7Ssk/190/2022

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/213/2019 - 197 zo dňa 30. marca 2022, (ďalej tiež len „napadnuté rozhodnutie“ a „správny súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. SPOU-PO-PK-40/2019 zo dňa 27.8.2019, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

dôjsť po predchádzajúcej dohode s tým, že žalobkyňa si odnesie svoje osobné veci, ktoré mala pripravené vo vreciach v chodbe bytu. Žalobkyňa sa na miesto dostavila s hliadkou PZ a ďalšími štyrmi osobami, ktoré čakali na schodisku za účelom nosenia vecí. P. D. súhlasila, aby hliadka PZ a žalobkyňa vošli len do chodby bytu, kde si prevezme pripravené veci.

Prítomný policajt musel vykonať služobný zákrok, aby nedochádzalo k ďalšiemu fyzickému napádaniu a odtiahol žalobkyňu bokom. P. D. následne dovolila žalobkyni vziať si televízor, ktorý jej s otcom X. D. vyniesli na schodisko. Žalobkyňa následne pristúpila k settopboxu a začala ho odpájať, v čom sa jej pokúsil zabrániť X. D. so slovami, že tento jej nepatrí a ostane tam. Žalobkyňa ho fyzicky napadla tak, že ho sotila do parapetnej dosky, v dôsledku čoho si narazil driekovú časť tela. Spôsobila mu týmto pohmoždenie s predpokladanou dobou liečenia 2-3 týždne. Opäť musel zakročiť prítomný policajt, aby nedošlo k ďalšiemu fyzickému

3. Krajský súd citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods.1, § 16 ods. 1,4, § 17 ods.1, § 47, § 48 ods.3, písm. g/, h/, § 189 ods.1, písm. b/, c/, § 191 ods. 1,7,8, § 192 ods. 1, písm. e/, ods. 5, § 193 ods. 2, § 194, § 195 ods.1, 2 písm. a/, § 233 ods.1,2, § 237 ods.2, § 238, § 241 ods.1 až 4, § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.), v spojení s § 2 ods.1, písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z., vo veci samej konštatoval.

K posúdeniu splnenia druhej podmienky skutkovej podstaty personálneho opatrenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorou je preukázanie, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej služby, správny súd poukázal na dôvody uvádzané žalovaným, ktorý splnenie druhej kumulatívnej podmienky odôvodňoval najmä ujmou na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery verejnosti v PZ, a to aj mimo výkonu služby, považujúc za nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý sa dopustil vyššie uvedeného konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ a prípadným akceptovaním hrubého protiprávneho konania žalobkyne by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov, čo by malo vplyv na znižovanie

Správny súd tiež konštatoval, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne jasne a zrozumiteľne vysporiadal s kumulatívnym splnením aj druhej podmienky na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný svoj záver zrozumiteľne a podrobne odôvodnil, materiálne je v medziach zákona č. 73/1998 Z.z., a preto ho nemožno považovať za arbitrárny.

V predmetnej veci bola splnená aj podmienka prerokovania prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru s odborovým orgánom podľa § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý odporúčal realizovať jej prepustenie zo služobného pomeru.

žalobkyne. 4. Správny súd za nedôvodnú považoval námietku, ktorou žalobkyňa namietala, že prvostupňový správny orgán nemohol rozhodnúť o jej prepustení personálnym rozkazom č. 24 zo dňa 18.4.2019 z dôvodu prekážky res iudicata v podobe personálneho rozkazu č. 31 o uvoľnení zo služobného pomeru na jej žiadosť s plynutím výpovednej doby do 30.4.2019.

Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku žalobkyne, ktorou namietala porušenie jej procesných práv vyplývajúcich z § 3 ods. 2 a ods. 4 SP. Poukazom na § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol že uvedená právna úprav priamo vylučuje aplikáciu ustanovení Správneho poriadku (s výnimkou výkonu rozhodnutia, o ktoré však v predmetnej veci nejde), a preto žalobkyňa sa nemôže domáhať ochrany svojich práv podľa Správneho poriadku.

Uvedenú námietku preto správny súd posúdil ako bezpredmetnú. Správny súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobkyne, ktorou namietala nesprávne formulovaný výrok personálneho rozkazu, pretože v ňom nie je uvedený opis skutku, ktorým by sa mala dopustiť zvlášť hrubým spôsobom porušenia služobnej prísahy. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 194 ods. 1 veta pred bodkočiarkou, v § 241 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z., správny súd konštatoval, že uvedené ustanovenia nekladú požiadavku na to, aby bola skutková veta uvedená vo výroku rozhodnutia. Personálny rozkaz č. 24 zo dňa 18.4.2019 obsahuje všetky zákonné náležitosti, teda spôsob rozhodnutia (prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ) aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.), rozhodnutie je vyhotovené v písomnej forme a obsahuje aj dôvod prepustenia žalobkyne - skutok zo dňa 24.11.2018 - a to hneď v prvom odseku odôvodnenia personálneho rozkazu. Podľa názoru správneho súdu dôvod prepustenia

5. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne zistil skutkový stav vo veci, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, s ktorými bola žalobkyňa oboznámená aj s k nim vyjadrila, a správne právne vec posúdil, a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne a vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

6. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnila v zmysle § 440 ods.1, písm. g/SSP tak, že krajský súd porušil zákona tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala, aby kasaný súd podľa § 462 ods.1 SSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/213/2019 - 197 zo dňa 30. marca 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby kasaný súd podľa § 462 ods.2 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie MV SR č. SPOU-PO-PK-40/2019 zo dňa 27.8.2019 a personálny rozkaz Generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č.k. PR GT SÚ 24/2019 zo dňa 18.4.2019 a vec im vrátil na ďalšie konanie. 7. Ku kasačnej sťažnosti žalobkyne sa žalovaný vyjadril. Nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne a jej právnym názorom uvedeným v kasačnej sťažnosti. Trval na svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 18.12.2019. Navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť a kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP zamietnuť.

III. Konanie pred kasačným súdom

9. Podľa ust. § 101e ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 10.

11. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/213/2019-197 zo dňa 30. marca 2022, ktorým krajský súd žalobu žalobkyne zamietol. 12. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP) Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou

13. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10. O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho správneho súdu ( § 438 ods.1, 2 vete prvá SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podľa § 10, ak tento zákon neustanovuje inak. ( § 439 ods.1 SSP) Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak. ( § 145 ods.1 SSP) Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť. ( § 443 ods.1, 5 SSP) Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde. ( § 444

Správneho súdneho poriadku). Kasačná sťažnosť preto predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Konanie o kasačnej sťažnosti je teda samostatné konanie, účelom ktorého je posúdenie, či zo strany správneho súdu v konaní, respektíve pri jeho rozhodovaní, /ne/došlo k porušeniu zákona. Z vyššie citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku súčasne vyplýva povinnosť sťažovateľa podať kasačnú sťažnosť v lehote ustanovenej zákonom. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Keďže žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť dňa 6. septembra 2022 ( utorok) je zrejmé, že kasačnú sťažnosť podala po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v ust. § 443 ods. 1 SSP. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 443 ods. 5 SSP zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. 16.

18. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.