7Ssk/196/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200323.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3Sa/18/2021
- IČS
- 9622200323
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: T. W., B. XX.XX.XXXX, X. W. Č..XXX, U., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marta Maruniaková s. r. o., so sídlom Sovietskych hrdinov č. 200/33, Svidník, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/187-15 Zv zo dňa 04.05.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/18/ 2021-65 zo dňa 24.05.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta . Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 3Sa/18/2021-65 zo dňa 24.05.2022 Krajský súd v Košiciach ako správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2021/ 187-15 zo dňa 04.05.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych vecí a rodiny č. MI3/RSVaR/SOC/2018/4069-94 zo dňa 29.05.2018 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) tak, že podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2017 v sume 8648,90 eur, zvýšené o 10% v sume 864,89 eur, t. j. celkom v sume 9513,79 eur do 15 dní od dňa doručenia tohto rozhodnutia.
3. Prvostupňovým rozhodnutím z 29.05.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce rozhodol, že účastník konania je povinný vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.01.2014 do 31.10.2017 zvýšenú o 10%.
Toto rozhodnutie bolo vydané po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia. V novom konaní prvostupňový správny orgán prehodnotil hmotnú núdzu účastníka s tým, že motorové vozidlá považoval za majetok, ktorým si účastník konania mohol zabezpečiť základné životné podmienky. Úrad uviedol, že dňa 02.11.2017 z odpovede z ORPZ v Michalovciach bolo preukázané, že účastník konania je vlastníkom osobného motorového vozidla VAZ 21083, EČV U. od 06.03.2013 a držiteľom kolesového traktora URSUS, EČV U. od 18.12.1987. Účastník úradu neoznámil nadobudnutie motorového vozidla VAZ 21083, čím spôsobil poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi neprávom.
4. Na základe odvolania žalobcu vo veci opätovne rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.09.2018, ktorý zmenil toto rozhodnutie tak, že vo výroku zmenil obdobie, za ktoré je účastník konania pomoc v hmotnej núdzi vrátiť a teda aj sumu, ktorú je povinný vrátiť na účet úradu. Mal za to, že účastník minimálne od prehodnotenia pomoci v hmotnej núdzi, t. j. od 01.07.2014 v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi nebol fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nakoľko v domácnosti boli dve motorové vozidlá a preto od uvedeného obdobia mu pomoc v hmotnej núdzi nepatrila. Preto nebolo možné mu v zmysle tohto zákona uložiť povinnosť vrátiť pomoc aj za obdobie pred týmto dátumom t. j. do 30.06.2017. Toto rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý rozhodnutím sp. zn. 5Sa/34/2018 zo dňa 20.10.2020 zrušil toto rozhodnutie odvolacieho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom odvolacom konaní bolo vydané preskúmavané rozhodnutie. 5. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol, že v administratívnom konaní bolo zistené, že účastníkovi konania bola na základe jeho žiadosti priznaná dávka a príspevky od 01.02.2009 do 30.06.2014 a od 01.07.2014 mu bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. Tento zákon za majetok považuje veci a ak to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Za majetok sa nepovažuje len jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo dokladu o kúpe motorového vozidla nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu alebo ktoré je staršie ako 10 rokov. V prípade, že fyzická osoba a členovia domácnosti si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu, nemožno ich považovať za osoby v hmotnej núdzi a ani im poskytovať pomoc v hmotnej núdzi. Keďže účastníkovi bola od 01.02.2009 do 30.06.2014 poskytovaná dávka a príspevky podľa zákona č. 599/2003 Z. z. a až od 01.07.2014
bola prehodnotená jeho hmotná núdza s poukazom na § 33 ods. 3 a 4 zákona č. 417/2013 Z. z., až od 01.07.2014 je mu pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná. Keďže bolo preukázané, že účastník je od 06.03.2013 vlastníkom druhého motorového vozidla VAZ 21830, úrad s poukazom na § 5 ods. 1 a 2 citovaného zákona dospel správne k záveru, že nadobudol majetok, ktorým si môže riešiť svoju núdzu a zabezpečiť základné životné podmienky a preto mu pomoc v hmotnej núdzi nepatrí. Za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2017 bola vyplatená pomoc v hmotnej núdzi v celkovej výške 8648, 90 eur napriek skutočnosti, že táto mu nepatrila, nakoľko v uvedenom období mal majetok, ktorým si mohol riešiť svoju hmotnú núdzu a zabezpečiť si základné životné podmienky, teda nebol fyzickou osobou v hmotnej núdzi.
V čase uplatnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi bol držiteľom len poľnohospodárskeho kolesového traktora. Nadobudnutie druhého motorového vozidla dňa 03.06.2013, t. j. v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi, v rozpore s § 28 ods. 2 písm. a) citovaného zákona úradu v zákonnej lehote neoznámil a tým spôsobil vyplácanie pomoci v hmotnej núdzi neprávom, preto je pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom povinný vrátiť zvýšenú o 10%.
K odvolacej námietke uviedol, že ak účastníkovi vozidlo neslúži, mal ho dať vyradiť z evidencie motorových vozidiel. Poukázal na to, že druhé motorové vozidlo nadobudol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi, i keď táto slúži výlučne na zabezpečenie základných životných podmienok, ktorými sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
6. Napadnutým rozsudkom správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie. Uviedol (bod 33), že „v tomto prípade u žalobcu (ako aj v prípade prvostupňového správneho orgánu) ide o nesprávne právne posúdenie a zároveň aj nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k tomu, či druhým nadobudnutým motorovým vozidlom tak ako bolo ustálené že v tom čase žalobca mal dve motorové vozidlá, si bol žalobca schopný zabezpečiť také životné príjmy, z ktorých by v tom čase už nepotreboval pomoc od úradu práce a teda od štátu a teda či sa dostal do takej situácie, v ktorej už nemohol z pohľadu možností a schopností disponovať s týmto majetkom, že už nepotreboval pomoc v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu mal súd za to, že v tejto časti je rozhodnutie aj nepreskúmateľné a z rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa správny orgán touto otázkou zaoberal a teda vo vzťahu k posúdeniu majetku žalobcu mal súd za to, že rozhodnutie trpí vadami nepreskúmateľnosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia“. Ďalej súd uviedol (bod 35), že „v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného
odstrániť zistený nedostatok a dôsledne posúdiť, či za situácie, keď žalobca bol vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktorých predchádzajúce posúdenie ako posúdenie majetku na účely dávky v hmotnej núdzi bolo správne, čo konštatoval aj Krajský súd v Košiciach v predchádzajúcom rozsudku, bol v takej situácii, ktorá by odôvodňovala, že si vie výkonom vlastníckeho práva k tomuto druhému nadobudnutému motorovému vozidlu (motorové vozidlo VAZ) zabezpečiť taký príjem alebo zvýšiť príjem nad životné minimum, ktorý by odôvodňoval jeho povinnosť vrátiť jemu poskytnutú dávku v hmotnej núdzi za obdobie od nadobudnutia druhého motorového vozidla.“
7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namieta nesprávne právne posúdenie veci. Prvým dôvodom nesprávneho právneho posúdenia bolo, že správny súd vytkol žalovanému nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k posúdeniu druhého nadobudnutého motorového vozidla.
Pritom v pôvodnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod spisovou značkou 5Sa/34/2018 správny súd v rozsudku zo dňa 20.10.2020, ktorým síce zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.09.2018, uviedol, že považuje právne posúdenie veci žalovaným za správne a zodpovedajúce citovanej právnej úprave.
Dôvodom samotného zrušenia tohto rozsudku bola jeho nepreskúmateľnosť v časti ustálenia dátumu začiatku obdobia, za ktoré žalobca mal pomoc v hmotnej núdzi vrátiť, keď žalobca nadobudol druhé motorové vozidlo 06.03.2013 a správny orgán sa o tom dozvedel na základe lustrácie motorových vozidiel zo dňa 24.10.2017. Žalovaný bol viazaný právnym názorom správneho súdu a v súlade s ním vydal aj preskúmavané rozhodnutie zo dňa 04.05.2021. Ďalším dôvodom tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení bolo samotné právne posúdenie veci správnym súdom vo vzťahu k existencii druhého motorového vozidla ako činiteľa, ktorý neumožňuje považovať jeho vlastníka za osobu v hmotnej núdzi a ani jej poskytovať pomoc v hmotnej
núdzi. Je nesporné, že dňa 06.03.2013, t. j. v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi sa žalobca stal vlastníkom druhého motorového vozidla, pričom uvedenú skutočnosť v zákonnej lehote neoznámil a tým spôsobil vyplatenie pomoci v hmotnej núdzi neprávom. Žalobca tak mal majetok, ktorým si mohol riešiť svoju hmotnú núdzu a zabezpečiť si základné životné potreby, t. j. nebol fyzickou osobou v hmotnej núdzi. Tiež poukázal na to, že toto motorové vozidlo nadobudol počas poberania pomoci v hmotnej núdzi, i keď táto slúži výlučne na zabezpečenie základných životných podmienok, ktorými sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. 8. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná z nasledovných dôvodov:
10. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie a podľa § 25 ods. 6 z. č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2017 v sume 8648,90 eur zvýšenú o 10% v sume 864,89 eur.
11. Podľa § 2 ods. 1 z. č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.05.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Podľa § 5 ods. 1 prvá veta cit. zákona majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) cit. zákona za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a 1. ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím; ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého takého člena domácnosti,
2. ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo podľa dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu alebo ktoré je staršie ako 10 rokov. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Podľa § 7 ods. 3 cit. zákona možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o a) nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie; na primeranosť trvalého bývania sa neprihliada, ak všetci členovia domácnosti dovŕšili dôchodkový vek, b) poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu, c) hnuteľnú vec, ktorá nepodlieha exekúcii alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka, dotácia na podporu humanitárnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
d) majetok, ktorý v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie nemôže vlastník užívať. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. Podľa § 25 ods. 6 cit. zákona fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%.
12. Preskúmavanému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.09.2018, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/34/2018-36 zo dňa 20.10.2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V tomto rozsudku krajský súd zaujal stanovisko, že osobné motorové vozidlo VAZ 21083, ktoré nadobudol žalobca počas poberania pomoci v hmotnej núdzi v roku 2013, spĺňa kritériá (§ 5 ods.2 písm. b) zákona 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi), pre ktoré ho za majetok v zmysle § 5 ods. 1 považovať nemožno. V domácnosti žalobcu sú však od 06.03.2013 vozidlá dve. Tvrdenie žalobcu, že traktor nie je možné považovať za vec v právnom zmysle z dôvodu absencie jeho úžitkovej hodnoty, správny súd považoval za nedôvodné. Uviedol, že traktor i keď starý, je funkčný, pretože žalobca si ho sám opravuje a udržiava ho v pojazdnom stave, aby si dopestoval poľnohospodárske plodiny pre svoju rodinu a svojpomocne a recipročne aj pre svojich príbuzných resp. susedov. Preto podľa názoru súdu nie je možné konštatovať, že nemá žiadnu úžitkovú hodnotu.
Z uvedeného hľadiska považoval správny súd právne posúdenie veci žalovaným za správne a zodpovedajúce citovanej právnej úprave, aj vzhľadom na to, že právna úprava zákona o pomoci v hmotnej núdzi neobsahuje žiadne ustanovenia, za základe ktorých by bolo možné odstrániť prípadnú tvrdosť zákona. Dôvodom zrušenia v poradí prvého rozhodnutia žalovaného bolo, že z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo má žalobca vrátiť pomoc v hmotnej núdzi práve od 01.07.2014, pretože žalovaný toto obdobie vymedzil bez toho, aby konkrétne uviedol, z akých skutočností pri určení začiatku tohto obdobia vychádzal, resp. prečo správny orgán prvého stupňa začiatok tohto obdobia určil nesprávne. 13. Žalovaný v správnej žalobe tvrdil, že vozidlo VAZ nemá žiadnu alebo minimálnu hodnotu a používa ho na svoju individuálnu prepravu a prepravu svojej rodiny, ktoré podľa § 7 ods. 3 písm. c) z. č. 417/2013 Z.z. v spojení s § 115 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku nepodlieha exekúcii. Ďalej uviedol, že traktor URSUS nemá žiadnu hodnotu.
14. V tu preskúmavanom rozhodnutí žalovaný pri nezmenenom právnom posúdení doplnil odôvodnenie vysvetlením, prečo zmenil prvostupňové rozhodnutie v dátume začiatku obdobia, za ktoré má žalobca povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi (ktoré určilo začiatok na 01.01.2014), teda prečo určil začiatok na deň 01.07.2014 - teda odo dňa, kedy začala byť žalobcovi poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi podľa novej právnej úpravy z.č_ 417/2013 Z.z.
15. Správny súd v tu napadnutom rozsudku uviedol, že zo strany žalovaného ide o nesprávne právne posúdenie a zároveň aj nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k tomu, či druhým nadobudnutým motorovým vozidlom (vozidlom VAZ) si bol žalobca schopný zabezpečiť taký príjem, ktorý by odôvodňoval jeho povinnosť vrátiť dávku v hmotnej
núdzi. 16. V vzťahu k prvej námietke žalovaného, že sa nemohol odkloniť od záväzného právneho posúdenia veci správnym súdom v zrušujúcom rozsudku, kasačný súd konštatuje, že orgán verejnej správy je viazaný rozhodnutím správneho súdu v konkrétnej veci a v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie je viazaný právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP. Orgán verejnej správy pri novom rozhodovaní po zrušení pôvodného rozhodnutia nie je viazaný v zmysle tohto ustanovenia len právnym názorom správneho súdu, ktorý bol vyslovený ako dôvod zrušenia rozhodnutia. Ak správny súd v pôvodnom konaní vyslovil právny názor tiež o inej (nedôvodnej) námietke pôvodnej žaloby, je orgán verejnej správy viazaný aj týmto právnym názorom a žalobca v žalobe proti novému rozhodnutiu orgánu verejnej správny nemôže úspešne uplatniť námietku, že takúto právnu otázku posúdil orgán verejnej správy zhodne ako v pôvodnom konaní. Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu však nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
17. V danom prípade v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 5Sa/34/2018 zo dňa 20.10.2020 správny súd ako správne vyhodnotil právne posúdenie veci žalovaným, že žalobca bol v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi vlastníkom dvoch motorových vozidiel, z ktorých vozidlo VAZ 21083, ktoré nadobudol žalobca počas poberania pomoci v hmotnej núdzi v roku 2013, spĺňa kritériá § 5 ods.2 písm. b) zákona 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a za majetok ho nemožno považovať, avšak vlastní traktor URSUS, ktorý je majetok na účely uvedeného
zákona. Nebol teda v hmotnej núdzi, keďže si majetkom mohol zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu, preto je povinný vrátiť pomoc v hmotnej núdzi. V tomto rozsudku sa však správny súd explicitne nevyjadril posúdeniu, ktoré vykonal správny súd v tu preskúmavanom rozsudku, totiž, či na povinnosť vrátenia pomoci v hmotnej núdzi má vplyv aj to, či zistený majetok má takú konkrétnu hodnotu, ktorá zabezpečí fyzickej osobe, že po jeho predaji resp. inom výkone vlastníckeho práva už nebude potrebovať pomoc v hmotnej núdzi.
Konštatoval len, že má úžitkovú hodnotu, pretože traktor i keď starý, je funkčný, pretože žalobca si ho sám opravuje a udržiava ho v pojazdnom stave, aby si dopestoval poľnohospodárske plodiny pre svoju rodinu a svojpomocne a recipročne aj pre svojich príbuzných resp. susedov. Preto sa správny súd v tu napadnutom rozsudku mohol vyjadriť k tejto právnej otázke a vyhodnotiť ju. Pokiaľ táto právna otázka nebola riešená v pôvodnom zrušujúcom rozsudku, správny súd ju v novom rozhodnutí môže vyriešiť sám.
Táto námietka preto nie je dôvodná. 18. Čo sa týka priamo námietky nesprávneho posúdenia veci správnym súdom, v prvom rade je potrebné uviesť, že dôvodom zrušenia rozhodnutia správnym súdom bolo zistenie takého nedostatku, ktorý nebol ako námietka uvedený v správnej žalobe. Avšak vzhľadom na to, že sa jedná o sociálnu vec, v ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), mohol ju správny súd vyhodnotiť ex offo. K samotnému právnemu posúdeniu kasačný súd uvádza nasledovné. 19.
Správny súd síce stroho (v podstate dvoma rozvitými vetami), ale predsa dosť jednoznačne vyslovil právny názor, že nepostačuje, ak bol zistený majetok vo vlastníctve poberateľa pomoci v hmotnej núdzi, ale je potrebné, aby si výkonom vlastníckeho práva k tomuto majetku mohol zabezpečiť alebo zvýšiť taký príjem, že by už nepotreboval pomoc v hmotnej núdzi, teda príjem vyšší ako životné minimum. S týmto názorom sa kasačný súd do dôsledku nestotožnil, avšak v základe sa stotožnil s tým, že je potrebné skúmať, či si poberateľ môže pomocou tohto majetku zabezpečiť príjem na úrovni zabezpečenia si základných životných podmienok (nie až nad výšku životného minima).
Kasačný súd pritom vychádzal z nasledovných úvah: 20. Zákon č. 417/2013 Z.z. podmieňuje vznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi splnením podmienok, medzi ktoré v prvom rade patrí nutnosť existencie hmotnej núdze, čo vyplýva aj z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona: „Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi .
. .“, s tým, že hmotnú núdzu definuje zákon v ustanovení § 2 ods. 1 ako „stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.“
21. Zákon v ustanovení § 8 presne vymedzuje, kedy nemožno ustáliť, že sa fyzická osoba nachádza v hmotnej núdzi, a teda platí, že 1/ fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu; 2/ fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak a) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu, b) je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné
podmienky. 22. Ak príjem žiadateľa a členov jeho domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, nemožno automaticky ustáliť, že sa jedná o osobu v hmotnej núdzi predovšetkým vtedy, ak si žiadateľ mohol resp. môže zabezpečiť základné životné podmienky a tým riešiť svoju hmotnú núdzu, a to buď majetkom (§ 5 zákona) alebo uplatnením nárokov (§ 6 zákona), pričom v prejednávanom prípade má zásadný význam práve prvá zmienená možnosť riešenia zlej finančnej situácie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi.
23. Podstatným pre aplikáciu § 8 zákona je zistenie, či tieto osoby majú majetok, ktorý môžu použiť na riešenie hmotnej núdze. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nepostačuje, ak sa zistí, že poberateľ vlastní akýkoľvek majetok v zmysle § 5 ods. 1 cit. zákona, ktorý spĺňa definíciu majetku, na ktorý sa prihliada (§ 5 ods. 2 a contrario alebo § 7 ods. 3 a contrario cit. zákona). Je zároveň potrebné, aby vo vzťahu k tomuto zistenému majetku bola splnená ďalšia podmienka, a to aby tento majetok umožňoval poberateľovi v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona zabezpečiť príjem (ak žiadny príjem nemá) alebo zvýšiť príjem (ak určitý príjem má) tak, aby v zmysle § 8 ods. 1 si ním mohol zabezpečiť základné životné podmienky a tak si riešiť hmotnú núdzu. Základné životné podmienky sú v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Potreba zisťovania možnosti majetku zabezpečiť základné životné podmienky vyplýva aj z § 7 ods. 1, podľa ktorého hmotná núdza sa zisťuje
posúdením (okrem iného) majetku v spojení s odsekom 3, ktorý stanovuje konkrétne situácie, kedy sa naopak táto možnosť neskúma. Z uvedeného tiež vyplýva, že postačuje potenciálna možnosť si týmto majetkom zabezpečiť si základné životné podmienky, a nie je potrebné, aby skutočne aj došlo k výkonu vlastníckeho práva, teda napr. k predaju, prenájmu či využívaniu
majetku. 24. Vyššie uvedená podmienka však nevyhnutne neznamená, že by sa mala preukazovať samotná hodnota toho majetku, resp. že musí ísť o majetok takej hodnoty, aby úplne vyriešil jeho predajom či prenájmom hmotnú núdzu poberateľa (hoci aj takáto možnosť riešenia hmotnej núdze prichádza do úvahy). Postačuje, aby tento majetok mal taký potenciál, ktorý by umožňoval poberateľovi dosahovať určité príjmy (napr. jeho samotným používaním či prenájmom), ktoré by mohli riešiť (hoci aj čiastočne) jeho hmotnú núdzu. Napr. ak poberateľ vlastní stroj alebo zariadenie, ktorým môže vykonávať určité práce alebo služby, takýmto spôsobom si vie určitý príjem zabezpečovať. Ďalším príkladom je, ak by takýto stroj prenajímal. Pritom takýto majetok môže mať trhovú hodnotu minimálnu, najmä ak ide o funkčný stroj starý niekoľko desiatok rokov.
25. Možnosť zabezpečiť si príjem alebo si ho zvýšiť sa teda má posudzovať vždy individuálne vo vzťahu ku konkrétnemu majetku, ktorý bol zistený ako majetok podľa § 5 ods. 1, pričom sa neposudzujú veci, ktoré sa za majetok nepovažujú (§ 5 ods. 2) a majetok, ktorý je z tohto skúmania zo zákona vyňatý (§ 7 ods. 3). V danom prípade bolo teda potrebné ustáliť, ktorý automobil nie je majetkom podľa § 5 ods. 2 resp. ktorý je vyňatý zo skúmania podľa § 7 ods. 3. V tomto ohľade žalovanému nič nebránilo, aby ako majetok posúdil aj traktor URSUS, ktorý bol v skoršom konaní pri priznaní dávok v hmotnej núdzi definovaný ako „nemajetok“, pretože nadobudnutím druhého motorového vozidla nastala zmena pomerov.
26. V predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku bolo ustálené, že čo sa týka traktora URSUS, jedná sa o motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu, ktoré má úžitkovú hodnotu, je funkčné, žalobca si ho sám opravuje a udržiava ho v pojazdnom stave. Ďalej je preukázané, že vozidlo VAZ žalobca v rozhodnom obodbí 01.07.2014 až 31.10.2017 používal na individuálnu prepravu (čo sám tvrdil v správne žalobe), teda taktiež bolo funkčné, pričom obe vozidlá sú staršie ako 10 rokov.
27. V tejto súvislosti však žalobcu v správnej žalobe namietal, že vozidlo VAZ je vylúčené zo skúmania možnosti zabezpečiť si príjem jeho predajom alebo prenájmom ako hnuteľná vec, ktorá nepodlieha exekúcii (§ 7 ods. 3 písm. c) cit. zákona), pretože ho žalobca používa na svoju individuálnu prepravu a osôb v domácnosti. S touto argumentáciou sa kasačný súd nestotožnil.
Podľa § 115 ods. 2 písm. g) exekučného poriadku z exekúcie je vylúčené osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že z exekúcie je vylúčené osobné motorové vozidlo povinného - fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, slúžiace na individuálnu prepravu a uspokojovanie potrieb povinného a potrieb jeho rodiny a členov domácnosti. Žalobca ani netvrdil, žeby bol osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Vozidlo VAZ tak môže byť posudzované ako majetok, ktorým by si mohol riešiť hmotnú núdzu. 28. Z uvedeného vyplýva, že je na úvahe správneho orgánu, ktoré vozidlo zoberie ako majetok v zmysle § 5 ods. 1, u ktorého bude následne skúmať možnosť zabezpečiť si príjem alebo si ho zvýšiť na úrovni zabezpečenia si základných životných podmienok. Ak to bude traktor, bude posudzovať, či si ním nemôže hoci aj čiastočne riešiť hmotnú núdzu, napr. prenájmom traktora, jeho používaním v rámci obecnej komunity atď. Pokiaľ to bude osobné motorové vozidlo, posúdi, či napr. jeho predajom alebo prenájmom s by si taktiež nemohol zabezpečiť základné životné podmienky.
29. V preskúmavanom rozhodnutí takáto úvaha žalovaného chýba. Žalovaný jednoznačne neuviedol, ktoré motorové vozidlo považoval za majetok v zmysle § 5 ods. 1 cit. zákona ani neuviedol, akým spôsobom toto motorové vozidlo umožňuje žalobcovi zabezpečiť si základné životné podmienky. Vychádzal z právneho názoru, že postačuje, aby bol takýto majetok zistený a len konštatoval, že po nadobudnutí vozidla VAZ v roku 2013 účastník nadobudol majetok, ktorým si môže riešiť svoju hmotu núdzu a zabezpečiť si základné životné podmienky.
30. Kasačný súd sa však nestotožnil so záverom správneho súdu, že uložiť povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi podľa § 25 ods. 6 z.č_ 417/2013 Z.z. možno iba vtedy, ak sa preukáže, že výnos z výkonu vlastníckeho práva k vozidlu VAZ zabezpečí žalobcovi príjem nad životné minimum, teda len ak už vôbec nebude potrebovať pomoc v hmotnej núdzi.
Takáto podmienka nevyplýva z účinnej právnej úpravy zákona č. 417/2013 Z.z. Zákon v § 8 ods. 1 stanovuje, že hoci osoba nedosahuje životné minimum, nie je osobou v hmotnej núdzi, ak si môže zabezpečiť majetkom základné životné podmienky. Uvedené znamená, že sám zákon počíta s tým, že takáto osoba nedosiahne z majetku výnos rovnajúci sa sume životného minima alebo vyšší, ale si ním zabezpečí len základné životné podmienky, ktoré sú na nižšej úrovni ako životné minimum. Nie je preto správne požadovať, aby si poberateľ mal možnosť z majetku zabezpečiť až sumu na úrovni životného minima. Ako bolo uvedené vyššie, bude postačovať, aby mu majetok umožnil taký príjem, z ktorého si zabezpečí základné životné podmienky, ktorými sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
31. Kasačný súd ďalej poukazuje na odôvodenie preskúmavaného rozhodnutia v časti ohľadne povinnosti žalobcu oznámiť nadobudnutie vozidla VAZ úradu podľa § 28 ods. 2 písm. a) z. č. 417/2013 Z.z. Pokiaľ žalovaný túto povinnosť odvodzoval z citovaného ustanovenia, nie je zrejmé, odkedy žalobcovi lehota osem dní začala plynúť, keď vozidlo VAZ nadobudol ešte za účinnosti zákona č. 599/2003 Z.z. v roku 2013, alebo či mal takúto povinnosť už podľa zrušenej právnej úpravy.
32. Kasačný súd preto ako nedôvodnú vyhodnotil sťažnostnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, hoci sa s právnym posúdením veci správnym súdom stotožnil len čiastočne. Preto kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol podľa § 461 SSP. 33.
V ďalšom konaní žalovaný najmä ustáli, ktoré motorové vozidlo bude považovať za majetok v zmysle § 5 ods. 1 z.č_ 417/2013 Z.z. a následne bude skúmať, či žalobca mal v rozhodnom období 01.07.2014 až 31.10.2017 možnosť si zabezpečiť príjem pomocou tohto majetku na úrovni zabezpečenia si základných životných podmienok a tak si čiastočne riešiť hmotnú núdzu. Tiež ustáli, kedy žalobcovi vznikla povinnosť oznámiť zmenu vo svojom majetku nadobudnutím druhého motorového vozidla. Ak zistí, že na žalobcu bolo potrebné v rozhodnom období hľadieť ako na osobu, ktorá nebola v hmotnej núdzi, aj keď nedosahovala životné minimum, rozhodne o vrátení pomoci v hmotnej núdzi.
34. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
35. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. decembra 2023