7Ssk/183/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, Damborského 1, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, Ul. sv. Michala 4, Levice, za účasti ďalšej účastníčky: A.. B. L., E.. XX. L. XXXX, A.Á. XXXX/X, P., o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 2. marca 2017, č. 700-1310304417-GC04/17, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 22 Sa 28/2021-96 z 12. júla 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. 22 Sa 28/2021-96 z 12. júla 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

2. Po zistení, že ďalšia účastníka bola aj naďalej (po 31. júli 2006) držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalovaná rozhodnutím z 25. októbra 2016, č. 29442-1/ 2016-LV vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ďalšej účastníčka nezaniklo 31. júla 2006. Ďalším rozhodnutím z tohto dňa č. 29442-2/2016-LV vyslovila, že zaniklo až 30. júna 2008. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bola ďalšia účastníčka aj po 31. júli 2006 samostatne zárobkovo činnou osobou.

Ani proti tomuto rozhodnutiu sa ďalšia účastníčka neodvolala, a tak nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2017. 4. Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice podal 15. októbra 2019 proti všetkým týmto trom rozhodnutiam protesty. Neskôr však protesty proti dvom rozhodnutiam z 25. októbra 2016 vzal späť, takže ústredie Sociálnej poisťovne konania o nich právoplatne zastavilo. V proteste proti rozhodnutiu z 2. marca 2017 prokurátor vytkol žalovanej pobočke, že sa nesprávne vyrovnala s predbežnou otázkou trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré podľa neho zanikli zrušením povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože z licencie ďalšia účastníčka nedosahovala príjem. Ďalej vytýkal, že pred vydaním rozhodnutia v rozpore s § 195 a 196 zákona č. 461/2003 Z. z. nedala pobočka ďalšej účastníčke možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, navrhnúť ich doplnenie a predkladať dôkazy, a preto nedostatočne zistila skutkový stav. Konečne, podľa prokurátora žalovaná pobočka do predpisu poistného zahrnula aj obdobia, od ktorých v čase vydania rozhodnutia uplynula premlčacia doba 10 rokov

Oba orgány zhodne konštatovali, že podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. možno zdravotnícke povolanie vykonávať aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe upravenej v § 68 ods. 1 písm. a) cit. zák. (tzv. licencia L1A). Táto licencia oprávňovala na

jej ho pobočka predpísala. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo predpísať poistné nezaniká preklúziou, ale sa premlčuje, a preto pobočka nemusela prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, ale len na námietku. Ďalšia účastníčka nevyužila svoje procesné práva napríklad podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky. Toto rozhodnutie je tak správne a zákonné. 6. Žalobca potom podal proti rozhodnutiu žalovanej pobočky z 2. marca 2017 všeobecnú správnu žalobu, v ktorej uplatnil v zásade rovnaké námietky ako v proteste (okrem námietky, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nezakladala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby). Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 22 Sa 28/2021-96 z 12. júla 2022 zrušil toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. S odkazom na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu sa nestotožnil s námietkou, že by rozhodnutie pobočky vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu alebo že by pobočka porušila procesné práva ďalšej účastníčky. Tá totiž skutkový základ rozhodnutia nijako nespochybňovala, hoci svoje procesné práva (vrátane práva navrhnúť dôkazy a spochybniť zistený skutkový stav) mohla uplatniť podaním odvolania. Preto sama okolnosť, že žalovaná pobočka jej nedala možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním rozhodnutia, nepovažoval správny súd za vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Sám žalobca ani v správnej žalobe bližšie neobjasnila, aké konkrétne skutkové zistenia, ktoré by boli rozhodné pre posúdenie veci, žalovaná pobočka neurobila. Správny súd sa však stotožnil s názorom, že 10ročná lehota ustanovená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je prekluzívnou lehotou, na ktorej uplynutie mala pobočka prihliadať aj bez námietky. Tento záver podporil odkazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 28/2016, ako aj porovnaním s inými odvetviami verejného práva, v ktorých sa výslovne ustanovuje potreba uplatniť námietku premlčania. Na účinky premlčania tak podľa správneho súdu nemalo vplyv ani to, že ďalšia účastníčka neskôr záväzok uznala a splácala ho v splátkach.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

12. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky

Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.

V dôsledku toho kasačný súd nepovažuje za potrebné bližšie sa zaoberať argumentáciou žalovanej, ktorá vychádza z ustanovenia § 28 zákona č. 461/2003 Z. z., osobitne tým, či premlčanie, resp. námietku premlčanie vôbec možno považovať za „právny úkon v sociálnom poistení“.

2007. Desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k tomuto poistnému tak uplynula najneskôr 8. februára 2017, a tak bolo rozhodnutie pobočky o jeho predpísaní vydané až po jej uplynutí. Ďalšia účastníčka ako osoba, ktorá bola povinná odviesť poistné, však pred vydaním tohto rozhodnutia nenamietla toto premlčanie a neurobila tak ani potom, čo jej bolo doručené, napríklad v odvolaní (ktoré vôbec nepodala). Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru tak žalovaná pobočka nebola povinná zaoberať sa otázkou uplynutia premlčacej doby a tak jej rozhodnutie nemôže byť nezákonné len preto, že na jej uplynutie neprihliadala.