← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·20. 12. 2023

7Ssk/194/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200631.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
23Sa/79/2021
IČS
4021200631
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: V.. U. M., T.. XX.X.XXXX, H. R. Y. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou so sídlom Košická č. 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-189-8/2021-OdSP zo dňa 20.8.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/ 79/2021-90 zo dňa 6.6.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/79/2021-90 zo dňa 6.6.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 23Sa/79/2021-90 zo dňa 6.6.2022 Krajský súd v Nitre ako správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-189-8/2021-OdSP zo dňa 20.8.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie). Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-45205041768107-19/2021-OOČ zo dňa 29.4.2021 o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia v súvislosti s utrpenými služobnými úrazmi z 15.5.2017 a 10.9.2019. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolateľ dňa 15.5.2017 pri manipulácii s 20 l kanistrami s pohonnými hmotami za účelom doplnenia paliva do elektrocentrál v rámci zabezpečenia logistickej podpory počas vyvedenia vybraných jednotiek

11. mechanizovaného práporu Martin na vykonanie intenzívneho výcviku v priestoroch stanového táboru Slávia Centra výcviku Lešť sa pošmykol, spadol a narazil si chrbát. Odvolateľ utrpel poškodenie zdravia bez zavinenia inej osoby, ktoré bolo klasifikované ako služobný úraz pri plnení služobných úloh. Ďalej odvolateľ dňa 10.9.2019 pri vystupovaní zo stredného terénneho auta AKTIS vo výcvikovom priestore tankovo pechotnej strelnice (ďalej TPS) Devičany utrpel poškodenie zdravia bez zavinenia inej osoby, ktoré bolo klasifikované ako služobný úraz pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia profesionálneho vojaka pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh.

Personálnym rozkazom č. 2070 z 19.3.2020 bol odvolateľ dňom 1.4.2020 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvale nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobcu o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia po tom, čo bol odvolateľovi od 2.4.2020 priznaný invalidný výsluhový dôchodok rozhodnutím zo dňa 23.6.2020. 3. Žalovaný poukázal na právnu úpravu § 24 ods. 1 a ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z., ktorá vyžaduje, aby jeho spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu utrpeného pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Čo sa týka služobného úrazu z 10.9.2019, úraz bol žalobcovi spôsobený ešte pred začatím plánovaného zamestnania zo streleckej prípravy na TPS Devičany na tému T-4 Cvičenia v streľbe. Pretože platná právna úprava nedefinuje výcvik v poľných podmienkach, poukázal na služobnú pomôcku SPJ-3-3, ktorá definuje poľné cvičenie ako vysoko nákladové cvičenie s nasadením veľkého množstva vojsk, ktoré sa vykonáva v podmienkach simulovanej bojovnej činnosti v teréne. Precvičuje sa na ňom velenie a riadenie proti reálnym alebo simulovaným protistojacim silám v bojových funkciách na všetkých

stupňoch. Je potrebné rozlišovať, či zamestnanie zo streleckej prípravy dňa 10.9.2019 bolo vykonávané formou taktického cvičenia, pri ktorom by išlo o komplexnú metódu poľnej prípravy, v ktorej sa všetky činnosti približujú činnostiam v skutočnom boji alebo ako súčasť

nácviku. Vyhodnotil, že pri streleckej príprave 10.9.2019 išlo o nácvik, a nie o taktické cvičenie a praktickú prípravu veliteľov, štábov a vojsk na prípravu a vedenie boja a teda nie vojenské cvičenie v poľných podmienkach alebo vojenské cvičenie.

K poškodeniu zdravia nedošlo pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, ale pri nácviku vykonávania streleckej prípravy a pri plnení úloh súvisiacich s logistickým zabezpečením chodu stanového tábora. Čo sa týka služobného úrazu zo dňa 15.5.2017, po stabilizácii jeho zdravotného stavu bol naďalej v služobnom pomere profesionálneho vojaka a dôvodom trvalej nespôsobilosti odvolateľa vykonávať štátnu službu bol služobný úraz, ktorý utrpel dňa 10.9.2019.

Hoci odvolateľ splnil prvú podmienku pre priznanie jednorazového odškodnenia, ktorou je zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity, druhá podmienka, že k takejto zmene musí dôjsť v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok,

nebola splnená. Zdôraznil, že v rámci konania o mimoriadnom jednorazovom odškodnení sú správne orgány povinné zaoberať sa aj tým, čo je možné považovať za nebezpečné podmienky a či boli v prípade žalobcu naplnené. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu

o nenaplnení podmienky nebezpečných podmienok v zmysle § 24 ods. 1 cit. zákona a dodal, že k úrazom z roku 2017 a 2019 nedošlo pri vojenskom cvičení podľa § 106 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z., ale pri páde v rámci logistického zabezpečenia elektrocentrál pohonnými hmotami a pri zostupovaní z vozidla AKTIS pošmyknutím sa na schodíku s následným pádom, vyvrtnutým a natiahnutím driekovej chrbtice, čo nie je možné považovať ani za výcvik v

poľných podmienkach.

4. Správny súd napadnutým rozsudkom zamietol správnu žalobu, pričom v odôvodnení vo vzťahu k námietkam žalobcu konštatoval, že žalovaný správny orgán si pre rozhodnutie zabezpečil dostatok dôkazov, jednak interných normatívnych aktov, ktoré charakterizujú výcvik v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, ako aj služobné pomôcky

generálneho štábu. Z vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že služobné úrazy neboli spôsobené u žalobcu za nebezpečných podmienok (bod 23 rozsudku ). V bode 24 rozsudku uviedol, že: „K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán, ktorý rozhodol o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia nie je oprávnený skúmať úrazový dej, ani skutočnosť, že služobný úraz utrpel za nebezpečných

podmienok. Súd má za to, že v rozhodovaní o tomto príspevku správny orgán nerieši úrazový dej, ani či žalobca utrpel služobný úraz, alebo musí skúmať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia.

V danom prípade žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti, že žalobca neutrpel služobný úraz za nebezpečných podmienok pri plnení povinností vyplývajúcich z rozkazu veliteľa, pretože jeho samotné pracovné povinnosti, ktoré mal zabezpečovať 10.9.2019 neboli plnené za nebezpečných podmienok.

Nejednalo sa o výcvik v poľných podmienkach ani vojenské cvičenie“. 5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávny procesný postup správneho súdu, ktorý videl v tom, že sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou

sťažovateľa. Nie je zrejmé, z aké dôvodu ju vyhodnotil odmietnutím, akou právnou úvahou sa riadil a na základe čoho dospel k vysloveným záverom. Súd bez ďalšieho prevzal právne a skutkové závery žalovaného bez toho, aby ich podrobil právnej analýze a v podstate rovnako vydal nepreskúmateľné rozhodnutie. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu, keď súd mal za to, že oba služobné úrazy neboli spôsobené za nebezpečných podmienok. Žalovaný ani VÚSZ nie je oprávnený skúmať úrazový dej či predmet samotného výcviku, keďže bolo preukázané, že sťažovateľ utrpel služobný úraz nielenže za nebezpečných podmienok, ale pri priamom plnení povinností. Uviedol, že prvý služobný úraz sa mu stal počas vojenského cvičenia, pričom poukázal na písomný vojenský rozkaz na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa VÚ 2370 Martin č. 86/2017 zo dňa 5.5.2017, ktorý výslovne uvádza, že vojenské cvičenie malo prebiehať v dobe 9.5.2017-19.5.2017 ako aj na administratívny rozkaz č. 1 z 24.4.2017, podľa ktorého vykonávacia fáza vojenského cvičenia

prebiehala 9.5.2017 až 19.5.2017. Druhý služobný úraz utrpel počas vojenského cvičenia, čo vyplýva z Plánu vykonania na Streleckú prípravu RBZ na deň 10.9.2019, keďže z tohto plánu vyplýva, že išlo o cvičenie v streľbe, čo je nepochybne vojenské cvičenie metódou nácviku. Podľa žalobcu tieto cvičenia zodpovedajú definícii § 106 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 281/

2015 Z.z. Namieta použitie služobnej pomôcky SPJ-3-3, ktorou sa podľa neho žalovaný snaží stotožniť pojmy „v poľných podmienkach“ a „poľné cvičenie“ a uvádza, že strelecká príprava naplánovaná na 10.9.2019 bola nácvikom a nie taktickým cvičením. Svojim výkladom sa snaží nahradiť presné znenie zákona. Namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý sa nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou, že preskúmavané rozhodnutie nelogickou konštrukciou pojmov a vytrhnutých citácii interných normatívnych predpisov dospelo k nesprávnemu záveru o nebezpečných podmienkach, vojenskom cvičení a výcviku v poľných podmienkach a preto je nepreskúmateľné.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci doplnil odkaz na Smernicu Ministerstva obrany SR č. 21/2014, podľa ktorého skúmanie, či činnosť, pri ktorej došlo k úrazu, bola súčasťou plánu prípravy (rozvrhu výcviku) je povinný skúmať veliteľ, ktorý posudzuje rozsah zodpovednosti za služobný úraz, a nie prvostupňový orgán či žalovaný Ministerstvo obrany SR. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta z. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom k 6.9.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Podľa § 24 ods. 3 písm. b/ cit. zákona nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Podľa § 106 ods. 2 z.č_ 281/2015v znení účinnom k 6.9.2021 Z.z. vojenským cvičením podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie

a) intenzívny vojenský výcvik, v ktorom nepretržitý sled výcvikových a zabezpečovacích činností trvá najviac 48 hodín, b) nepretržitý vojenský výcvik, v ktorom nepretržitý sled výcvikových a zabezpečovacích činností trvá viac ako 48 hodín. 9. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal nedostatočné odôvodnenie v napadnutom rozsudku vysloveného záveru o nedôvodnosti správnej žaloby.

S touto námietkou sa kasačný súd stotožnil. V zmysle § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd okrem iného posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, teda náležité právne posúdenie veci. V danom prípade bolo základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania, či boli splnené podmienky § 24 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. a teda, či žalobcovi ako profesionálnemu vojakovi, ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie z dôvodu, že tento služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok. Čo sú nebezpečné podmienky, stanovuje ods. 3 cit. ustanovenia. Podľa ods. 3 písmena b/ tohto ustanovenia sú to také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Žalovaný zaujal právny názor, že tento nárok žalobcovi nepatrí, pretože hoci prvá podmienka, teda vznik invalidity v dôsledku služobného úrazu bola splnená, nebola splnená druhá kumulatívna podmienka a to vznik

invalidity v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok. 10. Bolo teda potrebné ustáliť, ktorý služobný úraz (či z roku 2017 alebo z roku 2019 alebo obidva) bol(i) príčinou vzniku invalidity u žalobcu a následne či sa tento konkrétny služobný úraz stal za nebezpečných podmienok. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že príčinou vzniku invalidity bol v poradí druhý pracovný úraz z roku 2019, avšak tento sa nestal za nebezpečných podmienok, pretože k nemu nedošlo pri výcviku v poľných podmienkach ani pri vojenskom cvičení. V tomto smere poukázal na to, že právna úprava nedefinuje termín výcvik v poľných podmienkach, preto vychádzal zo služobnej pomôcky SPJ-3-3 a z termínu poľné cvičenie. Podľa neho pri streleckej príprave 10.9.2019 išlo o nácvik vykonávania streleckej prípravy, a nie o taktické cvičenie a praktickú prípravu veliteľov, štábov a vojsk na prípravu a vedenie boja a teda nie vojenské cvičenie v poľných podmienkach alebo vojenské cvičenie; k poškodeniu žalobcovho zdravia došlo pri nácviku vykonávania streleckej prípravy a pri plnení úloh súvisiacich s logistickým zabezpečením chodu stanového tábora.

K úrazom nedošlo ani pri vojenskom cvičení podľa § 106 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. 11. Naproti tomu žalobca v správnej žalobe tvrdil, že služobný úraz z roku 2017 aj z roku 2019 sa mu stal za nebezpečných podmienok. Tvrdil najmä, že žalovaný nemá zákonné oprávnenie skúmať úrazový dej či predmet samotného výcviku, počas ktorého došlo k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka. Tvrdil, že v roku 2017 sa žalobca zúčastnil vyvedenia vojsk v centre výcviku Lešť, kde ako starší dôstojník skupiny materiálového manažmentu mal na starosti chod stanového tábora Slávia a pri plnení týchto úloh utrpel služobný úraz. Aj služobný úraz v roku 2019 utrpel za nebezpečných podmienok, pretože podľa plánu vykonania na streleckú prípravu RBZ na deň 10.9.2019 sa zamestnanie zo streleckej prípravy začalo už od siedmej hodiny. 12.

Správny súd sa preto v prvom rade mal zaoberať týmto rozporom a pokiaľ žalobu zamietol, mal vysvetliť, prečo námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe pokladá za nedôvodné. Najmä mal zaujať postoj k otázke, ktorý z služobných úrazov, ktoré v žalobe uvádza žalobca, bol dôvodom pre uznanie invalidity žalobcu a následne vyhodnotiť, či bol tento služobný úraz spôsobený za nebezpečných podmienok. Pokiaľ správny súd len konštatoval v bode 23, že žalovaný správny orgán si pre rozhodnutie zabezpečil dostatok dôkazov, uvedené konštatovanie je nedostatočné. Okrem toho samotná veta v bode 24, že

„. . . v rozhodovaní o tomto príspevku správny orgán nerieši úrazový deň, ani či žalobca utrpel služobný úraz, alebo musí skúmať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené na priznanie jednorazového odškodnenia“, je nezrozumiteľná. Pokiaľ teda správny súd v bode 24 bez ďalšieho konštatoval, že sa nejednalo o výcvik v poľných podmienkach ani o vojenské cvičenie, toto odôvodnenie je nedostatočné a v rozpore s § 139 ods. 2 SSP.

13. Z uvedeného dôvodu kasačný súd vyhodnotil sťažnostnú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku ako dôvodnú s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 14. Čo sa týka právnej argumentácie žalobcu v kasačnej sťažnosti, že žalovaný a prvostupňový správny orgán vôbec nie sú oprávnení skúmať predmet samotného výcviku, pretože sú viazaní rozhodnutím veliteľa útvaru, ktorý v rámci vyšetrenia služobného úrazu posúdil aj úrazový dej, túto kasačný súd vyhodnotil ako nesprávnu.

Samotný žalobca poukazuje na článok 19 ods. 1 smernice č. 21/2014, ktorá bola vydaná ministrom obrany na vykonanie § 27 z. č. 328/2002 Z.z. a ktorou určil podrobnosti o jednorazovom mimoriadnom odškodnení. Podľa tohto článku podkladom na vyplatenie dávky je písomná žiadosť a správa o vyšetrení služobného úrazu, následkom ktorého poškodený profesionálny vojak žiada o vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Z uvedeného nevyplýva, že táto správa automaticky preukazuje splnenie podmienky spôsobenia služobného úrazu za nebezpečných

podmienok. Práve naopak, v administratívnom konaní o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. správne orgány samostatne posudzujú splnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených v tomto ustanovení, vrátane splnenia podmienky spôsobenia služobného úrazu za nebezpečných podmienok, teda či k poškodeniu zdravia s následkom invalidity došlo v zmysle ods. 3 tohto ustanovenia pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Je teda ich povinnosťou posúdiť aj charakter výcviku či cvičenia z pohľadu, či ide o výcvik v poľných podmienkach, resp. či ide o vojenské cvičenie. Všetky odkazy na jednotlivé články smernice, ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti v tejto súvislosti uviedol, vedú k jednoznačnému záveru, že veliteľ má právomoc zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu, vrátane rozhodnutia, či úrazový dej je alebo nie je služobným úrazom, avšak v rámci tejto kompetencie nerozhoduje o tom, či bol služobný úraz spôsobený za nebezpečných podmienok. Zisťovanie, či k služobnému úrazu

došlo za nebezpečných podmienok, totiž nie je súčasťou rozhodovania o vyšetrení služobného úrazu, ale posudzuje sa výlučne len na účely rozhodovania o jednorazovom mimoriadnom odškodnení, pričom konanie o jednorazovom mimoriadnom odškodnení je rozdielnym konaním od konania o vyšetrení služobného úrazu.

15. V konaní o vyšetrení služobného úrazu sa charakter (náplň, predmet) výcviku či cvičenia skúma z hľadiska, či úraz, ktorý profesionálny vojak utrpel pri výcviku alebo cvičení, možno charakterizovať ako služobný, teda či bol spôsobený pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia či pri plnení služobných úloh (§ 29 z. č. 328/2002 Z.z.), inak povedané, či činnosť, pri ktorej došlo k úrazu, bola súčasťou plánu prípravy (rozvrhu výcviku) v ten deň. V konaní o vyšetrení služobného úrazu sa teda náplň výcviku a cvičenia posudzuje z hľadiska, či z nej profesionálny vojak nevybočil a či mal povinnosť plniť konkrétne služobné činnosti alebo úlohy, ktoré boli príčinou úrazu. Následne sa ustáli, či vôbec ide o služobný úraz. Ak je táto podmienka splnená, v konaní o mimoriadnom jednorazovom odškodnení sa charakter výcviku alebo cvičenia (jeho predmet, náplň) skúma z hľadiska splnenia podmienky, či bol už uznaný služobný úraz spôsobený za nebezpečných podmienok, teda (okrem iného) či išlo o výcvik v poľných podmienkach alebo o vojenské

cvičenie. Uvedené skutočnosti nie je možné zamieňať. 16. Ostatné sťažnostné námietky sú predčasné, pretože pokiaľ nebolo zo strany správneho súdu uvedené konkrétne právne posúdenie veci, najmä vyhodnotenie základnej hmotnoprávnej podmienky na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia a to, či bol služobný úraz (a ktorý) spôsobený za nebezpečných podmienok, nie je možné vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci zo strany žalovaného. Žalobca v kasačnej sťažnosti v tomto bode zopakoval svoju právnu argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, ktorú doplnil o upresnenie, že oba služobné úrazy utrpel počas vojenského cvičenia. Túto argumentáciu však musí vyhodnotiť správny súd a až po tomto vyhodnotení môže byť tento právny názor podrobený prieskumu v kasačnom konaní.

17. V súvislosti s pojmom „výcvik v poľných podmienkach“, uvedeným v § 24 ods. 3 písm. b/ z. č. 328/2002 Z.z. kasačný súd dodáva, že žalovaný správne uviedol, že platná právna úprava nedefinuje tento pojem (na rozdiel od pojmu „vojenské cvičenie“, ktoré je definované v § 106 ods. 2 z.č_ 281/2015 Z.z.). Legálna definícia pojmu „výcvik v poľných podmienkach“ nie je uvedená ani v zákone č. 328/2002 Z.z. ani v zákone č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Je však potrebné uviesť, že v čase začiatku účinnosti § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý obsahoval tento pojem (1.7.2002), bol účinný zákon č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov, ktorý upravoval poskytovanie peňažných náležitostí vojakom ozbrojených síl, konkrétne v druhej časti peňažné náležitosti profesionálnych vojakov. V § 16 bol upravený príplatok za výcvik v poľných podmienkach, pričom v odseku 1 výcvik v poľných podmienkach špecifikoval ako bezprostredne vykonávaný výcvik jednotiek do stupňa práporu (oddielu) vrátane a v riadiacej skupine útvaru a zboru

pri komplexnom výcviku, takticko-poradovom cvičení s ostrou streľbou, odbornom taktickom cvičení, taktickom cvičení a taktickom cvičení s bojovou streľbou. Keďže v čase začiatku účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. už existovala definícia pojmu „výcvik v poľných podmienkach“ v inom zákone, je logické, že zákonodarca rovnakému pojmu použitému v novom zákone mal úmysel dať rovnaký obsah, aký formuloval v už účinnom právnom predpise. Je potrebné vychádzať z ústavne preferovanej zásady, ktorá posilňuje princíp právnej istoty, totiž že rovnako pomenované právne pojmy by v konkrétnom právnom odvetví mali mať rovnaký význam. Bude preto potrebné pri výklade tohto pojmu vychádzať aj z definície uvedenej vo vyššie citovanom ustanovení, a to bez ohľadu, že z.č_ 380/1997 bol následne zrušený zákonom č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti.

18. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V novom konaní správny súd vyhodnotí žalobné námietky žalobcu s dôrazom na posúdenie, ktorý zo služobných úrazov žalobcu (z roku 2017 a 2019), resp. či oba úrazy boli príčinou vzniku invalidity žalobcu v roku 2019 na základe rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku zo dňa 23.6.2020 a následne, či konkrétny služobný úraz, resp. úrazy boli spôsobené za nebezpečných podmienok tak, ako to vykladá žalobca, alebo nebola splnená táto podmienka, ako to uvádza žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí.

19. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/194/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik