7Ssk/192/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200481.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/62/2021
- IČS
- 4021200481
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Nitre, so sídlom Damborského č.1, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, so sídlom Ulica sv. Michala č. 4, Levice, za účasti ďalšej účastnícky konania: L.. L. L.Č., Q. T.. Q. Č.. XX, C., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01.12.2016, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/ 62/2021-97 zo dňa 25.07.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/62/2021-97 sa zrušujea vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23Sa/62/2021-97 zo dňa 25.07.2022 Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo: 700-1311424016-GC04/16 zo dňa 01.12.2016 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná podľa § 144 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) predpísala ďalšej účastníčke za obdobie november, december 2005, január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december 2006 a január, február, marec, apríl, máj, jún 2007 poistné na nemocenské poistenie 416,60 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky v sume 167,96 eur a poistné na rezervný fond 1135,31 eur, pričom neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha. V odôvodnení uviedla, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky ďalšia účastníčka neodviedla vôbec za vyššie uvedené obdobie, čím porušila § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 20 ods. 1 písm. b), 26 ods. 1, 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012. 3.
Proti tomuto rozhodnutiu na základe podnetu ďalšej účastníčky podala protest Okresná prokuratúra Levice, ktorému Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 24804- 3/ 2021-BA zo dňa 27.05.2021 nevyhovela. 4.
Na základe uvedeného žalobca podal správnu žalobu podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.06.2023 (ďalej SSP), v ktorej namietal nasledovné: Rozhodnutie o predpísaní poistného nadobudlo právoplatnosť 24.12.2016.
Sociálna poisťovňa, pobočka Levice zahrnula do predpisu aj poistné za obdobia, pri ktorých už uplynula lehota 10 rokov, v ktorej bolo možné realizovať právo predpísať poistné. Išlo o poistné za mesiace november a december 2005 a január až november 2006. Rozhodnutie žalovanej je tak v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, pretože Sociálna poisťovňa bola povinná na premlčanie práva na predpis poistného prihliadať, aj keď účastníčka konania námietku premlčania nevzniesla.
Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018. Ďalej žalobca vytýkal žalovanej viaceré procesné pochybenia, napríklad neupovedomenie o začatí nedávkového konania z vlastného podnetu, nemožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia či uplatňovať návrhy a predkladať dôkazy. Nakoniec namietal nedostatok dôvodov
v preskúmavanom rozhodnutí. 5. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej zo dňa 01.12.2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Čo sa týka namietaných procesných vád, s týmito sa správny súd nestotožnil a konštatoval, že pokiaľ aj žalovaná nedala ďalšiemu účastníkovi možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, uvedené nemožno považovať za také porušenie ustanovení o nedávkovom konaní, ktoré by bolo dôvodom na postup podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Je potrebné súhlasiť so žalovanou, že účastníčka mala možnosť vyjadriť sa k predmetu konania v rámci odvolania. Čo sa týka hmotnoprávnej námietky týkajúcej sa aplikácie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade žalovaná nebola oprávnená predpísať poistné nad rámec stanovenej desaťročnej lehoty, aj keď uvedené ďalšia účastníčka v rámci administratívneho konania nenamietala. Poukázal pritom napríklad na daňový poriadok, ktorý obsahuje právnu úpravu premlčania a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a vznesenie námietky premlčania.
Prijal záver, že pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky preklúzie, z ktorých dôvodov musí Sociálna poisťovňa predpisovať poistné len v lehote stanovenej zákonom a to aj právoplatne. Okrem toho prirovnanie premlčania k súkromnoprávnemu inštitútu nie je možné aj z toho dôvodu, že zákonná úprava noriem verejného práva neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, čo dotvára záver o tom, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto zrušil preskúmavané
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 6. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná. Nesúhlasila so záverom správneho súdu a mala za to, že nie je povinná prihliadať na premlčanie práva predpísať poistné nad rámec zákonnej desaťročnej lehoty odo dňa jeho splatnosti bez vznesenia námietky premlčania povinným a hľadieť v tomto prípade na premlčanie ako na zánik práva, t. j. preklúziu.
Poukázala na § 28 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje na Občiansky zákonník. Občiansky zákonník definuje aj na účely zákona o sociálnom poistení nielen inštitút premlčania, ale aj všetky ostatné náležitosti aplikácie tohto inštitútu účastníkmi konania. Ďalej poukázal na nejednotnú judikatúru všeobecných súdov v tejto oblasti a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. 7. Žalobca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 10.10.2022. Zotrval na svojom právnom názore, že žalovaná bola povinná na premlčanie práva na predpis poistného prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď účastníčka konania námietku premlčania nevzniesla a opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. 8. Ďalšia účastníčka sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:
10. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým predpísala dlžné poistné ďalšej účastníčke konania za obdobie od novembra 2005 do decembra 2005, od januára 2006 do decembra 2006 a od januára 2007 do júna 2007.
Rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané dňa 01.12.2016 a právoplatné dňa 24.12.2016. Proti tomuto rozhodnutiu ďalšia účastníčka odvolanie nepodala, námietku premlčania nevzniesla a dlžné poistné zaplatila.
11. Medzi žalobcom a žalovanou zostala sporná otázka, či žalovaná mala právo predpísať poistné aj za obdobie, pri ktorom už uplynula lehota 10 rokov v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pokiaľ nebola vznesená námietka premlčania (tento názor prezentuje žalovaná) alebo toto právo nemala a to aj vtedy, ak ďalšia účastníčka námietku premlčania v rámci administratívneho konania nevzniesla (tento názor prezentuje žalobca).
Predmetom kasačného konania je tak posúdenie právnej otázky, či lehota stanovená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je vo svojej podstate lehotou prekluzívnou alebo premlčacou. Záver správneho súdu o nedôvodnosti namietaných procesných pochybení žalovanej žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nerozporoval, preto sa kasačný súd týmto posúdením nezaoberal.
12. Kasačný súd uvádza, že o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci už rozhodoval, pričom sa jedná o rozsudky sp. zn. 7Ssk/185/2022 zo dňa 13.10.2023, 7Ssk/183/2022 zo dňa 27.09.2023 a 7Ssk/181/2022 zo dňa 27.09.2023. V zmysle § 464 ods. 1 SSP kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na tieto obdobné rozhodnutia, pričom uvádza prevzatú časť jedného z nich, a to sp. zn. 7Ssk/183/2022 zo dňa 27.09.2023:
„. . . 11. V prerokúvanej veci žalovaná ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca vytýkal žalovanej pobočke porušenia viacerých ustanovení o nedávkovom konaní, s ktorými sa správny súd nestotožnil a žalobca ich už v kasačnom konaní (vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti) ani ďalej netematizuje. Podstatou sporu žalobcu a žalovanej tak zostáva otázka premlčania práva predpísať poistné a následkov tohto premlčania.
12. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 formuloval právny názor, v zmysle ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky
Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.
. . .“ 13. Kasačný súd ďalej konštatuje, že podľa § 466 ods. 3 SSP sa stal pre senát kasačného súdu záväzný právny názor vyjadrený v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, pričom senát nevidí žiaden dôvod, aby sa od tohto právneho názoru odklonil. Čo sa týka konkrétnych skutkových zistení daného prípadu, preskúmavané rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané dňa 01.12.2016 a týkalo sa aj poistného aj za mesiace november 2005 až október 2006. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné za kalendárny mesiac je splatné spravidla 8. dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, teda najneskôr 08.11.2006. Desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k tomuto poistnému tak uplynula najneskôr 08.11.2016, a tak bolo rozhodnutie pobočky o jeho predpísaní vydané až po jej uplynutí. Ďalšia účastníčka ako osoba, ktorá bola povinná odviesť poistné, však pred vydaním tohto rozhodnutia nenamietla toto premlčanie a neurobila tak ani po tom, čo jej bolo doručené, napríklad v odvolaní, ktoré vôbec nepodala.
Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru tak žalovaná pobočka nebola povinná zaoberať sa otázkou uplynutia premlčacej doby a tak jej rozhodnutie nemôže byť nezákonné len preto, že na jej uplynutie neprihliadala. 14. Čo sa týka argumentácie žalovanej ustanovením § 28 zákona o sociálnom poistení a aplikáciou Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na ďalšiu judikatúru všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky, kasačný súd nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať touto argumentáciou, pretože uvedená právna otázka bola vyriešená jednoznačne a záväzne vyššie uvedeným rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky. Rovnako z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd ďalej osobitne nerozoberal ani judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo strany žalobcu, ktorá bola taktiež prekonaná citovaným rozsudkom veľkého
senátu. 15. Z uvedených dôvodov je nesprávny záver správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto jeho rozsudok sám vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná sťažnosť je tak dôvodná, preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
16. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. novembra 2023