7Ssk/196/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: T. W., B. XX.XX.XXXX, X. W. Č..XXX, U., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marta Maruniaková s. r. o., so sídlom Sovietskych hrdinov č. 200/33, Svidník, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/187-15 Zv zo dňa 04.05.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/18/ 2021-65 zo dňa 24.05.2022, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta . Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych vecí a rodiny č. MI3/RSVaR/SOC/2018/4069-94 zo dňa 29.05.2018 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) tak, že podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2017 v sume 8648,90 eur, zvýšené o 10% v sume 864,89 eur, t. j. celkom v sume 9513,79 eur do 15 dní od dňa doručenia tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo vydané po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia. V novom konaní prvostupňový správny orgán prehodnotil hmotnú núdzu účastníka s tým, že motorové vozidlá považoval za majetok, ktorým si účastník konania mohol zabezpečiť základné životné podmienky. Úrad uviedol, že dňa 02.11.2017 z odpovede z ORPZ v Michalovciach bolo preukázané, že účastník konania je vlastníkom osobného motorového vozidla VAZ 21083, EČV U. od 06.03.2013 a držiteľom kolesového traktora URSUS, EČV U. od 18.12.1987. Účastník úradu neoznámil nadobudnutie motorového vozidla VAZ 21083, čím spôsobil poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi neprávom.

V novom odvolacom konaní bolo vydané preskúmavané rozhodnutie. 5. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že v administratívnom konaní bolo zistené, že účastníkovi konania bola na základe jeho žiadosti priznaná dávka a príspevky od 01.02.2009 do 30.06.2014 a od 01.07.2014 mu bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. Tento zákon za majetok považuje veci a ak to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Za majetok sa nepovažuje len jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo dokladu o kúpe motorového vozidla nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu alebo ktoré je staršie ako 10 rokov. V prípade, že fyzická osoba a členovia domácnosti si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu, nemožno ich považovať za osoby v hmotnej núdzi a ani im poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Keďže účastníkovi bola od 01.02.2009 do 30.06.2014 poskytovaná dávka a príspevky podľa zákona č. 599/2003 Z. z. a až od 01.07.2014

V čase uplatnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi bol držiteľom len poľnohospodárskeho kolesového traktora. Nadobudnutie druhého motorového vozidla dňa 03.06.2013, t. j. v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi, v rozpore s § 28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona úradu v zákonnej lehote neoznámil a tým spôsobil vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi neprávom, preto je pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom povinný vrátiť zvýšenú o 10%.

6. Napadnutým rozsudkom správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedol (bod 33), že „v tomto prípade u žalobcu (ako aj v prípade prvostupňového správneho orgánu) ide o nesprávne právne posúdenie a zároveň aj nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k tomu, či druhým nadobudnutým motorovým vozidlom tak ako bolo ustálené že v tom čase žalobca mal dve motorové vozidlá, si bol žalobca schopný zabezpečiť také životné príjmy, z ktorých by v tom čase už nepotreboval pomoc od úradu práce a teda od štátu a teda či sa dostal do takej situácie, v ktorej už nemohol z pohľadu možností a schopností disponovať s týmto majetkom, že už nepotreboval pomoc v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu mal súd za to, že v tejto časti je rozhodnutie aj nepreskúmateľné a z rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa správny orgán touto otázkou zaoberal a teda vo vzťahu k posúdeniu majetku žalobcu mal súd za to, že rozhodnutie trpí vadami nepreskúmateľnosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia“. Ďalej súd uviedol (bod 35), že „v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného

7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namieta nesprávne právne posúdenie veci. Prvým dôvodom nesprávneho právneho posúdenia bolo, že správny súd vytkol žalovanému nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k posúdeniu druhého nadobudnutého motorového vozidla.

Dôvodom samotného zrušenia tohto rozsudku bola jeho nepreskúmateľnosť v časti ustálenia dátumu začiatku obdobia, za ktoré žalobca mal pomoc v hmotnej núdzi vrátiť, keď žalobca nadobudol druhé motorové vozidlo 06.03.2013 a správny orgán sa o tom dozvedel na základe lustrácie motorových vozidiel zo dňa 24.10.2017. Žalovaný bol viazaný právnym názorom správneho súdu a v súlade s ním vydal aj preskúmavané rozhodnutie zo dňa 04.05.2021. Ďalším dôvodom tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení bolo samotné právne posúdenie veci správnym súdom vo vzťahu k existencii druhého motorového vozidla ako činiteľa, ktorý neumožňuje považovať jeho vlastníka za osobu v hmotnej núdzi a ani jej poskytovať pomoc v hmotnej

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 2 ods. 1 z. č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.05.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa § 5 ods. 1 prvá veta cit. zákona majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) cit. zákona za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a 1. ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím; ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého takého člena domácnosti,

d) majetok, ktorý v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie nemôže vlastník užívať. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. Podľa § 25 ods. 6 cit. zákona fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%.

Z uvedeného hľadiska považoval správny súd právne posúdenie veci žalovaným za správne a zodpovedajúce citovanej právnej úprave, aj vzhľadom na to, že právna úprava zákona o pomoci v hmotnej núdzi neobsahuje žiadne ustanovenia, za základe ktorých by bolo možné odstrániť prípadnú tvrdosť zákona. Dôvodom zrušenia v poradí prvého rozhodnutia žalovaného bolo, že z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo má žalobca vrátiť pomoc v hmotnej núdzi práve od 01.07.2014, pretože žalovaný toto obdobie vymedzil bez toho, aby konkrétne uviedol, z akých skutočností pri určení začiatku tohto obdobia vychádzal, resp. prečo správny orgán prvého stupňa začiatok tohto obdobia určil nesprávne. 13. Žalovaný v správnej žalobe tvrdil, že vozidlo VAZ nemá žiadnu alebo minimálnu hodnotu a používa ho na svoju individuálnu prepravu a prepravu svojej rodiny, ktoré podľa § 7 ods. 3 písm. c) z. č. 417/2013 Z.z. v spojení s § 115 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku nepodlieha exekúcii. Ďalej uviedol, že traktor URSUS nemá žiadnu hodnotu.

15. Správny súd v tu napadnutom rozsudku uviedol, že zo strany žalovaného ide o nesprávne právne posúdenie a zároveň aj nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k tomu, či druhým nadobudnutým motorovým vozidlom (vozidlom VAZ) si bol žalobca schopný zabezpečiť taký príjem, ktorý by odôvodňoval jeho povinnosť vrátiť dávku v hmotnej

17. V danom prípade v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 5Sa/34/2018 zo dňa 20.10.2020 správny súd ako správne vyhodnotil právne posúdenie veci žalovaným, že žalobca bol v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi vlastníkom dvoch motorových vozidiel, z ktorých vozidlo VAZ 21083, ktoré nadobudol žalobca počas poberania pomoci v hmotnej núdzi v roku 2013, spĺňa kritériá § 5 ods.2 písm. b) zákona 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a za majetok ho nemožno považovať, avšak vlastní traktor URSUS, ktorý je majetok na účely uvedeného

Konštatoval len, že má úžitkovú hodnotu, pretože traktor i keď starý, je funkčný, pretože žalobca si ho sám opravuje a udržiava ho v pojazdnom stave, aby si dopestoval poľnohospodárske plodiny pre svoju rodinu a svojpomocne a recipročne aj pre svojich príbuzných resp. susedov. Preto sa správny súd v tu napadnutom rozsudku mohol vyjadriť k tejto právnej otázke a vyhodnotiť ju. Pokiaľ táto právna otázka nebola riešená v pôvodnom zrušujúcom rozsudku, správny súd ju v novom rozhodnutí môže vyriešiť sám.

Správny súd síce stroho (v podstate dvoma rozvitými vetami), ale predsa dosť jednoznačne vyslovil právny názor, že nepostačuje, ak bol zistený majetok vo vlastníctve poberateľa pomoci v hmotnej núdzi, ale je potrebné, aby si výkonom vlastníckeho práva k tomuto majetku mohol zabezpečiť alebo zvýšiť taký príjem, že by už nepotreboval pomoc v hmotnej núdzi, teda príjem vyšší ako životné minimum. S týmto názorom sa kasačný súd do dôsledku nestotožnil, avšak v základe sa stotožnil s tým, že je potrebné skúmať, či si poberateľ môže pomocou tohto majetku zabezpečiť príjem na úrovni zabezpečenia si základných životných podmienok (nie až nad výšku životného minima).

. .“, s tým, že hmotnú núdzu definuje zákon v ustanovení § 2 ods. 1 ako „stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.“

podmienky. 22. Ak príjem žiadateľa a členov jeho domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, nemožno automaticky ustáliť, že sa jedná o osobu v hmotnej núdzi predovšetkým vtedy, ak si žiadateľ mohol resp. môže zabezpečiť základné životné podmienky a tým riešiť svoju hmotnú núdzu, a to buď majetkom (§ 5 zákona) alebo uplatnením nárokov (§ 6 zákona), pričom v prejednávanom prípade má zásadný význam práve prvá zmienená možnosť riešenia zlej finančnej situácie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi.

posúdením (okrem iného) majetku v spojení s odsekom 3, ktorý stanovuje konkrétne situácie, kedy sa naopak táto možnosť neskúma. Z uvedeného tiež vyplýva, že postačuje potenciálna možnosť si týmto majetkom zabezpečiť si základné životné podmienky, a nie je potrebné, aby skutočne aj došlo k výkonu vlastníckeho práva, teda napr. k predaju, prenájmu či využívaniu

25. Možnosť zabezpečiť si príjem alebo si ho zvýšiť sa teda má posudzovať vždy individuálne vo vzťahu ku konkrétnemu majetku, ktorý bol zistený ako majetok podľa § 5 ods. 1, pričom sa neposudzujú veci, ktoré sa za majetok nepovažujú (§ 5 ods. 2) a majetok, ktorý je z tohto skúmania zo zákona vyňatý (§ 7 ods. 3). V danom prípade bolo teda potrebné ustáliť, ktorý automobil nie je majetkom podľa § 5 ods. 2 resp. ktorý je vyňatý zo skúmania podľa § 7 ods. 3. V tomto ohľade žalovanému nič nebránilo, aby ako majetok posúdil aj traktor URSUS, ktorý bol v skoršom konaní pri priznaní dávok v hmotnej núdzi definovaný ako „nemajetok“, pretože nadobudnutím druhého motorového vozidla nastala zmena pomerov.

27. V tejto súvislosti však žalobcu v správnej žalobe namietal, že vozidlo VAZ je vylúčené zo skúmania možnosti zabezpečiť si príjem jeho predajom alebo prenájmom ako hnuteľná vec, ktorá nepodlieha exekúcii (§ 7 ods. 3 písm. c) cit. zákona), pretože ho žalobca používa na svoju individuálnu prepravu a osôb v domácnosti. S touto argumentáciou sa kasačný súd nestotožnil.

Vozidlo VAZ tak môže byť posudzované ako majetok, ktorým by si mohol riešiť hmotnú núdzu. 28. Z uvedeného vyplýva, že je na úvahe správneho orgánu, ktoré vozidlo zoberie ako majetok v zmysle § 5 ods. 1, u ktorého bude následne skúmať možnosť zabezpečiť si príjem alebo si ho zvýšiť na úrovni zabezpečenia si základných životných podmienok. Ak to bude traktor, bude posudzovať, či si ním nemôže hoci aj čiastočne riešiť hmotnú núdzu, napr. prenájmom traktora, jeho používaním v rámci obecnej komunity atď. Pokiaľ to bude osobné motorové vozidlo, posúdi, či napr. jeho predajom alebo prenájmom s by si taktiež nemohol zabezpečiť základné životné podmienky.

30. Kasačný súd sa však nestotožnil so záverom správneho súdu, že uložiť povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi podľa § 25 ods. 6 z.č_ 417/2013 Z.z. možno iba vtedy, ak sa preukáže, že výnos z výkonu vlastníckeho práva k vozidlu VAZ zabezpečí žalobcovi príjem nad životné minimum, teda len ak už vôbec nebude potrebovať pomoc v hmotnej núdzi.

31. Kasačný súd ďalej poukazuje na odôvodenie preskúmavaného rozhodnutia v časti ohľadne povinnosti žalobcu oznámiť nadobudnutie vozidla VAZ úradu podľa § 28 ods. 2 písm. a) z. č. 417/2013 Z.z. Pokiaľ žalovaný túto povinnosť odvodzoval z citovaného ustanovenia, nie je zrejmé, odkedy žalobcovi lehota osem dní začala plynúť, keď vozidlo VAZ nadobudol ešte za účinnosti zákona č. 599/2003 Z.z. v roku 2013, alebo či mal takúto povinnosť už podľa zrušenej právnej úpravy.

V ďalšom konaní žalovaný najmä ustáli, ktoré motorové vozidlo bude považovať za majetok v zmysle § 5 ods. 1 z.č_ 417/2013 Z.z. a následne bude skúmať, či žalobca mal v rozhodnom období 01.07.2014 až 31.10.2017 možnosť si zabezpečiť príjem pomocou tohto majetku na úrovni zabezpečenia si základných životných podmienok a tak si čiastočne riešiť hmotnú núdzu. Tiež ustáli, kedy žalobcovi vznikla povinnosť oznámiť zmenu vo svojom majetku nadobudnutím druhého motorového vozidla. Ak zistí, že na žalobcu bolo potrebné v rozhodnom období hľadieť ako na osobu, ktorá nebola v hmotnej núdzi, aj keď nedosahovala životné minimum, rozhodne o vrátení pomoci v hmotnej núdzi.

35. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.