7Ssk/194/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: V.. U. M., T.. XX.X.XXXX, H. R. Y. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou so sídlom Košická č. 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-189-8/2021-OdSP zo dňa 20.8.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/ 79/2021-90 zo dňa 6.6.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/79/2021-90 zo dňa 6.6.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 23Sa/79/2021-90 zo dňa 6.6.2022 Krajský súd v Nitre ako správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-189-8/2021-OdSP zo dňa 20.8.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie). Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-45205041768107-19/2021-OOČ zo dňa 29.4.2021 o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia v súvislosti s utrpenými služobnými úrazmi z 15.5.2017 a 10.9.2019. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolateľ dňa 15.5.2017 pri manipulácii s 20 l kanistrami s pohonnými hmotami za účelom doplnenia paliva do elektrocentrál v rámci zabezpečenia logistickej podpory počas vyvedenia vybraných jednotiek

Personálnym rozkazom č. 2070 z 19.3.2020 bol odvolateľ dňom 1.4.2020 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, pretože podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvale nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

stupňoch. Je potrebné rozlišovať, či zamestnanie zo streleckej prípravy dňa 10.9.2019 bolo vykonávané formou taktického cvičenia, pri ktorom by išlo o komplexnú metódu poľnej prípravy, v ktorej sa všetky činnosti približujú činnostiam v skutočnom boji alebo ako súčasť

K poškodeniu zdravia nedošlo pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, ale pri nácviku vykonávania streleckej prípravy a pri plnení úloh súvisiacich s logistickým zabezpečením chodu stanového tábora. Čo sa týka služobného úrazu zo dňa 15.5.2017, po stabilizácii jeho zdravotného stavu bol naďalej v služobnom pomere profesionálneho vojaka a dôvodom trvalej nespôsobilosti odvolateľa vykonávať štátnu službu bol služobný úraz, ktorý utrpel dňa 10.9.2019.

nebola splnená. Zdôraznil, že v rámci konania o mimoriadnom jednorazovom odškodnení sú správne orgány povinné zaoberať sa aj tým, čo je možné považovať za nebezpečné podmienky a či boli v prípade žalobcu naplnené. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu

poľných podmienkach.

generálneho štábu. Z vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že služobné úrazy neboli spôsobené u žalobcu za nebezpečných podmienok (bod 23 rozsudku ). V bode 24 rozsudku uviedol, že: „K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán, ktorý rozhodol o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia nie je oprávnený skúmať úrazový dej, ani skutočnosť, že služobný úraz utrpel za nebezpečných

V danom prípade žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti, že žalobca neutrpel služobný úraz za nebezpečných podmienok pri plnení povinností vyplývajúcich z rozkazu veliteľa, pretože jeho samotné pracovné povinnosti, ktoré mal zabezpečovať 10.9.2019 neboli plnené za nebezpečných podmienok.

sťažovateľa. Nie je zrejmé, z aké dôvodu ju vyhodnotil odmietnutím, akou právnou úvahou sa riadil a na základe čoho dospel k vysloveným záverom. Súd bez ďalšieho prevzal právne a skutkové závery žalovaného bez toho, aby ich podrobil právnej analýze a v podstate rovnako vydal nepreskúmateľné rozhodnutie. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu, keď súd mal za to, že oba služobné úrazy neboli spôsobené za nebezpečných podmienok. Žalovaný ani VÚSZ nie je oprávnený skúmať úrazový dej či predmet samotného výcviku, keďže bolo preukázané, že sťažovateľ utrpel služobný úraz nielenže za nebezpečných podmienok, ale pri priamom plnení povinností. Uviedol, že prvý služobný úraz sa mu stal počas vojenského cvičenia, pričom poukázal na písomný vojenský rozkaz na spresnenie výkonu štátnej služby veliteľa VÚ 2370 Martin č. 86/2017 zo dňa 5.5.2017, ktorý výslovne uvádza, že vojenské cvičenie malo prebiehať v dobe 9.5.2017-19.5.2017 ako aj na administratívny rozkaz č. 1 z 24.4.2017, podľa ktorého vykonávacia fáza vojenského cvičenia

2015 Z.z. Namieta použitie služobnej pomôcky SPJ-3-3, ktorou sa podľa neho žalovaný snaží stotožniť pojmy „v poľných podmienkach“ a „poľné cvičenie“ a uvádza, že strelecká príprava naplánovaná na 10.9.2019 bola nácvikom a nie taktickým cvičením. Svojim výkladom sa snaží nahradiť presné znenie zákona. Namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý sa nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou, že preskúmavané rozhodnutie nelogickou konštrukciou pojmov a vytrhnutých citácii interných normatívnych predpisov dospelo k nesprávnemu záveru o nebezpečných podmienkach, vojenskom cvičení a výcviku v poľných podmienkach a preto je nepreskúmateľné.

6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.6.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta z. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom k 6.9.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Podľa § 24 ods. 3 písm. b/ cit. zákona nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Podľa § 106 ods. 2 z.č_ 281/2015v znení účinnom k 6.9.2021 Z.z. vojenským cvičením podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie

S touto námietkou sa kasačný súd stotožnil. V zmysle § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd okrem iného posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, teda náležité právne posúdenie veci. V danom prípade bolo základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania, či boli splnené podmienky § 24 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 3 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. a teda, či žalobcovi ako profesionálnemu vojakovi, ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie z dôvodu, že tento služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok. Čo sú nebezpečné podmienky, stanovuje ods. 3 cit. ustanovenia. Podľa ods. 3 písmena b/ tohto ustanovenia sú to také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Žalovaný zaujal právny názor, že tento nárok žalobcovi nepatrí, pretože hoci prvá podmienka, teda vznik invalidity v dôsledku služobného úrazu bola splnená, nebola splnená druhá kumulatívna podmienka a to vznik

K úrazom nedošlo ani pri vojenskom cvičení podľa § 106 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. 11. Naproti tomu žalobca v správnej žalobe tvrdil, že služobný úraz z roku 2017 aj z roku 2019 sa mu stal za nebezpečných podmienok. Tvrdil najmä, že žalovaný nemá zákonné oprávnenie skúmať úrazový dej či predmet samotného výcviku, počas ktorého došlo k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka. Tvrdil, že v roku 2017 sa žalobca zúčastnil vyvedenia vojsk v centre výcviku Lešť, kde ako starší dôstojník skupiny materiálového manažmentu mal na starosti chod stanového tábora Slávia a pri plnení týchto úloh utrpel služobný úraz. Aj služobný úraz v roku 2019 utrpel za nebezpečných podmienok, pretože podľa plánu vykonania na streleckú prípravu RBZ na deň 10.9.2019 sa zamestnanie zo streleckej prípravy začalo už od siedmej hodiny. 12.

„. . . v rozhodovaní o tomto príspevku správny orgán nerieši úrazový deň, ani či žalobca utrpel služobný úraz, alebo musí skúmať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené na priznanie jednorazového odškodnenia“, je nezrozumiteľná. Pokiaľ teda správny súd v bode 24 bez ďalšieho konštatoval, že sa nejednalo o výcvik v poľných podmienkach ani o vojenské cvičenie, toto odôvodnenie je nedostatočné a v rozpore s § 139 ods. 2 SSP.

Samotný žalobca poukazuje na článok 19 ods. 1 smernice č. 21/2014, ktorá bola vydaná ministrom obrany na vykonanie § 27 z. č. 328/2002 Z.z. a ktorou určil podrobnosti o jednorazovom mimoriadnom odškodnení. Podľa tohto článku podkladom na vyplatenie dávky je písomná žiadosť a správa o vyšetrení služobného úrazu, následkom ktorého poškodený profesionálny vojak žiada o vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Z uvedeného nevyplýva, že táto správa automaticky preukazuje splnenie podmienky spôsobenia služobného úrazu za nebezpečných

došlo za nebezpečných podmienok, totiž nie je súčasťou rozhodovania o vyšetrení služobného úrazu, ale posudzuje sa výlučne len na účely rozhodovania o jednorazovom mimoriadnom odškodnení, pričom konanie o jednorazovom mimoriadnom odškodnení je rozdielnym konaním od konania o vyšetrení služobného úrazu.

cvičenie. Uvedené skutočnosti nie je možné zamieňať. 16. Ostatné sťažnostné námietky sú predčasné, pretože pokiaľ nebolo zo strany správneho súdu uvedené konkrétne právne posúdenie veci, najmä vyhodnotenie základnej hmotnoprávnej podmienky na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia a to, či bol služobný úraz (a ktorý) spôsobený za nebezpečných podmienok, nie je možné vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci zo strany žalovaného. Žalobca v kasačnej sťažnosti v tomto bode zopakoval svoju právnu argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, ktorú doplnil o upresnenie, že oba služobné úrazy utrpel počas vojenského cvičenia. Túto argumentáciu však musí vyhodnotiť správny súd a až po tomto vyhodnotení môže byť tento právny názor podrobený prieskumu v kasačnom konaní.

pri komplexnom výcviku, takticko-poradovom cvičení s ostrou streľbou, odbornom taktickom cvičení, taktickom cvičení a taktickom cvičení s bojovou streľbou. Keďže v čase začiatku účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. už existovala definícia pojmu „výcvik v poľných podmienkach“ v inom zákone, je logické, že zákonodarca rovnakému pojmu použitému v novom zákone mal úmysel dať rovnaký obsah, aký formuloval v už účinnom právnom predpise. Je potrebné vychádzať z ústavne preferovanej zásady, ktorá posilňuje princíp právnej istoty, totiž že rovnako pomenované právne pojmy by v konkrétnom právnom odvetví mali mať rovnaký význam. Bude preto potrebné pri výklade tohto pojmu vychádzať aj z definície uvedenej vo vyššie citovanom ustanovení, a to bez ohľadu, že z.č_ 380/1997 bol následne zrušený zákonom č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti.

19. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3 SSP). 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.