sa porušenie právnej povinnosti
podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení nestáva nelegálnou prácou. V tu prejednávanej veci však sťažovateľ preukázateľne prihlásil zamestnankyňu do registra až dňa 30.12.2020 s dátumom vzniku poistenia dňa 01.11.2020. V čase výkonu inšpekcie práce a ani následne sťažovateľ nepreukázal včasné splnenie svojej prihlasovacej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení a ani jej dodatočné splnenie v 7 dňovej zákonnej lehote podľa z. č. 82/ 2005 Z. z.
33. K vyjadreniu Sociálnej poisťovne zo dňa 24.08.2021, ktorá uviedla, že za obdobie od 25.10.2020 do 13.11.2020 neeviduje výpadok eSlužieb na prihlasovanie zamestnancov do registra a sťažovateľ v tomto období úspešne svojich zamestnancov prihlasoval, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ toto vyjadrenie nijako nespochybnil, iba sa nestotožnil so záverom, ktorý na jeho základe urobil prvostupňový správny orgán a žalovaný. Kasačný súd považuje vyjadrenie zo dňa 24.08.2021 za dostačujúce pre vyvodenie záveru, že zamestnávateľ mal možnosť včas, resp. v dodatočnej 7 dňovej lehote, splniť svoju prihlasovaciu povinnosť prostredníctvom informačného systému eSlužby tak, aby splnenie povinnosti mohol v prípade potreby (napr. pre účely inšpekcie práce) preukázať. Ani z argumentácie sťažovateľa nevyplýva, že by informačný systém eSlužby nemal byť funkčný po celú dobu, po ktorú mohol zamestnankyňu do registra prihlásiť bez hrozby sankcie za nelegálne zamestnávanie, naopak z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.08.2021 je zrejmé, že nefunkčnosť systému nezaznamenali.
Sťažovateľ tak mohol zamestnankyňu prihlásiť rovnako, ako v tejto relevantnej lehote prihlasoval iných zamestnancov. Pokiaľ teda sťažovateľovi pri prihlasovaní iných zamestnancov neprekážal žiadny technický problém, nič mu nebránilo rovnako v tomto čase prihlásiť aj zamestnankyňu. Okrem toho sťažovateľ len hypoteticky tvrdí, že mohlo dôjsť k ojedinelému zlyhaniu informačného systému technického charakteru v rámci ním tvrdeného prihlásenia zamestnankyne, avšak počas správneho konania nevylúčil, že k zlyhaniu mohlo dôjsť aj z dôvodov na jeho strane.
34. Kasačný súd v tejto súvislosti dáva sťažovateľovi do pozornosti, že on sám nepreukázal, že by z jeho strany bolo v stanovenej lehote vykonané odoslanie riadne a správne vyplneného registračného listu - prihlášky za zamestnankyňu prostredníctvom informačného systému eSlužby. Sťažovateľ neuviedol žiadny konkrétny dátum vyplnenia registračného listu, hoci tento by musel do registračného listu uviesť. Neuviedol ani identifikačné číslo registračného listu a ani dátum a čas jeho odoslania. Tieto údaje, generované informačným systémom Sociálnej poisťovne bezprostredne po potvrdení odoslania podania zamestnávateľom, sú zamestnávateľovi dostupné po odoslaní podania priamo v informačnom systéme eSlužby a nachádzajú sa priamo na registračnom liste zamestnanca (časť 11 registračného listu), resp. v prehľade registračných listov, avšak len pokiaľ k odoslaniu registračného listu zamestnávateľom skutočne došlo.
35. Pokiaľ by teda sťažovateľ skutočne odoslal registračný list zamestnankyne, mal by vedieť preukázať jeho odoslanie a potom by bolo na mieste zisťovať prostredníctvom Sociálnej poisťovne dôvod jej neprihlásenia do registra, ktorým by mohla byť okrem zlyhania informačného systému Sociálnej poisťovne napr. aj neakceptácia alebo zamietnutie registračného listu Sociálnou poisťovňou pre jeho chybné vyplnenie zamestnávateľom. Sťažovateľ však neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by podporili jeho tvrdenie, že prihlášku zamestnankyne Sociálnej poisťovni v zákonnej lehote vôbec odoslal.
36. Napokon, ak by v čase odosielania prihlášky došlo k úplnému zlyhaniu informačného systému eSlužby a systém by číslo registračného listu a dátovú pečiatku nevygeneroval a neuložil registračný list v prehľade registračných listov, zamestnávateľovi by toto zlyhanie muselo byť známe a mal by subjektívnu vedomosť, že k prijatiu prihlášky nedošlo.
Keďže nemožnosť podania prihlášky jedným možným spôsobom nezbavuje zamestnávateľa povinnosti prihlásiť zamestnanca v lehote podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1) zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ mal na splnenie tejto povinnosti možnosť výberu z ďalších alternatívnych spôsobov - faxom, elektronickou poštou alebo prostredníctvom SMS správy (§ 231 ods. 3 druhá veta v spojení s § 231 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ak by teda bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že v momente jeho prihlasovania prostredníctvom informačného systému eSlužby bol systém nefunkčný, nič mu nebránilo prihlášku podať iným možným spôsobom, čo však neurobil. 37.
Logickým je podľa kasačného súdu taký priebeh skutku, aký v rámci administratívneho konania zistili správne orgány. K neprihláseniu zamestnankyne, ktorá pre zamestnávateľa preukázateľne v konkrétnych dňoch pracovala na základe pracovnej zmluvy s dohodnutým nástupom do práce od 01.11.2020, nedošlo chybou informačného systému Sociálnej poisťovne, ale tým, že sťažovateľ opomenul (je právne irelevantné či úmyselne alebo nie) povinnosť riadne a včas prihlásiť zamestnankyňu do registra pred vznikom poistení, resp. pred začatím výkonu jej činnosti, resp. v dodatočnej 7 dňovej lehote, a až dňa 30.12.2020 ju zamestnávateľ preukázateľne prihlásil do registra spätne s dátumom vzniku poistenia 01.11.2020.
38. Vzhľadom na tieto skutočnosti kasačný súd vyhodnotil primárnu námietku sťažovateľa o ojedinelom technickom zlyhaní informačného systému Sociálnej poisťovne ako nedôvodnú a obranu sťažovateľa ako účelovú s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie a preniesť zodpovednosť za zlyhanie vlastných kontrolných mechanizmov na správny orgán. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojich vyjadreniach v správnom konaní a ani v správnom súdnom konaní neuviedol také dôkazy, ktorými by spochybnil závery správnych orgánov a spochybnil tak existenciu svojej objektívnej zodpovednosti za zistený správny delikt.
39. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnom konaní argumentoval, že nefunkčnosť systému nie je ojedinelým javom, kasačný súd opakovane poukazuje na možnosť alternatívneho plnenia prihlasovacej povinnosti zamestnávateľom a dopĺňa, že sťažovateľom doložená snímka obrazovky (č. l. 128 súdneho spisu) nie je datovaná a neobsahuje žiadne zrejmé chybové hlásenie a emailová odpoveď Sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2022 nepreukazuje žiadne skutočnosti, spochybňujúce oneskorené prihlásenie zamestnankyne, ktorej poistenie vzniklo k
01.11.2020. Kasačný súd preto vyhodnotil túto námietku ako nesúvisiacu s preskúmavaným rozhodnutím. 40. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na následky, ktoré pre neho uloženie sankcie bude mať, kasačný súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nemajú zákonnú možnosť neuložiť sankciu za preukázané nelegálne zamestnávanie. Kasačný súd dodáva, že zodpovednosť za správny delikt je objektívna bez ohľadu na formu zavinenia sťažovateľa, výška obligatórne ukladanej pokuty podľa § 19 zákona o inšpekcii práce bola ustanovená primerane vo výške 2000 eur, teda v minimálnej možnej výške na spodnej hranici sankčného rozpätia a správne orgány oboch stupňov jej výšku riadne odôvodnili.
41. Kasačný súd preto zhodne so správnym súdom má za to, že skutkový stav tak, ako ho zachytil prvostupňový správny orgán v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, bol zistený dostatočne a správne a vzhľadom na uvedené dôvody sa kasačný súd stotožnil aj so záverom správneho súdu, že nebolo opodstatnené vykonať znalecké dokazovanie na funkčnosť informačného systému eSlužby, resp. zabezpečovať odborné vyjadrenie či výsluch svedkov. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu ani rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné.
42. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené
kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. 43. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
44. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. februára 2024