7Ssk/195/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: U. Z., E.. XX. XX. XXXX, I. K. Z. I., X. XXXX/ XXX, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 98, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. marca 2022, Číslo: SEĽUZ-66-2/2022-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. augusta 2022, č. k. 14Sa/18/2022-54, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca bol v služobnom pomere na dobu určitú v rámci zahraničnej vojenskej misie ako šofér motorového vozidla a pri manipulácii s akumulátorovou batériou tohto vozidla došlo k jej skratu a explózii, pričom došlo k poškodeniu pravého oka žalobcu. Uvedená udalosť bola vyhodnotená ako pracovný (služobný) úraz s plnou zodpovednosťou vojenskej správy. Žalobca nebol prvotne uznaný za invalidného, čo vyplýva zo zápisnice o rokovaní komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 16. 03. 1998. Boli mu vyplatené jednotlivé čiastkové nároky, a to jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 115375 Sk, bolestné v sume 15960 Sk, ako aj suma 6000 Sk za ďalšie operačné bolesti a 39375 Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcovi bola priznaná aj náhrada za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti za obdobie od 30. 04. 1998 do 20. 06. 1998 v sume 6821 Sk brutto a strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 21. 06. 1998 do 02. 12. 1998 v sume 6531 brutto. Následne bol v roku 2010

3. Z prvostupňového rozhodnutia mal krajský súd ďalej za preukázané, že žalobcovi bol dodatočne priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 15. 07. 1998 v sume 220,73 eur, ktorý bol následne zvýšený od 23. 07. 2007 na sumu 525,72 eur. Jednorazovo bola žalobcovi doplatená suma 21919,38 eur ako dôchodok za obdobie od 23. 07. 2007 do 30. 06. 2014 (od 01. 07. 2014 659,07 eur). V čase rozhodovania žalovaného bola výška jeho invalidného výsluhového dôchodku 715,47 eur mesačne. Po priznaní výsluhového invalidného dôchodku žalobca žiadal doplatiť náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

4. Krajský súd poukázal, že účelom dávky náhrady za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity je poskytnutie primeraného odškodnenia osobe, ktorá pre svoje zdravotné postihnutie viac nie je schopná dosahovať takého zárobku, aký mala pred poškodením zdravia. Škoda spočívajúca v strate na zárobku pri uznaní invalidity je majetkovou ujmou, ktorá sa stanoví vo výške rozdielu zárobku zamestnanca pred vznikom škody a po poškodení, a ku ktorej treba pripočítať invalidný dôchodok poskytovaný z tohto dôvodu.

5. Správne orgány posúdili nárok žalobcu podľa zákona č. 328/2002 Z.z., pričom žalobca uvedené nerozporoval, s uvedeným súhlasil a jeho argumentácia v podanej správnej žalobe smerovala výhradne k výkladu ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalobca podal svoju žiadosť za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v súvislosti s uznaním invalidity.

2007 vo výške 16642 Sk, v mesiaci november 2007 vo výške 24756 Sk, a december 2007 v sume 18453 Sk. Podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 03. 06. 2014 bol žalobcovi priznaný spätne dôchodok (invalidný výsluhový) od 15. 07. 1998, vyplácaný výsluhový invalidný dôchodok v sume 15838 Sk. Z uvedeného vyplynulo, že od októbra 2007 do decembra 2007 bol žalobcov príjem zo zárobkovej činnosti vrátane invalidného výsluhového dôchodku vyšší než služobný príjem, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru. Žalobcovi preto v tomto období nevznikol nárok na náhradu podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z.z.

Z tohto dôvodu sa na jeho príjem zo zárobkovej činnosti v tomto období už neprihliadalo. Správne orgány brali do úvahy v zmysle dikcie zákona len invalidný výsluhový dôchodok, ktorý bol žalobcovi vyplácaný od 01. 01. 2008 v sume 15838 Sk, a bol v súlade s § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. od 30. 04. 2013 zvýšený na 641,17 eura. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení správne orgány správne uzavreli, že po skončení služobného pomeru od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 bol žalobcov príjem vyšší než služobný príjem, ktorý dosahoval pred skončením služobného

Nebolo sporným, že žalobca utrpel pracovný (služobný) úraz, pričom v dôsledku tohto poškodenia zdravia bol uznaný za invalidného a bol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Tieto predpoklady priznania dávky boli splnené. Bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či došlo k splneniu ďalšej podmienky, a to zníženiu jeho príjmu oproti dobe pred úrazom, a to v závislosti od právnej úpravy platnej v jednotlivých obdobiach, za ktoré žalobca dávku žiadal.

priznanej dávky. Správny súd mal za to, že postup spočívajúci v zohľadnení aktuálnej sumy vyplácanej invalidnej dávky je správny aj s ohľadom na podstatu invalidného výsluhového dôchodku, ako aj náhrady za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 17. 10. 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 11. Namietal nesprávny postup žalovaného pre nesprávne určovanie výšky úrazovej dávky v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., a to to „pripočítavaním valorizovaného invalidného výsluhového dôchodku“, čo považoval za nesprávne a v rozpore s § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení do 30. 04. 2013, ako i v znení od 01. 05. 2013, pretože u neho nenastala zmena pomerov. Podľa jeho názoru zmena výšky invalidného výsluhového dôchodku, t. j. valorizácia rieši § 28 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom za podstatnú zmenu poškodeného nemožno považovať zákonne zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku v znení do 30. 04. 2013. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 08. 2013, sp. zn. 7Sžso/28/2012 a zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. 1Sžso/57/2015. 12. Poukázal, že správny súd nesprávne posúdil, ak sa v danej veci priklonil k právnemu posúdeniu v rozhodnutí žalovaného, okrem iného neprihliadať na zmenu pomerov poškodeného pri rozhodovaní o dávke úrazového zabezpečenia, a to z dôvodu, že ak nastane v neskoršom období u poškodeného zmena pomerov, táto skutočnosť potom umožňuje správnemu orgánu v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. opätovne rozhodnúť o priznaní dávky, čo nakoniec vyplýva zo skutočnosti, že pri výpočte náhrady správne orgány vychádzali so služobným platom, ktorý bol aktuálny pred 14 rokmi a výškou aktuálne poskytovaného invalidného výsluhového dôchodku. 13. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, eventuálne, aby zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 19. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. augusta 2022, č. k. 14Sa/18/2022-54, postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú. 20. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. 21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 23. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

27. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok úrazového zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.05.2013), dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak. 32 Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje policajtovi náhrada za stratu na služobnom plate a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby náhrada za stratu na služobnom príjme, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby,

34. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.05.2013), Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

požitkov. 37. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.(v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2013), náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49%.

závislej činnosti. Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru.

40. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorá patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania, sa zvyšuje

41. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2013), ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

43. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.05.2013), ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a/ a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b) rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení výplaty alebo o odňatí dávky úrazového zabezpečenia.

poistení. 45. Podľa § 121 zákona č. 328/2002 Z. z., o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov.

so služobným úrazom. Prvostupňový orgán a žalovaný pri posudzovaní žalobcovej žiadosti o úrazovú dávku vychádzali v zmysle § 21 ods. 1 zo služobného platu - 9.630 Sk, t. j. 249,69 eur. Najvyšší správny súd dodáva, že tieto skutkové okolnosti neboli sporné v tu prejednávanom

47. Na prvom mieste je potrebné uviesť, že náhrada za stratu na služobnom plate patrí v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. medzi úrazové zabezpečenie, resp. úrazové dávky, okrem iného aj náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením a jednorazové mimoriadne odškodnenie, ktoré za splnenia podmienok uvedených v zákone môžu byť priznané žiadateľovi. Náhrada za stratu na služobnom plate je opakujúcou sa úrazovou dávkou, ktorá pôsobí priebežne a do budúcnosti, a teda môže byť ovplyvňovaná faktormi, ktoré majú zásadný vplyv na výšku samotnej dávky prípadne aj na samotný nárok, ako taký (bližšie pozri rozsudok zo dňa 27. 07. 2023, sp. zn. 6Ssk/130/2022). Zároveň z ustanovení § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva povinnosť služobného úradu na základe jeho objektívnej zodpovednosti nahradiť len takú škodu, ktorá profesionálnemu vojakovi v súvislosti so služobným úrazom alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania. Náhrada za stratu na služobnom plate predstavuje jeden z inštitútov,

Najvyšší správny súd poznamenáva, že spornou tiež nebola skutočnosť, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov. Ostáva sa tak vysporiadať so skutočnosťou, či v posudzovanom období žalobca dosahoval nižší príjem ako dosahoval v čase služobného pomeru, a či mu mohol na základe toho vzniknúť nárok na náhradu za stratu na služobnom

posudzovať možný nárok žalobcu odo dňa 08. 10. 2007 až do dňa rozhodnutia prvostupňového orgánu, resp. žalovaného (december 2021). 49. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal výklad § 21 a § 28 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom najvyšší správny súd, obdobne ako to urobil aj žalovaný, ale tiež krajský súd poukazuje, že predmetné ustanovenia v priebehu času prešli legislatívnou zmenou, konkrétne právna úprava vyjadrená v § 21 - žalobcov prípad je preto potrebné posudzovať v kontexte právnej úpravy § 21 zákona č. 328/2002 v znení účinnom do 31. 12. 2007, v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 a následne v znení účinnom od 01. 05. 2013.

požitkov. Ako bolo vyššie uvedené spornou nebola výška služobného platu žalobcu, ktorú dosahoval pred skončením služobného pomeru, t. j. 9.630 Sk, po znížení o sumu zodpovedajúceho úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z iných funkčných pôžitkov bol žalobcov príjem 7.522 Sk, čo predstavuje 249, 69 eur. Zároveň žalobca bol v období október 2007 až december 2007 zamestnaný zamestnávateľom Sauer - Danfoss, a.s., a z tejto zárobkovej činnosti poberal plat (október 2007 - 16.642 Sk, november 2007 - 24.756 Sk a v mesiaci december 2007 - 18.453 Sk). Žalobcovi bol odo dňa 15. 07. 1998 priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ktorý v posudzovanom období (október 2007, november 2007 a december 2007) dosahoval výšku

51. Vo vzťahu k právnej úprave § 21 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/ 2012 Z. z., t. j. do 30. 04. 2013, platilo, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49 %.

jún 2010 - 588,37 eur, júl 2010 až jún 2011 - 627,98 eur, júl 2011 až apríl 2013 - 641, 17 eur. Možno preto konštatovať, že náhrada za stratu na služobnom plate v zmysle účinnej právnej úpravy od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 by žalobcovi patrila len v tom prípade, ak by suma jeho invalidného výsluhového dôchodku bola nižšia ako služobný príjem, ktorý žalobca dosahoval pred skončením služobného pomeru, t. j. 249, 69 eur. Preto mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate v období od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 nevznikol.

Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného a miera jeho schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49 %. V zmysle znenia dôvodovej správy k novele tohto zákona, zákonodarca argumentoval zmenou vo vzťahu k služobnému platu, tak, že ako porovnateľné kritérium sa nahradil doterajší čistý služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka dosahovaný pred skončením služobného pomeru priemerným čistým služobným platom dosiahnutým v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, resp. ak služobný pomer trval pred skončením služobného pomeru menej ako tri kalendárne mesiace, z celej doby trvania služobného pomeru.

Priemerný služobný plat žalobcu sa určil za obdobie január až marec 1998, ktorý následne predstavoval 9.630 Sk, po znížení o sumu zodpovedajúceho úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z iných funkčných pôžitkov bol žalobcov príjem 7.522 Sk, čo predstavovalo 249, 69 eur.

troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, t. j. 249, 69 eur. Preto mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate v období od 01. 05. 2013 do 31. 12. 2021 nevznikol. 53. V prejednávanom prípade bola tiež sporná aplikácia § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho možné použitie na prípad žalobcu. Ustanovenie § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. prešlo tiež legislatívnou zmenou, a to konkrétne novelou zákona č. 80/2013 Z. z., na základe ktorej v zmysle dôvodovej správy k tejto novele sa v záujme jednotnej aplikácie a interpretácie § 28 upresnilo platné znenie jeho rozšírením; upresnili sa skutočnosti, ktoré majú význam v procese odškodňovania policajtov a profesionálnych vojakov, avšak bez toho, aby sa vecne menil tento mechanizmus.

nepochybil tak. Každopádne je potrebné uviesť, že predmetné ustanovenie § 28, tak ako to správne uviedol aj správny súd, ale aj žalovaný sa uplatňuje len v prípadoch, ak bola poškodenému už priznaná náhrada. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z jazykového znenia tohto ustanovenia, napríklad „ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady a .

priamo zo zákona, konkrétne z § 21 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý stanovil, že sa vychádza zo služobného platu, ktorý patril profesionálnemu vojakovi pri skončení služobného pomeru, resp. priemerného služobného platu v období posledných troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru. Preto možno jednoznačne skonštatovať, že v takýchto prípadoch je rozhodný služobný plat (netto) v čase skončenia služobného pomeru, resp. priemerný služobný plat (netto) za posledné tri kalendárne mesiace služobného pomeru (v zmysle dotknutého zákona účinného od 01. 05. 2013). Čo sa týka sumy invalidného výsluhového dôchodku, ktorá je rozhodná pri posudzovaní nároku, zákonodarca uvedené nespája so žiadnou právnou skutočnosťou, ako to je v prípade služobného platu, to samo o sebe nevylučuje možnosť zohľadňovať zvyšovaný invalidný výsluhový dôchodok, ktorý je každoročne zvyšovaný podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. Ak by mala byť zohľadnená suma invalidného výsluhového dôchodku v čase vzniku nároku, zákonodarca by uvedenú skutočnosť premietol aj do zákonného znenia, čo však v danom prípade nie je.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä na zákonné podmienky posudzovania možného nároku na náhradu za stratu na služobnom príjme/plate vo vzťahu k žalobcovi možno konštatovať, že žalobcovej žiadosti nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že jeho príjem (invalidný výsluhový dôchodok a zárobková činnosť (v období do 31. 12. 2007) bol vyšší ako čistý služobný príjem/plat, ktorý žalobca dosahoval pred skončením služobného pomeru, resp. priemerný služobný plat, ktorý dosahoval v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, preto mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate nevznikol. Žalobcovi by vznikol nárok na náhradu za stratu na služobnom plate len vo výške rozdielu medzi obidvoma príjmami tak, aby po skončení služobného pomeru dosahoval taký istý príjem, ako pred skončením služobného pomeru. Avšak v žalobcovom prípade služobný príjem bol nižší ako príjem z výsluhového zabezpečenia, preto nebola splnená podmienka v zmysle § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z.

58. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho

mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.