← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·20. 12. 2023

7Ssk/195/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200086.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
14Sa/18/2022
IČS
3022200086
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: U. Z., E.. XX. XX. XXXX, I. K. Z. I., X. XXXX/ XXX, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 98, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. marca 2022, Číslo: SEĽUZ-66-2/2022-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. augusta 2022, č. k. 14Sa/18/2022-54, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) zo dňa 15. augusta 2022, č. k. 14Sa/18/ 2022-54 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. marca 2022, Číslo: SEĽUZ-66-2/2022-OdSP, ktorým tento ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 01. 12. 2021, Číslo: VÚSZ-45073110001-133/2021 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nebola žalobcovi priznaná náhrada za stratu na služobnom plate od 08. 10. 2007 podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“).

2. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca bol v služobnom pomere na dobu určitú v rámci zahraničnej vojenskej misie ako šofér motorového vozidla a pri manipulácii s akumulátorovou batériou tohto vozidla došlo k jej skratu a explózii, pričom došlo k poškodeniu pravého oka žalobcu. Uvedená udalosť bola vyhodnotená ako pracovný (služobný) úraz s plnou zodpovednosťou vojenskej správy. Žalobca nebol prvotne uznaný za invalidného, čo vyplýva zo zápisnice o rokovaní komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 16. 03. 1998. Boli mu vyplatené jednotlivé čiastkové nároky, a to jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 115375 Sk, bolestné v sume 15960 Sk, ako aj suma 6000 Sk za ďalšie operačné bolesti a 39375 Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobcovi bola priznaná aj náhrada za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti za obdobie od 30. 04. 1998 do 20. 06. 1998 v sume 6821 Sk brutto a strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 21. 06. 1998 do 02. 12. 1998 v sume 6531 brutto. Následne bol v roku 2010

žalobca uznaný za invalidného, a to najprv Sociálnou poisťovňou, neskôr aj prvostupňovým orgánom. Potom, čo mu bol priznaný aj výsluhový invalidný dôchodok, mu bola zastavená výplata dôchodku Sociálnou poisťovňou a invalidný dôchodok mu bol od 10. 02. 2011 odňatý.

3. Z prvostupňového rozhodnutia mal krajský súd ďalej za preukázané, že žalobcovi bol dodatočne priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 15. 07. 1998 v sume 220,73 eur, ktorý bol následne zvýšený od 23. 07. 2007 na sumu 525,72 eur. Jednorazovo bola žalobcovi doplatená suma 21919,38 eur ako dôchodok za obdobie od 23. 07. 2007 do 30. 06. 2014 (od 01. 07. 2014 659,07 eur). V čase rozhodovania žalovaného bola výška jeho invalidného výsluhového dôchodku 715,47 eur mesačne. Po priznaní výsluhového invalidného dôchodku žalobca žiadal doplatiť náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Takto došlo k výplate sumy 15318,99 eur ako jednorazového odškodnenia. Žalobcovi však bolo zamietnuté zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca požiadal v októbri roku 2010 o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate po tom, čo mu bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, a to za tri roky spätne od podania žiadosti.

4. Krajský súd poukázal, že účelom dávky náhrady za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity je poskytnutie primeraného odškodnenia osobe, ktorá pre svoje zdravotné postihnutie viac nie je schopná dosahovať takého zárobku, aký mala pred poškodením zdravia. Škoda spočívajúca v strate na zárobku pri uznaní invalidity je majetkovou ujmou, ktorá sa stanoví vo výške rozdielu zárobku zamestnanca pred vznikom škody a po poškodení, a ku ktorej treba pripočítať invalidný dôchodok poskytovaný z tohto dôvodu.

Jedným z predpokladov priznania tejto dávky je vznik ujmy prejavujúcej sa v majetkovej sfére poškodeného znížením jeho príjmu. Žalobca bol rozhodnutím zo dňa 26. 8. 2010 uznaný za invalidného (ku dňu 15. 07. 1998) a miera jeho schopnosti vykonávať civilné zamestnanie bola určená v miere vyššej ako 49%.

5. Správne orgány posúdili nárok žalobcu podľa zákona č. 328/2002 Z.z., pričom žalobca uvedené nerozporoval, s uvedeným súhlasil a jeho argumentácia v podanej správnej žalobe smerovala výhradne k výkladu ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalobca podal svoju žiadosť za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. v súvislosti s uznaním invalidity.

Správne orgány posúdili nárok podľa § 21 zákona č. 328/2002 Z.z., ale najprv vychádzali zo znenia tohto ustanovenia od 08. 10. 2007 do 31. 12. 2007. Podľa vložky k záznamu o plate bol služobný príjem žalobcu v čase skončenia služobného pomeru 9630 Sk. Po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov bol jeho príjem 7522 Sk, čo predstavuje 246,69 eura. V tomto období mal žalobca príjem zo závislej činnosti v mesiaci október

2007 vo výške 16642 Sk, v mesiaci november 2007 vo výške 24756 Sk, a december 2007 v sume 18453 Sk. Podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 03. 06. 2014 bol žalobcovi priznaný spätne dôchodok (invalidný výsluhový) od 15. 07. 1998, vyplácaný výsluhový invalidný dôchodok v sume 15838 Sk. Z uvedeného vyplynulo, že od októbra 2007 do decembra 2007 bol žalobcov príjem zo zárobkovej činnosti vrátane invalidného výsluhového dôchodku vyšší než služobný príjem, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru. Žalobcovi preto v tomto období nevznikol nárok na náhradu podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z.z.

Uvedené skutkové a právne závery žalobca nespochybnil, a preto správny súd konštatoval, že sú správne a v súlade so zákonom. 6. Predmetom sporu však podľa názoru správneho súdu bol výklad § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 a § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 v znení účinnom od 1. 1. 2008. Žalobca mal určené zníženie miery schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie viac ako 49 %.

Z tohto dôvodu sa na jeho príjem zo zárobkovej činnosti v tomto období už neprihliadalo. Správne orgány brali do úvahy v zmysle dikcie zákona len invalidný výsluhový dôchodok, ktorý bol žalobcovi vyplácaný od 01. 01. 2008 v sume 15838 Sk, a bol v súlade s § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. od 30. 04. 2013 zvýšený na 641,17 eura. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení správne orgány správne uzavreli, že po skončení služobného pomeru od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 bol žalobcov príjem vyšší než služobný príjem, ktorý dosahoval pred skončením služobného

pomeru. 7. Správny súd zdôraznil, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán posudzovali, či v období od októbra 2007 do dňa ich rozhodovania boli u žalobcu splnené podmienky pre priznanie dávky, a to v závislosti na znení § 21 zákona č. 328/2002 Z.z. v tom - ktorom období.

Nebolo sporným, že žalobca utrpel pracovný (služobný) úraz, pričom v dôsledku tohto poškodenia zdravia bol uznaný za invalidného a bol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Tieto predpoklady priznania dávky boli splnené. Bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či došlo k splneniu ďalšej podmienky, a to zníženiu jeho príjmu oproti dobe pred úrazom, a to v závislosti od právnej úpravy platnej v jednotlivých obdobiach, za ktoré žalobca dávku žiadal.

Správne orgány mali povinnosť vychádzať z ustanovení, ktoré upravujú konkrétne podmienky vzniku nároku na dávku a nie podľa zákonného ustanovenia o zmene pomerov (§ 28 zákona č. 328/2002 Z. z.). 8. Zákon pri úprave vzniku nároku na dávku, hovorí len o rozdiele medzi príjmom pred úrazom a invalidným výsluhovým dôchodkom (od 01. 01. 2008 sa neprihliada na príjmy žalobcu so zárobkovej činnosti). Podľa názoru správneho súdu správne orgány postupovali správne, ak pracovali s aktuálnou výškou vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku. Zo žiadneho ustanovenia zákona explicitne nevyplýva, že by pri posudzovaní vzniku nároku bola relevantná výška dôchodkovej dávky pri jej priznaní. Ak žalobca poukázal na § 28 zákona č. 328/2002 Z. z., tak uvedené ustanovenie na posudzovanú vec nedopadá (ako správne uviedol žalovaný), keďže sa týka zmeny už priznanej dávky. Je zrejmé, že neupravuje vznik dávky, resp. podmienky priznania dávky. Vzhľadom na to, že neexistuje rozhodnutie o priznaní dávky, tak nie je možné nárok posudzovať podľa ustanovení zákona, ktoré sa týkajú zmien už

priznanej dávky. Správny súd mal za to, že postup spočívajúci v zohľadnení aktuálnej sumy vyplácanej invalidnej dávky je správny aj s ohľadom na podstatu invalidného výsluhového dôchodku, ako aj náhrady za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity.

9. S poukazom na uvedené správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP tak, pretože dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán riadne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a svoje závery riadne a zrozumiteľne odôvodnili. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania, preto žalovanému trovy konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 17. 10. 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 11. Namietal nesprávny postup žalovaného pre nesprávne určovanie výšky úrazovej dávky v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., a to to „pripočítavaním valorizovaného invalidného výsluhového dôchodku“, čo považoval za nesprávne a v rozpore s § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení do 30. 04. 2013, ako i v znení od 01. 05. 2013, pretože u neho nenastala zmena pomerov. Podľa jeho názoru zmena výšky invalidného výsluhového dôchodku, t. j. valorizácia rieši § 28 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom za podstatnú zmenu poškodeného nemožno považovať zákonne zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku v znení do 30. 04. 2013. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 08. 2013, sp. zn. 7Sžso/28/2012 a zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. 1Sžso/57/2015. 12. Poukázal, že správny súd nesprávne posúdil, ak sa v danej veci priklonil k právnemu posúdeniu v rozhodnutí žalovaného, okrem iného neprihliadať na zmenu pomerov poškodeného pri rozhodovaní o dávke úrazového zabezpečenia, a to z dôvodu, že ak nastane v neskoršom období u poškodeného zmena pomerov, táto skutočnosť potom umožňuje správnemu orgánu v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. opätovne rozhodnúť o priznaní dávky, čo nakoniec vyplýva zo skutočnosti, že pri výpočte náhrady správne orgány vychádzali so služobným platom, ktorý bol aktuálny pred 14 rokmi a výškou aktuálne poskytovaného invalidného výsluhového dôchodku. 13. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, eventuálne, aby zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

14. Žalovaný na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 28. 10. 2022, Číslo: SELP-EDPV-441-15/2022. 15. Uviedol, že z obsahu kasačnej sťažnosti nevyplýva dôvod vo vzťahu k žiadnemu zo sťažnostných bodov v súlade s § 440 ods. 2 SSP, a teda žalobca neuviedol právne posúdenie veci správnym súdom, ktoré pokladá za nesprávne a následne neuviedol, v čom by mala nesprávnosť právneho posúdenia veci spočívať. 16. Záverom navrhol, aby bola kasačná sťažnosť zamietnutá. 17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 09. 11. 2022.

IV. Konanie pred kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 19. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. augusta 2022, č. k. 14Sa/18/2022-54, postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako nedôvodnú. 20. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. 21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 23. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

24. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 25. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

26. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 28. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci nepriznania náhrady za stratu na služobnom plate žalobcu podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z.z.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok úrazového zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2013), Dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok úrazového zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.05.2013), dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak v § 20 až 24 nie je ustanovené inak. 32 Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje policajtovi náhrada za stratu na služobnom plate a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby náhrada za stratu na služobnom príjme, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby,

ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru. 33. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2013), policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

34. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.05.2013), Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku invalidného výsluhového dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

35. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku. 36. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných

požitkov. 37. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.(v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2013), náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49%.

38. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. (v znení účinnom od 01.05.2013), náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo

závislej činnosti. Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru.

Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného a miera jeho schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49%. 39. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

40. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 08.10.2007 do 31.12.2007), náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorá patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania, sa zvyšuje

v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku o príslušné percento ustanovené osobitným predpisom.

41. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2013), ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

42. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2008 do 30.04.2013), náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi po skončení dočasnej neschopnosti, sa zvyšuje u policajta v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy policajtov v kalendárnom roku a u profesionálneho vojaka v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy profesionálnych vojakov v kalendárnom roku.

43. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.05.2013), ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a/ a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b) rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení, zastavení výplaty alebo o odňatí dávky úrazového zabezpečenia.

44. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení účinnom od 01.05.2013), zmenou pomerov poškodeného sa rozumie a)zmena výšky vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku z dôvodu zmeny miery schopnosti vykonávať civilné zamestnanie, b)zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku s výnimkou zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku priznaného do 30. júna 2002, c/zvýšenie výsluhového dôchodku, d)zmena výšky príjmu zo zárobkovej činnosti po skončení služobného pomeru, e)priznanie predčasného starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení. 45. Podľa § 121 zákona č. 328/2002 Z. z., o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov.

46. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca dňa 09. 05. 1997 utrpel úraz, ktorý bol kvalifikovaný ako služobný úraz. Následne až do 20. 06. 1998 bol žalobca dočasne pracovne neschopný, keď bol dňa 29. 04. 1998 prepustený zo služobného pomeru na základe personálneho rozkazu Generálneho štábu Armády SR č. 6 zo dňa 09. 03. 1998 podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona č. 76/1959 Zb. z dôvodu, že vojenská lekárska komisia ho uznala za neschopného na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov. Žalobca bol dňa 26. 08. 2010 posudkovou komisiou uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu, a bol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok v sume 221, 11 eur mesačne, ktorý bol počas rokov zvyšovaný tak, že ku dňu rozhodovania žalovaného dosiahol sumu 715,47 eur mesačne. Invalidný výsluhový dôchodok mu bol priznaný spätne od 15. 07. 1998, t. j. dátumom vzniku invalidity. Následne mu boli vyplatené doplatky dávok. Žalobca dňa 06. 10. 2010 požiadal o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate z dôvodu uznania invalidity v súvislosti

so služobným úrazom. Prvostupňový orgán a žalovaný pri posudzovaní žalobcovej žiadosti o úrazovú dávku vychádzali v zmysle § 21 ods. 1 zo služobného platu - 9.630 Sk, t. j. 249,69 eur. Najvyšší správny súd dodáva, že tieto skutkové okolnosti neboli sporné v tu prejednávanom

prípade. Sporným bol naopak postup žalovaného pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za stratu na služobnom plate v zmysle platnej právnej úpravy v kontexte vznesených námietok žalobcu. Z toho dôvodu, najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie týchto otázok.

47. Na prvom mieste je potrebné uviesť, že náhrada za stratu na služobnom plate patrí v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. medzi úrazové zabezpečenie, resp. úrazové dávky, okrem iného aj náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením a jednorazové mimoriadne odškodnenie, ktoré za splnenia podmienok uvedených v zákone môžu byť priznané žiadateľovi. Náhrada za stratu na služobnom plate je opakujúcou sa úrazovou dávkou, ktorá pôsobí priebežne a do budúcnosti, a teda môže byť ovplyvňovaná faktormi, ktoré majú zásadný vplyv na výšku samotnej dávky prípadne aj na samotný nárok, ako taký (bližšie pozri rozsudok zo dňa 27. 07. 2023, sp. zn. 6Ssk/130/2022). Zároveň z ustanovení § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva povinnosť služobného úradu na základe jeho objektívnej zodpovednosti nahradiť len takú škodu, ktorá profesionálnemu vojakovi v súvislosti so služobným úrazom alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania. Náhrada za stratu na služobnom plate predstavuje jeden z inštitútov,

prostredníctvom ktorého dochádza k náhrade škody, ktorá bola vojakovi spôsobená služobným úrazom. Škodou, ktorá môže vzniknúť profesionálnemu vojakovi v dôsledku služobného úrazu, je aj strata na služobnom plate, ku ktorej dochádza z dôvodu, že schopnosť bývalého profesionálneho vojaka vykonávať primerané civilné zamestnanie bola v dôsledku tohto služobného úrazu podstatne znížená. Pre priznanie náhrady za stratu na služobnom plate je potrebné skúmať splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to prepustenie zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov a dosahovanie nižšieho príjmu ako služobný plat profesionálneho vojaka, ktorý dosahoval pred prepustením zo služobného pomeru.

Najvyšší správny súd poznamenáva, že spornou tiež nebola skutočnosť, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov. Ostáva sa tak vysporiadať so skutočnosťou, či v posudzovanom období žalobca dosahoval nižší príjem ako dosahoval v čase služobného pomeru, a či mu mohol na základe toho vzniknúť nárok na náhradu za stratu na služobnom

plate. 48. Čo sa týka právneho posúdenia veci, najvyšší správny súd konštatuje, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať zákon č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uplatnenia nároku, resp. vzniku nároku na prípadnú náhradu za stratu na služobnom plate aj v kontexte legislatívnych zmien zákona č. 328/2002 Z. z. Žalobca si uplatnil náhradu za stratu na služobnom plate dňa 06. 10 2010 (doručené prvostupňovému orgánu dňa 08. 10. 2010). Zároveň v zmysle § 105 ods. 4 zákona č. 328/20002 Z. z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, keďže žalobca požiadal o túto úrazovú dávku v októbri 2010 (táto skutočnosť nie je sporná), v danom prípade je potrebné

posudzovať možný nárok žalobcu odo dňa 08. 10. 2007 až do dňa rozhodnutia prvostupňového orgánu, resp. žalovaného (december 2021). 49. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal výklad § 21 a § 28 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom najvyšší správny súd, obdobne ako to urobil aj žalovaný, ale tiež krajský súd poukazuje, že predmetné ustanovenia v priebehu času prešli legislatívnou zmenou, konkrétne právna úprava vyjadrená v § 21 - žalobcov prípad je preto potrebné posudzovať v kontexte právnej úpravy § 21 zákona č. 328/2002 v znení účinnom do 31. 12. 2007, v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 a následne v znení účinnom od 01. 05. 2013.

50. Vo vzťahu k právnej úprave § 21 zákona č. 328/2002 Z. z. v čase uplatneného nároku žalobcu, resp. tri roky spätne od dátumu uplatnenia nároku, a to v znení zákona č. 592/2006 Z. z. (účinnom do 31. 12. 2007), v prípade nároku na náhradu za stratu na služobnom plate platilo, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných

požitkov. Ako bolo vyššie uvedené spornou nebola výška služobného platu žalobcu, ktorú dosahoval pred skončením služobného pomeru, t. j. 9.630 Sk, po znížení o sumu zodpovedajúceho úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z iných funkčných pôžitkov bol žalobcov príjem 7.522 Sk, čo predstavuje 249, 69 eur. Zároveň žalobca bol v období október 2007 až december 2007 zamestnaný zamestnávateľom Sauer - Danfoss, a.s., a z tejto zárobkovej činnosti poberal plat (október 2007 - 16.642 Sk, november 2007 - 24.756 Sk a v mesiaci december 2007 - 18.453 Sk). Žalobcovi bol odo dňa 15. 07. 1998 priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ktorý v posudzovanom období (október 2007, november 2007 a december 2007) dosahoval výšku

15.838 Sk. Náhrada za stratu na služobnom plate v zmysle účinnej právnej úpravy do 31. 12. 2007 by žalobcovi patrila len v tom prípade, ak by jeho príjem zo zárobkovej činnosti a invalidného výsluhového dôchodku bol nižší ako služobný príjem, ktorý žalobca dosahoval pred skončením služobného pomeru t. j. 249, 69 eur. Preto mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate v období od 08. 10. 2007 do 31. 12. 2007 nevznikol.

51. Vo vzťahu k právnej úprave § 21 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 185/ 2012 Z. z., t. j. do 30. 04. 2013, platilo, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49 %.

Ako bolo vyššie uvedené spornou nebola výška služobného platu žalobcu, ktorú dosahoval pred skončením služobného pomeru, t. j. 9.630 Sk, po znížení o sumu zodpovedajúceho úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z iných funkčných pôžitkov bol žalobcov príjem 7.522 Sk, čo predstavuje 249, 69 eur. Vzhľadom na to, že žalobcovi bola určená miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie znížená najmenej o viac ako 49 %, pri posudzovaní jeho možného nároku na náhradu za stratu na služobnom plate sa už viac neprihliada v zmysle účinnej platnej úpravy od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 na jeho možný príjem zo zárobkovej činnosti. Žalobcovi bol zároveň v období januára 2008 až apríla 2013 vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok (január 2008 až jún 2008 - 15.838 Sk, júl 2008 až november 2008 - 15.981 Sk, december 2008 - 16.381 Sk, január 2009 až jún 2009 - 543, 75 eur, júl 2009 až

jún 2010 - 588,37 eur, júl 2010 až jún 2011 - 627,98 eur, júl 2011 až apríl 2013 - 641, 17 eur. Možno preto konštatovať, že náhrada za stratu na služobnom plate v zmysle účinnej právnej úpravy od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 by žalobcovi patrila len v tom prípade, ak by suma jeho invalidného výsluhového dôchodku bola nižšia ako služobný príjem, ktorý žalobca dosahoval pred skončením služobného pomeru, t. j. 249, 69 eur. Preto mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate v období od 01. 01. 2008 do 30. 04. 2013 nevznikol.

52. Vo vzťahu k právnej úprave § 21 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 80/2013 Z. z., t. j. od 01. 05. 2013, platilo, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti.

Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného a miera jeho schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49 %. V zmysle znenia dôvodovej správy k novele tohto zákona, zákonodarca argumentoval zmenou vo vzťahu k služobnému platu, tak, že ako porovnateľné kritérium sa nahradil doterajší čistý služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka dosahovaný pred skončením služobného pomeru priemerným čistým služobným platom dosiahnutým v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, resp. ak služobný pomer trval pred skončením služobného pomeru menej ako tri kalendárne mesiace, z celej doby trvania služobného pomeru.

Novoustanovený priemerný čistý služobný plat, na základe ktorého sa má určiť strata na služobnom plate pri uznaní invalidity, sa na tento účel javil ako objektívnejšie kritérium. Oproti predchádzajúcej právnej úprave tak došlo k zmene rozhodného kritéria, a to dosahovanie čistého služobného platu profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru v porovnaní s novou úpravou, keď sa to nahradilo priemerným čistým priemerným služobným platom dosahovaným v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru.

Priemerný služobný plat žalobcu sa určil za obdobie január až marec 1998, ktorý následne predstavoval 9.630 Sk, po znížení o sumu zodpovedajúceho úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z iných funkčných pôžitkov bol žalobcov príjem 7.522 Sk, čo predstavovalo 249, 69 eur.

Vzhľadom na to, že žalobcovi bola určená miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie znížená o viac ako 49 %, pri posudzovaní jeho možného nároku na náhradu za stratu na služobnom plate sa ďalej neprihliadalo aj v zmysle účinnej platnej úpravy od 01. 05. 2013 na jeho príjem zo zárobkovej činnosti. Žalobcovi bol zároveň v období mája 2013 až decembra 2021 vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok (máj 2013 až jún 2013 - 641,17 eur, júl 2013 až jún 2014 - 651,27 eur, júl 2014 2014 až jún 2015 - 659,07 eur, júl 2015 až jún 2016 - 663,67 eur, júl 2016 až jún 2017 - 665,37 eur, júl 2017 až jún 2018 - 672,47 eur, júl 2018 až jún 2019 - 687,47 eur, júl 2019 až jún 2020 - 696,47 eur, júl 2020 až jún 2021 - 705,47 eur a júl 2021 až december 2021 - 715,47 eur. Náhrada za stratu na služobnom plate v zmysle účinnej právnej úpravy od 01. 05. 2013 by žalobcovi patrila len v tom prípade, ak by suma jeho invalidného výsluhového dôchodku bola nižšia ako jeho priemerný služobný príjem, ktorý žalobca dosahoval v období

troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, t. j. 249, 69 eur. Preto mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate v období od 01. 05. 2013 do 31. 12. 2021 nevznikol. 53. V prejednávanom prípade bola tiež sporná aplikácia § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho možné použitie na prípad žalobcu. Ustanovenie § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. prešlo tiež legislatívnou zmenou, a to konkrétne novelou zákona č. 80/2013 Z. z., na základe ktorej v zmysle dôvodovej správy k tejto novele sa v záujme jednotnej aplikácie a interpretácie § 28 upresnilo platné znenie jeho rozšírením; upresnili sa skutočnosti, ktoré majú význam v procese odškodňovania policajtov a profesionálnych vojakov, avšak bez toho, aby sa vecne menil tento mechanizmus.

Právne sa vymedzili skutočnosti, ktoré sa považovali za zmenu pomerov na strane poškodeného policajta alebo profesionálneho vojaka a boli v procese odškodňovania formou náhrady za stratu na služobnom plate relevantné. Následná zmena služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala, napr. z dôvodu zaradenia funkcie do inej platovej triedy, je z hľadiska už priznanej náhrady straty na služobnom plate právne irelevantná. Žalobca v súvislosti s § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. namietal, že za podstatnú zmenu nemožno považovať zákonné zvýšenie sumy invalidného výsluhového dôchodku v znení účinnom do 30. 04. 2013. S uvedením najvyšší správny súd nesúhlasí, pretože aj z vyššie uvedeného vyplýva, že daná novela bola za účelom jednotnej aplikácie a interpretácie, pričom to v konečnom dôsledku neznamená, že došlo k doplneniu zmeny pomerov poškodeného, ale len k jeho spresneniu. Ak teda žalovaný zohľadňoval pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za stratu na služobnom plate aj zákonné zvýšenie sumy invalidného výsluhového dôchodku

nepochybil tak. Každopádne je potrebné uviesť, že predmetné ustanovenie § 28, tak ako to správne uviedol aj správny súd, ale aj žalovaný sa uplatňuje len v prípadoch, ak bola poškodenému už priznaná náhrada. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z jazykového znenia tohto ustanovenia, napríklad „ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady a .

. .rozhodnú o priznaní, zvýšení, znížení. . .“ (právna úprava § 28 ods. 1 účinná od 01. 05. 2013), alebo „ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktorého boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie“ (právna úprava § 28 ods. 1 účinná do 30. 04. 2013) z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že ide o situáciu, ak mal poškodený už priznanú náhradu. V prejednávanom prípade je to však irelevantné, keďže žalobcovi nebola priznaná náhrada za stratu na služobnom plate, preto aj jeho námietky v tomto smere sú nedôvodné. 54. Žalobca okrem vyššie uvedeného vo vzťahu k § 28 zákona č. 328/2002 Z. namietal, že pri posudzovaní jeho nároku na úrazovú dávku bolo zohľadnené zákonné zvýšenie sumy invalidného výsluhového dôchodku, ktorý poberal v priebehu času, v porovnaní so služobným platom, ktorý mu patril „pred štrnástimi rokmi. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že spôsob posudzovania možného nároku na náhradu za stratu na služobnom plate vyplýva

priamo zo zákona, konkrétne z § 21 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý stanovil, že sa vychádza zo služobného platu, ktorý patril profesionálnemu vojakovi pri skončení služobného pomeru, resp. priemerného služobného platu v období posledných troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru. Preto možno jednoznačne skonštatovať, že v takýchto prípadoch je rozhodný služobný plat (netto) v čase skončenia služobného pomeru, resp. priemerný služobný plat (netto) za posledné tri kalendárne mesiace služobného pomeru (v zmysle dotknutého zákona účinného od 01. 05. 2013). Čo sa týka sumy invalidného výsluhového dôchodku, ktorá je rozhodná pri posudzovaní nároku, zákonodarca uvedené nespája so žiadnou právnou skutočnosťou, ako to je v prípade služobného platu, to samo o sebe nevylučuje možnosť zohľadňovať zvyšovaný invalidný výsluhový dôchodok, ktorý je každoročne zvyšovaný podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. Ak by mala byť zohľadnená suma invalidného výsluhového dôchodku v čase vzniku nároku, zákonodarca by uvedenú skutočnosť premietol aj do zákonného znenia, čo však v danom prípade nie je.

55. V neposlednom rade, žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, konkrétne 7Sžso/28/2012 a 1Sžso/57/2015, v týchto rozhodnutiach sa síce konajúci súd vysporiadával so znením § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2013, ale bolo to vo vzťahu k zastaveniu výplaty náhrady za stratu na služobnom plate, čo však ako bolo vyššie uvedené, v žalobcovom prípade nie je možné aplikovať, keďže mu nebola priznaná žiadnym rozhodnutím náhrada za stratu na služobnom plate. Zároveň kasačný súd dodáva, že tieto rozhodnutia sa v právnych záveroch aj rozchádzajú v kontexte zvyšovania výsluhových dávok a § 28 zákona č. 328/2002 Z. z.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä na zákonné podmienky posudzovania možného nároku na náhradu za stratu na služobnom príjme/plate vo vzťahu k žalobcovi možno konštatovať, že žalobcovej žiadosti nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že jeho príjem (invalidný výsluhový dôchodok a zárobková činnosť (v období do 31. 12. 2007) bol vyšší ako čistý služobný príjem/plat, ktorý žalobca dosahoval pred skončením služobného pomeru, resp. priemerný služobný plat, ktorý dosahoval v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, preto mu nárok na náhradu za stratu na služobnom plate nevznikol. Žalobcovi by vznikol nárok na náhradu za stratu na služobnom plate len vo výške rozdielu medzi obidvoma príjmami tak, aby po skončení služobného pomeru dosahoval taký istý príjem, ako pred skončením služobného pomeru. Avšak v žalobcovom prípade služobný príjem bol nižší ako príjem z výsluhového zabezpečenia, preto nebola splnená podmienka v zmysle § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z.

57. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky žalobcu proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

58. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho

z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. 59. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.

mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/195/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik