7Ssk/191/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobcu: F.. Z. U., J.. X. S. XXXX, Y. XXXX/XX, J., zastúpeného: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, Farská 3, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 24. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 55/2021-95 z 13. júna 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 55/2021-95 z 13. júna 2022 sa mení tak, že sa zrušujú rozhodnutia žalovanej z 24. júna 2021 a z 18. marca 2021, č. XXX XXX XXXX, sa vec sa vracia ústrediu žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

Sk mesačne. Následne bol na toto družstvo vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-1 K 307/95 z 3. októbra 1997. Počas konkurzu žalovaná viackrát uplatňovala u správcu konkurznej podstaty pohľadávku na poistné na sociálne poistenie, ktoré družstvo malo odviesť ako zamestnávateľ za svojho zamestnanca; zároveň jej správca opakovane oznamoval, že jej pohľadávku počas konkurzu nemôže uspokojiť. Konkurz bol nakoniec zrušený pre nedostatok majetku uznesením krajského súdu z 12. novembra 2004 a družstvo bolo vymazané z obchodného registra 26. februára 2005.

Priemerný osobný mzdový bod ustálila na hodnote 1,1657 a s použitím aktuálnej dôchodkovej hodnoty v sume 14,2107 € určila už uvedenú sumu starobného dôchodku. K rozhodnutiu pripojila osobný list dôchodkového poistenia, podľa ktorého žalobca v rokoch 1996 až 2003 nevykázal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, ani žiaden vymeriavací základ. 3. Žalobca v podanom odvolaní namietol, že svoju funkciu likvidátora vykonával na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy, čím mu vznikol pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Právne predpisy v roku 1995 nezakazovali, aby funkciu likvidátora vykonával ako

Po citácii ustanovení § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni vyjadril názor, že vzťah likvidátora k likvidovanej spoločnosti sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve a nemožno ho považovať za zamestnanca. Takéto postavenie mohol nadobudnúť až po novele zákona č. 461/2003 Z. z. účinnej od 1. januára 2011.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. Zopakoval svoju dovtedajšiu argumentáciu zo správnej žaloby. Správnemu súdu vytkol že svojim nesprávnym postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces keďže svoje rozhodnutie založil na úplne inom právnom dôvode než žalovaná. Jeho závery však aj skutkovú nesprávny, pretože z obsahu spisov je zrejmé, že do 31. augusta 1997 zamestnávateľ za žalobcu odvádzal poistné. Aj keby však poistné nebolo odvedené, názor správneho súdu nezodpovedá § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie považuje za splnenú aj keď ho zamestnávateľ neodviedol. 6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými priznala žalobcovi nárok na výplatu starobného dôchodku. Nebolo sporné, že žalobca splnil podmienky nároku na túto dávku podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., teda dosiahol dôchodkový vek a najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Sporným zostala len dĺžka obdobia dôchodkového poistenia, ktoré je podstatné pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, ako aj na určenie samotnej sumy starobného dôchodku. Podľa § 66 ods. 1 cit. zák. sa totiž suma starobného dôchodku určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod sa zasa podľa § 63 ods. 1 cit. zák. určuje ako podiel súčtu osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období a obdobia dôchodkového poistenia v tomto období.

Kým žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí vychádzala z názoru, že pracovný pomer likvidátora nie je pracovným pomerom a žalobca v tomto období nebol dôchodkovo poistený, správny súd obdobie tohto pomeru nezohľadnil preto, pretože zaň nebolo zaplatené poistné. Žalobca však v tejto súvislosti správne poukazuje na § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie považuje za splnenú, ak si ju nesplnil zamestnávateľ. Citované ustanovenie tak vychádza z myšlienky, že zamestnanec nemôže byť ukrátený na dávke nesplnením si zákonnej povinnosti zamestnávateľa. Okrem toho však žalobca správne nadnáša aj to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by za žiadnu časť tohto sporného obdobia nebolo zaplatené poistné, a správny súd v odôvodnení svojho rozsudku ani neuvádza, z čoho toto svoje zistenie urobil. Podľa kasačného súdu tak napadnutý rozsudok už z tohto dôvodu nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 138 ods. 2 SSP, čo by samo osebe napĺňalo sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) S. s. p.

veci organizačné zložky žalovanej rozhodovali o priznaní dávky (dôchodkového poistenia), ide podľa § 172 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o dávkové konanie, ktoré sa spravuje ustanoveniami § 172 a nasl. cit. zák. Podľa § 209 ods. 2 cit. zák. rozhodnutie v takomto konaní musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala (odsek 4 cit. paragrafu). Rozhodnutie je totiž výsledkom tzv. právneho sylogizmu, kedy sa z jednej premisy (právna norma) a druhej premisy (skutkový stav) vyvodzuje úsudok. Primárnym predpokladom správnosti tohto sylogizmu je tak identifikácia prvej premisy - právnej normy, pod ktorú sa má subsumovať skutkový stav.

súdu tak z tohto rozhodnutia nie je možné vyvodiť žiadnu právnu úvahu, ktorou sa žalovaná spravovala pri použití jednotlivých právnych predpisov, ako to vyžaduje citovaný § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. V dôsledku toho ide o prípad rozhodnutia, ktoré je v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) S. s. p. nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v kľúčovej otázke.

Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je obdobím dôchodkového poistenia okrem iného obdobie povinného dôchodkového poistenia. Okruh povinne dôchodkovo poistených osôb vymedzovalo od 1. januára do 20. novembra 2004 ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z., podľa ktorého bol povinne dôchodkovo poistený okrem iného zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený [teda zamestnanec vymedzený v § 14 ods. 1 písm. a) cit. zák.]. Pojem zamestnanca vymedzoval § 4 ods. 1 písm. a) a d) cit. zák. ako (okrem iného) osobu v pracovnom pomere (s odkazom na Zákonník práce) alebo ako člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu (s odkazom na § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka).

13. Podľa § 259 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v spornom období sa likvidátori družstva menujú spôsobom uvedeným v stanovách družstva, inak ich vymenúva členská schôdza. Zároveň sa však podľa § 260 Obch. zák. aj na družstvo podporne použili ustanovenia o obchodných spoločnostiach, teda aj § 70 a nasl. o likvidácii. Podľa § 70 ods. 3 Obch. zák. na likvidátora prechádzala pôsobnosť štatutárneho orgánu, avšak len na konanie v mene spoločnosti v rozsahu podľa § 72 Obch. zák., teda na úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Citované ustanovenia však neznamenali, že by sa likvidátor družstva stával jeho štatutárnym orgánom, a už vonkoncom nemal právo rozhodovať vo všetkých otázkach družstva, ktoré patrili predstavenstvu (porov. § 243 ods. 1 Obch. zák.).

Ustanovenia Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. účinného od 1. apríla 2002 potom nevylučovali, že by pracovný pomer nemohol existovať medzi likvidátorom družstva a družstvom samotným. Napokon, samo ustanovenie § 7 ods. 3 Zákonníka práce pripúšťalo aj pracovný pomer so štatutárnym orgánom právnickej osoby. O to viac tak nemožno vylúčiť, aby sa v pracovnom pomere vykonávala aj funkcia likvidátora družstva, ktorého úloha a oprávnenia boli obmedzené. 14.

15. Pokiaľ ide o obdobie od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003, boli pracovnoprávne vzťahy upravené ustanoveniami Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., a tak možno odkázať na výklad v predošlých odsekoch. Až do 31. marca 2002 však pracovnoprávne vzťahy upravoval Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Z ustanovení § 9 ods. 1 a 3 tohto zákonníka bolo možné vyvodiť, že štatutárne orgány sa zásadne považovali za vedúcich zamestnancov (resp. do 31. decembra 1996 „vedúcich pracovníkov“). Zákonník práce tak počítal s tým, že samotný štatutárny orgán právnickej osoby bude k nej v pracovnom pomere.

ustanovenie právneho poriadku bránilo v roku 1995 platnému uzavretiu pracovnej zmluvy na výkon tejto funkcie. Rovnako žalovaná nezohľadnila ani svoju vlastnú prax, na ktorú žalobca trefne poukazuje a podľa ktorej sama považovala žalobcu za zamestnanca a Poľnohospodárske družstvo Chyndice, resp. správcu konkurznej podstaty za zamestnávateľa, ktorý mal za žalobcu odvádzať poistné na sociálne poistenie. Konečne, žalovaná neskúmala, aký vplyv malo na funkciu likvidátora žalobcu vyhlásenie konkurzu, ktorého účinkom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinného do 31. januára 1998 bolo, že likvidátor nevykonával svoju funkciu. Toto ustanovenie sa pritom podľa § 70a zákona č. 328/1991 Zb. malo použiť po 1. februári 1998 aj na konkurzy, ktoré boli vyhlásené pred týmto dňom.

V Bratislave dňa 13. októbra 2023