7Ssk/182/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4022200047.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/8/2022
- IČS
- 4022200047
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z.. A. E., H.. XX.X.XXXX, C. S. V. Č.. XX, F., právne zastúpený: HHB advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Andreja Kmeťa č. 13, Martin, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, so sídlom Sv. Michala č. 41 Levice, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/8/2022-180 zo dňa 17.5.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/8/2022-180 zo dňa 17.5.2022 v prvom výroku súd konanie zastavil a v druhom - napadnutom - výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Žalobca správnou žalobou zo dňa 30.8.2018 žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť rozhodnúť v konaní č. 16958-2/2018-LV o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 28.6.2016 vydala rozhodnutie, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 31.12.2014. Toto rozhodnutie pobočky bolo potvrdené rozhodnutím ústredia zo dňa 10.5.2017. Následne dňa 21.6.2017 žalovaná vydala rozhodnutie, ktorým predpísala žalobcovi poistné vo výške 2219,19 eur, ktoré dobrovoľne uhradil. Následne Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn. 23Sa/63/2017 zo dňa 9.10.2017 zrušil prvostupňové aj odvolacie rozhodnutia vo veci nezániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná síce podala voči tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť, ale o tej v čase podania žaloby nebolo rozhodnuté. Žalobca mal preto za to, že neexistuje zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného a preto podal návrh na obnovu konania o predpísaní poistného a žiadal zrušiť toto rozhodnutie. Žalovaná konanie o obnovu konania prerušila a preto mal žalobca za to, že je nezákonne nečinná. 3. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 17.4.2019 prerušil konanie do skončenia konania NS SR o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/63/2017-110 zo dňa 9.10.2017, avšak toto uznesenie bolo na základe kasačnej sťažnosti žalobcu zrušené pre nedostatok dôvodov. Následne správny súd zamietol žalobu žalobcu uznesením zo dňa 8.6.2020, avšak aj toto uznesenie bolo na základe kasačnej sťažnosti žalobcu kasačným súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
4. Žalobca prípisom zo dňa 12.5.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z toho dôvodu, že rozhodnutím NSS SR došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/63/2017 zo dňa 9.10.2017 a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v dôsledku čoho došlo k obnoveniu rozhodnutia o nezániku povinných poistení ku dňu 31.12.2014, čím došlo k strate opodstatnenosti tohto konania a ním podanej žaloby. Mal však za to, že žaloba bola podaná opodstatnene a do 29.4.2022, kedy mu bolo doručené rozhodnutie NSS SR zrušujúce rozsudok, neexistoval dôvod na jej zamietnutie. Preto žiadal priznať nárok na náhradu trov konania podľa § 171 ods. 1 SSP.
5. Uznesením zo dňa 17.5.2022 správny súd podľa § 99 písm. a/ SSP konanie zastavil, pretože žalobca zobral žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
6. Proti výroku uznesenia zo dňa 17.5.2022 o trovách konania podal kasačnú sťažnosť žalobca. V prvom rade namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého výroku. Súd v tejto časti odôvodnenia neodpovedá na podstatné argumenty žalobcu prezentované k problematike k náhrade trov konania v jeho späťvzatí a žalobca sa kvôli tomu nevedel plnohodnotne vyjadriť k právnemu posúdeniu, ktoré súd použil pri vydávaní druhého výroku uznesenia. Okrem toho namietal samotné právne posúdenie nároku na náhradu trov konania, keď mal za to, že mu patrí právo na náhradu trov konania. Zopakoval, že podľa neho jeho žaloba bola podaná opodstatnene a do 29.4.2022, kedy mu bol doručený rozsudok NSS SR, ktorý zrušil rozsudok správneho súdu o zrušení rozhodnutí žalovanej o tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie ku dňu 31.12.2014, neexistoval dôvod na
zamietnutie žaloby. Preto boli splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu trov konania vedeného pred krajským súdom podľa § 171 ods. 1 SSP. Vo vzťahu k náhrade trov kasačných konaní prebiehajúcich v rámci súdneho konania o jeho žalobe uviedol, že v oboch prípadoch bol plne úspešný a preto minimálne vo vzťahu k trovám kasačných konaní mal správny súd rozhodnúť tak, že nárok na ich náhradu mal priznať žalobcovi v rozsahu 100% a to v zmysle § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP. Žiadal, aby kasačný súd zrušil druhý výrok uznesenia správneho súdu a uplatnil si náhradu trov konania.
7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 14.7.2022. Uviedla, že z dôvodovej správy k SSP jednoznačne možno podporne poukázať na legitímny zámer zákonodarcu k ustanoveniu § 170, ktorý pojednáva o tom, že v tomto ustanovení je zakotvená osobitná úprava pri odmietnutí žaloby a zastavení konania.
Odstraňujú sa tým akékoľvek nezrovnalosti pri aplikácii doterajšieho ustanovenia § 250h ods. 2, veta za bodkočiarkou OSP a analogického používania ustanovenia § 146 najmä ods. 2 OSP. Žiadala, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko je nedôvodná.
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a oboznámení sa so súdnym spisom zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto je ju potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:
9. Predmetom kasačného konania v prejednávanej veci je výrok uznesenia správneho súdu, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v prípade, keď konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby. Žalobca vo svojom späťvzatí požadoval úplnú náhradu trov súdneho konania v zmysle § 171 ods. 1 SSP, pretože mal za to, že žaloba proti nečinnosti žalovanej bola podaná dôvodne, pretože do 29.4.2022, kedy mu bolo doručené rozhodnutie NSS SR zrušujúce rozsudok správneho súdu sp.zn. 23Sa/63/2017 zo dňa 9.10.2017, neexistoval dôvod na jej zamietnutie. Správny súd svoj výrok o náhrade trov konania odôvodnil len poukazom na ustanovenie § 170 písm. b/ SSP.
10. Podľa § 170 písm. b/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 11. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia správneho súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách súdneho
konania. Z odôvodnenia napadnutého výroku je zrejmé, že správny súd neakceptoval návrh žalobcu na náhradu trov konania a náhradu trov mu nepriznal, pričom jeho argumentáciou, že žaloba bola podaná dôvodne a preto mu podľa § 171 ods. 1 SSP patrí plná náhrada trov súdneho konania, konkrétne nevyhodnotil. Avšak táto vada nebránila žalobcovi, aby v kasačnej sťažnosti plnohodnotne protiargumentoval voči napadnutému výroku, keďže ďalší bod kasačnej sťažnosti sa týkal nesprávneho právneho posúdenia tejto otázky správnym
súdom. V tomto ohľade teda nemožno dať za pravdu žalobcovi, že, hoci bol výrok o trovách nedostatočne odôvodnený, došlo k takému porušeniu jeho procesným práv, ako to má na mysli § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Preto kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a ďalej sa zaoberal dôvodnosťou námietky nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Čo sa týka ďalšej sťažnostnej námietky, ktorou je nesprávne právne posúdenie veci a v ktorej žalobca opakovane (rovnako ako v späťvzatí žaloby) uvádza, prečo mu vznikol nárok na náhradu trov súdneho konania, v tejto súvislosti kasačný súd najskôr uvádza základné teoretické postuláty, ktoré sa uplatňujú pri aplikácii tohto ustanovenia.
13. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 171 SSP) znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Čo sa týka samotného odseku 1 tohto ustanovenia, náhradu trov druhému účastníkovi má platiť účastník len vtedy, ak tento účastník procesne zavinil v danom prípade zastavenie konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Názor súdneho praxe, že ak žalobca zoberie žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, sa plne uplatňuje aj podľa § 171 ods. 1 SSP. V tom prípade je povinný uhradiť trovy konania žalobca.
Rovnako sa naďalej uplatňuje názor, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa neposudzuje podľa toho, aký by bol výsledok sporu, keby došlo k meritórnemu prejednaniu žaloby, ale rozhodné je to, že bol odstránený nezákonný stav, ktorého odstránenia sa žalobca domáhal inak ako navrhovaným súdnym rozhodnutím a že len z tohto dôvodu zobral žalobca žalobu späť.
14. V danom prípade bolo teda potrebné posúdiť, či bol v priebehu súdneho konania odstránený nezákonný stav, pre ktorý žalobca podával žalobu, teda či bola odstránená nečinnosť žalovanej a bolo pokračované v administratívnom konaní o povolenie obnovy konania z iného dôvodu ako uložením tejto povinnosti zo strany správneho súdu, čoho sa žalobca domáhal žalobou. Kasačný súd konštatuje, že žalobca túto skutočnosť v späťvzatí žaloby ani v kasačnej sťažnosti neuvádzal, naopak konštatoval, že dôvodom pre späťvzatie žaloby bolo zrušenie rozsudku správneho súdu sp.zn. 23Sa/63/2017 zo dňa 9.10.2017, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 28.6.2016 ako aj odvolacie rozhodnutie žalovanej zo dňa 10.5.2017, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 31.12.2014, čo znamená, že uvedené rozhodnutia žalovanej sú platné a účinné. Keďže tento dôvod nie je relevantným pre záver, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnú skutočnosť, že došlo k odstráneniu
namietanej nečinnosti zo strany žalovanej , žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, je treba konštatovať, že žaloba nebola podaná dôvodne a preto žalobcovi náhrada trov súdneho konania, vrátane trov kasačných konaní, nepatrí. 15. K argumentácii žalobcu v kasačnej sťažnosti, že správny súd mal minimálne v prípadoch oboch kasačných konaní priznať žalobcovi náhradu trov podľa § 167 ods. 1 SSP, kasačný súd uvádza, že nárok na náhradu trov konania tvorí jeden celok a jeho súčasťou sú trovy na všetkých stupňoch súdneho prieskumu. Nerozhoduje sa separátne o náhrade trov konania pred správnym súdom a separátne o náhrade trov konania (konaní) pred kasačným súdom.
O náhrade trov konania rozhodne ten súd, ktorý vydáva konečné rozhodnutie. V prípade, ak o kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd tak, že kasačnú sťažnosť zamieta, rozhoduje len o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP). Ak kasačný súd zmení napadnuté súdne rozhodnutie, sám rozhodne o trovách konania ako o celku, teda jedným výrokom o všetkých trovách pred správnym aj kasačným súdom (§ 467 ods. 2 SSP). Pokiaľ kasačný súd zrušuje napadnuté rozhodnutie, sám nerozhoduje o trovách kasačného konania, ale v zmysle § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov celého konania, vrátane kasačného konania, rozhoduje správny súd v konečnom rozhodnutí. Tento súd rozhoduje o náhrade všetkých trov konania v zmysle zásad stanovených pre rozhodovanie o trovách konania pred správnym súdom (§ 167
a nasl. SSP). Kritérium konečného úspechu v súdnom konaní teda determinuje rozhodovanie o náhrade všetkých trov konania, vrátane trov predchádzajúceho kasačného konania bez ohľadu na to, kto bol v tomto kasačnom konaní úspešný. Ak bol žalobca napríklad v kasačnom konaní úspešný, keď na jeho kasačnú sťažnosť bolo súdne rozhodnutie zrušené a vec súdu vrátená, avšak po vrátení veci v konečnom dôsledku súd jeho žaloba zamietol, nemá nárok ani na náhradu čiastkových trov kasačného konania.
16. Preto je nedôvodná sťažnostná námietka, že správny súd mal osobitne rozhodnúť o nároku na náhradu trov kasačných konaní, v ktorých bol žalobca úspešný, bez ohľadu na konečný úspech žalobcu v tomto konaní. V danom prípade nie je splnená podmienka dôvodnosti žaloby a teda zavinenia zastavenia konania žalovanou v zmysle § 171 ods. 1 SSP, preto žalobca nemá nárok na náhradu žiadnych vynaložených trov, teda ani na náhradu čiastkových trov kasačných
konaní. 17. Keďže sťažnostné námietky boli vyhodnotené ako nedôvodné a správny súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania vecne správne, kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.
18. O trovách tohto kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanej, ktorá ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2023